Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204294
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116204294.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: J. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom L. XX, M., zastúpený splnomocnencom H.. H.. J. R., J.., advokátom, so sídlom Námestie H.
slovenskej XXXX/XX, G. nad Y., IČO: 42 152 101, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovanej:
JUDr. Peter E., súdny exekútor, so sídlom H. 1, V., o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej a intervenientovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2016 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 9.569,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 4.569,35
Eur od 08.01.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v
exekučnej veci oprávneného: E. O., proti povinnému: CAREL s.r.o., vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. J. E. pod sp. zn. EX XXX/XX sa žalobca zúčastnil dražby hnuteľných vecí: 4 ks panelových
typizovaných garáži a 1 ks konštrukčnej dielne - prestrešenie (ďalej aj „predmet dražby“), ktorá sa konala
dňa 26.05.2010 o 10.00 hod v sídle exekútorského úradu súdneho exekútora. Na dražbe exekútor udelil

príklep k predmetu dražby za cenu v celkovej výške 3.150,- Eur. Podaním zo dňa 03.08.2011 podal
žalobca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, V. proti žalobcovi žalobu o zaplatenie 1.704,12 eur
a o vypratanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Trnava, LV č. XXXX, sklad bez súp. č. na
parc. č. XXXX/X. žalobca počas celého súdneho konania obhajoval svoje vlastnícke právo k predmetu
dražby, ale Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.02.2015, právoplatným
dňa 05.05.2015 určil, že žalobca je povinný zaplatiť F. B. sumu 1.419,35 Eur, konanie o vypratanie
nehnuteľnosti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom podľa uvedeného rozsudku sa žalobca nestal

vlastníkom vecí - premetu dražby, pretože nejde o hnuteľné veci, ale o nehnuteľnosti a žalobca nemal
platný nadobúdací titul (rozhodnutie o príklepe podľa § 148 Exekučného poriadku), a preto na žalobcu
nemohlo prejsť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zápisom do katastra nehnuteľností záznamom.
Žalobca plnil exekútorovi na základe neplatného (resp. nulitného) právneho úkonu, predstavujúceho na
účely zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) nesprávny úradný postup súdneho
exekútora, žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním dražby a udelením príklepu k veciam, ktorých

vlastníkom sa žalobca nestal, a z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora ani stať nemohol,
vznikla škoda vo výške 3.150,- Eur predstavujúca plnenie zaplatené exekútorovi na dražbe. Žalobcovi
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla aj ďalšia priama škoda predstavujúca
náklad, ktorý musel žalobca zaplatiť Kazimírovi Žákovi z titulu užívania nehnuteľnosti. Žalobca užívalgaráže v dobrej viere vo vlastníctvo k nim, odvodzujúc svoje vlastníctvo od exekučnej dražby, pričom
táto ďalšia škoda predstavuje sumu vo výške, ktorá bola priznaná F. B. rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.02.2015 za obdobie od 26.05.2010 (od realizácie dražby) do

03.08.2011 vo výške 719,35 Eur + 700,- Eur = 1.419,35 Eur. Žalobca v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1
zákonač.514/2003Z.z.požiadalMinisterstvospravodlivostiSRopredbežnéprerokovanienároku,ktoré
ale podaním doručeným žalobcovi dňa 07.01.2016 posúdilo žiadosť žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca
si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z. zo sumy nároku na náhradu škody vo výške 4.569,35 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia v

sadzbe 5,05 % ročne. Podanou žalobou si žalobca zároveň uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 5.000,- Eur, ktorá korešponduje rozsahu proti nesprávnosti úradného postupu a jeho
následkov, s ktorým bezprostredne súviseli osobné a zárobkové komplikácie žalobcu.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2016 k žalobe uviedla, že žalobcom uplatnený nárok
považuje za nedôvodný v celom rozsahu, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik

nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., a preto navrhla žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná uviedla, že správnosť žalobcom namietaného
postupu súdneho exekútora je potrebné posudzovať v intenciách stanovenia § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., pričom podľa názoru žalovanej nedošlo zo strany súdneho exekútora k nesprávnemu
úradnému postupu. Exekútor pri výkone dražby hnuteľných vecí neporušil žiadne z relevantných

procesných ustanovení vzťahujúcich sa na túto činnosť, postupoval v súlade so zákonom č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), čo nespochybnil
ani žalobca. Nesprávnosť v konaní súdneho exekútora spočívala nanajvýš v nesprávnom vyhodnotení
charakteru veci, ktoré boli predmetom dražby- súdny exekútor tieto garáže posúdil ako veci hnuteľné.
Neexistuje žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré by súdnemu exekútorovi ukladalo povinnosť

