Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 19, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200003
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Mgr. O. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom Z. XX, H., zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Zvolenskou, Kollárova 17, Trnava,
proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 70259-2/2019-BA zo dňa 29.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 70259-2/2019-BA zo dňa 29.10.2019 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 70259-2/2019-BA

zo dňa 29.10.2019, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava, č. 200-022185-CA04/2019 zo dňa 16.8.2019 určujúce, že žalobca podľa § 49 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 3.6.2019.

2. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu z dôvodu, že obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu, ktoré ich vydaniu predchádzalo,

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

3. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci žalobca poukazoval na to, že podľa
§ 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o
toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov
od vzniku nároku na materské.
Uvádzal, že slovné spojenie „prevzal dieťa do starostlivosti“ žalovaný v napadnutom rozhodnutí a

pred ním aj prvostupňový správny orgán vyložil cez prizmu domnelého rozdielneho významu slova
starostlivosť a slovného spojenia riadna starostlivosť, ktorý je použitý v zákone o rodičovskom
príspevku. Podľa žalovaného je tento príspevok štátnou sociálnou dávkou s tým, že na účely zákona o
rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečená inou osobou.
Podľa žalovaného nie je rodičovský príspevok nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou,
ktorou štát prispieva oprávnenej osobe za zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom
nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatnení nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať zárobkovú

činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský
príspevok, ani na jeho výšku.
Žalobca poukázal na to, že zákonodarca význam slova starostlivosť v zákone o sociálnom poistení
explicitne nevymedzuje. Preto si žalovaný pomáhal pri jeho ozrejmení tak, že ho vymedzuje protivýznamu slovného spojenia riadna starostlivosť. V tejto súvislosti však vyvodzuje nesprávny záver,
že slovo starostlivosť má špecifickejší a užší význam ako slovné spojenie riadna starostlivosť. Slovo
starostlivosť svojvoľne vykladá ako akúsi špecifickú faktickú, resp. osobnú starostlivosť bez toho, aby na

to mal oporu v zákone a tiež bez toho, aby konkrétne vysvetlil, čo pod týmto pojmom má v skutočnosti na
mysli. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu pojmu starostlivosť, zákonodarca nevymedzuje
ani činnosti, ktoré sa pod týmto pojmom rozumejú, ani ich rozsah. Ak by zákonodarca v tejto súvislosti
chcel zakotviť taký druh starostlivosti, vymedzil by ho explicitne. V zákone o sociálnom poistení tak
jednoducho neurobil. A ak tak pritom svojvoľne robí žalovaný, nielenže porušuje zákon, ale aj ústavne

zakotvený princíp legality postupu štátnych orgánov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa 25.7.2019.

4. Žalobca namietal aj interpretačný záver žalovaného o účele materského, ktorý je podľa neho
nesprávny, keď v súvislosti s materským žalovaný pripomína, že materská má kompenzačný význam,
má nahrádzať príjem, resp. jeho podstatnú časť, aj na strane iného poistenca. Z tohto domnelého účelu

následne žalovaný vyvodzuje absurdný záver, že účel materského nie je naplnený, pokiaľ dobrovoľne
nemocensky poistený otec prevzal dieťa do starostlivosti „len formálne“, naďalej vykonáva prácu v
takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem, ako pred
nástupom na rodičovskú dovolenku.
Argumentácia žalovaného podľa žalobcu vychádza z nepochopenia zmyslu ustanovenia § 2 písm. a)

v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Už pri minimálnom sústredení sa na znenie
predmetného textu je evidentné, že v ňom zákonodarca rozlišuje jednak medzi poisteným pre prípad
straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a jednak medzi zabezpečením príjmu v dôsledku
dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Nepoužíva pritom ani slovo kompenzácia,
ani slovo náhrada, ale slovo zabezpečenie. Toto síce významovo pokrýva aj kompenzáciu, aj náhradu,

ale zahŕňa aj situáciu, keď sa príjem nenahrádza, ale dopĺňa - zabezpečuje. Žalobca v konaní pred
správnymi orgánmi namietal, že má nárok materské, keďže je príslušníkom Policajného zboru, ako taký
je poistený podľa osobitného zákona, z ktorého nemá nárok na materské ako otec dieťaťa, pričom kvôli
tomu v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky využil zákonnú možnosť prihlásenia
sa na dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré jeho poistenie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava

