Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201960
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819201960.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcov: 1/ U.. U. T.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, G., 2/ F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, G., 3/ N. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, G., všetci žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: 1/
Lichen s.r.o., Vozárova 5, Košice, IČO: 47 734 184, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ľubomír Niedelský,
advokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, a 2/ FINOP s.r.o., Moyzesova 34, Košice, IČO: 36 214
345, v konaní o určenie, že záložné právo nevzniklo, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa voči žalobcom 1/, 2/ a 3/
p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa19.11.2019domáhali,abysúdvydalrozsudok,
ktorým súd určí, že záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov špecifikované ako pozemok
KN-C parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok KN-C parc. č. XXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele KN-C pac.
č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, pre obec a k. ú. G., okres Z. (ďalej len „Založené nehnuteľnosti“)

podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1503210003 zo dňa 24.10.2017 (ďalej len
„Záložná zmluva“), ktorého vklad bol v katastri nehnuteľností zapísaný pod č. V 2281/2017 nevzniklo a
zároveň aby súd žalovanému 1/ a 2/ zakázal viesť výkon záložného práva formou realizácie dobrovoľnej
dražby na Založené nehnuteľnosti podľa Záložnej zmluvy, ktorého vklad bol v katastri nehnuteľností
zapísaný pod č. V 2281/2017.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaný 1/ a C.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreli dňa

18.03.2015 Zmluvu o úvere č. 1503210001, v ktorej žalovaný 1/ vystupuje ako veriteľ a C.. X. T. ako
dlžník (ďalej len „Úverová zmluva“). Žalovaný 2/ listom zo dňa 25.10.2019 označeným ako oznámenie
o dražbe oznámil žalobcom, že dňa 28.11.2019 sa uskutoční dobrovoľná dražba na základe návrhu
prednostného veriteľa - žalovaného 1/. Pohľadávka, ktorej uspokojenia sa vykonaním dražby domáha
žalovaný 1/, bola zabezpečená záložným právom zriadeným Záložnou zmluvou, ktorej vklad v katastri
nehnuteľnostizapísanýpodč.V2281/2017.Žalobcoviabolitohonázoru,žeZáložnázmluvajeabsolútne
neplatným právnym úkonom. V Záložnej zmluve vystupujú žalobcovia ako záložcovia a žalovaný 1/ ako

záložný veriteľ. Dlžník z Úverovej zmluvy C.. X. T. v Záložnej zmluve nevystupuje ako záložný dlžník.
Záložné právo bolo zriadené k Založeným nehnuteľnostiam. Žalobcovia boli toho názoru, že záložné
právo nevzniklo, pretože záložcovia nevystupujú ako dlžníci v Úverovej zmluve a tiež neexistuje žiadne
vyhláseniežalobcovoručenízazáväzokžalovaného2/.PodľažalobcovÚverovázmluvauzavretámedzižalovaným 1/ a žalovaným 2/ trpí vážnymi nedostatkami, a na Okresný súd Košice bola podaná žaloba o
určeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.VÚverovejzmluvebolosíceuvedené,žetátojeuzavretá
podľa Obchodného zákonníka, avšak žalobcovia sú toho názoru, že z charakteru zmluvy vyplýva, že táto

je zmluvou spotrebiteľskou, pričom toto možno považovať za obchádzanie zákona. Žalobcovia taktiež
poukazovali na skutočnosť, že podľa § 151 ods. 1 písm. 1) Občianskeho zákonníka (poznámka súdu:
zjavne bol tým myslený § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka) „začatie výkonu záložného práva je
záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie jej totožná s osobou
záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu

záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedenie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa
budedomáhaťuspokojeniazozálohu“.Oznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávajeprávnymúkonom
obligatórne písomným a adresovaným. Jeho právne účinky nastávajú doručením. Vzhľadom na vyššie
uvedené, žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že im oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo
strany žalovaného 1/ ako veriteľa nebolo doručené, pričom oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa § 17

zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno považovať za oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany
záložného veriteľa podľa § 151 ods. 1 písm. 1) Občianskeho zákonníka (poznámka súdu: zjavne bol tým
myslený § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom ako záložcom
nebolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva doručené, žalobcovia boli toho názoru, že nenastali
účinky ním zamýšľané a preto samotný výkon záložného práva je realizovaný v rozpore so zákonom.

3. Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť. Odôvodnil to nasledovne: Žalovaný 1/ poskytol dlžníkovi
C.. X. T. Úverovou zmluvou v znení jej dodatkov úver v sume súčtu istiny 125.000,- EUR a sumy
istiny 3.400.000,- CZK, návratnosť ktorého bola zabezpečená zriadením záložného práva k Založeným
nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1503210001 zo

dňa 24.10.2017, zavkladovanej v katastri nehnuteľnosti pod č. V 2281/2017. Žalovaný 1/, ako aj celá
právnická obec, má za to, že úverový dlžník a záložný dlžník nemusia byť totožné osoby. Žalobcovia ako
záložnídlžníciniesúručiteliazazáväzokúverovéhodlžníkaC..X.T..Záložnéprávorovnakoakoručenie
svojou povahou predstavuje záruku ručenia, pri ktorom je pohľadávka veriteľa zabezpečená celým
majetkom ručiteľa, pri záložnom práve ide len o „ručenie“ zálohom, ostatný majetok záložcu nemôže

byť použitý na uspokojenie veriteľa. Keďže pohľadávka žalovaného 1/ z Úverovej zmluvy nebola riadne
a včas splatená úverovým dlžníkom C.. X. T., ktorý je otcom žalobcov 2/ a 3/ a manželom žalobkyne
1/, bol žalovaný 1/ ako záložný veriteľ oprávnený, vzhľadom na uhradzovaciu funkciu záložného práva,
pristúpiť k uspokojeniu sa zo zálohou bez toho, aby sa musel spoliehať na to, že pohľadávku vymôže
z ostatného majetku úverového dlžníka. Výkon záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou začal

realizovať prostredníctvom dražobníka - žalovaného 2/ cez dobrovoľnú dražbu v zmysle zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ak pohľadávka žalovaného 1/ bude uspokojená zo zálohu
vo vlastníctve žalobcov, títo následne môžu požadovať od úverového dlžníka C.. X. T. náhradu, a to s
použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) podľa ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný 1/ nepozná dôvody, pre ktoré sa žalobcovia domnievajú, že Úverová zmluva je spotrebiteľskou

zmluvou, ale v prípade, ak by príslušný súd vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, aj tak istina úveru predstavuje súčet istiny 125.000,- EUR a 3.400.000,- CZK, a túto pohľadávku
(istinu), až do výšky hodnoty zálohu, si môže vymáhať od žalobcov ako záložných dlžníkov, pričom
hodnota zálohu je v súčasnosti oveľa nižšia ako istina jeho pohľadávky. Z pohľadu toho súdneho konania
je právne irelevantné, či žalovaný 1/ doručoval alebo nedoručoval oznámenie o začatí výkonu záložného

práva žalobcom, pretože táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na to, či záložné právo existuje alebo
neexistuje. Žaloba žalobcov je čisto účelová, podaná len s cieľom oddialiť dražbu zálohu v ich vlastníctve
a vyhnúť sa následkom, ktoré vyplývajú z ich povinnosti plniť žalovanému 1/ do výšky hodnoty zálohu
za úverového dlžníka, ich otca a manžela C.. X. T..

4. Žalovaný 2/ uviedol, že on nebol účastníkom Záložnej zmluvy a preto ponecháva na posúdení
súdu, či záložné právo existuje alebo neexistuje. Žalovaný 2/ ako dražobník vykonáva na základe
návrhu žalovaného 1/ dražbu Založených nehnuteľností. Zároveň oznámil, že v prípade ak mu bude
vykonateľným rozhodnutím preukázaný zákaz nakladania so Založenými nehnuteľnosťami, upustí od
výkonu dražby.