akýmkoľvek spôsobom skúmať charakter veci, ktorej dražba sa má uskutočniť. Vzhľadom na uvedené
žalovaná postup súdneho exekútora nepovažuje za nesprávny, čím podľa jej názoru nie je naplnený
hneď prvý zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, t. j. existencia právneho titulu. Žalovaná sa
z týchto dôvodov nestotožňuje s tvrdením žalobcu o neplatnosti udelenia príklepu súdnym exekútorom.
Zároveň žalovaná nedisponuje informáciou, že by došlo k jeho právoplatnému zrušeniu z dôvodu jeho

nezákonnosti. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobcom uplatnená škoda, resp. ani jedna z jej zložiek
nenapĺňa znaky škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora. Odhliadnuc od existencie právneho titulu, žalovaná má za to, že tu existujú ďalšie okolnosti,
ktoré vylučujú, aby žalobca s úspechom mohol uplatniť svoj nárok podanou žalobou voči štátu, pretože
nezanedbateľnou okolnosťou je existencia bezdôvodného obohatenia tretej strany, ktorá spôsobuje, že

žalobca má nárok na jeho vydanie v dôsledku toho mu škoda uplatniteľná voči štátu nevznikla. podľa
názoru žalovanej sa takýmto spôsobom v rámci žalobcom popísaného skutkového stavu bezdôvodne
obohatila obchodná spoločnosť CAREL, s.r.o.. V tomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013, pričom v zmysle
ktorého ďalej konštatovala, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škodu voči štátu, pretože v danej

veci existuje iný právny nárok - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznik nároku na
náhradu škody vylučuje. Z uvedeného dôvodu podľa žalovanej žalobcom uplatnenú škodu v časti
predstavujúcej sumu 3.150,- Eur nemožno považovať za skutočnú škodu v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., preto je v tejto časti žaloba nedôvodná. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení rozporovala tvrdenie,
že dôvodom vzniku nároku žalobcu na zaplatenie neuhradeného nájomného vo výške 1.419,35 Eur je

skutočnosť, že žalobca užíval garáže v dobrej viere vo vlastníctvo k nim, odvodzujúc svoje vlastníctvo
od exekučnej dražby, nakoľko žalobcovi povinnosť vyplatiť predmetnú sumu vyplývala v prvom rade
z nájomnej zmluvy, k uzavretiu ktorej došlo nepochybne v roku 2005 a v druhom rade právnym
titulom Kazimíra Žáka zakladajúcim jeho nárok na zaplatenie predmetnej sumy je právoplatný rozsudok
Okresného súdu Trnava. Nemožno preto prijať záver, že právnym titulom uvedeného nároku je postup

súdneho exekútora v exekúcii sp. zn. EX XXX/XX. k žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná
uviedla, že táto nebola zo strany žalobcu relevantne odôvodnená. Podľa názoru žalovanej nedošlo
k preukázaniu kumulatívnej existencie zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

3. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 02.03.2017 poukázala na skutočnosť, že na to, aby súdny
exekútor mohol korektne a v súlade so zákonom realizovať procesne správne dražbu, musí byť splnený
zákonný predpoklad, že ide o takú vec (alebo právo či inú majetkovú hodnotu), ktorú možno uvedeným
postupom speňažiť. Teda postupovať podľa ustanovení o speňažení nehnuteľnosti možno len vtedy,ak je splnený predpoklad tvoriaci hypotézu, že ide o nehnuteľnosť. Na speňaženie hnuteľných vecí a
nehnuteľných vecí sa vyžaduje splnenie odlišných procesných podmienok, pri nesplnení ktorých ide o
postup exekútora v rozpore so zákonom, a keďže v týchto prípadoch exekútor autoritatívne nerozhoduje,

ide bez ďalšieho o nesprávny úradný postup. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, či dražená vec je
alebo nie je nehnuteľnosťou je otázkou skutkovou, nezávisí od toho, akú o nej má predstavu súdny
exekútor. to, že v prípade dražených garáží išlo o nehnuteľnosti, jednoznačne vyplýva zo znaleckého
dokazovania. žalobca podotkol, že žiadne plnenie spoločnosti CAREL, s.r.o. v exekúcii neposkytol, v
dotknutom exekučnom konaní žalobca nebol z titulu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením v žiadnom

