Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609200640
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:3609200640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr.Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: L.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., N. XX, zast. JUDr.
Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Námestie Š. Moysesa 4 a JUDr. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., W. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou STOKLASA &
STOKLASOVÁ s.r.o. so sídlom v Nitre, Farská 25, v konaní o návrhoch rodičov na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého dieťaťa a kolízneho

opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 13P/228/2014-973 zo dňa 30. mája 2019 v spojení
s jeho opravným uznesením č.k. 13P/228/2014-1058 zo dňa 20.januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa uloženia výchovného opatrenia,
ako aj trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.
24P/3/2007-87 zo dňa 29.07.2008 v časti úpravy styku otca s maloletou D. G., nar. XX.XX.XXXX tak,

že styk otca s maloletou D. neupravil. O. D. a jej rodičom uložil povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu, a to prostredníctvom orgánu sociálno-právnej ochrany detí - Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra - Referátu poradensko-psychologických služieb s tým, že
poradenstvo sa bude realizovať vždy v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu v čase od 15:00
hod. do 16:00 hod. v priestoroch referátu poradensko-psychologických služieb. Obom rodičom uložil
povinnosť dostaviť sa v stanovenú hodinu na uvedenú adresu a rešpektovať plán výkonu výchovného
opatrenia. Matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť maloletého

dieťaťa na výchovnom opatrení podľa pokynov Referátu poradensko-psychologických služieb. Ďalej
rozhodol, že uvedené výchovné opatrenie bude trvať po dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Konanie o návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zastavil.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 25 ods. 1 až 4, § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, § 14
ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, § 29 ods. 1,3
zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2.V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah návrhu matky maloletej D. doručený
Okresnému súdu Partizánske dňa 09.03.2009, ktorým návrhom sa domáhala zmeny úpravy práv a
povinností k maloletej dcére. Žiadala, aby súd predchádzajúce rozhodnutie v časti úpravy styku otca
s maloletou dcérou zmenil tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s dcérou každú párnu nedeľu vmesiacivčaseod15.00hod.do17.00hod.,atovždyzajejprítomnosti.Dôvodilatým,žeotecnerealizuje
styksmaloletoudcérouvrozsahuurčenýmsúdom,keďsasmaloletoudcérounestretávanepárneutorky
a v mesiaci január 2009 sa s dcérou nestretol vôbec. Poukázala na to, že otec maloletej D. rovnako

nevyužíva časový rozsah styku v plnej miere, keď mu stačí 90 minút a spravidla na stretnutie s dcérou
mešká.
1.3.Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že Okresnému súdu Partizánske bol dňa 17.06.2009
doručený návrh otca maloletej D., ktorým návrhom sa domáhal zmeny rozsahu jeho styku s maloletou
D. tak, že bude oprávnený sa s dcérou stretávať každý nepárny piatok od 17.00 hod. do nedele do 17.00

hod. a každý rok odo dňa 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a tiež každú párnu stredu od
15.00 hod. do 17.30 hod. vždy bez prítomnosti matky. Návrh odôvodnil tým, že dcéra sa sama dožaduje,
aby styk s ním trval dlhšie a bez prítomnosti matky, s čím matka maloletej D. nesúhlasí alebo podmieňuje
požadovaním neúmerne vysokého výživného z jeho strany. Uviedol, že matku D. niekoľkokrát vyzval,
aby zvyšovala životnú úroveň dcéry nielen prostredníctvom výživného ale aj tým, aby sa zamestnala, čo
odmietla a naďalej je dobrovoľne nezamestnaná. Dodal, že matka maloletého dieťaťa študuje diaľkovo

na vysokej škole v Bratislave, kde vyučovanie prebieha v piatky a soboty, ktoré dni teda netrávi s
dieťaťom. Záverom poukázal, že zmena pomerov nastala aj na jeho strane, keď plnením si pracovných
povinností ako sudca má pojednávacie dni v utorok a v piatok, z ktorých dôvodov nemôže v tieto dni
realizovať styk s dcérou.
1.4.Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že dňa 03.11.2010 otec dieťaťa podal na Okresný súd

Partizánske aj návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa
realizovala v týždňových intervaloch vždy od 15.00 hod. pondelka. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka
v konaní o rozšírenie styku s maloletou dcérou spôsobuje prieťahy a obštrukcie a permanentne mu
bráni v už upravenom styku s dcérou. Z uvedených dôvodov podal návrh na výkon rozhodnutia, pričom
súd matku doposiaľ nedonútil dobrovoľne rešpektovať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie.

