Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409208327
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4409208327.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX/X, XXX XX K. G., zastúpenej X.. J. Z., bytom I. XX, XXX XX K. G., proti žalovanému: X. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomXXXXXK.G.,W.XX,zastúpenémuMgr.ElenouSzabóovou,advokátkousosídlom
Hlavné námestie 7, 940 16 Nové Zámky, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/147/2009-902
zo dňa 08.08.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú:

Hnuteľné veci:
1. Teflonové panvice 3 ks, zakúpené v roku 2003 v cene 0,50 eura,

2. Elektrický hriankovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50 eura,
3. Elektrický odšťavovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50 eura,
4. Elektrický pop-cornovač zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eura,
5. Elektrický mixér, zostava značky ETA, zakúpený v roku 1993 v cene 0,50 eura,
6. Chladnička s mrazničkou, zakúpená v roku 2006 v cene 0,50 eura,
7. Elektrický ručný mixér, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura,
8. Mikrovlnná rúra, zakúpená v roku 2003 v cene 0,50 eura,
9. Záclona biela v cene 0,50 eura,

10. Záves žltý 6 m v cene 0,50 eura,
11. Garniža v cene 0,50 eura,
12. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura,
13. Chlebník v cene 0,50 eura,
14. Smetník v cene 0,50 eura,
15. Luster v cene 0,50 eura,
16. Manželská posteľ, zakúpená v roku 2005 v cene 150,00 eur,

17. Trojdielna skriňa ROLLDOR, zakúpená v roku 2002 v cene 150,00 eur,
18. Stepper 1ks, zakúpený v roku 2002, v cene 40,00 eur,
19. Biela záclona v spálni 12 m v cene 0,50 eur,
20. Vysávač v cene 5,00 eur,
21. Záclona v obývačke 12 m v cene 0,50 eura,
22. Polohovateľné kožené kreslo a taburetka v cene 5,00 eur,
23. Garniža v obývačke v cene 0,50 eura,

24. Zostava Rustikal pozostávajúca z vitríny, komody krátkej, komody dlhej, zrkadla v ráme v cene
703,00 eur,25. Televízor OVP, 100 hercz, uhlopriečka 70, zakúpený v roku 1999 v cene 10,00 eur,
26. Stolík pod televízor, zakúpený v roku 1999 v cene 3,00 eur,
27. Fotoaparát Olympus, zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eur,

28. Šijací stroj, zakúpený v roku 2007 v cene 0,50 eur, a

nehnuteľnosť - byt č. XX vo vchode X, na X. poschodí, v K. G., J. X, pozostávajúci z X izieb a
príslušenstva, vedený Okresným úradom, katastrálny odbor, K. G., na LV č. XXXX pre kat. úz. K. G.,
obec K. G., okres K. G., ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela

č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXXX na parcelách č. XXX, XXX a XXX, podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/
XXXXXX, v cene 64.500 eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú veci:

1. Stôl so 4 stoličkami, bledej farby, zakúpený v roku 1993 v cene 0,50 eura,
2. Kávová súprava bielej farby, zakúpená v roku 1993 v cene 0,50 eura,
3. Žltozlatý set - kávová súprava pre 6 osôb, zakúpený v roku 2001 v cene 0,50 eura,
4. Vysoké poháre hnedé na minerálku, zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura,

5. Vysoké poháre priesvitné bez stopky zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura,
6. Poháre nízke, priesvitné sklo, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura,
7. Kompótové misky priesvitné 6 ks, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura,
8. Čajová súprava bielej farby s kvietkami, zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura,
9. Tanierová súprava 18 ks bielej farby, zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura,

10. Zostava hrncov vzor cibuľa, zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura,
11. Misa z jánskeho skla, obdĺžniková, zakúpená v roku 2003 v cene 0,50 eura,
12. Pekáč do rúry o rozmere 70x30,čiernej farby, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura,
13. Stepper 1 ks, zakúpený v roku 2002, v cene 40,00 eur,
14. Televízor, uhlopriečka 51 cm, zakúpený v roku 2004 v cene 15,00 eur,

15. Záves v spálni 4 m v cene 0,50 eur,
16. Stojacia lampa vysoká, zakúpená v roku 2005 v cene 0,50 eur,
17. Garniža v spálni v cene 0,50 eura,
18. Vianočný stromček a ozdoby v cene 5,00 eur,
19. Domáce kino, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura,

20. 150 ks DVD kaziet v cene 0,50 eura,
21. Stojan na DVD v cene 0,50 eura,
22. Obrazy 5 ks, zakúpené v roku 1992 v cene 0,50 eura,
23. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura.

III. Žalobkyni sa prikazujú úspory na účte č. XXXXXXXXXX v banke VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu
06.04.2009 vo výške 376,94 eura.

IV. Žalovanému sa prikazuje finančná hotovosť vo výške 2.800 eur za predané osobné motorové vozidlo
zn. R. U. D., EČV K. L..

V.Dovyporiadaniapatriavýlučnéprostriedkyžalovanéhonazaobstaranieosobnéhomotorovéhovozidla
zn. R. U. D., EČV K. L., vo výške 2.157 eur.

VI. Do vyporiadania patria výlučné prostriedky žalobkyne na zaobstaranie bytu vo výške 2.821 eur.

VII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyporiadanie sumu 31.204,47 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

VIII. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IX. o trovách konania v časti neodkladného opatrenia p

o t v r d z u j e .

IX. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.X. Žalovanému sa odníma oslobodenie od súdnych poplatkov.

XI. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2.064 eur na účet Okresného súdu Nové Zámky do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
(ďalej aj „BSM“) žalobkyne a žalovaného. Výrokom I. do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov pojal označené hnuteľnosti: 1. Finančná hotovosť 2.800 eur za odpredaj osobného

motorového vozidla R. U. D., EČV K. L., 2. Stôl so 4 stoličkami, bledej farby, zakúpený v roku 1993 v
cene 0,50 eura, 3. Kávová súprava bielej farby, zakúpená v roku 1993 v cene 0,50 eura, 4. Žltozlatý
set - kávová súprava pre 6 osôb, zakúpený v roku 2001 v cene 0,50 eura, 5. Vysoké poháre hnedé na
minerálku, zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura, 6. Vysoké poháre priesvitné bez stopky zakúpené
v roku 1998 v cene 0,50 eura, 7. Poháre nízke, priesvitné sklo, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura,

8. Kompótové misky priesvitné 6 ks, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 9. Čajová súprava bielej
farby s kvietkami, zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura, 10. Tanierová súprava 18 ks bielej farby,
zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura, 11. Zostava hrncov vzor cibuľa, zakúpené v roku 1998 v cene
0,50 eura, 12. Misa z jánskeho skla, obdĺžniková, zakúpená v roku 2003 v cene 0,50 eura, 13. Pekáč do
trúby o rozmere 70x30,čiernej farby, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura, 14. Teflonové panvice 3 ks,

zakúpené v roku 2003 v cene 0,50 eura, 15. Elektrický hriankovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50
eura, 16. Elektrický odšťavovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50 eura, 17. Elektrický popcornovač
zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eura, 18. Elektrický mixér, zostava značky ETA, zakúpený v roku 1993
v cene 0,50 eura, 19. Chladnička s mrazničkou, zakúpená v roku 2006 v cene 0,50 eura, 20. Elektrický
ručný mixér, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura, 21. Mikrovlnná rúra, zakúpená v roku 2003 v cene

0,50 eura, 22. Záclona biela v cene 0,50 eura, 23. Záves žltý 6 m v cene 0,50 eura, 24. Garniža v cene
0,50 eura, 25. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura, 26. Chlebník v cene 0,50 eura, 27. Smetník v cene
0,50 eura, 28. Luster v cene 0,50 eura, 29. Manželská posteľ, zakúpená v roku 2005 v cene 150,00 eur,
30. Trojdielna skriňa ROLLDOR, zakúpená v roku 2002 v cene 150,00 eur, 31. Stepper 2 ks, zakúpené v
roku 2002, každý v cene 40,00 eur, 32. Televízor, uhlopriečka 51 cm, zakúpený v roku 2004 v cene 15,00

eur, 33. Biela záclona v spálni 12 m v cene 0,50 eur, 34. Záves v spálni 4 m v cene 0,50 eur, 35. Stojata
lampa vysoká, zakúpená v roku 2005 v cene 0,50 eur, 36. Garniža v spálni v cene 0,50 eura, 37. Vysávač
v cene 5,00 eur, 38. Vianočný stromček a ozdoby v cene 5,00 eur, 39. Záclona v obývačke 12 m v cene
0,50 eura, 40. Domáce kino, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 41. 150 ks DVD kaziet v cene 0,50
eura, 42. Stojan na DVD v cene 0,50 eura, 43. polohovateľné kožené kreslo a taburetka v cene 5,00

eur, 44. Obrazy 5 ks, zakúpené v roku 1992 v cene 0,50 eura, 45. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura,
46. Garniža v obývačke v cene 0,50 eura, 47. zostava Rustikal pozostávajúca z vitríny, komody krátkej,
komody dlhej, zrkadla v ráme v cene 703,00 eur, 48. Zostatok vo VÚB banke, účet č.:XXXXXXXXXX,
ku dňu 06.04.2009 v cene 376,94 eura, 49. Televízor OVP, 100 hercz, uhlopriečka 70, zakúpený v roku
1999 v cene 10,00 eur, 50. Stolík pod televízor, zakúpený v roku 1999 v cene 3,00 eur, 51. Fotoaparát

Olympus, zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eur, 52. Šijací stroj, zakúpený v roku 2007 v cene 0,50
eur, a nehnuteľnosť - byt č. XX vo vchode X, na X. poschodí, v K. G., J. X, pozostávajúci z X izieb a
príslušenstva, vykazovaný na Okresnom úrade, katastrálny odbor, K. G., v katastrálnom území K. G.,
na LV č. XXXX, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2, stavba so súpisným číslom XXXX na parcelách č. XXX, XXX a XXX, podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, v cene
64.500 eur, všetko v cene 68.822 eur.

