Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/200/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208804
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416208804.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: N. K., A.. XX.X.XXXX, W. - T.,
W., o zaplatenie 4 882,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 20.9.2017, č.k. 16 Csp/39/2016-59, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu Poštovej banke, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava istinu 4 790 eur, úroky
3,48 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4 790 eur od 13.10.2015 do
zaplatenia, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol ( výrok II) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,52
% ( výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497, § 502 ods.1, § 503 ods.1,2, § 504, § 506, § 369 ods.1,2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obchodný zákonník“), § 52 ods.1,2,3,4, § 517
ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), §9 ods.1,2, § 11
ods.1 písm. b/,d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon č. 129/2010
Z.z.), keď mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli dňa 9.3.2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 5 000 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v 108-

mich mesačných splátkach vo výške 105 eur (mesačná anuitná splátka 100 eur a 5 eur náklady
spojené s poistením schopnosti splácať úver), vždy k 10. dňu v mesiaci pri úverovej sadzbe 19,9 %
ročne s uvedením RPMN 21,82 % a priemernej RPMN 16,16 %. Písomným podaním zo dňa
28.9.2015 označeným ako Výzva na úhradu dlžnej sumy oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej
predčasnú splatnosť celého úveru k 28.9.2015 z dôvodu, že žalovaná svojím konaním podstatne
porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2015 a zároveň ju vyzval na úhradu
celého dlhu vo výške 5 400 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy (zásielka bola

žalovanej v zmysle bodu 4.3.6 Všeobecných obchodných podmienok, doručená dňa 2.10.2015). Z
výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2016 mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaná čerpala
úver vo výške 5 000 eur, z ktorého na istinu zaplatila sumu 117,77 eur. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o úvere zväzkový vzťah, na základe ktoréhobol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský bezúčelový úver, na úpravu ktorého sa primerane vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia Obchodného zákonníka
týkajúcesa zmluvyoúvereaustanoveniazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Zmluvuoúverevyhodnotil

ako platnú, spĺňajúcu všetky náležitosti vyžadované Obchodným zákonníkom.

3. Pokiaľ však bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 21,82 % ročne, súd prvej inštancie nepovažoval
túto hodnotu za uvedenú správne, nakoľko pri počte 108 splátok a výške splátky 105 eur, predstavuje
výška RPMN 23,75 %, pričom do výšky splátky boli zahrnuté aj náklady na poistenie schopnosti splácať

úver, ktoré bola žalovaná povinná platiť. Aj v prípade, že by bola braná do úvahy iba výška splátky bez
nákladov na poistenie úveru, t. j. suma 100 eur, výška RPMN by bola v hodnote 21,89 % ročne. Rovnako
nemal za zrejmé, akým spôsobom bola stanovená v zmluve celková čiastka úveru, ktorú mala žalovaná
ako spotrebiteľ uhradiť, keď počet splátok 108 vynásobený výškou jednotlivej splátky predstavuje sumu
11 340 eur a nie sumu 10 792,81 eur uvedenú ako celkovú čiastku úveru. Uviedol, že pri výške splátky
bez nákladov na poistenie schopnosti splácať úver by náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 10 800

eur (108 x 100 eur). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedený úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keď v zmluve bola nesprávne uvedená výška
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a rovnako RPMN bola uvedená nesprávne v neprospech
spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca si
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splnil poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 5 000 eur,

ktoré žalovaná aj vyčerpala. Žalovaná neplnila svoj záväzok splácať poskytnutý úver v pravidelných
mesačných splátkach, a preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru, nakoľko
žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou viac ako dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace (posledná splátka bola uhradená v mesiaci máj 2015 v sume 105 eur),
pričom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti záväzok žalovanej pozostával z istiny 4 882,23 eur,

úroku 458,66 eur a poplatkov 39,65 eur. Keďže žalovaná žalobcovi uhradila celkovo sumu 210 eur, s
prihliadnutím na vyššie uvedené závery o bezúrokovosti a bezpoplatkovosti úveru, žalovanú zaviazal
k úhrade doposiaľ neuhradenej istiny 4 790 eur (5 000 eur - 210 eur), pričom žalobu v časti týkajúcej
sa zmluvných úrokov, či už vyčíslených do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako aj po vyhlásení
úveru za splatný v celosti, ako aj poplatkov 59,65 eur zamietol ako nedôvodnú.