Zdôraznil, že má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa, je riadne
zamestnaný a dokáže pokryť náklady spojené so starostlivosťou o dcéru.
1.5.Súd prvej inštancie konštatoval, že Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 3P/33/2010-105 zo dňa
07.10.2011 spojil uvedené veci na spoločné konanie, ktoré bolo následne vedené na uvedenom súde
pod sp. zn. 6P/99/2009. Po prenesení príslušnosti sa miestne príslušným stal Okresný súd Nitra, ktorý

v tejto veci rozhodol napadnutým rozsudkom.
1.6.Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a dospel k záveru, že v danom prípade nie je
možné upraviť styk otca s maloletou D., ale tiež súd nevzhliadol dôvod, aby bol styk otca s dcérou
definitívne zakázaný. Súdu bolo zrejmé, že maloletá D. v súčasnej dobe odmieta akýkoľvek kontakt so
svojim otcom. Zastal názor, že v danej veci rodičia dieťaťa stratili aj minimálnu schopnosť kooperovať

v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty, pričom sú to práve rodičia,
ktorí ako jediní v tejto situácii môžu dieťaťu opäť sprostredkovať pocit bezpečia, a to aj vo vzťahu
k druhému rodičovi. V tejto súvislosti uviedol, že pri rozhodovaní o úprave pomerov dieťaťa je v
prvom rade treba rešpektovať skutočnosť, že pri obnovovaní vzťahu dieťaťa s rodičom, od ktorého
sa dieťa odcudzilo, je potrebné postupovať citlivo a pripraviť podmienky pre to, aby obnova tohto

vzťahu prebiehala v atmosfére bezpečia a porozumenia. Konštatoval, že za týmto účelom môže súd
rodičom uložiť povinnosť využiť odbornú poradenskú pomoc. Táto povinnosť však musí byť, pokiaľ ide
o využívanie donucovacích oprávnení štátu, limitovaná, pretože je nevyhnutné brať ohľad na práva
a záujmy všetkých zúčastnených, predovšetkým dieťaťa. Zdôraznil, že ak sa nepodarí ani s využitím
dostupnýchprostriedkovzaistiťvzájomnúspoluprácuakomunikáciumedzirodičmiaspoňdotakejmiery,

že by dieťa dokázalo subjektívne prijať kontakt a prípadne i starostlivosť zo strany oboch svojich rodičov,
v takom prípade nie je porušením práva dieťaťa na ochranu rodinného života a ani nie je v rozpore s
jeho najlepším záujmom, ak jednému z jeho rodičov kontakt s dieťaťom bude výrazne obmedzený alebo
zakázaný, hoci toto opatrenie nesmie byť nikdy vnímané ako definitívne.
1.7.V danom prípade súd prvej inštancie považoval za preukázané, že rodičia maloletej D. nedokážu

jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa, a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. Mal za to,
že maloletá D. je v súčasnej dobe, vzhľadom k dĺžke času odkedy sa nestretla so svojim otcom ako
aj v dôsledku vplyvu rodinného prostredia, v ktorom vyrastá a ktoré je negatívne nastavené voči jej
otcovi, jednoznačne citovo naviazaná na svoju matku. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo,
že u maloletej D. sa aj v čase, keď udržiavala kontakt so svojim otcom prejavovali disharmonické