akceptovala a žalobca aj riadne platil poistné.
Vo vzťahu k týmto námietkam nedostal žalobca relevantnú odpoveď v rozhodnutí žalovaného, ani
v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo. Žalobca preto potrebuje zdôrazniť, že žalovaný nerozlišoval
medzi povinným a dobrovoľným nemocenským poistením, pričom podmieňuje priznanie nároku na
materské v zákone nepredvídanou podmienkou, postupuje v rozpore so zásadou legality a zaťažuje

svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca považuje za fakt, že pred dátumom 1.10.2018
Sociálna poisťovňa priznávala materské na základe toho, či určitá osoba naplnila podmienky predpísané
relevantnou právnou úpravou bez ďalšieho skúmania toho, či osoba dokázala reálne zabezpečiť
starostlivosť o dieťa, čo predstavuje jeden zo základných predpokladov priznania nároku na materské.
V tejto súvislosti podľa žalobcu žalovaný flagrantne porušoval zákon a bezdôvodne aplikoval na jeho

prípad v rozpore s princípom právnej istoty „rovnaký meter“, hoci tu k obchádzaniu zákona o sociálnom
poistení nedochádza. Práve naopak, žalobca splnil všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na
materské a ten mu v rozpore so zákonom priznaný nebol.

5. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú ustanovené

podmienky na to, aby iný poistenec mohol byť poberateľom materského príspevku. Čo sa týka otázky
riadnej starostlivosti, podľa jeho názoru je takúto starostlivosť možné poskytovať dieťaťu osobne,
pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda
neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti
o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad

starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

6. Podľa žalobcu má postup žalobcu aj diskriminačný rozmer, nakoľko je všeobecne známe, že v
prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje
o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na

zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so
zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.7. Žalobca v súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn.
2Sžo/81/2007, a v tejto súvislosti na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevymedzuje ani nijak

nevysvetľuje, ako by prevzatie dieťaťa do starostlivosti podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa
malo vyzerať, resp. čo by malo byť s týmto úkonom spojené. Už len preto, že si žalovaný evidentne
atrahuje viac právomocí ako mu zákon priznáva, malo by byť jeho rozhodnutie náležite odôvodnené,
čo v danom prípade nie je. Hoci žalobca tvrdil a aj preukázal už pred prvostupňovým orgánom, že
podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti splnil, prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, sa s

jeho námietkami vysporiadali len formálne, bez náležitého odôvodnenia.

8. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uvádzal, že v správnom
konaní opakovane tvrdil, aj zdokladoval, že svoje dieťa na základe dohody s manželkou prevzal do
starostlivosti reálne, fakticky sa o dieťa stará. V tejto súvislosti vyvinul maximálnu aktivitu, aby bol
prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanému pri zisťovaní skutočného stavu veci nápomocný. Úspešný

nebol z toho dôvodu, že prvostupňový orgán svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci úplne odignoroval.
Evidentne kvôli tomu, že žalovaný ešte pred rozhodnutím vo veci žalobcu nastolil v rozpore so zákonom
takú výkladovú líniu, v ktorej ten, ktorý vykonáva prácu, resp. je v služobnom pomere, napriek tomu, že
je poistený nemocensky dobrovoľne a nie povinne, automaticky nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa
do starostlivosti bez ohľadu na skutočný stav veci, teda bez ohľadu na to, či dieťa reálne do starostlivosti

prevzal.
Žalobca bol riadne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, pri ktorej nie je zákonom dané
oprávnenie žalovaného podmieňovať nárok na materské absenciou vykonávania pracovnej, resp.
služobnej činnosti, pričom žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok na priznanie nároku na
materské v súlade so zákonom, predovšetkým prevzatie dieťaťa do starostlivosti, no napadnutými

rozhodnutiami mu aj napriek tomu nárok na materské priznaný nebol.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uvádzal, že nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené
zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť

zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku
zákonompredvídanýchsociálnychudalostímajúcichzanásledoknemožnosťvýkonuprácealebopokles
pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Sociálne poistenie
je systémom založeným na viacerých princípoch, okrem iných na princípe obligatórnosti a princípe
solidárnosti. Zúčastnené subjekty obligatórne (povinne) prispievajú do systému sociálneho poistenia

a v prípade vzniku sociálnej udalosti (choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, staroba atď.) majú za
predpokladu splnenia stanovených podmienok nárok na dávku. Pod pojmom solidárnosť sa chápe
prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je spojená
s poberaním nemocenských dávok. Všetci poistenci teda spoločne prispievajú poistným do fondu
nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky iba tí

poistenci, ktorí sa dostanú do zákonom predvídanej životnej situácie.
Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z
nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp.
stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom
materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu

pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v
súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem.
Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to
z dobrovoľného nemocenského poistenia. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia
poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov.
Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu
ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak

otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu,
kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka
dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa,
ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka, V týchto prípadoch je zároveň naplnený účelnemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúci
v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku
tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.

10. Podľa žalovaného, pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom
rozsahu, na základe ktorej podlieha zákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dieťaťu
je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať
za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti

otca je v takomto prípade fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal
dieťa do starostlivosti.

11. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom
stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého
prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa

dávka poskytuje. Žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných
podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom
rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa,
ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Žalobca ku dňu 3. júna 2019 fakticky neprevzal dieťa do
starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou

dieťaťa. Reálne tak nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti
tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov účinnom od 1. januára 2019.

12. K žalobcovej námietke, že z právnej úpravy neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej

činnosti, žalovaný uvádzal, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku nároku
iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná aj
popri výkone práce z inej činnosti, t. j. ak sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za
ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom
poskytovania materského inému poistencovi.

13. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí
musia zanechať pracovnú činnosť, v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku
matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaný uvádzal, že nerozhoduje o rodičovskom
príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej podmienky nároku a následnej výplaty

sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o rodičovskom príspevku patrí do
pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý o nej rozhoduje v zmysle zákona
č. 571/2009 Z. z.

14. Tvrdenie žalobcu, že splnil podmienky nároku na materské, nakoľko riadne prevzal dieťa do svojej

starostlivosti, je podľa žalovaného iba čiastočne pravdivé v tom, že predložil požadované doklady.
Podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti vzhľadom na predloženú dochádzku za mesiace apríl až
júl 2019 nesplnil, nakoľko pracoval denne cca 8 až 10 hodín a s takto rozvrhnutým pracovným časom
nebol schopný zabezpečiť dieťaťu potrebnú starostlivosť.

15. Žalobca dáva do popredia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžs 81/2007 zo dňa 16. apríla
2008, v zmysle ktorého však žalovaný aj konal, pričom v jeho prospech svedčí aj rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sa/6/2019.

16. Záverom žalovaný poukázal aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. marca

2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v
nezmenenejvýškezanezmenenýpracovnýčas,vzásadnomrozporesúčelomnemocenskéhopoistenia
a považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné že v takýchto prípadoch
ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na
materské.

17. V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobca zdôrazňoval, že si uplatňuje materské z
dobrovoľného nemocenského poistenia, na ktorú skutočnosť žalovaný neprihliadal a žiadnym spôsobom
sa s ňou nevysporiadal. Poukazoval na to, že splnil všetky podmienky na poskytnutie materského a žeza dobu poistenia (minimálne 270 dní poistenia) musel odviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvo
finančných prostriedkov, ktoré je nutné považovať za zníženie príjmu a to práve v dôsledku uplatnenia
si materského z dobrovoľného nemocenského poistenia.

V súvislosti so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR, ktorým argumentoval žalovaný, žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa 3.2.2020, v ktorom súd
konštatoval, že doposiaľ nie je v zákone jasne zadefinované, na aké kritériá Sociálna poisťovňa pri
posudzovanísplneniapodmienokstarostlivostiodieťaprihliada,ajeotázne,čijevkompetenciiSociálnej
poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone, teda či neprekračuje Sociálna

poisťovňa rámec zákona.
Poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa 3.2.2020, z ktorého
vyplýva, že zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej
činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje.
Platí však obmedzenie, že ak otec - zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe
pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja materské. Krajský súd v tomto rozsudku poukázal

aj na to, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské, uzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o
prevzatí dieťaťa do starostlivosti a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta nárok otca o
materské zdôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti prevzal, musí
Sociálna poisťovňa vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu
poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec dieťaťa poskytuje

starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k nerovnakému
zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.

