Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207234
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7814207234.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: STEFE Rožňava, s.r.o., so
sídlom v Rožňave, Páterová 8, IČO: 31 673 660, zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou, s.r.o., so
sídlom v Rožňave, Edelényska 2027/3, proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov B13, Čučmianska 19, Rožňava, IČO: 355 05 729, 2/ pôvodne žalovaný L. A., F.. XX.XX.XXXX,

T. R. S., Č. XX, W. C.I. XX.XX.XXXX, ktorého právnymi nástupcami sú R. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R.
S., D. XXX/XX I. L. A., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., P. XXXX/XX, 3/ C. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č.
XX, 4/ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 5/ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 6/ U. P., F..
XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 7/ E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 8/ S. P., F.. XX.XX.XXXX, T.
R. S., Č. XX, W. D.. R. P., I. J. J. R. S., Č. C. X, 9/ S. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 10/ J. Š., F..
XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 11/ D. W., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 12/ I. W., F.. XX.XX.XXXX,

T. R. S., Č. XX, 13/ H. U., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 14/ M. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX,
15/ D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 16/ S. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 17/ D. C., F..
XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 18/ R. S., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 19/ I. S., F.. XX.XX.XXXX, T.
R. S., Č. XX, 20/ L. E., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, 21/ D. M., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX,
22/ D. M., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., Č. XX, žalovaní v 1., 10., 12., 17., 19., 20. a 21. rade zastúpení
JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, o zaplatenie 1.813,37

eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 1., 16., a 21. rade proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo
dňa 30.05.2017 č.k. 4C/362/2014-185 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 21.
rade tak, že žalovaní v 1. a 21. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

II. O d m i e t a odvolanie žalovanej v 16. rade.

III. Žalovaní v 1. a 21. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom
rozsahu.

IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 16. rade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením konanie zastavil voči žalovaným v
1., 2., 7. a 21. rade a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak v priebehu konania, v ktorom žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne 1.813,37 eur s príslušenstvom. Listom zo dňa 24.05.2017 zobral žalobu späť

voči žalovaným v 1., 2., 7. a 21. rade a voči nim žiadal konanie zastaviť. K späťvzatiu žaloby pristúpil
z dôvodu, že voči ostatným žalovaným nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz a títo sú zaviazaníspoločne a nerozdielne. Po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu a získaní exekučného titulu
voči ostatným žalovaným nie je hospodárne ďalej pokračovať v konaní voči žalovaným v 1., 2., 7. a 21.
rade, ktorí odpor podali a v konaní sa ďalej voči týmto žalovaným pokračovalo.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil konanie tak, ako navrhol
žalobca z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovaným v 1., 2., 7. a 21. rade.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov konania

nepriznal. V tej súvislosti uviedol, že strany sporu zastavenie konania nezavinili.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 21. rade a odvolaciemu
súdu navrhli, aby uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že im prizná v plnom rozsahu nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd prvej inštancie podľa ich názoru nedostatočne odôvodnil
rozhodnutie o trovách konania keď len konštatoval, že strany sporu nezavinili zastavenie konania. K

zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, žalobca preto zavinil zastavenie
konania. Navyše súd nesprávne v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukázal na § 255 ods.
1 C.s.p. Žalovaným preto patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie aj žalovaná v 16. rade a odvolaciemu súdu navrhla

uznesenie zmeniť. Poukázala na to, že nie je možné zastaviť konanie len voči niektorým žalovaným z
dôvodu, že voči ním nie je právoplatný platobný rozkaz. Pohľadávka vznikla za dodanie tepla do vchodu
č. 17 a nie do vchodu 19 a 21, v ktorom býva. Voči jej osobe je pohľadávka nezákonná.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Na strane

žalovaných vystupuje procesné spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a podielových
spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Predmetom žaloby je nárok
na zaplatenie ceny za dodané teplo vyplývajúce z existujúcej zmluvy o dodávke tepelnej energie pre
celý bytový dom. Žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Niektorí zo žalovaných odpor voči
platobnému rozkazu nepodali a voči nim platobný rozkaz aj nadobudol právoplatnosť, preto nebolo

nutné, aby žalobca naďalej trval na žalobe voči všetkým žalovaným, ktorí odpor podali. Žaloba bola
podaná dôvodne a žalovaní mali možnosť vyjadriť nesúhlas so späťvzatím žaloby, ktorý nevyužili.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 21. rade bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „C.s.p.“), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
v 1. a 21. rade je opodstatnené.

9. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku nesprávnej aplikácie
zákonného ustanovenia súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania vo

vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 21. rade.

10. Žalovaní v 1. a 21. rade napadli uznesenie (len) vo výroku o trovách konania, preto odvolací súd
preskúmal toto rozhodnutie len vo vzťahu k tomuto výroku.

11. Výrokom I. súd prvej inštancie konanie zastavil voči žalovaným v 1., 2., 7. a 21. rade. Tento
výrok nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho
prieskumu.

12. V prípade, ak dôjde k zastaveniu konania je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať

ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

13. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý
z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho

trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa
procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodov
správania žalovaných, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zastavil zastavenie konania.
Preto je povinný nahradiť trovy konania žalovaným.14. V danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 21.
rade žalobca, ktorý zobral žalobu voči ním späť. Pokiaľ žalobca odôvodnil späťvzatie žaloby voči týmto

žalovaným tou skutočnosťou, že voči ostatným žalovaným nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz,
ktorým bola uložená povinnosť žalovaným v 1. až 21. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
uplatnenú pohľadávku vo výške 1.813,37 eur s prísl. a súčasne aj trovy konania spoločne a nerozdielne,
nejde o taký dôvod, ktorý by vo vzťahu k žalovaným v 1. a 21. rade, ktorí odpor voči platobného rozkazu
podali, by opodstatňoval späťvzatie žaloby nim. Niet pochýb o tom, že títo žalovaní, ktorí odpor voči

platobnému rozkazu podali popierajú nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní z dôvodov uvedených v
odporevočiplatobnémurozkazu.Právetentopostojžalovanýchv1.a21.rade,ktorívočinárokužalobcu
uplatnili prostriedok procesnej obrany, ktorým je podanie odporu voči platobnému rozkazu, žiadnym
spôsobom nezavinili, že žalobca bol nútený voči ním zobrať žalobu späť.

15. Niet pochýb o tom, že platobným rozkazom boli žalovaní zaviazaní uhradiť uplatnenú pohľadávku

žalobcovi solidárne a žalovaní, ktorí nepodali proti platobnému rozkazu odpor, platobný rozkaz voči ním
nadobudol účinky právoplatného rozsudku. O ich povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku tak
bolo právoplatne rozhodnuté.

16. Podaním odporu voči platobnému rozkazu zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu len

vo vzťahu k tým žalovaným, ktorí odpor podali. Títo naďalej zostali účastníkmi konania. Nič nebránilo
žalobcovi voči týmto žalovaným ďalej v konaní pokračovať a pokiaľ sa rozhodol voči ním zobrať žalobu
späť možno jednoznačne konštatovať, že zastavenie konania voči týmto žalovaným zavinil žalobca.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách

konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 21. rade tak, že žalovaní v 1. a 21. rade majú
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

18. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v 16. rade voči napadnutému rozhodnutiu, odvolací súd skôr, ako
pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania sa zaoberal otázkou, či žalovaná v 16. rade je osobou

oprávnenou podať odvolanie voči napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že takouto osobou nie je.

19. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

20. Z vyššie cit. ust. § 355 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že strana sporu môže napadnúť rozhodnutie súdu
prvej inštancie odvolaním za predpokladu, že to zákon pripúšťa. K podaniu odvolania je subjektívne
legitimovaný účastník, avšak nie každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten
účastník, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená ujma na jeho právach a ani účastník, o
ktorého právach a povinnostiach sa nerozhodovalo.

21. Ako vyplýva z obsahu napadnutého uznesenia, toto smerovalo (len) voči žalovaným v 1., 2., 7. a 21.
rade,vočiktorýmbolokonaniezastavené,rovnakoakoajvýrokotrováchkonania.Napadnutéuznesenie
nesmerovalo voči žalovanej v 16. rade, preto nie je osobou legitimovanou na podanie odvolania.

22. Z vyššie uvedeného dôvodu, keďže žalovaná v 16. rade nie je oprávnenou osobou na podanie
odvolania voči napadnutému uzneseniu, odvolací súd v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. odmietol odvolanie,
ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

23. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 21. rade rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho

konania tak, že v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. úspešným žalovaným v
1. a 21. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v celom
rozsahu.

24. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 16. rade odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho

konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na
§ 256 ods. 1 C.s.p. keď ustálil, že ani jedna zo strán sporu nezavinila, že odvolanie bolo voči žalovanej
v 16. rade odmietnuté.25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).