prvky v súvislosti s náročnejším emočným zvládaním situácie konfliktu jej rodičov a usporiadania
kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Maloletá citlivo vnímala celé dianie a reagovala naň svojim
emočným rozpoložením, výrazne emočne a citovo vnímala prípadné konflikty rodičov. &za nesporné
považoval,žemaloletáD.bybolanásilnýmvynucovanímkontaktovsosvojimotcomzasúčasnejsituácietraumatizovaná. Konštatoval, že maloletá D. vzhľadom k svojmu veku má vedomosť o tom, že negatívne
situácie, ktoré popisovala z minulosti (otec ju mal zobrať do búrky, vyhrážal sa jej, že ju vezme matke a
nevráti ju) sa už v súčasnej dobe nemôžu reálne stať, a preto sa svojho otca nebojí, nemá z neho strach,

iba s ním nemá záujem komunikovať a stretávať sa s ním. Ani po telefonickom kontakte po dlhšom čase
neprišlo k takému želanému výsledku (a to vzhľadom na reakciu maloletej D.), ktorý by zabezpečoval,
že tieto kontakty sa v budúcnosti môžu pozitívne prejaviť na obnovení vzájomných citových väzieb.
Zohľadňujúc vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletou D. žiadnym
spôsobom. Rozhodol tak aj z dôvodu, aby maloletá D. nebola nútená do kontaktov s otcom, čo by ju,

podľa názoru súdu, za súčasného stavu psychicky zaťažovalo a ešte vo väčšej miere nastavovalo do
odporu voči svojmu otcovi.
1.8.Súd prvej inštancie videl spôsob možnej reparácie narušených vzťahov, podobne ako je uvedené
v záveroch znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. práve
formou výchovného opatrenia, účelom ktorého bude naučiť rodičov maloletého dieťaťa komunikovať
medzi sebou nekonfliktným spôsobom, naučiť ich pracovať so svojimi emóciami vo vzťahu k druhému

rodičovi, získavať objektívnejší náhľad na problematiku ich porozvodového vzťahu, porozumenie
nutnosti ich vzájomnej konštruktívnej komunikácie v záujme dieťaťa. Dodal, že úlohou výchovného
opatrenia bude nastaviť matku dôsledným poradenským procesom na takú súčinnosť, ktorá bude
zárukou bezproblémových kontaktov otca s dcérou do budúcnosti. Uviedol, že tento proces bude
riadený plánom sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi, ktorý vypracuje príslušný referát, a to s

prihliadnutím k odporúčaniam znaleckého ústavu tak, ako sú uvedené v znaleckom posudku. Uviedol,
že psychológ referátu podľa čiastkových výsledkov plánu práce s touto rodinou sám vyhodnotí, či a
kedy nastane situácia, kedy už bude maloletá D. pripravená na kontakt so svojím otcom a aj to za
akých podmienok a v akom rozsahu. Zdôraznil, že obaja rodičia sú v zmysle nariadeného neodkladného
opatrenia povinní rešpektovať pokyny Referátu poradensko-psychologických služieb a vo výroku tohto

rozhodnutia stanovenom čase sa podrobiť uvedenému sociálnemu poradenstvu.
1.9.Návrhu matky na doplnenie dokazovania výsluchom maloletej D. súd prvej inštancie nevyhovel
z dôvodu, že názor maloletej D. je súdu známy a preto k ďalšiemu výsluchu dieťaťa nepristúpil
nepredpokladajúc žiadnu zmenu v jeho názoroch. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh na
doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom, ktorý si dala vyhotoviť sama matka, a to

o vyšetrenie otca, nakoľko osobnosť otca, jeho povahové črty, intelektová úroveň a psychologické
predpoklady na výchovu maloletého dieťaťa ako aj zhodnotenie jeho charakterového a morálneho profilu
bolo uskutočnené v znaleckom posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o..
Vzhľadom na späťvzatie návrhu otca v časti zverenia maloletej D.o striedavej osobnej starostlivosti
konanie vo veci zastavil.

