Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 17, 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Pc/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201162
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2520201162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Q. M., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U.M. XXXX, U.-Z., Č. Q. proti oprávnenému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Š.R. XX, zastúpený A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti na
plnoletého, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči Z. M. určenú rozsudkom Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 8P/50/2010 z XX. A. XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2020 domáhal zrušenia vyživovacej

povinnosti na plnoletého syna s odôvodnením, že oprávnený je zamestnaný a finančne zabezpečený.

2. Splnomocnená zástupkyňa oprávneného s návrhom navrhovateľa o zrušenie jeho vyživovacej
povinnosti voči oprávnenému nesúhlasila s odôvodnením, že povinný má na výživnom dlh. Potvrdila,
že oprávnený je zamestnaný a uviedla, že v roku 2019 predčasne ukončil štúdium na vysokej škole.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, výsluchom oprávneného a

zistil tento skutkový stav veci.

4. Naposledy bolo o výživnom rozhodované Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 8P/50/2010
zo dňa XX. A. XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX, ktorým bola navrhovateľovi - povinnému znížená
vyživovacia povinnosť platiť na oprávneného výživné zo sumy 66,39 eur na sumu 40 eur mesačne.

5. Z výsluchu oprávneného bolo zistené, že štúdium ukončil vo februári 2019, v štúdiu už nepokračoval

a zamestnal sa, pričom v trvalom pracovnom pomere je doteraz.

6. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o
rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá dovtedy, kým deti

( aj po dosiahnutí plnoletosti ) nie sú schopné samy sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa
živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Vyžaduje sa však, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Závery súdnej
praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systémusociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto
zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

8. Súd sa pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenému
riadil jednak vyššie uvedeným ustanovením Zákona o rodine a zároveň sa oprel aj o nález Ústavného
súdu ČR zo dňa 13.03.2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12 (prvá časť), podľa ktorého: „ Teleológia § 85 ods.
1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 Zákona o rodine) je zásadne postavená na myšlienke
človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa

svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla na
ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude
aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne
schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v
tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.“

9. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver,
že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Súd mal jednoznačne preukázané, že oprávnený ukončil
štúdium, v štúdiu ďalej nepokračoval a v súčasnej dobe je riadne zamestnaný v trvalom pracovnom
pomere. Je teda zrejmé, že základný predpoklad trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
oprávnenému, a to príprava na budúce povolanie, v danom prípade absentuje. Tvrdenie oprávneného

vo vzťahu k dlžnému výživnému nemá v tomto konaní opodstatnenie a je irelevantné.

10. S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

11. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného ustanovenia zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.