procesnoprávnom a ani hmotnoprávnom vzťahu so spoločnosťou CAREL, s.r.o. Žalobca plnil súdnemu
exekútorovi, pretože táto povinnosť mu vyplývala priamo z Exekučného poriadku, pričom pre žalobcu
je celkom bez právneho významu, ako exekútor naložil s peniazmi zaplatenými mu žalobcom ako ceny
dosiahnutej vydražením. Primárnym záujmom žalobcu bolo v predmetnej dražbe legálne nadobudnúť
predmetné stavby do svojho vlastníctva s možnosťou ďalej v nich podnikať. Ak by žalobca sám
vedel odborne posúdiť, že stavby sú nehnuteľnosťami a že postup súdneho exekútora je nezákonný,

na dražbe predmetných stavieb ako hnuteľných vecí by sa nezúčastnil. Žalobca taktiež dostatočne
preukázal mieru a intenzitu zásahu, trvanie ako aj dôsledky vyplývajúce z nesprávneho úradného
postupu exekútora, ktoré negatívne zasiahli do osobnostnej sféry žalobcu a spôsobili mu závažnú ujmu,
ktorá plne odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch .

4. Podaním zo dňa 07.02.2017, doručeným súdu dňa 13.02.2017 došlo k vstupu intervenienta na starne
žalovanej podľa § 82 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na základe
oznámenia žalovanej podľa § 86 CSP. Ako intervenient do konania vstúpil na strane žalovanej súdny
exekútorJUDr.PeterJuhás,pričomuviedol,ženárokžalobcunanáhraduškodyanemajetkovejpopiera.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, intervenienta, pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 19C/114/2011 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi zo spisu uvedenými nižšie a z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav.

6. Dňa 26.05.2010 o 10.00 hod sa podľa ustanovenia § 125 Exekučného poriadku v priestoroch

Exekútorského úradu, Matuškova 1, Trnava za účasti súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása
uskutočnila dražba hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného: CAREL s.r.o., IČO: 34 105808, pričom
dražby sa zúčastnil oprávnený: Jozef O., nar. XX.XX.XXXX a dražiteľ - žalobca v tomto konaní.
Vydražené boli hnuteľné veci, 4 ks panelových typizovaných garáží - prenosných, každá v sume 650,-
Eur a prestrešenie (konštrukcia dielne) v sume 550,- Eur, teda celkom za sumu 3.150,- Eur. Príklep

bol udelený dražiteľovi (žalobcovi), ktorý sa stal vlastníkom a držiteľom predmetnej hnuteľnej veci. Pred
realizáciou dražby sa v exekučnom konaní EX/922/08 uskutočnil súpis majetku povinného: CAREL
s.r.o., a to dňa 26.04.2010, pričom z úradného záznamu je zrejmé, že súpis vykonal súdny exekútor
JUDr. Peter Juhás za prítomnosti zamestnanca exekútorského úradu, oprávneného (E. O.) a ako
nestranné osoby bol prítomný E. kačina a J. S. (žalovaný), pričom v úradnom zázname sa konštatuje,

že bol vykonaný súpis hnuteľného majetku, garážových priestorov v počte 8 ks. Okresný súd Trnava
rozsudkom č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2015
v právnej veci žalobcu: F. B., nar. 13.09.1941 proti žalovanému: Peter S., nar. XX.XX.XXXX (žalobca v
tomto konaní) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur, konanie v časti o vypratanie
nehnuteľnosti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd

mal znaleckým dokazovaním za preukázané, že predmetná vec - garáž je vecou nehnuteľnou. Súd
pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa v predmetnej veci zaoberal ako predbežnou
otázkouvlastníckehoprávakpredmetunájmu(garáže-skladu),čopredpokladalovyriešenieotázky,čije
predmet nájmu vecou hnuteľnou alebo nehnuteľnou. Zo znaleckého posudku č. 05/2014 vyhotoveného
znalkyňou Ing. H. M. v predmetnom konaní vyplýva záver, že vec - sklad stojaci na parc. č. XXXX/

X zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. V. je vecou nehnuteľnou. Žiadosťou zo dňa 07.07.2015 požiadal
žalobca ako poškodený Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., kde za škodcu označil súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, pričom
ku škode malo dôjsť v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 922/08. Ministerstvo
spravodlivosti SR oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa

31.12.2015 žalobcu informovalo, že jeho žiadosti nebolo vyhovené a posúdil ju ako nedôvodnú, pretože
neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej
moci.7. Žalobca pri výsluchu uviedol, že dražby, ktorá bola organizovaná intervenientom sa zúčastnil z
dôvodu, že v tom čase sa v daných priestoroch nachádzal a vykonával tam živnostenskú činnosť.
Obával sa o svoju prácu v prípade, ak by predmetné garáže vydražil niekto iný, preto sa zúčastnil

dražby. Cenu za vydraženú garáž zaplatil intervenientovi v hotovosti. Následne v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/114/2011 bol vykonaný znalecký posudok, ktorého záverom je, že
predmetné stavby sú nehnuteľnosti. Žalobca po realizácii dražby na predmetných garážach nevykonal
žiadne stavebné úpravy. Predmetné stavby boli napojené aj na elektrickú energiu. Po podaní žaloby
na vypratanie nehnuteľnosti musel nehnuteľnosť opustiť, nové, podobné priestory na podnikanie, ktoré

by mu vyhovovali si nenašiel. Preto najskôr požiadal o pozastavenie činnosti a neskôr živnosť zrušil,
pričom ak by nebol donútený odísť z predmetných priestorov pokračoval by aj naďalej v predmete svojho
podnikania. Predmetnú nehnuteľnosť v období (po vykonaní dražby) žalobca užíval ako vlastník). Tento
stav sa zmenil v čase podania žaloby p. B., od toho času mal pochybnosti. Po vydražení nehnuteľnosti
prestal platiť nájom a prenajímateľ mu následne dal výpoveď z nájmu. Ďalej žalobca uviedol, že
nezisťoval či je p. B. vlastníkom nehnuteľnosti, predložil mu nájomnú zmluvu a na základe tej dospel

k tomu, že je teda vlastníkom. Túto skutočnosť nezisťoval z katastra nehnuteľností ani z účtovníctva.
Nebol mu to neznámy človek, keďže pred tým u neho pracoval a dielňu tam mal on. Potom ako on
prestal vykonávať činnosť v týchto priestoroch prevzal ich a otvoril si živnosť. Ďalej uviedol, že garáže
boli na katastri vedené ako nehnuteľnosť, ale nemal to nemal to inak ako zistiť, na dražbe bol prítomný
a súhlasil s tým, že ide o hnuteľné veci. Žalobca v čase dražby podľa vyjadrenia nemal vedomosť o

tom, či ide o nehnuteľnú vec, zistil to až po dražbe, keď chcel na katastri prepísať vlastníctvo. Tam mi
bolo povedané, že nie je vlastníkom, že vlastníkom je p. B. Až na katastri zistil, že ide o nehnuteľnosti
a ich vlastníkom je p. B.. Žalobca nevedel kedy bol ohľadne zápisu na katastri, nevedel či to bolo pred
tým alebo po tom ako bola podaná žaloba p. B. Predmetné nehnuteľnosti opustil v čase keď som sa
dozvedel, že ide o nehnuteľnosti z katastra nehnuteľností.

8. Intervenient pri výsluchu uviedol, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 922/08 nebol
vyhotovený znalecký posudok na určenie, či sú stavby - garáže veci hnuteľné alebo nehnuteľné, nakoľko
to nepokladal za potrebné, mal za preukázateľné, že ide o hnuteľné veci z toho vychádzal, ako aj
vzhľadom na nízku hodnotu predmetných stavieb bol oprávnený k takomto postupu. Ďalej uviedol,

že na danej parcele č. XXXX/X neboli umiestnené iné garáže, ako tie ktoré boli predmetom dražby.
Preveroval zápisy v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, ale predmetom exekúcie bola spoločnosť
CAREL s.r.o., nie p. F. B. ako fyzická osoba a neprechádzalo tam žiadne vlastníctvo na katastri
nehnuteľnosti, preto vychádzal z toho, že ide o hnuteľné veci. ďalej uviedol, že suma 3.150,- Eur,
ktorá bola získaná na základe príklepu vydražiteľom v predmetnej exekúcii bola zaplatená vydražiteľom

(žalobcom) v celosti a v hotovosti ihneď po pridelení príklepu uznesením do zápisnice. Výťažok bol
vyplatený oprávnenému v hotovosti na mieste a uspokojené boli trovy exekúcie a exekučné konanie bolo
ukončené v ten deň vymožením pohľadávky. Zo sumy 3.150,- Eur boli uspokojené trovy exekúcie ako aj
pohľadávka oprávneného s príslušenstvom. Oprávnený zinkasoval sumu 1.937,64 Eur, trovy exekúcie
boli 865,05 Eur a preplatok vo výške 347,29 Eur bol vyplatený povinnému. Povinný v exekúcii a ani p.