2.Proti tomuto rozsudku v časti presne stanového dňa a času realizácie výchovného opatrenia, podal
písomne v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník. Dôvodil tým, že je problémové priestorovo a
personálne zabezpečiť výkon výchovného opatrenia v presne určený čas s prihliadnutím na možnosti
RPPS a tiež zabezpečenie chodu RPPS. Poukázal na to, že pri práci s rodinou je potrebné zohľadňovať
individuálne potreby dieťaťa a členov rodiny a taktiež aktuálnu potrebu periodicity stretnutí. Zdôraznil, že

RPPS neposkytuje sociálne poradenstvo, ale odborné psychologické poradenstvo. Na základe vyššie
uvedeného navrhol rozsudok súdu v časti realizácie výchovného opatrenia zmeniť tak, že súd uloží
maloletejD.ajejrodičompovinnosťpodrobiťsasociálnemuporadenstvuaodbornémupsychologickému
poradenstvu, a to prostredníctvom orgánu sociálno-právnej ochrany detí - Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra a Referátu poradensko-psychologických služieb, s tým,

že poradenstvo sa bude realizovať v zmysle plánu výchovného opatrenia so zreteľom na individuálne
potrebydieťaťa.Zároveňnavrhol,abysúdobomrodičomuložilpovinnosťdostaviťsavstanovenúhodinu
nauvedenúadresuarešpektovaťplánvýkonuvýchovnéhoopatreniastým,žematkamaloletéhodieťaťa
bude povinná v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na výchovnom opatrení podľa
pokynov Referátu poradensko-psychologických služieb.

3.Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výrokov o uložení povinnosti maloletej D. a jej rodičom
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu (výchovné opatrenie), podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že uložené výchovné opatrenie zamietne. Vytýkala súdu prvej inštancie, že súd žiadnym spôsobom
nezdôvodnil dĺžku trvania ani frekvenciu výchovného opatrenia. V tejto súvislosti zdôraznila, že účastníci

konania majú právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Bránila sa tým, že uloženým výchovným
opatrením nedôjde k naplneniu jeho účelu, k sfunkčneniu komunikácie medzi rodičmi a uskutočneniu
kontaktu dcéry s otcom, a to z dôvodu, že dcéra osobný aj telefonický kontakt s otcom odmieta a
nechce sa s ním stretávať. Žiadala zohľadniť, že otec o dcéru nemá záujem, čoho dôkazom je okremnevyužitia telefonického kontaktu každú stredu od 18.00 hod. do 18.30 hod, aj prerušenie jeho styku s
maloletou dcérou počas predchádzajúcich 6 rokov. V tejto súvislosti zdôraznila, že otec sa sám z vlastnej
vôle prestal stýkať s maloletou dcérou. Uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné, prečo sa otec domáhal

nariadenia neodkladného opatrenia až takmer po 6 rokoch nestretávania sa s dcérou, kedy obnovenie
a náprava ich vzťahu vzhľadom na odstup času je málo pravdepodobné. Poukázala na to, že ona v
stykoch otcovi nebránila a ospravedlniteľné dôvody nerealizovaných stykov riadne a včas preukázala,
a preto boli všetky výkony rozhodnutia zastavené. Vyjadrila presvedčenie, že v súčasnosti absentuje
skutočný záujem o obnovenie kontaktov tak zo strany otca, ako aj zo strany dcéry, a preto nariadenie

výchovného opatrenia považovala za neúčelné a neefektívne. Tvrdenie otca, že dcére posielal peniaze
nad rámec výživného cca 100,- eur poprela. V tejto súvislosti uviedla, že otec dcére za 14 rokov poslal
100,- eur nad rámec výživného len 4 krát, aj to v termínoch pred nastávajúcimi súdnymi pojednávaniami
v roku 2019, čo sa môže javiť z jeho strany ako účelové. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že otec nekontaktoval dcéru od 13.06.2013, v súčasnosti nejaví záujem ani o telefonický
kontakt s ňou, rovnako sa nezúčastnil nariadeného poradenstva na RPPS. Matka zdôraznila, že dcéra

má 14 rokov a na prejednávanú vec má svoj názor, nesúhlasí s uložením výchovného opatrenia,
ktoré opatrenie obmedzuje jej voľný čas na neprimerane dlhý čas - 2x v mesiaci po dobu jedného
roka. Uviedla, že dcéra sa dožadovala vypočutia na súde a chcela súdu svoj postoj k otcovi vysvetliť.
Nevypočutím dcéry v konaní súd pochybil, keď nezistil všetky rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre
správne rozhodnutie vo veci rozsahu a druhu výchovného opatrenia podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

