Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201960
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5819201960.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: 1/: U.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX,
G., 2/: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, G., 3/: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX,
G., všetci žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského
1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: 1/: Lichen s.r.o., Vozárova 5, Košice, IČO:
47 734 184, a 2/: FINOP s.r.o., Moyzesova 34, Košice, IČO: 36 214 345, v konaní o návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2019 domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby na základe Oznámenia o dobrovoľnej

dražbe zo dňa 25.10.2019, ktorá sa má konať 28.11.2019 a predmetom ktorej sú nehnuteľné veci:
pozemok KN-C parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok KN-C parc.
č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXX, postavený na
parcele KN-C pac. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. G., okres Z. (ďalej len „založené
nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný 1/ a C.. X. T. uzavreli dňa 18.03.2015 Zmluvu
o úvere č. 1503210001, v ktorej žalovaný 1/ vystupuje ako veriteľ a C.. X. T. ako dlžník. Žalovaný 2/
listom zo dňa 25.10.2019 označeným ako oznámenie o dražbe oznámil žalobcom, že dňa 28.11.2019
sa uskutoční dobrovoľná dražba na základe návrhu prednostného veriteľa - žalovaného 1/. Pohľadávka,
ktorej uspokojenia sa vykonaním dražby domáha žalovaný 1/, bola zabezpečená záložným právom
zriadenýmZmluvouozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostič.1503210003zodňa24.10.2017,ktorej

vklad v katastri nehnuteľnosti zapísaný pod č. V 2281/2017 (ďalej len „záložná zmluva“). Žalobcovia
boli toho názoru, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. V uvedenej záložnej
zmluve vystupujú žalobcovia ako záložcovia a žalovaný 1/ ako záložný veriteľ. Dlžník zo zmluvy
o úvere C.. X. T. v záložnej zmluve nevystupuje ako záložný dlžník. Záložné právo bolo zriadené
k založeným nehnuteľnostiam. Žalobcovia boli toho názoru, že záložné právo nevzniklo, pretože
záložcovia nevystupujú ako dlžníci v predmetnej zmluve o úvere a tiež neexistuje žiadne vyhlásenie

žalobcov o ručení za záväzok žalovaného 2/. Podľa žalobcov zmluvu o úvere uzavretá medzi žalovaným
1/ a žalovaným 2/ trpí vážnymi nedostatkami, a na Okresný súd Košice bola podaná žaloba o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V zmluve o úvere bolo síce uvedené, že táto je uzavretá podľa
Obchodného zákonníka, avšak žalobcovia sú toho názoru, že z charakteru zmluvy vyplýva, že táto
je zmluvou spotrebiteľskou, pričom toto možno považovať za obchádzanie zákona. Žalobcovia taktiež
poukazovali na skutočnosť, že podľa § 151 ods. 1 písm. 1) Občianskeho zákonníka (zjavne bol tým

myslený § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka) „začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie jej totožná s osobou záložcu, a prizáložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení
o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedenie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude

domáhať uspokojenia zo zálohu“. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva je právnym úkonom
obligatórne písomným a adresovaným. Jeho právne účinky nastávajú doručením. Vzhľadom na vyššie
uvedené, žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že im oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo
strany žalovaného 1/ ako veriteľa nebolo doručené, pričom oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa §
17 zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno považovať za oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo

strany záložného veriteľa podľa § 151 ods. 1 písm. 1) Občianskeho zákonníka (zjavne bol tým myslený
§ 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom ako záložcom nebolo
oznámenie o začatí výkonu záložného práva doručené, žalobcovia boli toho názoru, že nenastali účinky
ním zamýšľané a preto samotný výkon záložného práva je realizovaný v rozpore so zákonom.

3. Súčasťou podania z 19.11.2019 je popri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj žaloba,

ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že záložné právo k založeným nehnuteľnostiam nevzniklo
a tiež aby žalovaným zakázal viesť výkon záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby na
založené nehnuteľnosti. Toto konanie vo veci samej je vedené na Okresnom súde Námestovo pod
identickou sp. zn. 12C/46/2019.

4. Súd sa v konaní oboznámil z listinami, ktoré tvoria spis - najmä žaloba spolu s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, list - predloženie znaleckého posudku, aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. G..

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na

riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností beztoho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

7. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia

zo zálohu.

8. Súd vyhodnotil žalobcami uvádzané tvrdenia a nimi predložené písomnosti nasledovne: Najprv sa
musel vysporiadať s tvrdením žalobcov, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľkou. Nakoľko však túto
zmluvu súdu nepredložili, súd nemal na základe čoho vyhodnotiť, či sa jedná o skutočne spotrebiteľskú

zmluvu. V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musí sám navrhovateľ predložiť súdu
listiny na ktoré sa odvoláva a zároveň súd nevyzýva strany na odstraňovanie vád podania. Súd preto
nemal preukázané, že ide o spotrebiteľský právny vzťah.