5. Podaním zo dňa 19.11.2019, ktorého súčasťou bola aj žaloba, sa žalobcovia domáhali aj nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby na základe Oznámenia odobrovoľnej dražbe zo dňa 25.10.2019, ktorá sa má konať 28.11.2019 a predmetom ktorej mali byť
Založené nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Súd vydal uznesenie
č.k. 12C/46/2019-20 zo dňa 26.11.2019, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom

rozsahu zamietol.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä:
žalobou, oznámením o dobrovoľnej dražbe, Záložnou zmluvou, oznámením o predložení znaleckého
posudku, vyjadrením žalovaného 2/, vyjadrením žalovaného 1/, oznámením začatia výkonu záložného

práva z 28.05.2018 spolu s doručenkami.

7. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol na základe Úverovej zmluvy C.. X.
T. úver vo výške 125.000,- EUR a sumy istiny 3.400.000,- CZK. Nebolo tiež sporné, že pohľadávka
žalovaného 1/ voči C.. X. T. z tohto úveru mala byť zabezpečená záložným právom zriadeným Záložnou
zmluvou. Žalovaný 1/ pôvodne v písomnom vyjadrení uvádzal, že išlo o Zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti č. 1503210001 zo dňa 24.10.2017, ktorej vklad v katastri nehnuteľnosti zapísaný
pod č. V 2281/2017, na pojednávaní však uviedol, že išlo o chybu v písaní a správne označenie
má byť „č. 1503210003“ a teda ide o Záložnú zmluvu. Nebolo tiež sporné, že žalovaný 1/ začal s
výkonom dobrovoľnej dražby Založených nehnuteľností a jej výkonom poveril žalovaného 2/. Žalobcovia
poukazovali na to, že záložné právo nevniklo a že je potrebné zamedziť nezákonnému spôsobu

vykonania dražby a tým zamedziť vážnemu zásahu do práv žalobcov vlastniť majetok.

8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) , žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Nakoľko žalobcami navrhovaný prvý výrok žalobného návrhu má charakter žaloby podľa § 137
psím. c) CSP, súd si musel najprv zodpovedať otázku, či v spore existuje naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o

prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre
právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu
o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a
konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním
požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje

k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o
požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.

10. Súd dospel k záveru, že zo strany žalobcov existuje naliehavý právny záujem na tom, aby

súd vyslovil, že záložné právo zriadené Záložnou zmluvou nevzniklo. Žalobcovia sú vlastníci
Založených nehnuteľností a žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva viaznuceho na Založených
nehnuteľnostiach. Určenie skutočnosti, či tu záložné právo k Založeným nehnuteľnostiam je alebo nie je,
má tak zásadný dopad na práva žalobcov, nakoľko realizáciou záložného práva je ohrozené vlastnícke
právo žalobcov.

11. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

12. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka:
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

13. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

14. Vo vzťahu k vysloveniu skutočnosti, že záložné právo nevzniklo, súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu veci: Najprv bolo potrebné sa

vysporiadať s tvrdením žalobcov, že Úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľkou. Nakoľko však žalovaný
1/tototvrdeniepoprelažalobcoviatútozmluvusúdunepredložili,súdnevedelvyhodnotiťtútoskutočnosť
anemoholpretopristupovaťksporuakokspotrebiteľskémusporu.Žalobcoviabolipočasceléhokonania
zastúpení advokátom a preto si museli byť vedomí dôsledkov svojej pasivity. Táto ich pasivita spočívala
aj v tom, že od podania žaloby neprodukovali žiadne vyjadrenia ani dôkazy a ani sa nezúčastnili
pojednávania.

15. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (pre bližšiu identifikáciu v právnych
predpisoch označovaného ako záložný veriteľ) voči dlžníkovi. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa
zriaďuje záložnou zmluvou a vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvnými stranami každej
záložnej zmluvy sú záložca a záložný veriteľ. Dlžník môže, ale nemusí byť totožný s osobou vlastníka

veci, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo, t.j. s osobou záložcu. Pokiaľ dlžník nie je súčasne aj
záložcom, nie je dlžník obligatórne ani zmluvnou stranou záložnej zmluvy. Záložné právo sa v
posudzovanom prípade zriaďovalo Záložnou zmluvou medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a
žalobcami ako záložcami, t.j. ako vlastníkmi Založených nehnuteľností, a preto C.. X. T. ani nemusel byť
zmluvnoustranouZáložnejzmluvy.Nebolozrejméčožalobcoviamysleliformuláciou„pretožezáložcovia