2. Výrokom II. súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľnosti označené pod položkami

14. až 30., z položky 31 stepper 1 ks, 33., 37., 39., 43., 46., 48. až 52., nehnuteľnosť byt č. XX vo
vchode X, na X poschodí, v K. G., na ulici J. X, pozostávajúci z I. izieb a príslušenstva vykazovaný na
Okresnom úrade, katastrálny odbor K. G., v katastrálnom území K. G., na LV č. XXXX, parcela č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom

XXXX, na parcelách č. XXX, XXX a XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniachdomu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, v sume 65.249 eur. Výrokom III. prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľnosti označené pod položkami 1. až 13., z položky 31. stepper
1 ks, 32., 34., 35., 36., 38., 40., 41., 42., 44., 45., 47. v sume 3.573 eur. Výrokom IV. uložil žalobkyni

povinnosť titulom vyrovnania podielov zaplatiť žalovanému 31.087 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom V. súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Výrokom VI. žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške 1.032 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.
Výrokom VIII. súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a napokon IX. výrokom priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.Rozsudoksúdodôvodnilsodkazomnaustanovenie
§ 148 ods. 1, § 149 ods. 1,3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa
§ 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej aj „CSP“).
Povinnosť zaplatiť súdny poplatok súd oprel o ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 3, § 7 ods.

8 a položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Zastavenie konania o nariadenie
neodkladného opatrenia súd oprel o ustanovenie § 145 ods. 1, 2 CSP a výrok o trovách vo vzťahu k
tomuto výroku o ustanovenie § 256 ods. 1, 2 CSP.

3. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM z dôvodu,
že sa so žalovaným po rozvode manželstva o vyporiadaní nedohodli. Tvrdila, že ona sa pričinila o
nadobudnutie bytu, čoho dôkazom je dar sumy 80.000 Sk od jej rodičov, a žiadala, aby súd túto
skutočnosť zohľadnil pri vyplácaní protihodnoty za byt. Poukázala na to, že okrem bytu a hnuteľných
vecí čerpala v auguste 2008 účelovú pôžičku v sume 3.319,39 eura, ktorá bola použitá na splatenie

predchádzajúcej pôžičky a zvyšok si zobral žalovaný na podnikanie; pôžičku splácala do roku 2013
mesačne po 72 eur. Podľa nej predmetom BSM sú aj investície do novinového stánku, tovar v hodnote
6.638,78 eura. Po vykonanom dokazovaní sa obe strany na pojednávaní zhodli na zostatkových
hodnotách hnuteľností, ktoré tvoria masu BSM, a navrhli ich vyporiadanie a prikázanie do výlučného
vlastníctva podľa toho, u koho sa daná vec nachádza, prípadne, kto by mal o ňu záujem. Žalovaný

nesúhlasil s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne, pretože v byte býval spolu s
deťmi, ktoré mu boli zverené do výchovy; k bytu im vznikol spoločný nájom (zápisnica o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX) a potom ho do BSM nadobudli na základe zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Úvahy žalobkyne o tom, že jej byt
patrí bez vyplatenia akejkoľvek finančnej protihodnoty, sú irelevantné. Strany sporu na pojednávaní

dňa 28.10.2014 ozrejmili masu BSM, dohodli sa na zostatkových cenách hnuteľností a navrhli spôsob
vyporiadania hnuteľností a ich prikázanie do vlastníctva.

4. Súd v danej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 13C/147/2009-458 zo dňa 17.12.2014, avšak
odvolací súd na základe odvolania oboch strán tento rozsudok uznesením č. k. 13C/147/2009-579

zo dňa 21.11.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia
konštatoval, že obývacia stena Rustikal patrí do masy BSM a žalovaný sa v tomto smere dostal
do stavu dôkaznej núdze a jeho odvolanie nepovažoval za opodstatnené. Čo sa týka poskytnutého
úveru žalobkyni zo strany VÚB mal za to, že prezentovaný účel úveru zostal len v polohe tvrdenia
žalobkyne, pričom žalovaný pravdivosť jej tvrdení poprel. Opodstatnene namietal, že k uzavretiu zmluvu

o úvere došlo v čase, kedy už manželstvo neplnilo svoj účel, lebo dňa 07.11.2008 podala žalobkyňa
návrh na rozvod manželstva a zmluvu o úvere uzavrela krátko predtým, dňa 07.07.2008. Námietku
žalovaného na zohľadnenie starostlivosti o mal. deti a z tohto dôvodu navýšenia podielu žalovaného,
odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej inštancie sa preto mal vysporiadať s finančnými
prostriedkami, ktoré boli darované rodičmi strán sporu a zohľadniť ich pri konečnom vyporiadaní BSM

a opísať spôsob výpočtu z hľadiska určenia hodnoty toho, čo pripadá tej - ktorej zo strán, najmä s
prihliadnutím na nedostatočne odôvodnenú hodnotu nehnuteľnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie mienil
vykonať vyporiadanie ním zvoleným spôsobom, bolo potrebné jasne uviesť, aká hodnota hnuteľných
vecí pripadá tej ktorej strane, aká hodnota nehnuteľnosti pripadá jednej zo strán, uviesť nesplatený
zostatok úveru s prísl. ku dňu rozvodu, aké bolo započítanie darovaných súm tej ktorej strane, teda

matematický výpočet urobiť tak, aby bol jeho postup zrejmý a aby bolo možné tomu ľahko porozumieť.

5. Súd prvej inštancie následne vo veci konal a opätovne konštatoval, že manželstvo účastníkov
bolo rozvedené rozsudkom č. k. 13C/249/2008-48 zo dňa 11.03.2009, právoplatným dňa 06.04.2009.Konanie o vyporiadanie BSM bolo začaté na návrh žalobkyne, súd však nie je návrhom viazaný, ani
čo do rozsahu BSM a ani čo do spôsobu jeho vyporiadania. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria
predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú

veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a
povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zodpovedá iba také vyporiadanie BSM, v ktorom v
danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré prechádzajú na toho ktorého z bývalých
manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je možné inak (v danom mieste a čase) tieto
práva (povinnosti) nadobudnúť (Rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 9/97- R 25/1998). Strany sporu v tomto

prípade nemali jednotné stanovisko ohľadne masy BSM, vložených finančných prostriedkov zo strany
rodičov, ako aj zostatkových hodnotách masy BSM.

6. Na základe týchto skutočností súd vykonával dokazovanie a potom na pojednávaní dňa 28.10.2014
strany sporu dospeli k dohode ohľadne zostatkových cien hnuteľností. Zároveň uviedli, akým spôsobom
by navrhovali vyporiadať hnuteľnosti. Súd do masy BSM pojal hnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku,

voči ktorému mal výhrady len žalovaný, ktorý podal odvolanie vo vzťahu k položke 47., t. j. k obývacej
steny Rustikal. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 26. uviedol, že v tejto časti nepovažoval
odvolanie žalovaného za opodstatnené; žalovaný sa dostal do stavu dôkaznej núdze, ktorej dôsledkom
bolo, že súd prvej inštancie dôvodne vyporiadal obývaciu zostavu Rustikal v rámci BSM. Žalovaný sa
s týmto názorom stotožnil, avšak žiadal obývaciu zostavu Rustikal prikázať do vlastníctva žalobkyne,

pretože je opotrebovaná a zničená užívaním tretích osôb. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného,
pretože znehodnotenie nebolo preukázané, okrem času, ktorý uplynul, a žalovaný v tejto časti neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení. Čo sa týka zostatkovej ceny hnuteľnosti, súd vychádzal z ceny
rovnakej, akú určil v prvom rozhodnutí, pretože ani jedna zo strán nenamietala výšku zostatkovej ceny.
Súd do masy BSM pojal i finančnú hotovosť za odpredaj osobného motorového vozidla R. U. v zmysle

kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2011, na základe ktorej žalovaný prevzal kúpnu cenu 2.800 eur, čo potvrdil
svojím podpisom. Tvrdenia žalovaného o zohľadnení nákladov na motorové vozidlo a jeho údržbu
ako aj jeho využívanie súd považoval za irelevantné a ničím nepreukázané. Odvolací súd rovnako
konštatoval, že podstatné bolo zistenie, že žalovaný auto skutočne predal po rozvode manželstva.
Televízor Panasonic, uhlopriečky 105 cm, zakúpený v r. 2004 súd nezaradil do masy BSM majúc za to,

že nebolo preukázané, že by mal patriť do masy BSM, keďže podľa vyjadrenia žalovaného a doložených
listinných dôkazov televízor bol zakúpený v B. jeho priateľom, ktorý mu po skončení podnikania vrátil.
Žalobkyňa nepredložila dôkaz na preukázanie, že televízor zakúpili za trvania manželstva zo spoločných
prostriedkov, čím neuniesla dôkazné bremeno.

7. Súd nepojal do masy BSM ani hotovosť vo výške 10.000 eur, o ktorej žalovaný tvrdil, že sa mala
nachádzať za kvetináčom v kúpeľni a že ju zobrala žalobkyňa. V tejto časti rovnako neuniesol dôkazné
bremeno. Súd napokon do pasív BSM nepojal ani spotrebný úver, ktorý počas manželstva zobrala
žalobkyňa a celý ho v rámci konania i vyplatila; v čase podpísania zmluvy o úvere už totiž medzi stranami
sporu boli nezhody a vážne problémy, čo vyvrcholilo i spáchaním priestupku žalovaného voči žalobkyni.

