Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011364
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114011364.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

kresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému C. I. pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. I., E..: XX.XX.XXXX K. J., J. I. J., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Ilava

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

vobdobíod30.01.2014do19:45hod.dňa08.02.2014vmesteTrnavaakoajnainýchbližšienezistených
miestach, bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 0T/9/2014-126 zo
dňa 19.01.2014, právoplatným dňa 19.01.2014, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho
prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona z časti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, a to napriek tomu, že výzva na

nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 19.01.2014, kam mal nastúpiť do 10 dní odo jej
doručenia, mu bola dňa 19.01.2014 riadne doručená,

t e d a

maril výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia
slobody v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
z a t o
s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 3, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúdzrušujevýrokotreste,ktorýbolobžalovanémuuloženýtrestným
rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 0T/23/2014-53 zo dňa 11.02.2014, právoplatný dňa 11.02.2014ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava podala Okresná prokuratúra Trnava dňa 02.07.2014 obžalobu na osobu
obžalovaného na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd dňa 18.08.2014 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby, pričom
proti tomuto trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor, a preto samosudca podľa § 355 od. 3
Trestného poriadku nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 04.10.2016 obžalovaný po zákonnom poučení podľa
§ 257 Trestného poriadku a po porade so svojim obhajcom uviedol, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení
v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Následne na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2016 a
27.10.2016, ktoré súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného (pozn.: na základe výslovnej žiadosti

obžalovaného, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti) súd vykonal dokazovanie:
- oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2014,
- oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Trnava 0T/23/2014,
- oboznámením Výzvy na nastúpenie do výkonu trestu zo dňa 19.01.2014,
- oboznámením Príkazu na dodanie do výkonu trestu zo dňa 11.02.2014

- oboznámením Príkazu na prepustenie zo zadržania v konaní 0T/23/2014 zo dňa 11.02.2014,
- oboznámením Zápisnice o dodaní do výkonu trestu v konaní 0T/23/2014 zo dňa 11.02.2014
- oboznámením Správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 03.06.2016
- oboznámením Skráteného výpisu klienta
- čítaním odpisu z Registra trestov GP SR zo dňa 29.09.2016,

- čítaním Odpovede na lustráciu v Registri priestupkov zo dňa 29.09.2016,
- výsluchom svedkyne W. I., E..: XX.XX.XXXX, J. I. O. S. XXXX/X, J..

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v
obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 297/14/2207-15 zo dňa 30.06.2014, a to s ohľadom aj

na skutočnosť, že obžalovaný jeho spáchanie nepoprel a počas výsluchu skutok popísal tak, ako je
uvedené v obžalobe.
Obžalovaný počas výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2016 uviedol, že do výkonu trestu
odňatia slobody nenastúpil, nakoľko nemal peniaze a čakal, že mu matka nejaké dá, keď jej príde
dôchodok. Chcel si nakúpiť osobné veci, napr. pre osobnú hygienu. Ústav na výkon trestu totiž poskytne

iba uterák a mydlo. Vo výkone trestu bol už viackrát, ale bolo to prvýkrát, čo trest nenastúpil. Nastúpil
až po zadržaní políciou dňa 08.02.2014, keď bol zadržaný pri krádeži. Počas obdobia, kým nenastúpil
do výkonu trestu odňatia slobody sa zdržiaval po hoteloch, ubytovanie v hoteloch uhrádzal krádežami.
Nemal úmysel vôbec nenastúpiť do výkonu trestu.

Z výsluchu svedkyne W. I., matky obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2016 vyplynulo, že
obžalovaný ju navštívil a pýtal si od nej peniaze, pretože musí nastúpiť do výkonu trestu. Nakoľko žiadne
doma nemala, pretože jej dôchodok chodí na účet, povedala mu, že mu peniaze dá, keď bude mať. Aj
do väzenia mu posiela peniaze, keď má. Uviedla, že obžalovaný si už viackrát od nej pýtal peniaze pred
nástupom do výkonu trestu.

Vyššieuvedenédôkazybezpochybnostípotvrdzujúvýpoveďobžalovanéhoatedaajto,žeskutoksastal
tak ako je uvedené v obžalobe a tento spáchal obžalovaný, pričom pokiaľ ide o jeho právnu kvalifikáciu,
tento vykazuje všetky znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu

alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom. V danom prípade bol skutok spáchaný obžalovaným tak, že tento bez
vážneho dôvodu, napriek riadne doručenej výzve na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody zo
dňa 19.01.2014 v nej stanovej lehote do 10 dní odo dňa jej doručenia, do výkonu trestu odňatia slobody
v období od 30.01.2014 do 19:45 hod. dňa 08.02.2014 nenastúpil a zdržiaval sa v meste Trnava, ako

aj na iných bližšie nezistených miestach.Pokiaľ ide o úmysel obžalovaného spáchať prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, tento súd
hodnotí ako priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný

úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, s poukazom na to, že obžalovaný bol riadne poučený o následkoch
nenastúpenia výkonu trestu, pričom nástup výkonu trestu chcel uskutočniť ako sám uviedol, až keď
bude mať peniaze. Záver o tom, že obžalovaný úmyselne nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
stanovenej lehote bez vážneho dôvodu možno vyvodiť bez pochýb aj zo spôsobu života, ktorý viedol

obžalovaný počas rozhodnej doby, kedy vedel, že má nastúpiť výkon trestu.