Žák si neuplatnili právo vylučujúce speňaženie predmetných stavieb, deň pred dražbou bol u súdneho
exekútora (intervenienta) p. Žák, voči dražbe nič nenamietal, nepodal žiadnu námietku. Na dražbe sa
povinný nezúčastnil, ale vedomosť o nej mal. Nájomná zmluva k pozemkom, na ktorých na nachádzajú
predmetné garáže v čase dražby nebola platná, povinný v exekúcii, spoločnosť CAREL s.r.o. nebol v
nájme, pričom doteraz má vlastník pozemku vyčistiť túto nehnuteľnosť. Pri určený charakteru garáží,

tedažeideodočasnústavbuintervenientvychádzalzvýpisuzLV,kdepovinnýfirmaCARELs.r.o.,nemal
evidované žiadne nehnuteľnosti. Informáciu o neplatnosti nájomnej zmluvy sa dozvedel až následne z
komunikácie s tajomníkom vlastníka pozemku p. H.om, až po dražbe. Mal v tom čase takú vedomosť,
že ide o hnuteľnú vec, o tom je presvedčený aj v súčasnosti. Ďalej uviedol, že nemal z čoho vedieť, že
ide o nehnuteľnú vec, nikto mu túto skutočnosť neuviedol. Na dražbe bol prítomný žalobca aj p. Maška,

pričom ani jeden z nich nepodal takúto informáciu. V čase obhliadky veci, ktoré boli predmetom dražby
(garáž) nemal žiadnu pochybnosť, že ide o hnuteľnú vec, nakoľko vykonal aj fotodokumentáciu a tieto
stavby neboli pevne spojené so zemou. Išlo o garáže, ktoré boli umiestnené na pozemku, dovezené a
položené, čomu zodpovedajú aj vyhotovené fotografie. V garáži nebola zavedená ani elektrina, voda,
kanalizácia. Garáž bola umiestnená na rovnom povrchu, ale žiadne viditeľné pevné spojenie so zemou

tam nebolo. Dovnútra sa nedostali nakoľko p. ŽT. neboli sprístupnené.

9. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. V., parc. č. XXXX/X vyplýva, že na danej parcele je evidovaná stavba
- sklad, pričom vlastníkom je F. B.. J. č. XXXX/X pod stavbami je evidovaná na LV č. XXXX, kat. úz.V., pričom vlastníkom uvedenej parcely je Slovenský zväz záhradkárov OV V.. Z LV č. XXXX ďalej
vyplýva, že parcela č. XXXX/X o výmere XXXmX druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria má kód
využitia pozemku označený č. XX, čo znamená, že ide o pozemok, na ktorom je postavená budova

bez označenia súpisným a orientačným číslom, pričom vlastník pozemku nie je vlastníkom predmetnej
stavby.

10. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia V. zo dňa XX.XX.XXXX č.
XXXX/XX P. vyplýva, že bolo povolené užívanie stavby „prefabrikovanej garáže využívanej ako sklad“,

pričom stavba obsahuje prefabrikovanú garáž využívanú ako sklad pre firmu CAREL, s.r.o. Stavba bude
dočasného charakteru, počas platnosti nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku. Z nájomnej
zmluvyuzavretejmedziOkresnýmvýboromSZZvTrnaveakoprenajímateľomafirmouCARELs.r.o.ako
nájomníkom uzavretej dňa 01.08.2000 vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to do 01.08.2001
s možnosťou ďalšieho predĺženia. Prenajímateľ zároveň nájomcovi povolil postaviť 5 kusov garáží,
zdvihák pre potreby opravy áut a predajný stánok podľa projektu.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinný v čase začatia tohto konania), vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej

činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/203 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

13. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

14. Podľa § 116 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu
oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať. Ak je oprávnenému známe, že povinný
má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, uvedie, kde je taká vec.

15. Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len
vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že
nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

16. Podľa § 148 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom
(§ 45 ). Súd rozhodne o schválení príklepu do 60
dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na
ktorých základe bol udelený príklep. Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému,
povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147 ). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne
príslušnému daňovému úradu a správe katastra nehnuteľností na zápis do katastra nehnuteľností spolu
so zápisnicou o udelení príklepu.17. Vo všeobecnosti štát (žalovaná) zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci (§ 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.), pričom pod výkonom verejnej moci sa rozumie
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a za
orgán verejnej moci sa považuje aj štátny orgán (§ 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).
Na vznik zodpovednosti štátu (žalovanej) za škodu, (resp. nemajetkovú ujmu) z titulu nezákonného
rozhodnutia alebo postupu je nevyhnutné súčasné splnenie zákonných predpokladov, ktorými sú (1)
nezákonné rozhodnutie, (2) vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) a (3) príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (resp. nemajetkovej ujmy). Ďalej platí, že zodpovednosť za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu
konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za
následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady
pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide
o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti

či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z
hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č.
514/2003 Z.z.) (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009, sp. zn. 3Cdo/220/2010
a 6MCdo/11/2010). za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať nedostatky a
pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil

podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je jeho rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané,
prípadne že malo byť vydané neskôr alebo za iných okolností.

18. V predmetnom konaní si žalobca uplatňuje nárok zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pri dražbe dňa 26.5.2010 v exekučnej veci EX 922/08. Nesprávny

úradný postup podľa tvrdení žalobcu mal spočívať v konaní exekútora JUDr. Petra E. pri dražbe
dňa 26.5.2010, ktorej predmetom boli 4 ks panelových typizovaných garáží a 1 ks konštrukcie dielne
- prestrešenie, ktoré boli v dražbe vydražené žalobcom ako hnuteľné veci, keď následne v konaní
vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 19C/114/2011 bolo znaleckým posudkom zistené, že ide o veci
nehnuteľné.

19.Základnýmpredpokladomtakejtozodpovednostisúnesprávnyúradnýpostup,vznikškodyapríčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie splnenia všetkých týchto predpokladov kumulatívne je na žalobcovi.

20. Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása v konaní vedenom pod č. EX 922/08,
nepreukázal, že by súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti porušil povinnosť súdneho exekútora.
Dražba v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 922/08 sa uskutočnila v súlade s príslušnými

zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku a zo strany súdneho exekútora nedošlo k zanedbaniu
povinností, ktoré sú mu zákonom ukladané. Počas exekučného konania, ani počas dražby, žiadny
z účastníkov exekučného konania, ani samotný žalobca ako vydražiteľ nenamietal postup súdneho
exekútora, pričom nesprávnosť dražby nebola deklarovaná ani po jej uskutočnení. Súdny exekútor
riadne vykonal obhliadku predmetu exekúcie a následne v súlade s Exekučným poriadkom prebehla

dražba, a teda v tomto smere súdny exekútor nezanedbal žiadnu zo svojich povinností. Zisťoval zápisy v
katastri nehnuteľností a na spoločnosť CAREL s.r.o., ktorej exekúciu vykonával neboli evidované žiadne
nehnuteľnosti. Súdny exekútor počas exekučného konania postupoval v súlade so zákonom a jeho
postup nebol po celý čas výkonu danej exekúcie namietaný. Výťažok z exekúcie použil na uspokojenie
oprávneného, trovy exekúcie a zvyšok sumy bol poskytnutý povinnému, nakoľko výťažok z dražby

presahoval nárok oprávneného a trovy exekúcie. Vykonaným dokazovaním súd nezistil porušenie
povinnosti súdnym exekútorom, nezistil zanedbanie povinností súdneho exekútora, súdny exekútor
postupoval pri dražbe v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 922/08 riadne, predmet dražby
bol vydražený, žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetu dražby príklepom, zložil sumu, za ktorú
veci vydražil, pričom v čase vykonania exekúcie a dražby nebolo sporné, ani nikým inak namietané,

prípadne spochybnené, že by predmet dražby (garáže) neboli vecami hnuteľnými. Nakoľko doposiaľ
nebolo konštatované žiadne pochybenie súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie platí, že exekúcia
je vedená v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, a teda je nepochybné, že sa
súdny exekútor nedopustil nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní. Keďže súd nemal zasplnený predpoklad nesprávneho úradného postupu súdnym exekútorom v predmetnej exekúcii, ďalšími
predpokladmi naplnenia zodpovednosti za škody sa nezaoberal, nakoľko dané podmienky je potrebné
splniť kumulatívne.

21. Na základe uvedeného súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru o neopodstatnenosti
uplatneného nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy, keď súdu
absentovalo preukázanie nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie sp.
zn. EX 922/08, z ktorého dôvodu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalovanej a intervenientovi na starne žalovanej, ktorí boli
v konaní úspešní vznikol im nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).