Spoločnú domácnosť neviedli od novembra 2008. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia ohľadne
použitia úveru, pričom uviedla, že nedisponuje listinnými dôkazmi na dôkaz o použití tohto úveru;
uvádzala totiž, že úver použila na vyplatenie pôžičiek a úverov a zvyšok dala žalovanému na podnikanie.
Matka žalobkyne ako svedkyňa vypovedala, že žalobkyňa úver ani nevidela a že celý bol použitý
pre žalovaného. Pre rozporné tvrdenia a nedostatok listinných dôkazov mal súd za to, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno. Navyše by bolo nelogické, aby vzhľadom na situáciu v manželstve bola
žalobkyňa ochotná poskytnúť žalovanému finančné prostriedky na podnikanie. Nepreukázala tiež, aké
spoločné pôžičky, prípadne úvery okrem tohto počas manželstva so žalovaným mali. Vzhľadom na to
súd uvedený splatený úver žalobkyňou pri celkovom vyporiadaní nezohľadnil. Odvolací súd rovnako
konštatoval, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere bez oznámenia veriteľovi, že je vydatá, a nebolo

preukázané, že by z požičanej sumy boli zakúpené veci, ktoré by mali slúžiť pre potreby rodiny a ktoré
by spadali do BSM.

8. Najpodstatnejšou položkou pre vyporiadanie bol spoločný byt, pri ktorom sa strany sporu nevedeli
dohodnúť na všeobecnej cene napriek tomu, že súd vyžiadal správy z realitných kancelárií v roku 2017

a z predložených správ bolo možné zistiť priemernú všeobecnú cenu bytu v rozpätí od 55.200 eur do
57.800 eur. Žalovaný navrhoval všeobecnú cenu bytu v rozpätí od 58 000 eur do 60 000 eur. S touto
cenou žalobkyňa nesúhlasila a predložila súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 16.10.2017,
ktorým znalec určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie v sume 48.400 eur.Tento znalec pri výsluchu však nespresnil, z akých ponúk realitných kancelárií vychádzal; uviedol len,
že si zistil ponuky telefonicky. Sám uznal, že rozdiel 20 % pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
je možný a mohlo sa stať, že jeden znalec nadhodnotil, druhý podhodnotil a bývajú i väčšie rozdiely.

Je nepochybné, že ceny nehnuteľností narastajú a navýšenie o 20 % predstavuje sumu 9.680 eur.
Pri takomto navýšení by všeobecná cena nehnuteľnosti predstavovala sumu 58.080 eur. Žalovaný na
druhej strane predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 08.05.2018, v ktorom znalec
metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú hodnotu bytu v sume 57.100 eur. Žalobkyňa však
nesúhlasila s takouto všeobecnou cenou bytu a nebola ochotná dohodnúť sa na všeobecnej cene v

zmysle návrhu žalovaného v rozpätí od 58 000 eur do 60 000 eur. Žalovaný okrem toho predložil i ďalšie
listinné dôkazy preukazujúce nárast cien nehnuteľností v období r. 2018 - 2019 a aj ďalší súkromný
znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým znalec metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú cenu
nehnuteľnosti v sume 64.500 eur ku dňu 21.05.2019, a to na podklade posledného súkromného
znaleckého posudku č. XX/XXXX, predloženého žalovaným. Uvedená všeobecná cena odzrkadľuje
situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v čase rozhodovania súdu tak, ako to vyplýva i z listinných

dôkazov predložených žalovaným ohľadne nárastu cien nehnuteľností, vzhľadom aj na poskytovanie
hypotekárnych úverov. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne, aby sa vychádzalo z priemeru
vypočítaného z predložených súkromných znaleckých posudkov. Žalovaný predložil dva súkromné
znalecké posudky a posledný znalecký posudok bol z obdobia, ktorý najobjektívnejšie odzrkadľuje cenu
bytu v čase rozhodovania súdu. Žalobkyňa i napriek dostatočnému časovému priestoru na vyjadrenie sa

k poslednému súkromnému znaleckému posudku naň nereagovala a ani ho nenamietala. Vzhľadom na
to súd pri určení všeobecnej hodnoty bytu vychádzal zo sumy 64.500 eur určenej súkromným znaleckým
posudkom žalovaného pod č. XX/XXXX.

9. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely strán sporu sú rovnaké, pretože

nemal za preukázané zákonné dôvody na disparitu a zvýšenie podielu žalovaného o 15 % tak, ako to
navrhoval z dôvodu starostlivosti o deti. Zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti samo o sebe nie
je dôvodom na zmenu rozsahu podielov manželov na BSM a aj odvolací súd konštatoval, že vzhľadom
na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré v tejto časti boli nezmenené a rovnaké, považoval námietku
žalovaného za neopodstatnenú. Súd teda vyporiadal BSM rovnako ako v prvom rozhodnutí, vychádzal

však z inej všeobecnej ceny bytu a zohľadnil prínosy strán sporu. Pri určení hodnoty celej masy BSM
vo výške 68.822 eur a pri zachovaní rovnosti podielov výška podielu jednej strany je 34.411 eur. Z
uvedeného podielu súd odpočítal jednu polovicu prínosu žalobkyne vo výške 1.410,50 eura (2 821 : 2) a
pripočítal jednu polovicu prínosu žalovaného 1.659,50 eura (3 319 : 2) a odpočítal hodnotu prikázaných
hnuteľností žalovanému vo výške 3.573 eur. Na základe toho je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému

titulom vyrovnania sumu 31.087 eur. Súd považoval za preukázané, že rodičia žalobkyne jej darovali
sumu 2.821 eur (85 000 Sk) v zmysle darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice. Odvolací súd
konštatoval, že darované peniaze boli uložené na označenej vkladnej knižke a v darovacej zmluve
je uvedený aj účel darovania, teda aby obdarovaná z nej vyplatila čiastku zodpovedajúcu členskému
podielu za družstevný byt. Súd rovnako uznal a považoval za preukázaný prínos žalovaného zo strany

rodičov, ktorí mu prispeli sumou 3.319 eur (100.000 Sk) na zakúpenie motorového vozidla, čo bolo
preukázané výpisom z účtu matky žalovaného zo dňa 05.04.2005, kedy vybrala uvedenú sumu. Z
výpovedí strán sporu mal súd preukázané, že počas manželstva zakúpili viaceré motorové vozidlá a
žalovaný spresnil, že v r. 1999 za kúpnu cenu 4.979 eur (150.000 Sk) kúpil z S. motorové vozidlo Y.,
ktoré predal za 4.315 eur (130 000 Sk) a potom kúpil motorové vozidlo R. za kúpnu cenu 7.933 eur

(239.000 Sk) s tým, že mu rodičia prispeli na kúpu motorového vozidla sumou 3.319 eur.

10. Pokiaľ ide o exekúcie, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre kat. územie K. G., boli zapísané
po rozvode manželstva strán sporu a nebolo preukázané, že by ich bolo možné pojať do pasív BSM
a prípadne sa nimi zaoberať pri celkovom vyporiadaní BSM. Žalobkyňa predložila rozsudok č. k.

4C/504/2012-300 zo dňa 24.04.2017, no tento bol zrušený uznesením odvolacieho súdu pod sp. zn.
7Co/139/2018 z rovnakých dôvodov ohľadne tejto časti. Navyše odvolací súd v bode 33. odôvodnenia
uviedol, že pokiaľ na nehnuteľnosti majúcej pripadnúť žalobkyni viaznu ťarchy založené žalovaným
po zániku BSM, tieto ťarchy - ako to žalobkyňa žiadala - nemožno v konaní o vyporiadanie BSM
prikázať žalovanému (ku dňu rozvodu manželstva neexistovali). Napokon túto požiadavku ani žalobkyňa

právne nezdôvodnila; danú záležitosť možno však riešiť iným právnym spôsobom. Situácia sa následne
nezmenila a žalobkyňa okrem súkromného znaleckého posudku nenavrhla žiadne iné dôkazy a v podaní
o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní zo dňa 04.08.2017 (č. l. 650) uviedla, že už bola súdom
vypočutá, dôkazy predložila a mala za to, že súd môže rozhodnúť na základe už zisteného skutkovéhoi právneho stavu. Súd sa nestotožnil s jej návrhom ohľadne možnosti výplaty finančného vyporiadania
v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože uvedenú lehotu
považoval za neprimerane dlhú, i vzhľadom na dobu trvania sporu. Žalobkyňa v podstate od začiatku

žiadala prikázať byt do jej výlučného vlastníctva a musela si byť vedomá toho, že bude musieť vyplatiť
žalovanéhotitulomúplnéhovyrovnania.Žalobkyňanavrhovala,abyjejžalovanývyplatilsumu33.000eur
v zmysle návrhu zo dňa 08.10.2012 s tým, že potom sa nebude zaoberať žiadnymi ďalšími požiadavkami
a nebude mať iné nároky voči nemu, s čím však žalovaný nesúhlasil. Počas celého konania ani raz
neuviedla, akú sumu by mohla vyplatiť v hotovosti, prípadne z úveru. Z týchto dôvodov súd určil lehotu

30 dní na vyplatenie finančného vyrovnania žalovanému.

11. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnom spore súd nepriznal
stranám sporu nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd
videl v tom, že rozhodnutie v spore o vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, každá zo strán mohla

začať konanie podaním žaloby, pričom súd v spore nie je viazaný žalobným návrhom. Súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b)
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z
registratrestovvzneníneskoršíchpredpisov,čoprestavuje3%zosumy34.411eur. Zároveňsúdpriznal
žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 254 CSP, pretože to odôvodňujú jeho majetkové

pomery. Žalovaný je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eura a podľa
predloženej lekárskej správy z r. 2016 ide u neho o stav trvalý. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, má zverené do osobnej starostlivosti P. E., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú matka platí výživné.

