Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615202803
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7615202803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., P. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Ladislavom Riedlom, so sídlom Prešov, Levočská 4703/89,
proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890,
zastúpenému AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 9. 4. 2019 sp.zn. 5C/52/2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. septembra 2020
sp.zn. 5C/52/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9. apríla 2019 č.k. 5C/52/2015-85
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. septembra 2020 č.k. 5C/52/2015-110.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom
zo dňa 9. apríla 2019 č.k. 5C/52/2015-85 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. septembra 2020
č.k. 5C/52/2015-110 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia sumu 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi

priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti
rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.) a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok
III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia s odôvodnením, že ako spotrebiteľ sa v konaní na Okresnom súde Spišská
Nová Ves vedenom pod sp. zn. 7C/362/2012 úspešne domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach

zo mzdy a ochrany spotrebiteľa. Súd v rozsudku sp. zn. 7C/362/2012 zo dňa 25.9.2013 poukázal na to,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere č. 6102402508
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo
vzťahu k veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o úvere a tým sa podrobiť
vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú veriteľom
uplatňované z neprijateľných zmluvných klauzúl. Citoval ustanovenie § 3 ods. 5, vety tretej Zákona
č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom do 9.6.2013 - poznámka súdu) a uviedol, že ujma, ktorú utrpel

spočíva v tom, že dodávateľ tým, že sa dopustil nekalých obchodných praktík, zneužil svoje postavenie a
vystavilhoneprimeranýmzmluvnýmpodmienkamaprávnejneistote.Poukázalnato,žepodľajudikatúry
NS SR má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú zložku, teda jeho priznanie nezávisí iba od
spôsobenej ujmy, ale aj od miery porušenia povinnosti veriteľom. Osobitne poukázal na rozhodnutieNS SR sp. zn. 6Obo/302/2006, v ktorom súd judikoval podmienky priznania primeraného finančného
zadosťučinenia, v zmysle ktorého treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o
vyrovnanie ujmy postihnutého a o určitú sankciu postihujúcu toho kto závadne konal. Ďalej uviedol, že

primerané finančné zadosťučinenie má mať odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Má mať tiež sankčnú a odmeňujúcu povahu za to, že spotrebiteľ sa podujal viesť spor s neporovnateľne
silnejším subjektom. Žalobca požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, hoci žalovaný mu
svojim konaním, a to uplatnením si úhrad z neprijateľných zmluvných podmienok formou zrážok zo mzdy
spôsobil podstatne vyššiu ujmu.

2. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 2501/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže
predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné
zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho kto za
toto porušenie práva alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Zákonným predpokladom pre vyhovenie žaloby je úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti stanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.

3. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti

spotrebiteľa, a to osobitným konaním na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý rozsudkom č.k.
7C/362/2012-78 zo dňa 25.9.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere č. 6102402508 zo dňa 6.2.2008 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná. Z uvedeného dôvodu má žalobca podľa § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Skutočnosť, či žalobcovi v dôsledku

konania žalovaného reálne vznikla určitá ujma, je bez právneho významu, nakoľko táto nie je zákonným
predpokladom vzniku práva na primerané finančné zadosťučinenie.

4. Žalovaným uplatnenú námietku pasívnej vecnej legitimácie súd vyhodnotil ako nedôvodnú a
mal za to, že uvedené právo má žalobca práve voči označenému žalovanému. Ako bolo vyššie

uvedené, Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva úspešnému spotrebiteľovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie proti tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. V konaní nebolo
sporné (a tiež to vyplynulo z oboznámených listinných dôkazov), že to bol práve žalovaný, ktorý
nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď žalobcovi predostrel formulárovú zmluvu (o úvere)
obsahujúcu neprijateľnú podmienku (dohodu o zrážkach). Rovnako to bol žalovaný, ktorý sa následne

aj domáhal realizácie neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a ktorému boli
takto zrazené sumy odvedené. Z uvedeného nesporne vyplýva, že zodpovedným za porušenie práva
žalobcu ako spotrebiteľa je žalobcom označený žalovaný subjekt. Skutočnosť, že následne (navyše v
čase, keď už bola účinnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v dôsledku súdom nariadeného neodkladného
opatrenia pozastavená) žalovaný postúpil zvyšnú časť pohľadávky voči žalobcovi na inú spoločnosť, je

vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného bez právneho významu.

5. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku premlčania žalovaného. Zo zákonného znenia § § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa totiž vyplýva, že predpokladom vzniku práva na primerané
finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi. Uvedené porušenie sa uplatňuje na súde. Úspešným uplatnením
je preto nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu, z ktorého vyplýva, že došlo k porušeniu práva
alebo povinnosti zákonom ustanovenej v prospech spotrebiteľa. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej doby práva na finančné zadosťučinenie je tak podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný
na okamih právoplatnosti rozhodnutia súdu. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,

kedy nastala právoplatnosť súdneho rozhodnutia, čo je v danom prípade 20. november 2014. Nakoľko
žaloba bola na súde podaná dňa 25.2.2015, nie je námietka premlčania dôvodná.

6. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadal na skutkové okolnosti prípadu,
ako aj na samotný účel finančného zadosťučinenia. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona

o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal samotným uplatnením
ochrany proti porušeniu práva a povinnosti zo strany žalovaného. Ide teda o istú satisfakciu spotrebiteľa,
ktorá má ale zároveň na žalovaného pôsobiť odradzujúco vo vzťahu k opätovnému porušovaniu práv
spotrebiteľov. Z okolností prípadu súd prihliadal na skutočnosť, že žalovaný pristúpil k realizácii zrážokz dôvodu, že žalobca si riadne neplnil základnú povinnosť vyplývajúcu mu z úverovej zmluvy, ktorou
je splácanie úveru v dohodnutých splátkach, a to napriek skutočnosti, že mal pravidelný príjem z
pracovnej činnosti. Prihliadal tiež na skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s uplatnením práva v súdnom

konaní sp. zn. 7C/362/2012 nevznikli žiadne náklady, ako aj na skutočnosť, že žalobcovi bolo v
ďalšom súdnom konaní (5C/51/2015) v súvislosti s rovnakou Zmluvou o úvere priznané plnenie titulom
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.357,23 Eur s príslušenstvom. Suma, ktorá tak bola žalobcovi zo
mzdy zrazená je sumou istiny úveru, ktorý aj reálne vyčerpal (prípadný preplatok predstavuje súdom
priznané bezdôvodné obohatenie). Zo skutočností zistených v predmetnom konaní tiež vyplynulo, že

žalobca mal vedomosť (aj bez toho, aby vyhľadal právnu pomoc) o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napriek tejto vedomosti však žalobca pristúpil k podaniu návrhu
na neodkladné opatrenie v súvislosti s vykonávaním zrážok až dňa 5.10.2012 (a následne aj k podaniu
žalobyvovecisamej),hocizrážkyzomzdymubolipravidelnevykonávanéužoddecembra2008,tedaaž
po takmer štyroch rokoch ich realizácie. Súd napokon prihliadal aj na dostupné rozhodnutia iných súdov
a nimi priznanú výšku finančného zadosťučinenia v prípade rovnakého porušenia práv a povinností

(neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy), ako napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 10C/26/2016 zo dňa 11.1.2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 22Co/41/2018 zo dňa 26.4.2018, alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/120/2016
zo dňa 11.7.2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/33/2017
zo dňa 31.10.2017, ktoré obe určili ako primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 300 Eur.

7. S poukazom na vyššie uvedené súd ustálil výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia
na sumu 300 Eur, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1,2, § 255 ods. 1, spolu s § 257 CSP, pričom o náhrade
trov konania rozhodol podľa zásady úspechu, kedy nezistil dôvody pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP.

9. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a zastavil konanie v celom rozsahu, resp. aby vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný tvrdí, že na strane žalobcu nevznikol nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, nakoľko vzhľadom na odlišnosti v rozhodovacej činnosti súdov SR nie je možné
jednoznačne tvrdiť porušenie povinnosti na strane žalovaného. Zároveň žalobca nedostatočne
preukázal existenciu úspešného uplatnenia porušeného práva práve voči žalovanému, keď v žalobe
argumentuje súdnym rozhodnutím vydaným v neprospech spoločnosti Invest Capital a.s.

11. Podľa názoru žalovaného žalobca nedostatočne preukázal existenciu úspešného uplatnenia
porušeného práva voči žalovanému, pokiaľ poukazuje na súdne rozhodnutie vydané v neprospech
spoločnosti INVEST-CAPITAL, a.s., kde súd rozhodol o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy. Zároveň odvolateľ napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu (Okresného súdu Spišská Nová
Ves v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach) tvrdí, že tvrdené porušenie povinnosti na

strane žalovaného je sporné. Zároveň má za to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je
potrebné posudzovať v širších súvislostiach. Poukazuje na to, že zákonodarca stanovuje prípustnosť
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a ani žiaden predpis Európskej
únie nezakazuje zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
(čo potvrdzuje aj judikatúra Európskeho súdneho dvora). Žalovaný teda tvrdí, že žalobca dostatočne

nepreukázal vznik svojho nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie jedôvodné.14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. decembra 2020 o 09.55
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.12.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1,3 CSP.

16. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

17. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

na daný prípad.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

23. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

24. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v

odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré
aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalovaného.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:

26. Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré vzniká, ak sú splnené podmienky stanovenézákonom, a to: a/ spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností určených
na jeho ochranu proti porušiteľovi, b/ je úspešný.

27. V danom prípade podstatou odvolacích námietok bolo tvrdenie žalovaného o nedostatočnom
preukázaní existencie úspešného uplatnenia porušeného práva žalobcom voči žalovanému.

28. Žalobca uplatnenie porušeného práva preukazuje osobitným konaním vedeným na Okresnom súde
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/362/2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu.

29. V konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/362/2012 predmetom
konania bolo určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
žalobcom G. T. a veriteľom Poštovou bankou, a.s. je neplatná. Žalobu podával žalobca proti žalovanej
Poštovej banke, a.s. vo vzťahu, ku ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu dňa 6.2.2008 je neplatná. V priebehu odvolacieho

konania (na základe odvolania podaného Poštovou bankou, a.s.) Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 1Co/517/2013-128 pripustil, aby do konania namiesto žalovanej Poštovej banky, a.s. vstúpila
obchodná spoločnosť INVEST-CAPITAL, a.s. (na základe právnej skutočnosti - postúpenia pohľadávky
žalovanej Poštovej banky, a.s. tejto spoločnosti. Krajský súd v Košiciach následne rozsudkom č.k.
1Co/517/2013-135 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, kde stranami sporu v tom čase bol žalobca

Ivan Dudy a žalovaná spoločnosť INVEST-CAPITAL, a.s.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa
z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie
však zmluvný vzťah ako celok. Postupca na základe cesie nevstupuje do základného obligačného

vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť značný
objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového
vzťahu ostáva naďalej postupca. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené. S postúpenou pohľadávkou nadobúda postupník osobitnú povinnosť strpieť
prípadné uplatnenie námietok, ktorými dlžník v čase postúpenia disponoval voči postupcovi, vrátane

kompenzačnej námietky vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré mal dlžník voči postupcovi v čase notifikácie.

31. S poukazom na uvedené aj v danom prípade, aj keď došlo medzi žalovaným (Poštová banka, a.s.) a
spoločnosťou INVEST-CAPITAL, a.s. k postúpeniu pohľadávky, uvedená spoločnosť na základe cesie
vstúpila do základného obligačného vzťahu s Poštovou bankou a.s., a teda účastníkom pôvodného

vzťahu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy ostala Poštová banka a.s.