9. Tvrdeniam žalobcov o tom, že záložné právo nevzniklo, pretože záložcovia nevystupujú ako dlžníci v

predmetnejzmluveoúvereatiežneexistuježiadnevyhláseniežalobcovoručenízazáväzokžalovaného
2/, vyhodnotil súd tak, že nedávajú v kontexte návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby
zmysel. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (pre bližšiu identifikáciu v právnych
predpisoch označovaného ako záložný veriteľ) voči dlžníkovi. Záložné právo sa zriaďuje záložnou
zmluvou. Zmluvnými stranami každej záložnej zmluvy sú záložca a záložný veriteľ. Dlžník môže, ale

nemusí byť totožný s osobou vlastníka veci, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo, t.j. s osobou záložcu.
Pokiaľ dlžník nie je súčasne aj záložcom, nie je dlžník obligatórne ani zmluvnou stranou záložnej
zmluvy. Záložné právo sa v posudzovanom prípade zriaďovalo záložnou zmluvou medzi žalovaným
1/ ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami, t.j. ako vlastníkmi založených nehnuteľností,
a preto C.. X. T. ani nemusel byť zmluvnou stranou predloženej záložnej zmluvy. Nie je zrejmé čo

žalobcovia mysleli formuláciou „pretože záložcovia nevystupujú ako dlžníci v predmetnej zmluve o
úvere“, nakoľko ani takto v úverovej zmluve vystupovať nemohli, keďže samotní žalobcovia tvrdia, že
dlžníkom z úverovej zmluvy je výlučne C.. X. Garbiar. Súdu nie je zrejmá ani formulácia „neexistuje
žiadne vyhlásenie žalobcov o ručení za záväzok žalovaného 2/“. V kontexte tvrdení obsiahnutých v iných
častiach návrhu a žaloby, žiadnym spôsobom nevyplýva, aký vplyv na posudzovaný prípad by malo

mať ručiteľské vyhlásenie žalobcov za záväzok žalovaného 2/, ktorý realizátorom dražby a nie dlžníkom
zabezpečovanej pohľadávky.

10. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov Občianskeho zákonníka (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“):

V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa

príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnostidražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 23).

11. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že záložná zmluva je neplatná, súd uvádza, že nemôže posudzovať
žalobcami tvrdenú vadu výkonu záložného práva v inom konaní ako v konaní podľa Zákona o
dobrovoľných dražbách. Dôvody pre určenie neplatnosti dražby, medzi ktoré patria aj dôvody uvádzané
žalobcami, bude možné hodnotiť len na základe vykonaného dokazovania v konaní o určenie neplatnosti
dražby v zmysle § 21 a nasl. Zákona o dobrovoľných dražbách. Rozhodovaním o tom, či boli splnené

všetky procesné a formálne náležitosti v procese výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
už v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia, by bolo predčasné a nahrádzalo by konanie o
určenie neplatnosti dražby.

12. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že im žalovaný 1/ nedoručil oznámenie o začatí výkonu dražby,
že tým pádom je výkon záložného práva realizovaný v rozpore so zákonom, tak súd z LV č. XXXX,

k. ú. G. zistil že, dňa 09.03.2018 bola k podielom žalobcov zapísaná pod P XX/XXXX poznámka o
začatí výkonu záložného práva na založené nehnuteľnosti. Nakoľko v tomto konaní o neodkladnom
opatrení neprebehlo dokazovanie, súd nemôže vyhodnotiť to, či bolo alebo nebolo oznámenie o začatí
výkonu záložného práva doručené žalobcom, ale zo zápisu v katastri nehnuteľností sa takéto tvrdenie
nejaví ako pravdepodobné, nakoľko záložný veriteľ takéto oznámenie zasielal aj Okresnému úradu

Tvrdošín, katastrálnemu odboru. Skutočnosť neoznámenia začatia výkonu záložného práva podľa §
151l Občianskeho zákonníka nie je dôvodom na vyhlásenie dražby za neplatnú. Právnym dôsledkom
oznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávaje,žezáložcanesmiezálohpreviesťbezsúhlasuzáložného
veriteľa.

13. Súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a tvrdenia a dospel k záveru, že návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Za daného stavu neboli osvedčené také skutočnosti,
ktoré odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán konania v zmysle návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Nakoľko spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná aj žaloba vo veci
samej, súd o náhrade trov konania rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).