12. Žalovaný v priebehu konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s

vypracovaním súkromného znaleckého posudku a žiadal uložiť žalobkyni povinnosť sprístupniť byt
znalcovi, keďže na žiadosť jeho právnej zástupkyne obhliadku bytu neumožnila. Potom však bola
ochotná byt sprístupniť dňa 30.04.2018, a tak žalovaný podaním zo dňa 23.05.2018 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vzal späť a súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 1, 2 CSP zastavil. O
trováchkonaniarozhodolpodľa§256ods.1,2CSPstým,žezastaveniekonaniaonávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia zavinila žalobkyňa, ktorá na výzvu na sprístupnenie bytu nereagovala a byt
v žiadanom termíne za účelom obhliadky znalcovi nesprístupnila. Tvrdenie, že tak urobila preto, že
nedostala od súdu žiadnu výzvu, súd považoval za irelevantné, lebo jej procesné postavenie nie je
oslabené a nepreukázala tvrdenie, že sa nemohla dostaviť z dôvodu pracovných povinností a potom v
podstate v rovnakom čase s obhliadkou súhlasila. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I.,

II., III., IV. a V. Uviedol, že súd riadne nevyčíslil hodnotu hnuteľností prikázaných žalobkyni, čím sa dostal
do rozporu s príkazom odvolacieho súdu. Žalobkyňa pritom žiadala, aby bola nábytková stena Rustikal
prikázaná jej, pričom on najskôr žiadal túto zostavu z BSM vyňať a v opačnom prípade ju prikázať jemu.
Následne s ohľadom na dlhodobé užívanie tejto zostavy žalobkyňou žiadal, aby bola aj táto položka
prikázaná jej. Prikázanie tejto položky jemu pri prejavenej vôli žalobkyne nadobudnúť ju do jej vlastníctva

a prejaveného súhlasu žalovaného je v rozpore so zhodným prejavom vôle strán sporu. Rozhodnutie
súduvtejtočastiniejepochopiteľnéaanisúladnésozákladnýmizásadamicivilnéhosporovéhokonania,
keďže išlo o „nespornú“ položku z dôvodu, že strany sa zhodli na jej hodnote a aj na tom, komu má byť
prikázaná. On nemal prístup do bytu, v ktorom sa hnuteľná vec nachádzala, a navyše žalobkyňa byt
dala do užívania tretím osobám, čo ani nepoprela. Nebolo teda možné aplikovať postup odporujúci §

151 CSP. U nábytkovej steny Rustikal došlo k zníženiu hodnoty bežným užívaním, pričom minimálne
7,5 roka byt užívala výhradne žalobkyňa.

15. Podľa žalovaného súd použil nesprávne konštatovania a zistenia; neuviedol, čoho sa vlastne
žalobkyňa domáhala a ak by tak urobil, bolo by zrejmé, že žalobkyňa v žalobe vysoko prekročila

svoj reálny nárok vyplývajúci zo zákonných pravidiel vyporiadania BSM, čo by malo vplyv na
rozhodnutie o trovách konania. Súd mal spomenúť aj to, že hoci žalobkyňa namietala, že on sa
celoživotne vyhýbal práci, ona sama (porušiac zákon o ochrane osobných údajov) si vyžiadala od jeho
bývalého zamestnávateľa potvrdenie o trvaní jeho zamestnania v K. K. G., vediac, že bol celý jehopríjem poukazovaný na jej účet, a teda vedela o tom, že tvrdenia, ktoré do konania ohľadom jeho
„zárobkovej pasivity“ vnáša, sú nepravdivé. Čo sa týka peňazí darovaných žalobkyni na kúpu bytu,
so záverom súdu nesúhlasil s ohľadom na viaceré rozporné tvrdenia žalobkyne a svedkov. Namietal

nesprávne vyhodnotenie dôkazov týkajúcich sa týchto peňazí. Vklad na vkladnej knižke bol majetkom
navrhovateľky, a nemohol byť teda predmetom daru. On o tomto dare nevedel a podľa svedkyne O.
ani o tom vedieť nemohol; podľa neho išlo o fingovaný právny úkon. Ak matka žalobkyne uviedla, že o
poskytnutí daru on nevedel, odporuje logike, aby nevedel o tom, že v súvislosti s obstaraním bytu sa
vynakladajú finančné prostriedky, a ani o pôvode údajne poskytnutej sumy. Zostala teda pochybnosť

nielen o dare samotnom, o jeho odovzdaní a použití, ale aj o výške. Skutočnosť, že súd nepovažoval za
preukázané, že strany sporu disponovali hotovosťou 100.000 Sk, on zistil až z písomne vyhotoveného
rozsudku, a tento názor súd nevyslovil v rámci predbežného právneho posúdenia po zrušení skoršieho
rozsudku. Podľa uznesenia ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-2375/1-OSV-NZ-08 Dob z 15.4.2010 matka
žalobkynevyhlásila,žepodpisnazmluveoodpredajinovinovéhostánkupatríjej,apodpísalaajsamotnú
kúpnu zmluvu z XX.X.XXXX. Strany sporu však v tom čase mali prostriedky, ktoré umožňovali zložiť v

hotovosti sumu 50.000 Sk. Zároveň muselo byť súdu známe, že v septembri 2007 mu bol vyplatený
invalidný dôchodok s doplatkom 150.000 Sk. V otázke určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností sa
stotožnil s názorom súdu, že rozhodujúci je znalecký posudok H.. Q. č. XX/XXXX, a to z dôvodu, že
posudok spĺňa všetky náležitosti znaleckého posudku a tento dôkaz, resp. skutkové tvrdenie žalobkyňou
nebol popretý (§ 151 CSP).

16. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že ťarchy na nehnuteľnosti vznikli po rozvode, no nerozhodnutím
súdu o žalobe na vyporiadanie BSM a tým, že žalobkyňa jeho a aj deti vylúčila z užívania bytu teraz už
XX rokov, došlo k tomu, že mu bol znemožnený prístup k hnuteľnému majetku, ktorý by mohol s deťmi
užívať. On vzhľadom na svoj sociálny status nedisponoval inými hodnotami, než bol nevyporiadaný

majetok v BSM, nemohol ani uhrádzať svoje záväzky veriteľom. Tým došlo k enormnému nárastu
príslušenstva jeho záväzkov. Navrhoval byt predať a peniaze si rozdeliť, čo ona ani nikdy nepoprela.
Nemožnosť dohody bola vyvolaná jej požiadavkami, keďže v žalobe žiadala rozdeliť spoločný majetok
v hrubom rozpore so zákonnými zásadami vyporiadania BSM, a nutnosť podať žalobu nebola vyvolaná
jeho neochotou sa dohodnúť. Navyše žalobkyňa mu pred podaním žaloby nedoručila žiadny jej návrh na

vyporiadanie BSM, ale neprimeranými majetkovými požiadavkami na prikázanie bytu do jej výlučného
vlastníctva bez akejkoľvek náhrady so vznesením nároku na vyplatenie sumy, ktorú v žalobe vôbec
nešpecifikovala. Súd vychádzal z toho, že podiely manželov sú rovnaké, hodnotu hnuteľností ustálil na
4.322 eur (správne: 4.322,94 eura), hodnotu nehnuteľností určil vo výške 64.500 eur, hodnotu výlučného
vkladu žalobkyne (na nadobudnutie spoločného majetku z oddeleného majetku jedného z manželov na

2.821 eur), hodnotu výlučného vkladu žalovaného (na nadobudnutie spoločného majetku z oddeleného
majetku jedného z manželov) na 3.319 eur. Okrem výhrad, ktoré k výlučnému vkladu žalobkyne a jeho
výške žalovaný uviedol, je nepochopiteľný aj výpočet súdu na strane 17 rozsudku, keď uviedol, že výška
podielu jednej strany je 34.411 eur a z uvedeného podielu súd odpočítal polovicu prínosu žalobkyne,
pripočítal polovicu prínosu žalovaného a odpočítal hodnotu prikázaných hnuteľností žalovanému, z čoho

dospel k vyrovnaciemu podielu vo výške 31.087 eur. Obom stranám sporu mal byť totiž zohľadnený celý
vklad z oddeleného majetku na spoločný majetok, a nielen jeho polovica.

17. Okrem toho nesúhlasil ani s 2 výrokmi o trovách konania v bode V. a IX. Súd neuviedol žiadne
okolnosti hodné osobitného zreteľa a nepoukazovala na ne ani žalobkyňa, neprihliadal tiež na postoj

účastníkov v konaní, a to najmä na to, že žalobkyňa riadne označila majetok, ktorý žiada vysporiadať,
v podstate až 28.10.2014, teda X rokov po začatí sporu - s prihliadnutím na to, že on nemal možnosť
vyjadriť sa k existencii položiek hnuteľného majetku, ani k ich stavu a časovej hodnote, pre znemožnenie
prístupu do spoločného bytu žalobkyňou, a neprihliadol ani na to, že dôkaz ohľadom podstatných
okolností (majetkový vklad žalobkyne) boli vykonané práve na návrh žalovaného - výsluch svedkov