V posudzovanom prípade konanie obžalovaného dosahuje taký stupeň závažnosti, že je potrebné ho
posudzovať ako prečin. Okolnosti prípadu, najmä to, že obžalovaný bol vo výzve na nástup výkonu
trestu riadne poučený o možnosti trestného postihu, pokiaľ výzvu nebude rešpektovať, po prevzatí
výzvy do doby jeho dodania do výkonu trestu páchal ďalšiu trestnú činnosť, spôsob vykonania činu a

miera zavinenia odôvodňujú záver, že závažnosť konania obžalovaného je väčšia než nepatrná. Preto
právna kvalifikácia konania obžalovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia je zákonu
zodpovedajúca.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/23/2014 súd zistil, že obžalovaný bol trestným

rozkazom č.k.: 0T/23/2014-53 zo dňa 11.02.2014, právoplatným dňa 11.02.2014 uznaný vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona za skutok,
ktorý spáchal dňa 08.02.2014, za čo mu bol Okresným súdom Trnava uložený podľa § 212 ods. 3, § 36
písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

pričom z tohto pripojeného spisu súd zistil, že skoršie odsúdenie nie je takej povahy, že sa na páchateľa
hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V danom prípade teda ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa
ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.

Zásady ukladania úhrnného trestu sú vyjadrené v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa
ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa

toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste
prípustnompodľatakéhozákonnéhoustanoveniamožnovrámciúhrnnéhotrestuuložiťajinýdruhtrestu,
ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (pozn.: ustanovenie, podľa ktorého bol ukladaný trest
obžalovanému Okresným súdom Trnava v konaní sp. zn.: 0T/23/2014) možno páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody na šesť mesiacov až 36 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že tento trestný čin je
prísnejšie trestný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, za ktorý možno páchateľa potrestať trestom odňatia slobody až na dva roky.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za trestný čin. Trest ako právny následok
trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, čo vyjadruje zásadu personálnosti
trestu tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Trestného zákona).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
týchto smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti

sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Účelom a
cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia
spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna
prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestnýchčinov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Ďalším ustanovením, ktoré súd aplikuje pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4
Trestnéhozákona,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, rešpektujúc pritom požiadavky
zákona na zabezpečenie účelu trestu hlavne v smere preventívneho pôsobenia dospel súd k záveru,
že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho
konania, je dôvodný a zákonný nepodmienečný trest odňatia slobody, kedy si obžalovaný počas výkonu
uloženého trestu môže dostatočne uvedomiť svoje konanie.

Súd preto uložil obžalovanému takýto trest, pričom v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného
zákona, podľa ktorého spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi
skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší

ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 obžalovanému
uložil prísnejší trest ako trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, ktorý týmto svojím

rozsudkom zrušil.

Pokiaľ ide o zohľadnenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť. Na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, možno prihliadnuť len vtedy ak obžalovaný

priznal a úprimne oľutoval všetky stíhané trestné činy, za ktoré sa mu ukladá trest. Obžalovanému je
totižto ukladaný súhrnný trest nielen za trestný čin, ktorý priznal a úprimne oľutoval, ale aj za ten trestný
čin, ktorého spáchanie síce priznal avšak jeho spáchanie úprimne neoľutoval. Z ustanovenia § 41 ods.
1 Trestného zákona, ale aj z ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona
zrozumiteľne vyplýva, že súd obžalovanému ukladá trest a určuje jeho druh a výmeru za všetky stíhané

trestné činy, a nielen za niektorý z nich.

Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá kumulatívne
splnenie dvoch podmienok a síce, priznanie sa k spáchaniu trestného činu a zároveň jeho úprimné
oľutovanie. Páchateľ sa môže priznať k spáchaniu skutku v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, a to

tak v procesnej pozícii obvineného, ako aj obžalovaného, avšak je nevyhnutné, aby k priznaniu pristúpilo
aj vyjadrenie ľútosti nad vlastným protiprávnym konaním a v zápisnici o výsluchu obvineného je síce
uvedené, že ľutuje spáchanie skutku, avšak podľa názoru súdu nestačí len formálny prejav ľútosti, ale
vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému činu.

Súd zistil u obžalovaného dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda
že obžalovaný spáchal viac trestných činov (pozn.: prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3
písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona) a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin
odsúdený, čo vyplynulo z odpisu z registra trestov obžalovaného.

Súd tak v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
a v súlade s ustanovením § 38 ods. 8 Trestného zákona, podľa ktorého zníženie hornej hranice
alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom

ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti
zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie zvýšil dolnú hranicutrestu odňatia slobody zo 6 mesiacov na 16 mesiacov a trest ukladal v rozpätí od 16 mesiacov do 36
mesiacov. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, teda výmery 16 mesiacov, ktorá je na
úplne spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, súd považoval takýto trest za primeraný vo vzťahu

k osobe obžalovaného, povahe a následkom spáchaných prečinov a na vytvorenie podmienok na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne na to, aby iných odradil od páchania trestných činov.
Obžalovaný bol pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin, a preto podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§

309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.