Matka nesúhlasila s nariadeným výchovným opatrením z dôvodu zbytočnej traumatizácie dcéry. V tejto
súvislosti poukázala na lekársku správu psychiatričky, z ktorej správy vyplýva, že možný kontakt otca
s dcérou aj prostredníctvom sociálnej kurately u maloletej D. vyvoláva traumu. Uviedla, že zo správy
rovnako vyplýva, že ak by výchovné opatrenie malo trvať pod dobu jedného roka, stres maloletej D. by
mohol vážnym spôsobom ovplyvniť jej zdravotný stav.

4.Matka maloletého dieťaťa sa písomne vyjadrila aj k odvolaniu kolízneho opatrovníka, v ktorom
súhlasila s argumentmi kolízneho opatrovníka o neprimeranosti výchovného opatrenia. Uviedla, že
nariadené výchovné opatrenie nad rámec jeho účelu zaťažuje najmä matku a maloletú D.. Žiadal
zohľadniť, že s ohľadom na odstup času nestretávanie sa otca s dcérou viac ako 6 rokov, odmietanie
kontaktov D. s otcom, negatívny postoj D. k otcovi, odmietanie podrobenia sa výchovnému opatreniu

a s prihliadnutím aj na vek D., je obnovenie vzájomnej komunikácie medzi dcérou a otcom a rodičmi
navzájom prostredníctvom výchovného opatrenia nepravdepodobné. S formuláciou znenia výchovného
opatrenia, ktoré vo svojom odvolaní navrhol kolízny opatrovník nesúhlasila, a to z dôvodu, že takto
navrhnuté výchovné opatrenie je podľa jej názoru časovo neohraničené. Podľa jej názoru výchovné
opatrenia majú byť ukladané na konkrétne časové obdobie, špecifikované v rozhodnutí. V tejto súvislosti

zdôraznila, že kolízny opatrovník žiadne časové obdobie nenavrhol určiť, t.j. výchovné opatrenie tak
môže trvať až do 18.roku života maloletej D. s čím nesúhlasila. Záverom navrhla, aby odvolací súd
odvolanie kolízneho opatrovníka zamietol pre jeho neurčitosť čo do výroku o dĺžke trvania výchovného
opatrenia.
5.K odvolaniu matky a k odvolaniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý

poprel tvrdenie matky dieťaťa, že o svoju dcéru nemá záujem s odôvodnením, že nevyužíval telefonický
kontakt so svojou dcérou, ako aj prerušením styku s jeho dcérou pred takmer šiestimi rokmi. Poukázal na
výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že matka sa po celý čas tohto konania úmyselne
snažila mariť a aj marila jeho stretávania s dcérou, čoho výsledkom boli desiatky neuskutočnených
stretnutí s dcérou bez možnosti náhradných stretnutí, s ktorými matka vyslovene nesúhlasila. Zdôraznil,