O., Z., zabezpečenie dokladov od K. - ako reakciu na priebeh konania, a nie žalobkyne, ktorá ich
mohla označiť už pri podaní žaloby, a navyše niesla v tomto smere bremeno tvrdenia ona, a nie
on. Dôvody hodné osobitného zreteľa by skôr existovali na jeho strane, najmä pre jeho sociálny
status zdravotne ťažko postihnutej osoby a starostlivosť o deti. Rozhodnutie o trovách konania ho
znevýhodňuje, keďže sa bránil voči neopodstatneným majetkovým nárokom žalobkyne (prikázanie bytu

do jej vlastníctva bez náhrady a s povinnosťou vyplatiť jej finančnú sumu, zahrnutie do BSM pôžičky
poskytnutej výlučne žalobkyni na jej potreby, jej návrh na zohľadnenie exekúcií, na vyporiadanie zásob v
Novinovom stánku a pod.). Okrem dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu a nepriaznivého sociálneho
postavenia má vo svojej starostlivosti deti, voči ktorým si žalobkyňa plní svoju rodičovskú úlohu výhradneplatením určeného výživného. Preto rozhodnutím o trovách konania je ukrátená nepriamo aj celá rodina
žalovaného. Navrhovateľka žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva bez náhrady
s jeho povinnosťou zaplatiť jej (v návrhu nedefinovanú) sumu, a v rámci hnuteľností si uplatňovala

aj právo na prikázanie vecí, ktoré nie sú a ani nikdy neboli súčasťou BSM, pričom v časti pasív
žiadala vyporiadať dlhy, ktoré nemôžu byť súčasťou BSM z dôvodu ich neexistencie v čase rozvodu
manželstva. Aj v záverečnom vyjadrení rovnako žiadala prikázanie nehnuteľností do vlastníctva bez
náhrady. Preto nemožno hovoriť o jeho neúspechu v konaní a ani o rovnakej miere úspechu účastníkov.
Jeho návrhy a vyjadrenia boli (na rozdiel od vyjadrení protistrany) jasné a konkrétne, a tak tvrdenie

súdu, že nepredkladal žiadne relevantné riešenia, sú zjavne nepravdivé. Závery o jeho neúčasti na
pojednávaniach, hoci ide o zdravotne ťažko postihnutú osobu, ktorá mala v starostlivosti dve maloleté
deti, a pričítať toto na jeho ťarchu neprípustne hraničí s jeho diskrimináciou pre zdravotné postihnutie.
Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s postojom strán sporu a s jeho sociálnym
statusom. Rozhodnutie podľa § 257 CSP nemôže byť prekvapivé a súd musí v prípade použitia tohto
procesného ustanovenia vytvoriť dostatočný procesný priestor na to, aby sa strany sporu mohli k tomu

vopred vyjadriť. Zároveň poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS
109/09, I. ÚS 54/2019, I. ÚS 314/2018) ako aj niektorých krajských súdov. Žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobkyni prikáže nehnuteľnosť, ďalej hnuteľnosti označené vo výroku II. odvolaním
napadnutého rozsudku a aj nábytkovú stenu Rustikal pod pol. 47. zoznamu, s tým, že v časti určenia
hodnoty nehnuteľností, výšky vkladu žalovaného na obstaranie spoločného majetku, vylúčenia pôžičky

poskytnutej žalobkyni, vylúčenia nároku na žalobkyňou uplatňovanú náhradu za zásoby v novinovom
stánku a jej návrhu na zohľadnenie exekučne vymáhaných záväzkov sa stotožní s rozsudkom súdu
prvej inštancie, a v časti vkladu žalobkyne na obstaranie spoločného majetku posúdi výšku tohto vkladu
vzhľadom na odlišne uvádzanú výšku i okolnosti poskytnutia, pričom prizná žalobkyni aj žalovanému
plnú náhradu toho, čím sa pričinili o nadobudnutie spoločného majetku, zaviaže žalobkyňu vyplatiť mu

vyrovnací podiel v správnej výške a prizná mu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

18. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch IV., VI.,
VII. a IX. a navrhla ho v týchto výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Nesúhlasila s povinnosťou zaplatenia

sumy 31.087 eur žalovanému a domáhala sa jej zníženia. Nesúhlasila ani s tým, že nebol vyporiadaný
spotrebiteľský úver, ktorý nebol započítaný v jej prospech v sume 3.000,69 eura. Úverovú zmluvu
totiž uzavrela v lete 2008, kedy ešte mali spoločnú domácnosť a úver použila na vyplatenie pôžičiek
žalovaného a nákup tovaru. Spoločnú domácnosť zrušili totiž až v novembri 2008. Okrem toho súd
nesprávne uznal ako prínos žalovaného dar od rodičov v sume 100.000 Sk na kúpu motorového vozidla,

čo nijako nebolo preukázané. Sám žalovaný menil o tomto svoje výpovede, čo konštatoval aj odvolací
súd v bode 25. svojho uznesenia. Napokon namietala aj to, že súd neodpočítal z hodnoty bytu výšku
exekúcií žalovaného. Ona totiž preberá do jej vlastníctva byt zaťažený záložnými právami a exekúciami
žalovaného po zániku BSM v sume cca 15.000 eur a keďže je zrejmé, že on exekúcie neplatí, na
ich uspokojenie sa môže vykonať odpredaj jej bytu a jej bude vyplatený rozdiel znížený o uvedenú

sumu. Povinnosť vyplatenia sumy 31.087 eur bez prihliadnutia na záložné práva a exekúcie je v rozpore
s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka a žalovaný tým nadobudne bezdôvodné obohatenie.
Nesúhlasila ani s povinnosťou zaplatenia súdneho poplatku v sume 1.032 eur a s priznaním oslobodenia
od súdnych poplatkov žalovaného, ktorý sa môže zamestnať, no tomu sa úmyselne vyhýba. Súd navyše
rozhodol o jeho oslobodení bez aktuálne čerstvého rozhodnutia o jeho invalidite. Tým, že mu ona vyplatí

vysokú sumu, jeho majetková situácia sa zlepší. Nesúhlasila tiež s priznaním náhrady trov konania
žalovanému vo výroku IX. rozsudku, lebo žiadne prieťahy nespôsobila. Neodkladné opatrenie nebolo
dôvodné a potrebné a bol to žalovaný, ktorý odmietal jej návrhy na súdny alebo mimosúdny zmier. Toto
rozhodnutiejenavyšeajnepreskúmateľnéaodporujevýrokuč.V. Žiadala,abysikaždázostránznášala
svoje trovy konania.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojom stanovisku vo veci. Uviedol, že
žalobkyňa nepreukázala, že by prostriedky úveru boli použité na obstaranie spoločného majetku či na
vyplatenie jeho pôžičiek, a jej požiadavka je v tomto smere bez právneho základu. Rovnako nesúhlasil s
jej popieraním daru od jeho rodičov 100.000 Sk na zakúpenie vozidla. Čo sa týka tiarch na nehnuteľnosti,

k tomuto sa vyjadril aj odvolací súd v bode 33. rozhodnutia, na ktoré poukázal. Žalovaný dal na
posúdenie, že diskriminácie a rozporu s dobrými mravmi sa domáha tá strana sporu, ktorá sa žalobou
domáhala vyporiadania, v zmysle ktorého by nadobudla nehnuteľný majetok bez povinnosti výplaty
vyrovnacieho podielu, naopak, popri prikázaní nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva chcela získaťod žalovaného aj finančné plnenie. Je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že ona prieťahy nespôsobila,
pretože v podanej žalobe nevymedzila položky BSM, ktoré žiadala žalobou vyporiadať tak, aby bol
petit rozhodnutia vykonateľný, a predmet BSM sa definoval až priamo na pojednávaní z iniciatívy súdu;

žalobkyňa riadne označila majetok, ktorý žiada vysporiadať, v podstate až 28.10.2014, teda X rokov po
začatí sporu, a teda on sa nemal možnosť vyjadriť k existencii položiek hnuteľného majetku ani k ich
stavu a časovej hodnote pre dlhodobé znemožnenie prístupu do spoločného bytu žalobkyňou. Dôkazy
ohľadom podstatných okolností boli vykonané práve z jeho iniciatívy, a nie žalobkyne, ktorá ich mohla
označiť už pri podaní žaloby. Čo sa týka jej tvrdenia, že neodkladné opatrenie nebolo potrebné, tak bez

ohliadky bytu bolo nemožné zabezpečiť a v konaní predložiť znalecký posudok o všeobecnej hodnote
nehnuteľností. Ak teda niektorá zo strán sporu koná v rozpore s dobrými mravmi, je to práve žalobkyňa.
Je pravdou, že odmietal návrhy na uzavretie mimosúdnej dohody, pokiaľ ona mala získať neprimerané
majetkové výhody na jeho úkor. Návrh na uzavretie súdneho zmieru v konaní žalobkyňa nepredložila,
a tak nie je namieste mu vytýkať, že návrh odmietol. Vo vzťahu k rozhodnutiam o trovách konania
zotrval na svojom odvolaní. Podľa neho žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiaden z odvolacích dôvodov

v § 365 ods. 1 CSP, a tak po vyriešení procesnej otázky, či je takéto odvolanie vôbec prípustné (§
386 písm. d/ CSP), stojí odvolací súd aj pred úlohou pátrať po tom, o ktorý zo zákonných odvolacích
dôvodov žalobkyňa svoje odvolanie vlastne opiera, a teda akými odvolacími dôvodmi (§ 308 ods. 1
CSP) je odvolací súd viazaný. Žalobkyňa zároveň navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť, avšak
bez uvedenia relevantného dôvodu, čo je aj v rozpore s ustanovením § 390 CSP, ale aj s princípom

vyjadreným v článku 17 CSP, keď konanie trvajúce 10 rokov by sa malo, na návrh žalobkyne, predĺžiť
o ďalšiu dobu konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť
podľa § 386 písm. d) CSP a vyhovieť jeho odvolaniu.

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný dôvodmi odvolania
stránsporu(§380CSP)akoajskutkovýmstavomzistenýmsúdomprvejinštancie(§383CSP),prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia zákonných podmienok
(§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver,
že sú dané podmienky na jeho zmenu v zmysle § 388 CSP. V zmysle § 390 CSP odvolací súd sám

rozhodol vo veci, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd konal a rozhodoval o odvolaní proti
novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní postupoval v súlade s ustanovením § 470
ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Predmetom konania v tejto veci je žaloba žalobkyne o vyporiadanie BSM, ktoré trvalo v dobe od
uzavretia manželstva dňa XX.XX.XXXX do dňa 06.04.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/249/2008-48 zo dňa 11.03.2009 o rozvode manželstva.

Žalobkyňa v žalobe neuviedla relevantný žalobný petit, keďže v ňom neuviedla, ako konkrétne navrhuje
rozdeliť hnuteľné veci, ktorú vec ktorej strane, akú hodnotu týchto vecí navrhuje, neuviedla ani hodnotu
nehnuteľnosti a ani to, akú sumu navrhuje na vyporiadanie vyplatiť kým a komu. Žaloba bola teda
podaná bez riadne špecifikovaného žalobného návrhu s tým že žiadala vyporiadať BSM s prikázaním
bytu do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti akejkoľvek výplaty žalovanému a hnuteľné veci

vyporiadať ich čiastočným prikázaním tomu ktorému z nich bez konkretizácie. Súd prvej inštancie vady
žaloby zákonným spôsobom neodstraňoval a k špecifikácii hnuteľných vecí došlo takmer až po piatich
rokoch konania. Žalobkyňa pôvodne tvrdiac, že o nadobudnutie bytu sa postarala ona sama, žiadala
nepriznaťžalovanémunavyporiadanieBSMžiadnusumu.Jezrejmé,žepredpodanímžalobynevyzvala
žalovaného na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM s predložením konkrétneho návrhu. Každá zo strán

si vyporiadanie BSM predstavovala inak, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že k uzavretiu dohody
o vyporiadaní ani počas súdneho konania nedošlo.