18. V následnom doplnení svojho vyjadrenia žalobca poukazoval na stanovisko Verejnej ochrankyne
práv č. 2181/2019/VOP a jej návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práve možného porušovania práv a slobôd
príslušníkov Policajného zboru pri priznávaní a vyplácaní materského.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie

nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý
sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej

starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšeniatroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec, ktorý
prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich
týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je

jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a
opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec
prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát
prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z., oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z., oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a

b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť
poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä

primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok
dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z., podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za
splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou

fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

20. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného správneho
orgánu, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach, a po

oboznámenísasobsahomspisovéhomateriálu,vrátaneadministratívnehospisužalovanéhosprávneho
orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

21. Žalobca v konaní namietal najmä formalistický prístup správneho orgánu, ktorý neprihliadal k
predloženým listinným dôkazom, čestným prehláseniam a ku skutočnosti, že má flexibilný pracovný čas,

ktorý si môže prispôsobovať potrebám starostlivosti o dieťa.
Uvádzal, že pri starostlivosti o syna zabezpečoval všetko, čo v tejto starostlivosti zabezpečovala matka
maloletého, ktorá nastúpila do zamestnania. Vykonával aj úkony, ktoré predtým matka nevykonávala,
čoho následkom je, že je syn na neho viac fixovaný, vyžaduje napríklad, aby ho uspával on. Sociálna
poisťovňa nevysvetlila, čo by mal ešte v starostlivosti o dieťa vykonávať, ani to, čím má za preukázané,

akú starostlivosť dieťaťu poskytovala matka, keď táto nebola vypočutá, ani od nej nebolo požadované
vyjadrenie.
V súvislosti s flexibilitou jeho pracovnej doby uvádzal, že svojmu nadriadenému mesiac vopred
predkladá plán služieb, ktoré si môže organizovať v rôznych denných hodinách a aj počas víkendov,
v prípade potreby je ich možné meniť aj počas mesiaca, pričom miesto výkonu práce je v blízkosti ich

bydliska. Súdu predložil rozpis služieb za mesiace 7/2019 až 1/2020, z ktorých je podľa žalobcu zrejmé,
že služby prispôsoboval starostlivosti o dieťa, s tým, že 12 hodinové služby zahrnuté v predložených
plánoch predstavujú iba pohotovosť „na telefóne“ v domácom prostredí.

22. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 16.8.2019, určujúce, že nemá nárok
na materské uplatnený od 3.6.2019, v ktorom rozhodujúci správny orgán (okrem iného) konštatoval,
že Mgr. O. A. vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník
Policajného zboru Slovenskej republiky, nečerpá rodičovskú dovolenku, a dĺžka jeho pracovného časuv týždni je nezmenená (38 hodín). Z uvedeného vyplýva, že menovaný aj po deklarovanom prevzatí
dieťaťa do starostlivosti (dňa 3. júna 2019) naďalej, ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu
vplnomslužobnompomere,s38hodinovýmtýždennýmpracovnýmčasom.Dňa25.júla2019menovaný

predložil pobočke "Prehlásenie k čestnému vyhláseniu k žiadosti o materské", v ktorom okrem iného
uvádza, že mu so starostlivosťou o syna v nevyhnutných prípadoch pomáhajú rodičia, ktorí sú už na
dôchodku a tiež manželka, ktorá však zároveň pracuje na dohodu v N., čo jej spolu s cestovaním zaberá
veľa času, teda sa nemôže synovi toľko venovať. Pobočka prešetrila uvedené tvrdenia a zistila, že
matka dieťaťa Mgr. V. A. je zamestnaná ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti u

zamestnávateľa Z. O. L., G. XX, XXXXX N. od l. januára 2019. Na základe predloženej dochádzky matky
dieťaťa jej zamestnávateľom za mesiace máj, jún, júl 2019 bolo zistené, že v pracovnom postavení,
ani v počte odpracovaných hodín matky dieťaťa od deklarovaného prevzatia dieťaťa nenastala zásadná
zmena. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa v zmysle § 49 ods. 1 prvej vety
zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku dňu 3. júna 2019,
kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom časovom rozsahu,

ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Dňa 16. augusta 2019 menovaný predložil pobočke
vyjadrenie, v ktorom uvádza, že z priloženého plánu služieb jasne vyplýva, že v mesiaci august 2019
(rovnako ako v júni a v júli) pracuje len 4 dni v týždni a došlo u neho k zmene v plánovaní služieb po
prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa však v
zmysle § 49 ods. l prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto

prípade ku dňu 3. júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v
nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. K prevzatiu dieťaťa do
starostlivosti otca ku dňu 3. júna 2019 nemohlo prísť, čo dokazuje skutočnosť, že dňa 3. júna 2019 matka
dieťaťa pracovala v čase od 12,00 h do 15,00 h a otec dieťaťa v čase od 5,00 h do 15,00 h. Vzhľadom
na zistené skutočnosti u pána Mgr. O. A. nedošlo od 3. Júna 2019 k reálnemu prevzatiu dieťaťa do

starostlivosti, nakoľko si ku dňu požiadania o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký
časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako
pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy
poskytovala matka dieťaťa.

23. Žalovaný podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 29.10.2019 vychádzal (okrem iného) z
potvrdenia MV SR, Centrum podpory TT zo dňa 8. augusta 2019 o tom, že navrhovateľ odo dňa 3.
júna 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku, a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne
počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín.
Prílohou listu zo dňa 8. augusta 2019 bola navrhovateľova mesačná dochádzka za mesiace apríl 2019,

máj 2019, jún 2019 a júl 2019, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ odo dňa údajného prevzatia dieťa do
starostlivosti, t.j. odo dňa 3. júna 2019, pracoval denne 8 až 10 hodín.

24. Žalovaný na základe v rozhodnutí konštatovaných zistení uzavrel, že navrhovateľ, ktorý si nárok
na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do

starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 3. júni 2019 naďalej vykonáva
službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, za rovnakých podmienok, za ktorých
ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo
služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. V súvislosti s údajným prevzatím dieťaťa do
starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných podmienok, navrhovateľ naďalej pracuje

v rovnakom zaťažení. Po tvrdenom prevzatí dieťaťa si navrhovateľ neprispôsobil svoje pracovné
podmienkytak,abysamoholodieťanaozajstarať.Nemožnopretokonštatovať,žedieťaskutočnedňa3.
júna2019prevzaldostarostlivostiaototodieťasaskutočnestará,akotovyžadujezákonvzmyslevyššie
uvedených právnych úvah. Navrhovateľ na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti
predložil Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol, že počnúc

dňom 3. júna 2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že Dohoda o prevzatí
dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa
otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ ako bolo preukázané
je navrhovateľ aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o prevzatí dieťaťa do
starostlivosti naďalej rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, nemožno

konštatovať, že dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará.

25. Konštatoval, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie
straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípadematky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade
iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do
starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného

času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
Poukazoval na to, že to, že sa navrhovateľ dohodol s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti,
neznamená, že sa o neho aj reálne stará, nakoľko so zreteľom na všetky dostupné informácie bolo
zistené, že u navrhovateľa dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti nedošlo k žiadnej zmene, čo sa
pracovnej oblasti týka. Navrhovateľ naďalej pracuje za tých istých podmienok ako pred prevzatím

dieťaťa do starostlivosti. Navrhovateľ nevytvoril dieťaťu také podmienky, ktoré by nasvedčovali tomu, že
skutočne prevzal dieťa do starostlivosti, tak ako to požaduje zákon.
Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že „Prezeraním doložených plánov je zrejmá
zmena v plánovaní mojich služieb po prevzatí dieťaťa do starostlivosti.“, nakoľko práve doloženou
dochádzkou za mesiace apríl až september 2019 bolo preukázané, že navrhovateľ nezabezpečuje
dieťaťu starostlivosť, nakoľko naďalej vykonával pracovnú činnosť takmer v nezmenenom pracovnom

čase. Uvedené je zrejmé aj z čestných vyhlásení starých rodičov dieťaťa, kedy Mgr. H. A. poznamenala
"som od obedných hodín do času cca 15.00 hod. dohliadala na môjho vnuka V. A..“
Záverom žalovaný v obsahu rozhodnutia konštatoval, že ako odvolací orgán zhodnotil každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a postup

pobočky vo veci posúdenia nároku na materské na základe žiadosti bol správny, v súlade so zákonom
v znení neskorších predpisov a účelom ním sledovaným.