nevystupujú ako dlžníci v Úverovej zmluve“, nakoľko ani takto v Úverovej zmluve vystupovať nemohli,
keďže samotní žalobcovia tvrdia, že dlžníkom z Úverovej zmluvy je výlučne C.. X. T.. Zo žiadneho
právneho predpisu však ani nevyplýva, že by záložca musel byť zmluvnou stranou zmluvy o úvere.
Súdu nebola zrejmá ani ďalšia formulácia žalobcov: „neexistuje žiadne vyhlásenie žalobcov o ručení za
záväzok žalovaného 2/“. V kontexte tvrdení obsiahnutých v iných častiach žaloby, žiadnym spôsobom

nevyplýva, aký vplyv na posudzovaný prípad by malo mať ručiteľské vyhlásenie žalobcov za záväzok
žalovaného 2/, ktorý realizátorom dražby a nie dlžníkom zabezpečovanej pohľadávky. Tiež je vhodné
pripomenúť, že záložné právo a ručenie sú dva rôzne zabezpečovacie právne inštitúty a žalobcovia
si ich zjavne zamieňajú. Záložná zmluva spĺňa všetky náležitosti záložnej zmluvy v zmysle § 151b
Občianskeho zákonníka: ide o písomnú zmluvu, je v nej určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom

zabezpečuje (pohľadávka žalovaného 1/ voči C.. X. T. z Úverovej zmluvy), určený záloh (Založené
nehnuteľnosti) a určená najvyššia hodnota istiny, a spĺňa tiež všetky všeobecné náležitosti zmluvy a
právnych úkonov. Voči vzniku (zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností), nevyslovila žiadna
zo strán žiadne výhrady. Súd preto nemal dôvod určiť záložné právo, ktoré vznikol na základe Záložnej
zmluvy a bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané pod č. V 2281/2017 na LV č. XXXX, k.ú. G., okres Z.,

za neplatné, resp. vysloviť, že nevzniklo.

16. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného

práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

17. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov Občianskeho zákonníka (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“):

V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnostidražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 23).

18. Vo vzťahu k návrhu žalobcov, aby súd zakázal žalovanému 1/ a 2/ viesť výkon záložného práva,
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu
veci: Dôvody pre určenie neplatnosti dražby, medzi ktoré patria aj dôvody uvádzané žalobcami, bude
možné hodnotiť len na základe vykonaného dokazovania v konaní o určenie neplatnosti dražby v
zmysle § 21 a nasl. Zákona o dobrovoľných dražbách. Rozhodovaním o tom, či boli splnené všetky

procesné a formálne náležitosti v procese výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby už v
tomto konaní, by bolo predčasné a nahrádzalo by konanie o určenie neplatnosti dražby. Pokiaľ ide
o argument žalobcov, že im žalovaný 1/ nedoručil oznámenie o začatí výkonu dražby, tak toto bolo
vyvrátené,týmžežalovaný1/predložilsúdu„Oznámeniezačatiavýkonuzáložnéhopráva“z28.05.2018,
z ktorého vyplýva, že žalovaný 1/ oznamoval žalobcom začatie výkonu záložného práva v zmysle §
151l Občianskeho zákonníka. Uvedené oznámenie žalobca 2/ prevzal, žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 3/ si

ho neprevzali v odbernej lehote, hoc im bolo doručované na adresu, ktorú sami žalobcovia uvádzajú v
žalobe ako svoj trvalý pobyt. Skutočnosť neoznámenia začatia výkonu záložného práva podľa § 151l
Občianskehozákonníkavšakaniniejedôvodomnavyhláseniedražbyzaneplatnú.Právnymdôsledkom
oznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávaje,žezáložcanesmiezálohpreviesťbezsúhlasuzáložného
veriteľa. Na základe uvedených úvah potom súd žalobu zamietol aj v tomto bode.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal strane, ktorá bola v
spore plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhoduje súd samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).