22. Konanie o vyporiadanie BSM sa vo všeobecnosti začína na návrh niektorej zo strán, súd však nie
je viazaný návrhom na rozsah a spôsob vyporiadania. Pri vyporiadaní BSM ide o prípad, v ktorom z

právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a ani odvolací súd
nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. d/ OSP, § 379 písm. c/, § 380 ods. 1 CSP),
avšak je viazaný dôvodmi odvolania. Odvolací súd sa preto v tejto veci zaoberal len tými dôvodmi, ktoréuviedli obe strany vo svojom odvolaní, a to bez ohľadu na to, či odvolací dôvod špecifikovali s priamym
odkazom na ustanovenie § 365 CSP.

23. Pri rozhodovaní o odvolaní oboch strán sporu odvolací súd rovnako, ako aj pri predchádzajúcom
odvolacom konaní, vychádzal zo zásady, že v BSM manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci
v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady
vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka).
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ak bezpodielové spoluvlastníctvo
zanikne,vykonásavyporiadaniepodľazásaduvedenýchv§150(§149ods.1Občianskehozákonníka).
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3

Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa
prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na
to, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež

zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).

24. Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v
rozhodnutí, publikovanom pod R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva
sa stane predmetom BSM, ak nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z

manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich
jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú
predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru,
že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku
jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho

majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako
predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca
nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola
(napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebenia). Tento stav je určujúci aj pre ocenenie veci,
pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Okamih, keď dôjde

k zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri
určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Avšak tomu,
kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na
cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho
vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve

ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.
Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale
aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Súčasťou vyporiadania je aj vyporiadanie
dlhov a pohľadávok.

25. Súd prvej inštancie vo veci začal konať a rozhodol prvým rozsudkom za účinnosti procesného
predpisu, ktorým bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
účinný do 30.06.2016. Na konanie o vyporiadanie BSM v súvislosti s dokazovaním sa už vtedy
vzťahovalo ustanovenie § 120 ods. 1, 2 OSP, podľa ktorého: „(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov. S ohľadom na takúto procesnoprávnu úpravu na každej zo strán sporu spočívalo
dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej okolnosti, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie ovyporiadaní BSM. Vo veci bolo následne druhýkrát rozhodnuté súdom prvej inštancie už za účinnosti
Civilného sporového poriadku ako nového procesného predpisu. V odôvodnení rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP mal súd uviesť, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila,

aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Súd mal jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne by odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax s tým, že odôvodnenie rozsudku musí byť

presvedčivé. Všetky tieto všeobecné zásady mal mať súd prvej inštancie na zreteli pri rozhodovaní o
žalobežalobkyneaajpriodôvodňovanísvojhorozsudku.Stranysporuodvolanímprotirozsudkuprejavili
s ním nesúhlas z dôvodov opísaných vyššie.

26. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z
hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania

musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu)
na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti,
ktorá je esenciálnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa
totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti
a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba

považovať rozsudok súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek
vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu,
keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy.

27. Námietky žalovaného v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie sa týkali jednak čiastočnej
nesprávnosti formulácie výrokov rozsudku, nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v
súvislosti s absenciou riadneho výpočtu hodnoty vecí z BSM a v konečnom dôsledku aj výpočtu
hodnoty podielov oboch strán sporu s povinnosťou výplaty, tiež s nesprávnym prikázaním obývacej
steny zn. Rustikal jemu napriek tomu, že ju žiadala žalobkyňa, ktorá ju aj dlhodobo užívala, ďalej

uznania darovaných peňazí na obstaranie bytu ako aj nerovného prístupu súdu k stranám sporu na jeho
úkor, vrátane nesprávneho rozhodnutia o trovách konania a nevyhovenia jeho návrhu na posúdenie
disparity podielov. Žalobkyňa v podanom odvolaní v podstate namietala nesprávnosť skutkových zistení
a nesprávne posúdenie veci. Nesúhlasila najmä s povinnosťou zaplatenia sumy 31.087 eur žalovanému,
nepojatia pasíva v sume 3.000,69 eura v jej prospech, pojatia výlučných prostriedkov žalovaného

na kúpu auta, nevysporiadanie sa s dlhmi žalovaného zaťažujúcimi nehnuteľnosť, ďalej namietala jej
poplatkovú povinnosť a dva výroky o trovách konania. V tomto prípade odvolací súd po prejednaní veci
konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie skutočne neobsahuje všetky vysvetlenia a hodnotenia
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, čo na podklade skutkových zistení súdu prvej
inštancie viedlo odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku.

28. Žalovaný v odvolaní uvádzal aj to, že súd nehodnotil skutočnosť, ako sa on staral o domácnosť a
o deti, čo podľa neho malo viesť k stanoveniu iných, než polovičných podielov strán sporu na BSM. Vo
všeobecnosti rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo zásady rovnakých podielov oboch strán na
ich bezpodielovom spoluvlastníctve v súlade s ustanovením § 150 prvej vety Občianskeho zákonníka.

Toto ustanovenie svojou širokou formuláciou súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy manželov k
spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov
i ich maloletých detí. Zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity) zákon pripúšťa
výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Aj v

tomtoprípadeplatí,žekaždúvýnimkutrebavykladaťreštriktívne.Prihliadanienapotrebymaloletýchdetí
nemusí nevyhnutne viesť k záveru, že podiel toho manžela, ktorému boli zverené do výchovy maloleté
deti, musí byť vyšší. Výšku podielov manželov môžu ovplyvniť také okolnosti, ako je alkoholizmus,
užívanie drog, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné opustenie domácnosti, či ľahkomyseľnépreberanie záväzkov. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť
väčšímizásluhamiovytvoreniemajetku,akjedenzmanželovmalnatolepšiepredpoklady(vzhľadomna
svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť,

že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri
zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Posudzujúc daný prípad z
uvedenýchhľadísk,odvolacísúdsohľadomnavýsledkyvykonanéhodokazovanianámietkužalovaného
nepovažoval za opodstatnenú. Obsah spisu nedáva podklad pre prijatie záveru o disparite podielov
strán sporu v prospech žalovaného. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,

že podiely oboch strán sú rovnaké.

29. Najpodstatnejšou položkou pre vyporiadanie BSM bol spoločný byt č. XX vo vchode X na X.
poschodí v K. G., J. X, s prísl., vedený na LV č. XXXX Okresného úradu K. G., odboru katastra
nehnuteľností. Spor medzi stranami sa týkal jednak zásluhovosti pri jeho nadobudnutí a pôvodne aj jeho
všeobecnej ceny ku dňu vyporiadania. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodne išlo o

družstevnýbyt,ktorýbolnadobudnutýprevodomčlenskýchprávapovinnostíuznesenímpredstavenstva
zo dňa XX.XX.XXXX (potvrdenie K. bytového družstva so sídlom K. XX, K. G., z XX.XX.XXXX), pričom
pôvodnou členkou družstva bola žalobkyňa ešte pred uzavretím manželstva, od 27.09.1990 (v spise na
č. l. 13). Žalobkyňa tvrdila, že na „kúpu“ bytu v tom čase dostala výlučne ona sama darom od rodičov
finančné prostriedky vo výške 80.000 Sk, neskôr uvádzala, že išlo o sumu 85.000 Sk v nadväznosti

na obsah darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX do notárskej zápisnice (v spise na č. l. 9-10)
a výpoveď svedka Z.. Je evidentné, že v tom čase ešte nešlo o klasickú kúpu bytu, ale len o prevod
členských práv a povinností v bytovom družstve zo strany iných osôb na žalobkyňu a žalovaného.
Nesporné je však to, že v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka k bytu vzniklo
obom manželom právo spoločného nájmu pri spoločnom členstve v bytovom družstve. Bolo preukázané,

že tento byt s odstupom niekoľkých rokov manželia odkúpili do ich BSM zmluvou o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad vlastníctva bol povolený dňa XX.XX.XXXX, s tým,
že pri prevode bytu zaplatili bytovému družstvu len sumu 839,50 Sk (v spise na čl. 41). Matka žalobkyne,
U. O., ako svedkyňa na pojednávaní dňa 09.07.2013 vypovedala, že byt predával istý H.. V., bolo
potrebné zaplatiť členský vklad 3.000 Sk a ona s manželom sa rozhodli, že dcére byt kúpia a že to

urobia u notára tak, aby o tom žalovaný nevedel, a teda zobrali vkladné knižky a mládežnícke sporenia.
Vypovedala tiež, že sumu 85.000 Sk dostala do ruky dcéra a z toho niečo vyplatila družstvu a niečo
tomu, kto odstúpil byt. Ďalej však vypovedala, že peniaze vyplácal odstupujúcemu H.. V. jej manžel,
pretože pracovali spolu. Je zrejmé, že vo výpovedi tejto svedkyne boli nesprávnosti, lebo podľa správy
bytového družstva zo dňa 12.08.2013 (v spise na č. l. 253) manželia nadobudli byt prevodom členských

práv a povinností spojených s členstvom dňa XX.XX.XXXX od B. Z. a manž. Q. Z.. Následne vypočutý
svedok B. Z. na pojednávaní dňa 04.08.2014 vypovedal, že s otcom žalobkyne sa skutočne dohodli
na prevode práv s odstupným vo výške 85.000 Sk, ktoré mu on aj zaplatil; sled jednotlivých úkonov si
však pre odstup času presne nepamätal. Z notárskej zápisnice spísanej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
nešlo o vyhlásenie o darovaní, ako to namietal žalovaný, ale skutočne išlo o uzavretie darovacej zmluvy

medzi rodičmi H.. H. O. a U. O. ako darcami a S. E., r. O., ako obdarovanou, s tým, že darované peniaze
boli uložené na označenej vkladnej knižke a v darovacej zmluve je uvedený aj účel darovania, teda aby
obdarovaná z nej vyplatila čiastku zodpovedajúcu členskému podielu za družstevný byt.

30. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa bez ohľadu na obsah

výpovede jej matky preukázala vlastníctvo peňažných prostriedkov vo výške 85.000 Sk pred prevodom
členských práv a povinností, ktoré boli uložené v banke na jej meno, pričom tieto peniaze boli odovzdané
ako odstupné B. Z. pri uzatváraní zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému
bytu. Z objektívneho hľadiska bol teda správny právny záver o tom, že žalobkyňa vynaložila na
zaobstaranie bytu sumu 85.000 Sk, t. j. 2.821 eur z jej výlučných prostriedkov, pričom skutočnosť,

že o tom žalovaný nemal vedieť, nebola relevantná. Súd prvej inštancie pri stanovení všeobecnej
ceny bytu vychádzal zo znaleckého posudku znalca H.. Q. vo výške 64.500 eur, ktorú v odvolaní
žiadna strana osobitne nenapadla. Námietky žalovaného ohľadom nezrovnalostí pri časovom slede
jednotlivých právnych úkonov (deň prevodu členských práv a povinností, zápisnica o odovzdaní a
prevzatí bytu, deň uzavretia darovacej zmluvy) súd správne hodnotil ako irelevantné, lebo strany

nadobudli len tento jeden byt, na ktorý skutočne finančne prispela iba žalobkyňa peňažným darom od
rodičov zaplateným predchádzajúcim členom bytového družstva ako odstupné. Odvolací súd súčasné
zhodnotenie súdom prvej inštancie považoval za dostatočné, lebo objektívne zhodnotiac výsledky
dokazovania nebolo správne pochybovať o dare sumy 85.000 Sk výlučne pre žalobkyňu, a to s cieľomnadobudnutiabytunabývanieobochmanželovpodľavtedyplatnejprávnejúpravy.Aktedažalobkyňana
nadobudnutie bytu vynaložila sumu 85.000 Sk, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve právnym titulom daru
od rodičov, potom ju v prepočte na aktuálnu štátnu menu na základe požiadavky žalobkyne bolo nutné

zohľadniť samostatne v súlade s ustanovením § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Takýto záver zodpovedá nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú nadobudnutia
a vyporiadania BSM, ale aj ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv

a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd v tomto
smere opätovne poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 537/2012 zo
dňa 13.03.2013.

31. Odvolací súd posúdil ako správny aj záver súdu prvej inštancie ohľadom vynaloženia finančných

prostriedkov 100.000 Sk vo výlučnom vlastníctve žalovaného pri kúpe osobného motorového vozidla
zn. R. U. ev. č. K., ktoré bolo nadobudnuté do BSM v r. 2005 celkovo za 130.000 Sk. Žalovaný síce
menil svoju výpoveď ohľadom ceny predaného auta, keď najskôr uvádzal, že po rozvode auto predal
za 500 eur na súčiastky, no neskôr doznal, že auto predal za 2.800 eur, na dôkaz čoho bola do spisu
doložená kúpnopredajná zmluva zo dňa 10.01.2011. Podstatné je konečné zistenie, že auto skutočne

predalporozvodemanželstvaza2.800eur,pričomdospisuboldoloženýobjektívnydôkazotom,žejeho
matka Q.. U. E. skutočne zo svojho účtu vybrala dňa XX.XX.XXXX sumu 100.000 Sk a ako svedkyňa
vypovedala, že tieto peniaze žalovanému na kúpu auta darovala. Súd prvej inštancie uznal výpoveď
svedkyne v nadväznosti na listinný dôkaz o výbere uvedenej sumy z banky za dôveryhodnú a správne
ju potom mal v prepočte na aktuálnu menu a s prihliadnutím na percentuálne zníženie hodnoty v pomere

kúpnej ceny v r. 2005 a kúpnej ceny predaného auta pojať do vyporiadania v prospech žalovaného.

32. Obývaciu stena zn. Rustikal v hodnote 703 eur súd prvej inštancie pojal do vyporiadania a prikázal
ju žalovanému, ktorý to však v odvolaní namietal, pretože - hoci pôvodne uvádzal, že patrí výlučne
jemu právnym titulom daru od jeho matky - túto vec v žalobe a aj neskôr požadovala žalobkyňa, s

čím on súhlasil. Jej zostatková cena bola stanovená na 703 eur a túto výšku v odvolaní žiadna strana
nenapadla. S ohľadom na uvedené odvolací súd považoval za správne, aby táto hnuteľná vec bola
prikázaná žalobkyni, ktorá o ňu - na rozdiel od žalovaného - mala záujem a žiadala ju prikázať do jej
výlučného vlastníctva.

33. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj to, že súd prvej inštancie do vyporiadania nepojal úver poskytnutý
zo strany VÚB, a.s., ktorý si zobrala ona sama pre potreby splatenia predchádzajúcich úverov a
pre potreby žalovaného. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobkyne vyrovnal tak, že žalobkyňa
tvrdené skutočnosti nepreukázala do tej miery, aby bolo možné prijať záver, že šlo o spoločný úver
manželov a že skutočne boli finančné prostriedky z úveru použité na konkrétne účely. Odvolací súd

konštatoval, že takýto záver súdu prvej inštancie zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a
bol aj dostatočne právne odôvodnený. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že išlo o úver
poskytnutý bankou na základe zmluvy uzavretej výlučne so žalobkyňou na sumu 100.000 Sk, pričom
nesplatenýzostatokvcelkovejvýškekudňurozvodumanželstvačinil3.000,69eura.Žalobkyňauzavrela
zmluvu o úvere bez oznámenia veriteľovi (banke), že je vydatá. Tvrdila, že z požičanej sumy vyplatila

predchádzajúcu pôžičku a zvyšok bol minutý na kúpu tovaru do stánku prevádzkovaného žalovaným; na
tieto svoje tvrdenia však nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, a tým sa dostala do stavu dôkaznej núdze.
Prezentovaný účel úveru zostal len v polohe jej tvrdenia, pričom žalovaný pravdivosť jej tvrdení poprel.
Opodstatnene namietal, že k uzavretiu zmluvy o úvere došlo v čase, kedy už manželstvo neplnilo svoj
účel, lebo dňa 07.11.2008 podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a zmluvu o úvere uzavrela

krátko predtým, dňa 07.07.2008.

34. Vo všeobecnosti z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne. Základnou podmienkou aplikácie tohto ustanovenia na
konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Za právny úkon

týkajúci sa spoločných vecí treba považovať taký právny úkon, pri ktorom dochádza k dispozícii s
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa §
143 Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v
právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa pretonepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových
vzťahov. Pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov
(dopadajúcich len na vzťah medzi manželmi, nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných

pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva. Predpokladom na to, aby bolo možné na takýto záväzok
prihliadnuť, je preukázanie toho, že záväzok ku dňu zániku BSM existoval a v akom rozsahu a že šlo
o spoločný záväzok (pohľadávku) oboch manželov. Záväzok, ktorý prevezme len jeden z manželov, je
jeho výlučným záväzkom a okrem dôsledkov vyplývajúcich z ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka
nemá na druhého manžela žiadny dopad. Ak je zo zmluvy zaviazaný len jeden manžel, vyplatenie tohto

dlhu sa neprikazuje na úhradu žiadnemu z manželov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že v tomto prípade o spoločný záväzok manželov skutočne nešlo a žalobkyňa v tomto smere zostala v
dôkaznej núdzi. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne v časti nevysporiadania záväzku z
jej úverovej zmluvy uzavretej pred rozvodom manželstva nepovažoval za opodstatnené.

35. Ďalšia námietka žalobkyne sa týkala toho, že všetky pasíva - exekučné záložné práva - vznikli po

rozvode manželstva a zaťažujú nehnuteľnosť, ktorá má pripadnúť do jej výlučného vlastníctva, a súd sa
mal teda vysporiadať s tým, komu ich má prisúdiť a kto ich má uhradiť. Cítila sa byť poškodená tým, že na
nehnuteľnosti viaznu exekučné záložné práva viacerých súdnych exekútorov, pretože súdny exekútor
ich sníme až po tom, čo budú vyrovnané; podľa nej získa zaťaženú nehnuteľnosť na hodnotu minimálne
15.795,84 eura, pričom ju súd zaviazal aj na vyplatenie sumy žalovanému. Odvolací súd k tejto

námietke opätovne uvádza, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom právoplatnosti
rozvodu manželstva, t. j. dňom 06.04.2009. Je nesporné, že uvedené dlhy žalovaného zaťažili
spoločnú nehnuteľnosť po rozvode manželstva, kedy v zásade režim bezpodielového spoluvlastníctva
manželov tak, ako je upravený v ustanoveniach § 143 - § 148a Občianskeho zákonníka, neplatí,
avšak obdobie, kedy síce zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané, býva v niektorých prípadoch dosť

dlhé a v takom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak občianskoprávne vzťahy nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V
tomto ustanovení je teda upravená analógia legis, pri ktorej treba rešpektovať aj ustanovenie § 3
Občianskeho zákonníka a analógiu používať len v súlade s dobrými mravmi. Takými ustanoveniami

sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov § 143 - § 148a Občianskeho zákonníka
(R 42/1972, R 10/1990). V konaní o vyporiadanie BSM sa pojímajú len tie hodnoty, ktoré existovali
ku dňu rozvodu manželstva (§ 149, § 150 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ na nehnuteľnosti majúcej
pripadnúťžalobkyniviaznuťarchyzaloženéžalovanýmažpozánikuBSM,tietoťarchy-akotožalobkyňa
žiadala - nebolo možné v konaní o vyporiadanie BSM prikázať žalovanému (ku dňu rozvodu manželstva

neexistovali). Napokon túto požiadavku žalobkyňa podrobnejšie z právneho hľadiska ani nezdôvodnila.
Danú záležitosť možno evidentne riešiť iným právnym spôsobom, už a s prihliadnutím na jej povinnosť
vyplatenia žalovaného s eventuálnym uspokojením pohľadávok veriteľov prostredníctvom vedených
exekúcií, prípadne aj inak.