že matka nemala nikdy záujem na tom, aby mal vytvorený vzťah so svojou dcérou. V tejto súvislosti
uviedol, že viackrát upozorňoval súd prvej inštancie a ÚPSVaR na nevhodné správanie matky maloletej
D., ako aj jej starej matky a žiadal o asistenciu pri realizácií styku, ale bezúspešne. Poukázal na to,
že maloletá D. bola traumatizovaná, keď videla konflikty, ktoré vyvolávala jej matka a stará matka pri
každom jednom styku s dcérou. Z uvedeného dôvodu, uprednostnil na svoj úkor záujem dcéry, aby

nemusela prežívať tieto situácie, keď sa rozhodol, že nebude na stretnutia s dcérou chodiť až do
rozhodnutia súdu o úprave styku s dcérou bez prítomnosti jej matky. Poprel vyjadrenie matky D., že
peniaze nad rámec upraveného výživného posielal účelovo pred pojednávaním. Rovnako sa nestotožnil
s argumentáciou matky D., že výchovné opatrenie je pre ňu neprimerane obmedzujúce. Uviedol, že
svojej dcére sa prispôsobí a bude rád, keď ju bude môcť vidieť a porozprávať sa s ňou. Zdôraznil, že on

svojej dcére nikdy neublížil či už verbálne alebo fyzicky a konfliktný vzťah medzi ním a matkou dieťaťa
nie je dôvodom na to, aby sa s dcérou nestretávali. Poukázal na znalecký posudok, v ktorom posudku
znalkyňa uviedla, že nie je dôvod na zakázanie styku otca s maloletou dcérou a z jeho obsahu jasne
vyplynulo, že matka dieťaťa vytvára dcére negatívny obraz o ňom. Z uvedeného znaleckého posudkujasne vyplynulo, že má úprimný záujem stretávať sa so svojou dcérou. Uviedol, že samotné obnovenie,
rekonštrukcia styku má byť opatrná a v záujme dieťaťa, preto v tejto časti rozhodnutie ponecháva na
úvahe súdu aj vzhľadom na odvolanie kolízneho opatrovníka k dĺžke výchovného opatrenia. Záverom

dodal, že je pravdepodobné, že matka dieťaťa bude termíny s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou mariť práceneschopnosťou a podobne, tak ako to robila doposiaľ.
6.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP
a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch týkajúcich sa uloženia výchovného opatrenia maloletému dieťaťa a jeho rodičom

a trov konania a konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní
dospel k záveru, že odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
ako vecne správny potvrdiť.

7.Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný

mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
9.Podľa§387odsek2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10.Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
ZR), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo

odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
11.Odvolací súd po prejedaní veci a preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej
stránke. Závery súd prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí ( § 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti a doplnenie dôvodov napadnutého
rozhodnutia uvádza :
12.Ustanovenia týkajúce sa výchovných opatrení sú systematicky v Zákone o rodine zahrnuté do prvej
hlavy pred zásahy do rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Situácie, kedy prichádzajú

do úvahy, sú signálom, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú
odstránené, nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností. V § 37 ods. 2 písm. d)
zák. o rodine je okrem ďalších uvedené výchovné opatrenie, ktorým súd uloží maloletému dieťaťu a
jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré je opatrením
nižšej intenzity a o ktorom súd rozhoduje vtedy, ak dospeje k záveru, že v danom prípade je opatrenie

miernejšieho charakteru, postačujúce.
13.Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a tiež
obsah súdnych spisov vedených vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. svedčia o tom, že výchovné
opatrenie, ktoré súd obom rodičom a maloletému dieťaťu uložil má oporu v zistenom skutkovom stave.
Z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva narušenosť vzťahov nielen medzi rodičmi

navzájom ale aj medzi otcom ma maloletým dieťaťom. Bola nesporne preukázaná aj existencia napätia
medzi rodičmi vzájomne a medzi dieťaťom a otcom. Rodičia vzájomne nekomunikujú a dieťa s otcom
tiež komunikovať akýmkoľvek spôsobom odmieta, preto tento stav vyžaduje prijatie ďalšieho opatrenia.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom odborného poradenstva uloženého súdom prvej inštancie je
predovšetkým sledovaťzáujemmaloletéhodieťaťa,vprospechktoréhoje mať fungujúcivzťahsoboma

rodičmi a teda aj s otcom. Výchovné poradenstvo uložené súdom má zabezpečiť to, že maloleté dieťa
sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými zásadami spoločnosti, ktoré zahrňujú aj právo
dieťa na styk a rozvoj vzťahu s druhým rodičom, ktorému nebolo dieťaťa zverené do výchovy. Takto
nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletého
dieťaťa a tiež k tomu, aby matka a v danom prípade aj maloleté dieťa získali schopnosť akceptovať

úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Kontrolovaný kontakt otca s maloletou dcérou
v neutrálnom prostredí pod dohľadom odborníkov a tiež terapeutická práca s rodičmi vytvára priestor
pre dieťaťa, aby zvládlo kontakt s otcom a nadviazalo s ním fungujúci vzťah. Keďže sa maloleté dieťa
bráni osobnému kontaktu s otcom je daná potreba terapeutickej práce s dieťaťom a tiež s rodičmimedzi ktorými je tiež napätý vzťah. Odvolací súd sa prikláňa k tomu záveru, že bez cielenej intervencie
odborníka vo vzťahu k maloletému dieťaťa aj k rodičom nie je možné dosiahnuť zmenu postoja dieťaťa
k otcovi a jeho zlepšenie.

15.Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujem maloletého dieťaťa, aby sa otec podieľal na jeho výchove
a aby sa rozvíjali a prehlbovali vzťahy medzi ním a dieťaťom, pretože maloleté dieťa potrebuje k
harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov, preto je v záujme dieťaťa, aby sa súd nariadením
tohto výchovného opatrenia pokúsil o konsolidáciu vzťahov medzi otcom a dieťaťom.
16.Čo sa týka námietky matky ohľadne dĺžky trvania a frekvencie uloženého výchovného opatrenia

odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní primeraným spôsobom zohľadnil osobitosti
tejto veci a situáciu, v akej sa maloleté dieťa a otec nachádzajú. Keďže styk dieťaťa s otcom sa
nerealizoval niekoľko rokov a s ohľadom aj na vek a postoj dieťaťa je aj podľa názoru odvolacieho súdu
vhodné, aby sa aspoň spočiatku realizovalo sociálne poradenstvo v menšom rozsahu t.j. v rozsahu iba
jednej hodiny a to každý druhý týždeň po dobu jedného roka. Takáto úprava zaručuje, že odborníci v
danej oblasti budú pravidelne pracovať s dieťaťom aj s jeho rodičmi, síce iba v rozsahu jednej hodiny

každý párny týždeň avšak po dlhšiu dobu t.j. 12 mesiacov, čo vytvára lepší priestor pre vytvorenie
kladného postoja matky a maloletého dieťa k úlohe a významu otca v živote dieťaťa.
17.Čo sa týka námietok a pochýb matky ohľadne naplnenia účelu výchovného opatrenia jej závery
súd zatiaľ predčasné. Matka bezdôvodne vopred spochybňuje význam práce odborníkov, ktorý budú
sociálne poradenstvo realizovať, pričom vyhodnotiť splnenie účelu, ktorý sa ním sleduje prináleží v

zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine súdu. Súd v zmysle § 37 ods. 7 zák. o rodine sleduje
vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou,
neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. V zmysle ust, § 37 ods. 8 zák. o rodine súd hodnotí
účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí
o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Ak splnilo svoj účel, súd zruší výchovné

opatrenie.
18.K námietkam matky, že otec nemá o dieťa záujem odvolací súd iba dodáva, že ide o súbjektívne
tvrdenia matky, ktoré nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a obsahu spisu vedeného
v tejto veci.
19.Matka ďalej v podanom odvolaní namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie , ktorý napriek

návrhu nevypočul v konaní maloleté dieťa a nezistil jeho názor na uloženie výchovného opatrenia.
20.Podľa § 43 zák. o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

21.Podľa čl.4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania.
Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