26. V zhode so stanoviskom oboch účastníkov konania podľa súdu právna úprava materského
nevylučuje poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Podmienkou jej

poskytnutia podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však je prevzatie dieťaťa do starostlivosti
tohto rodiča a aj jeho reálna starostlivosť o dieťa.

27. Právna úprava priznanie materského výslovne nepodmieňuje zmenou rozsahu pracovnej činnosti
otca, hoci obmedzenie pracovných aktivít otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa, možno

predpokladať (ako súd konštatoval už v inom svojom rozhodnutí v obdobnej veci, požiadavka na
obmedzenie pracovných aktivít nemôže byť dôvodná tam, kde už prevzatiu starostlivosti o dieťa
predchádzajúci rozsah výkonu zárobkovej činnosti starostlivosť o dieťa umožňuje), ani stratou alebo
znížením príjmu otca, hoci primárnym a všeobecným účelom nemocenského poistenia, medzi dávky
ktorého materské patrí, podľa § 2 písm. a) zákona je poskytnutie kompenzácie v prípade straty alebo

zníženia príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

28. V neposlednom rade právna úprava materského neobsahuje ani definíciu zákonom vyžadovanej
starostlivosti o dieťa a svojou nedostatočnosťou nepochybne sťažuje rozhodovanie Sociálnej poisťovne,
ale aj rozhodovanie súdov, rozhodovacia prax ktorých v otázke podmienok vzniku nároku na materské

doposiaľ nie je jednotná, a najmä orientáciu záujemcov o túto dávku v tom, aké podmienky pre úspešné
uplatnenie nároku musia spĺňať.

29. Na druhej strane nedostatky právnej úpravy kladú zvýšené nároky na postup správnych orgánov
pri rozhodovaní a samotný obsah rozhodnutí, ktoré v prípade nepriznania uplatneného nároku musia

žiadateľovi o dávku zrozumiteľne vysvetliť dôvody jeho neúspechu v správnom konaní a ozrejmiť mu
nielen, ktorú podmienku vyplývajúcu zo zákona správny orgán považoval za nesplnenú, ale aj to, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil.

30. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný pod postupom pobočky vo veci posúdenia nároku

na materské, ktorý v závere svojho rozhodnutia zhrňujúco označil za správny, nemal na mysli iba
samotný procesný postup prvostupňového správneho orgánu, ale všetky aspekty jeho rozhodovania a
rozhodnutia o žiadosti žalobcu.

31. Potom je ale potrebné súčasne konštatovať, že žalovaný neobjektívne prehliadol žalobcom

namietané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vychádzajúceho
z pomerne stručného konštatovania, postrádajúceho vysvetlenie logických súvislostí medzi podľa
správneho orgánu nesplnenou zákonnou podmienkou (prevzatie dieťaťa do starostlivosti) a jeho
skutkovými zisteniami, podľa ktorého sa splnenie podmienok nároku iného poistenca na matersképosudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, kedy (3.6.2019) k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti
otca nemohlo dôjsť, čo podľa správneho orgánu dokazuje skutočnosť, že otec v ten deň pracoval od
5.00 hod. do 15.00 hod. a matka dieťaťa od 12.00 hod. do 15.00 hod.

32. Prečo podľa správneho orgánu mohlo dôjsť k prevzatiu starostlivosti o dieťa relevantne iba do 15.00
hod. uvedeného dňa (ak možno takto jeho právny názor dedukovať z odôvodnenia rozhodnutia) a či
žiadateľ podmienky nároku spĺňal alebo nespĺňal v nasledujúcich dňoch, sa správny orgán v rozhodnutí
ani nepokúsil vysvetliť.

33. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obsažnejšie, žalovaný, okrem iného, vysvetlil, prečo pri
posudzovaní prevzatia starostlivosti o dieťa neaplikoval ustanovenia zákona o rodičovskom príspevku
a čo za prevzatie starostlivosti o dieťa otcom považuje (faktické prevzatie tej časti starostlivosti o dieťa,
ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka), uviedol, čo považuje za účel materského a
kedy tento účel podľa jeho názoru nie je naplnený, aj to, z akých dôkazov - údajov vychádzal (záznamy

Sociálnej poisťovne, informácia zamestnávateľa žalobcu) a k akým záverom na ich základe dospel,
t.j. že žalobca aj po dni 3.6.2019 vykonával službu príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky
za rovnakých podmienok ako pred údajným prevzatím dieťaťa do jeho starostlivosti, na rodičovskú
dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal, neprispôsobil svoje pracovné
podmienky tomu, aby sa mohol o dieťa starať.

34.Vkonečnomdôsledkusúzáveryprijatéžalovanýmznovuibazhrňujúcimvšeobecnýmkonštatovaním
o neprevzatí starostlivosti o dieťa otcom bez zodpovedania otázok nastolených nielen nedokonalosťou
právnej úpravy, ale aj odvolaním otca.

35. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysvetlil najmä, prečo starostlivosť popísanú podrobne v odvolaní
otca dieťaťa proti prvostupňovému rozhodnutiu nepovažoval za dostatočnú, resp. zodpovedajúcu
požiadavkám zákona, akú starostlivosť by za dostatočnú považoval, ako vo vzťahu k tvrdenej
schopnosti otca starostlivosť zabezpečovať, pri zohľadnení aj rodičovských povinností druhého rodiča a
deklarovanej ochoty starých rodičov so starostlivosťou vypomáhať, posudzoval možnosť otca ovplyvniť

podľa potreby rozvrhnutie jeho pracovného času, ani to, akým spôsobom podľa jeho zistenia do okamihu
prevzatia otcom poskytovala dieťaťu starostlivosť matka, a ako hodnotil a či za dôvod neúspešnosti
žiadosti o materské vôbec považoval aj to, že žalobca nečerpal rodičovskú dovolenku, ktorú skutočnosť
uviedol ako nie nepodstatnú, vzhľadom na jej zvýraznenie v texte odôvodnenia rozhodnutia.

36. V neposlednom rade žalovaný neodstránil ani nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu týkajúce sa absencie vysvetlenia nemožnosti prevzatia starostlivosti otcom konkrétne
dňa 3.6.2019.

37. Rozhodnutie žalovaného sa nevysporiadúva so všetkými nie zjavne nerelevantnými odvolacími

námietkami žalobcu, neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky súvisiace s nárokom žalobcu,
je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vo vzťahu ku konštatovanej potrebe prevzatia
starostlivosti v rozsahu jej poskytovania matkou aj vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu
veci.

38. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP
(Správny súdny poriadok, zákon č. 162/2015 Z.z.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie vo vyššie
naznačenom smere, v ktorom správny orgán musí doplniť svoje zistenia vo vzťahu k starostlivosti
matky (pokiaľ túto považuje za zásadnú z hľadiska posudzovania rozsahu starostlivosti otca) a
výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie zrozumiteľne sa vysporaduvajúce s celým rozsahom odvolacej

argumentácie žalobcu.

39. Vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu
súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 16.8.2019.

40. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu
týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho
rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľkosúdutakýtopostupzúradnejčinnostiznámyniejeažalobcažiadnekonkrétnerozhodnutiepreukazujúce
jeho tvrdenia o diskriminácii na základe pohlavia alebo inej skutočnosti predpokladanej ustanovením §
2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. (diskriminačný zákon) nepredložil ani neoznačil.

41. Samotný odklon správneho orgánu po 1.10.2018 od predchádzajúcej rozhodovacej praxe (ktorej
správnosťsúdnemalmožnosťposudzovaťvzhľadomnalogickýnedostatokžalobnýchpodaní)nenapĺňa
znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, z hľadiska posúdenia
dodržania ktorej pri rozhodovaní o nároku žalobcu významnejšou je okolnosť, či žalovaný v období

po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym
stavom rozhodoval rovnako ako v prípade žalobcu.

42. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške
náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.