4. O úrokoch z omeškania vyčíslených vo výške 3,48 eur (do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru)
ako aj úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy istiny 4 790 eur od 13.10.2015 (t.j. dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej žalobcom žalovanej) rozhodol podľa § 517
ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

5.O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal
vo veci čistý úspech v pomere 77,52 % (neúspech mal v časti vyčíslených zmluvných úrokov v sume

455,19 eur a nepriznaných poplatkov 59,65 eur), priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
uvedenom rozsahu. Konštatoval, že aj keď žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené zamietol,
pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez
príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
27.11.2008 sp. zn. 6Obo/243/2007).

6. Proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal v
zákonnej lehote odvolanie právny predchodca žalobcu namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h/ C. s. p.), navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alebo rozsudok v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a
zaviazať žalovanú na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odvolaní poukazujúc na
dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že úver poskytnutý na základe Zmluvy
o úvere zo dňa 9.3.2015 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (nesprávne uvedená

RPMNbankyasumanákladovspojenýchsúverom)uviedol,že súd pri výpočteRPMNpravdepodobne
vychádzal z internetovej kalkulačky portálu sme.sk, ktorý je s poukazom na závery rozsudku Okresného
súdu Revúca sp.zn. 8C/304/2015 zo dňa 16.9.2016 len informatívny a nie je možné ho považovať
za relevantný pre súdne konanie. Napr. podľa portálu fininfo.sk výpočet RPMN vychádza na 21,44%ročne , a teda údaj uvedený v zmluve je v prospech spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu uviedol,
že trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky, že výška celkových
nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne a s poukazom na § 2 písm.

g/ zákona č. 129/2010 Z.z. súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do
sumy mesačnej splátky . Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že poistné je
potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou
pre uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné o
ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná

suma započítava do celkových nákladov .

7. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.6.2019, č.k. 7Co/200/2018-113 vyhovel návrhu
pôvodného žalobcu a s použitím § 80 ods.1,2,3 C.s.p. ripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil:

Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 a na jeho miesto vstúpil:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 379,
§ 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže

sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.

10.Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

11. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),

podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

12. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie v odvolaním napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku (t. j.
v prevyšujúcej časti rozsudkom priznaného nároku) zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 77,52 %. V tejto
súvislosti poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa 31.8.2016 domáhal uložiť
žalovanej povinnosť zaplatiťmu nezaplatenúistinuvovýške4882,23eur, úrokzistinyvcelkovejvýške

458,66 eur (pozostávajúci zo zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania z istiny od momentu
poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ), bankové poplatky za upomienky vo výške
59,65 eur , zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej istiny od 13.10.2015 do zaplatenia
a zmluvný úrok vo výške 19,90 % p.a. z dlžnej istiny od 29.9.2015 do zaplatenia.

13. K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.)
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

14. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p., t.j.
že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dôvodoch
odvolania namietol právny názor prvoinštančného súdu o tom, že úver je treba považovať za
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN banky a sumy nákladov spojenýchs úverom. K citovanému odvolaciemu dôvodu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Pre posúdenie opodstatnenosti odvolacích námietok smerujúcich k zisteniam súdu prvej inštancie

o tom, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna výška RPMN banky a výška celkovej čiastky
úveru, ktorú mala žalovaná ako spotrebiteľ uhradiť, je v prvom rade potrebné vyriešiť otázku, či v danej
veci bolo poistenie úveru podmienkou pre poskytnutie úveru. Z obsahu čl. 4.9 a nasl.
Zmluvy o úvere zo dňa 9.3.2015 (ktorá je formulárovou zmluvou) vyplýva, že je v ňom vo vopred
naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa,
že sa oboznámil s Poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami (ktoré neboli žalobcom

v konaní predložené) a spotrebiteľ v ňom vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral ( v
danom prípade so základným súborom poistenia). Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či
poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky
zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať,
možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou

poskytnutia úveru. Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako
celok. V danom prípade na veci nič nemení ani to, že spotrebiteľ mohol poistenie kedykoľvek ukončiť.
Podstatným je, že už pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť. Vzhľadom
na uvedené má odvolací súd za to, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru a v
zmysle ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. náklady s uzatvorením poistenia mali byť zahrnuté do