22.K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aj keď nevypočul
maloletédieťazdôvodov,ktoré uviedolvodôvodnenísvojhorozhodnutiarešpektovalstanoviskoanázor
dieťaťa. Z vykonaného dokazovania najmä zo znaleckého posudku bol súdu prvej inštancie nad všetky
pochybnosti známy postoj maloletého dieťaťa, ktoré kontakt s otcom dlhodobo odmieta. Pre výrazne
odmietavý postoj dieťaťa styk otca s dieťaťom neupravil. Odvolací súd sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré

súd prvej inštancie dieťa nevypočul aj keď toto právo dieťaťa je výslovne upravené v ust. § 43 zák. o
rodine a dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol v tomto prípade správny. Súd prvej inštancie
nepochybne poznal názor dieťaťa a s ohľadom na vek dieťaťa, ktoré dokáže jasne formulovať svoje
stanovisko nepochyboval o výrazne odmietavom postoji dieťaťa k otcovi, na ktorom dieťa v súčasnosti
nemá záujem nič meniť. Výsluch dieťaťa pred súdom za tejto situácie by aj podľa názoru odvolacieho

súdu bol kontraproduktívny a opakovaním už známych skutočností dieťaťom pred súdom nie je ani v
záujme dieťaťa a to najmä s ohľadom na jeho zdravotné problémy, ktoré v súvislosti s riešením styku s
otcom dieťa má. Najmä skutočnosť, že maloleté dieťa má rôzne zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú
u dieťaťa najmä pri riešení otázok styku s otcom aj odvolací súd v danom prípade dospel k tomu
záveru, že výsluch dieťaťa a to najmä pred sudcom , by mohol ešte zhoršiť prežívanie emócií dieťaťa

vo vzťahu k otcovi a navodiť dieťaťu nepriaznivý psychický stav, čo nie je účelom, ktoré ust. § 43
zák. o rodine sleduje. Pretože súd sleduje najlepší záujem dieťaťa, v tomto prípade postup súdu, ktorý
výnimočne upustil od výsluchu dieťaťa považoval odvolací súd za správny. Napokon ani matkou tvrdený
nesúhlas maloletého dieťaťa s uložením výchovného opatrenia nie je dôvodom na jeho zrušenie. Keďžez výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že prípadný styk dieťaťa s otcom nie je v rozpore so
záujmom dieťaťa je súd aj v prípade nesúhlasu dieťaťa povinný konať v súlade s najlepším záujmom
dieťaťa a využiť všetky zákonné možnosti k tomu, aby sa styk dieťaťa s otcom začal realizovať. Čo

sa týka dĺžky trvania výchovného opatrenia, ktoré namietala matka v podanom odvolaní odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že s ohľadom na dobu, po ktorú sa styk dieťaťa s otcom nerealizuje ako aj
výrazne odmietavé stanovisko dieťaťa k jeho realizácii je doba trvania výchovného opatrenia primeraná
a vytvára predpoklad, aby boli jeho ciele splnené.
23.Ani dôvody, ktoré uviedol kolízny opatrovník odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť

zmenu súdneho rozhodnutiu. Súd prvej inštancie realizáciu výchovného opatrenia, ktorým je sociálne
poradenstvo určil každý párny týždeň v kalendárnom roku v rozsahu jednej hodiny v čase od 15.00
hod. do 16.00 hod.. V konaní nebolo preukázané, že takto určený rozsah poradenstva prevyšuje reálne
možnosti ÚPSVaR, pretože ide iba o jednu hodinu každý párny týždeň, pričom konkrétne určená
hodina poradenstva je v rámci úradných hodín úradu. Navyše, presným určením rozsahu a času, kedy
sú povinní rodičia a maloleté dieťa sa zúčastňovať poradenstva sa dôslednejšie zabezpečí jeho riadna

realizácia a cieľ, ktorý sa ním sleduje. Odvolací súd nezistil žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by ÚPSVaR
Nitra nemohol realizovať výchovné opatrenie uložené súdom prvej inštancie tak, ako je to uvedené v
napadnutom rozsudku, preto na dôvody uvedené v tomto smere v odvolaní neprihliadol.
24.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CS, potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací

súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
25.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).