36. Posudzujúc ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa nezrozumiteľného spôsobu výpočtu
privyporiadaníBSM,odvolacísúdvzhľadomnazmenuprvoinštančnéhorozsudkurealizovalsvojvlastný
prepočet vyporiadania BSM, ako je zrejmé z ďalšieho textu odôvodnenia tohto rozsudku.

37. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobkyne bolo v celom rozsahu

nedôvodné a odvolanie žalovaného bolo dôvodné len čiastočne. Odvolací súd považoval za správne
vyporiadať hnuteľné veci v podstate rovnako, ako to urobil súd prvej inštancie, s výnimkou nábytkovej
steny Rustikal v cene 703 eur, ktorú prikázal žalobkyni z dôvodov opísaných vyššie, t. j s prihliadnutím
na dlhodobé užívanie veci žalobkyňou, ktorá ju od začiatku žiadala prikázať sebe a žalovaný napokon
k tomu nemal výhrady. Žalobkyni sa teda dostali hnuteľné veci vrátane nábytkovej steny v hodnote

1.066 eur, nehnuteľnosti v cene 64.500 eur a peňažné úspory na účte v banke vo výške 376,94 eura,
spolu v hodnote 65.942,94 eura. Žalovanému odvolací súd prikázal rovnaké veci, ako to bolo aj v
prvoinštančnom rozsudku, s výnimkou steny Rustikal prikázanej žalobkyne, v celkovej hodnote 70 eur,
a zároveň mu prikázal aj sumu 2.800 eur za odpredané motorové vozidlo, všetko spolu v hodnote 2.870
eur. Súčet uvedených súm činí celkovú masu BSM v hodnote 68.812,94 eura, z čoho polovica - ktorá

by sa mala dostať každému z nich - je 34.406,47 eura. Žalobkyni patrí započítanie sumy 85.000 Sk, t. j.
2.821 eur z titulu vynaloženia jej výlučných finančných prostriedkov na zaobstaranie bytu. Žalovanému
patrí započítanie sumy 100.000 Sk, t. j. 3.319,- eur na kúpu vozidla, ktoré mal vo svojom výlučnom
vlastníctve darom od matky. Táto suma sa však nutne primerane zníži vzhľadom na zníženie hodnotyveci, ktorá bola za to obstaraná. Vozidlo bolo kúpené za 130.000 Sk, t. j. za 4.315,21 eura; z tejto sumy
pomer k sume 100.000 Sk činí 3.319 eur. Keďže vozidlo bolo zaobstarané za sumu 4.315,21 eura a
predané bolo za 2.800 eur, došlo tým aj k zníženiu jeho hodnoty v podstate na 65 %. Z výlučných

prostriedkov použitá suma 3.319 eur sa znížila na 65 %, t. j. na sumu 2.157 eur, ktorú bolo potrebné
pojať do vyporiadania BSM.

38. Hodnotový podiel žalobkyne po pripočítaní sumy 2.821 eur (prínos žalobkyne) a po odpočítaní
sumy 2.157 eur (prínos žalovaného) s vydelením na polovicu činí 34.738,47 eura (68.812,94 + 2.821 =

71.633,94 - 2.157 = 69.476,94 : 2 = 34.738,47).

39. Hodnotový podiel žalovaného po odpočítaní sumy 2.821 eur (prínos žalobkyne) a po pripočítaní
sumy 2.157 eur (prínos žalovaného) s vydelením na polovicu činí 34.074,47 eura (68.812,94 - 2.821 =
65.991,94 + 2.157 = 68.148,94 : 2 = 34.074,47).

40. Pokiaľ sa teda žalobkyni dostáva z masy BSM hodnota 65.942,47 eura, rozdielom tejto sumy po
odpočítaní34.738,47eura,vychádzasumanavyplateniežalovanéhovovýške31.204,47eura.Skúškou
správnosti táto suma vychádza správne, pretože žalovaného hodnotový podiel činí 34.074,47 eura, z
čoho sa odpočíta suma jemu prikázaných vecí vrátane kúpnej ceny za predaj vozidla v celkovej výške
2.870 eur (34.074,47 - 2.870 = 31.204,47); na vyporiadanie mu teda patrí doplatok zo strany žalobkyne

v sume 31.204,47 eura. Odvolací súd teda po prikázaní jednotlivých hnuteľných aj nehnuteľných vecí,
úspor a kúpnej ceny za predané auto rozhodol o započítaní sumy 2.821 eur v prospech žalobkyne, o
započítaní sumy 2.157 eur v prospech žalovaného a o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu
31.204,47 eura na vyporiadanie v lehote 3 dní. Lehotu na plnenie 3 dní odvolací súd stanovil v súlade s
ustanovením § 232 ods. 3 CSP, a to aj s ohľadom na dĺžku konania a niekoľkoročnú vedomosť žalobkyne

o povinnosti vyplatenia náhrady za podiel žalovaného z BSM s možnosťou vytvorenia si primeranej
finančnej rezervy. Odvolací súd s prihliadnutím na zistený skutkový stav nemohol urobiť záver, že by šlo
o odôvodnený prípad na určenie dlhšej lehoty na plnenie.

41. Odvolací súd poznamenáva, že dňa 30.06.2020 bola odvolaciemu súdu doručená zásielka

od zástupkyne žalovaného, obsahujúca nový znalecký posudok H.. B. Q. zo dňa 20.06.2020 na
ohodnotenie nehnuteľnosti. K tomuto posudku však nebol pripojený žiadny sprievodný list s nejakým
procesným návrhom, takže nie je jednoznačne zrejmé, o čo žalovanému šlo. Navyše sám o sebe tento
znaleckýposudok-presahujúcdôvodyodvolania,vrátanemožnýchnovôtvzmysle§366CSP-nemohol
byť v odvolacom konaní bez ďalšieho akceptovaný.

42. Odvolanie oboch strán smerovalo aj proti výroku XI. rozsudku súdu prvej inštancie, keď im zostalo
nejasné, preto súd rozhodol o trovách konania dvomi výrokmi. Týmto výrokom súd prvej inštancie priznal
žalovanému nárok na náhradu trov týkajúcich sa časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Konanie v tejto časti bolo právoplatne zastavené výrokom VIII. rozsudku z dôvodu späťvzatia návrhu,

pretože žalobkyňa, ktorá pôvodne znemožňovala ohliadku bytu na jeho ohodnotenie znalcom, následne
po podaní návrhu ohliadku umožnila a tým mala zaviniť zastavenie konania v tejto časti, pričom súd
prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému náhradu trov vo vzťahu k tejto časti konania.
Odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za opodstatnené a napadnutý výrok rozsudku podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil s prihliadnutím na to, že výrok VIII. o zastavení tejto časti

konania v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

43. O trovách celého konania, mimo časti trov vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, odvolací súd
rozhodol podľa 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V zásade boli v tomto konaní obe strany sporu

úspešné len čiastočne. Žalobkyňa nedôvodne nesúhlasila s povinnosťou vyplatenia žalovanému na jeho
podiel z BSM a nedôvodne žiadala vyporiadať aj jej úver, navyše nesúhlasila ani s tým, že žalovaný
použil na kúpu auta jeho vlastné peniaze; žalovaný rovnako nedôvodne žiadal vyporiadať aj finančnú
hotovosť, ktorú podľa neho mali doma a vzala si ju žalobkyňa, okrem toho navrhoval jemu určiť vyšší
než polovičný podiel z BSM a napokon nesúhlasil ani so započítaním vlastných peňazí žalobkyne

na zaobstaranie bytu. Odvolací súd preto konštatoval len čiastočný úspech u oboch strán sporu a pri
rozhodovaní o trovách konania s ohľadom na charakter a predmet sporu (vyporiadanie BSM) rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.44. Súd prvej inštancie žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 254 CSP vo
výroku VII. napadnutého rozsudku s ohľadom na jeho sociálny a majetkový status, keďže poberá len
invalidný dôchodok, v tom čase sa staral aj o dcéru P. E., pochádzajúcu z manželstva so žalobkyňou

a býval v spoločnej domácnosti s rodičmi. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na konečný
verdikt týkajúci sa vyporiadania BSM, podľa ktorého žalovanému priznal vyplatenie sumy 31.204,47
eura, už nie sú dané dôvody na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému, ktorému sa
takto zlepšia jeho majetkové pomery, či už priamym obdržaním uvedenej sumy alebo už len samotným
vznikom peňažnej pohľadávky v pomerne vysokej sume, bez ohľadu na to, že by ich čiastočne použil

aj na splatenie svojich dlhov, ktoré zaťažujú nehnuteľnosť prikázanú žalobkyni. Odvolací súd mu
preto priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odňal v zmysle § 254 ods. 2 CSP, podľa ktorého
priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou
účinnosťou,aksadoprávoplatnéhoskončeniakonaniapreukáže,žepomerystranyneodôvodňujúalebo
neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

45. Odvolací súd zároveň rozhodol o povinnosti oboch strán sporu zaplatiť súdny poplatok za
vysporiadanie BSM v sume 2.064 eur spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Toto rozhodnutie sa zakladá na ustanovení § 2 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 5 ods. 1 písm. g) a položky 6
písm. b) sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol vypočítaný sadzbou 3 % z masy BSM 68.812,94 eura,

čo po zaokrúhlení činí 2.064 eur, a polovičná suma pripadajúca na každú stranu sporu predstavuje 1.032
eur.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).