výšky RPMN a do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom (tak ako
to pri prepočte urobil súd prvej inštancie). Tým, že sa tak nestalo (v konaní je nesporné, že žalobca
nákladynapoistenienezapočítavaldocelkovýchnákladovspotrebiteľa)je RPMN akoivýška celkových
nákladov spotrebiteľa v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške Uvedenie nesprávnej výšky RPMN
má podľa názoru odvolacieho súdu rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v

jednom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o
celkovejceneúveruanemôžeposúdiť,nakoľkojeúverprenehovýhodný.Pretotakuvedenienesprávnej
výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v Zmluve o úvere zo dňa
9.3.2015, ako aj uvedenie RPMN v nesprávnej výške (v oboch prípadoch v neprospech spotrebiteľa )
má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods.2 písm. j/, § 11 ods.1

písm. b/,d/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na právne závery vyslovené v rozsudku Okresného súdu
Revúca zo dňa 16.9.2016, sp.zn. 8C/304/2015 týkajúce sa spôsobu výpočtu RPMN je treba
konštatovať, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol spôsob, akým dospel k výške

RPMN (23,75 %), ktorá mala byť podľa jeho názoru správne v zmluve o úvere uvedená. Aj keď
dôsledkom už len samotného konštatovania nezapočítania nákladov s uzatvorením poistenia do výšky
RPMN a do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom (v neprospech
spotrebiteľa) jeúvaha otom,žeúversabezďalšieho považujeza bezúročnýabezpoplatkov(§9ods.2
písm. j/, § 11 ods.1 písm. b/,d/ zákona č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd v záujme dôsledného vyporiadania

sa s námietkami odvolateľa v tejto súvislosti podotýka, že spôsob výpočtu RPMN je uvedený v Prílohe
č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Je faktom, že pri použití kalkulačiek výpočtu RPMN na internete je riziko,
že tieto nezohľadňujú vzorec výpočtu RPMN, ktorý ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy. V danej
veci odvolací súd pri kontrole výšky RPMN, ku ktorej dospel prvoinštančný súd, použil interaktívnu
kalkulačku na výpočet RPMN verejne dostupnú na K..C..sk, ktorá zohľadňuje vzorec výpočtu RPMN

podľa zákona platného v čase uzavretia zmluvy (9.3.2015) a pri zadaní vstupných údajov o čerpaní
úveru k 9.3.2015 vo výške 5 000 eur, v 108-mich mesačných splátkach vo výške 105 eur mesačne
ustálil správnu výšku RPMN v danej veci na 23,22% a celkovú spotrebiteľom splatenú sumu vo výške
11 340 eur.

17. Nad rámec uvedeného a v záujme úplnosti odvolací súd vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti o
zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,90 % p.a. z dlžnej istiny od 29.9.2015 do zaplatenia konštatuje
nedôvodnosť tohto nároku aj z dôvodu, že v posudzovanej veci sa jedná o plnenie zo spotrebiteľského
úveru, a preto zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru (vyhlásenia predčasnej splatnostiúveru) žalobcovi nepatrí, keďže veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo
na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k

dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo
značnúnerovnováhuvovzťahochmedzizmluvnýmiúčastníkmi,apretozmluvnédojednanieopovinnosti
platiť zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania je možné označiť za obchádzanie zákonného pravidla
zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania (v
spojenís§3a§3anariadeniavládyč.87/1995Z.z.).Jenutnézároveňuviesť,žetakátozmluvnáúprava

je na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou,
pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej
republiky (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 6.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, Stanovisko
1/ 2019 Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave podľa ktorého „v prípade plnenia zo
spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má

právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už
právo nadohodnutý úrok zúverunevzniká,vznikáibaprávonaúrokzomeškania.Vopačnomprípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i
úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi“), pričom takéto
právne posúdenie prešlo i testom ústavnosti (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 18.9.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012).

18. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. (vrátane odvolacími dôvodmi nenapadnutého závislého výroku o trovách konania)
ako vecne a právne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a
§ 396 ods. 2 C.s.p., keď pri formulácii tohto výroku rozhodnutia zohľadnil, že z obsahu spisu nevyplýva
vznik trov v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).