32. Odvolací súd teda vychádza z úvahy, že napriek postúpeniu pohľadávky pasívne legitimovaným v
spore o náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola
určená za neplatnú, je stále pôvodná strana uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, teda ten, kto porušil

povinnosti pri uzatvorení takejto zmluvy - dohody.

33. Aj keď odvolací súd pripúšťa, že predmetom zmluvy o postúpení mohol byť okrem zročného dlhu
voči žalobcovi aj s tým súvisiaci prípadný zodpovednostný vzťah veriteľa voči dlžníkovi, teda predmetom
postúpenia mohli byť všetky práva a povinnosti vyplývajúce z daného vzťahu, avšak uvedené by muselo

byť jednoznačne vyšpecifikované v zmluve o postúpení. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by
predmetom postúpenia bol aj takýto zodpovednostný vzťah, teda že by spoločnosť INVEST CAPITAL,
a. s. vstúpila do všetkých práv a povinností vrátane vzťahu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy.

34. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej v zmysle § 524 a nasledujúcich OZ medzi Poštovou

bankou, a. s. ako postupcom a spoločnosťou INVEST CAPITAL, a. s ako postupníkom z čl. I bod 1
vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávky definované
v tejto zmluve a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu v zmysle
tejto zmluvy.

35.Zčl.II.bod3vyplýva,ženazákladezmluvyoúvereč.6102402508zodňa6.2.2008(ďalejlenzmluva
o úvere 3) uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a G. T., bytom F. XXX, F., nar. dňa XX.XX.XXXX
ako dlžníkom (ďalej len dlžník 3), poskytol postupca dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver vo výške3.319,39 € a dlžník sa zaviazal splatiť pohľadávku za podmienok a spôsobom stanoveným v zmluve
o úvere.

36. Z čl. III bod 1 vyplýva, že touto zmluvou postupuje postupca na postupníka ku dňu účinnosti tejto
zmluvy pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o úvere spolu so všetkým príslušenstvom, všetkými právami
a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkami spojené. Postupca ku dňu nadobudnutia
účinnosti tejto zmluvy postupuje na postupníka i práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodcovských
doložiek uzatvorených medzi postupcom a dlžníkmi.

37. Z čl. V bod 4 vyplýva, že postupník berie na vedomie, že v súvislosti s pohľadávkou 3 je vedené
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/362/2012 konanie o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere 3. V uvedenom konaní Okresný súd Spišská Nová
Ves vydal dňa 25.9.2013 rozsudok, ktorým určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere 3 je
neplatná. Proti rozsudku podal postupca odvolanie.

38. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca preukázal existenciu úspešného uplatnenia porušeného práva,
pričom to, že rozhodnutie bolo vydané voči spoločnosti INVEST-CAPITAL, a. s. nemá na toto posúdenie
vplyv. V konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobca musel pokračovať voči
postupníkovi, teda domáhať sa žalobou takéhoto určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

práve voči postupníkovi, aby nedošlo k zhoršeniu jeho práva, pričom by svoj cieľ nedosiahol, pokiaľ
by sa takého určenia domáhal vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi. Zotrvanie na žalobe a rozhodnutie
v prospech dlžníka vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi by malo iba akademický charakter, pretože
aktuálneho veriteľa - postupníka by takéto rozhodnutie nezaväzovalo, pretože by nebol stranou sporu
(podobne rozsudok NS SR 2Cdo/125/2018).

39. Uvedené však nič nemení na konštatovaní, že porušenia práv pri uzatvorení dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola vyslovená za neplatnú sa dopustil práve žalobca a nie postupník, preto pasívne
legitimovaným v spore o náhradu primeraného finančného zadosťučinenia je pôvodný veriteľ: Poštová
banka, a. s.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 396

ods.1CSP.Žalovanýnebolvodvolacomkonaníúspešný,pretonemáprávonanáhradutrovodvolacieho
konania. Takéto právo vzniklo úspešnému žalobcovi, ktorému však v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).