Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711205992
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711205992.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: REICO Investment
BETA, s. r. o., so sídlom Laurinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 856 711, v zastúpení: Mgr. Tomáš
Krejčí,advokát,sosídlomParížska240/21,Praha1,Josefov,Českárepublika,protižalovaným:1/B.W.,
bytom XXX XX P. XXX, 2/ Q. A. - C., bytom M. X, XXX XX O., obe zastúpené JUDr. Pavol Riško, advokát

so sídlom: Zelená 2, Bratislava, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy o zaplatenie 41.030,79 EUR s
príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 146/2011-207 zo
dňa 25.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 146/2011-207 zo dňa 25.06.2014 z
r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom sp. zn. 5C/146/2011-207 zo dňa 25.06.2014, ktorý rozsudok bol napadnutý odvolaním
žalobcu, Okresný súd Pezinok zamietol návrh žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu k úhrade trov
konania žalovaného v 1. a 2. rade vo výške 5.548,55 EUR, do troch dní od právoplatnosti.

2. Žalobca svojim návrhom na začatie konania zo dňa 10.05.2011 žiadal súd, aby žalovanej v 1. a
2. rade uložil povinnosť a zaplatiť mu sumu 41.030,79 EUR ako i zaplatiť náhradu trov konania a

trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že obe žalované ako konateľky spoločnosti KRC
finance s.r.o. , ktorá spoločnosť bola nájomcom žalobcu podľa nájomnej zmluvy, v období od septembra
2008 do marca 2009 vedome za spoločnosť KRC finance s.r.o. neplatili nájomné a poplatky za služby
spojené s užívaním nebytových priestorov v budove, účtované žalobcom spoločnosti KRC finance s.r.o.
podľa platnej nájomnej zmluvy na základe doručených faktúr. Žalobca k žalobe predložil emailovú
komunikáciu medzi oprávneným zástupcom žalobcu a žalovanými. Z emailovej komunikácie vyplýva,

že dôvodom neplatenia nájomného a poplatkov za služby zo strany spoločnosti KRC finance s.r.o.
v uvedenom období bolo, že obe žalované ako konateľky v predmetnom období, uzatvorili menom
spoločnosti KRC finance s.r.o. ďalšiu nájomnú zmluvu na kancelárske priestory v inom objekte, pre účely
sídla spoločnosti KRC finance s.r.o., avšak zároveň nezabezpečili platné ukončenie nájomnej zmluvy
k nebytovým priestorom so žalobcom. Spoločnosti KRC finance s.r.o. tak mala v období júl 2008 až
marec 2009 platne uzatvorené dve nájomné zmluvy k nebytovým priestorom pre účely obchodného sídla

spoločnosti s tým, že nájomné a poplatky za služby podľa nájomnej zmluvy v tomto období spoločnosť
KRC finance s.r.o. žalobcovi neplatila. Z emailovej komunikácie medzi zamestnancom žalobcu, p. M. a
žalovanými vyplýva, že žalovaná v 2. rade oznámila zamestnancovi žalobcu, že z dôvodu rozdelenia
spoločnosti KRC finance s.r.o., ku dňu 06.06.2008, táto spoločnosť mení sídlo a nové priestory začala
spoločnosť užívať po 06.06.2008. Z emailovej komunikácie medzi p. M. a žalovanou v 2. rade vyplynulo,
že žalovaná v 2. rade ubezpečovala prenajímateľa o tom, že za spoločnosť nájomcu zabezpečia

náhradného nájomníka, avšak k tomuto nedošlo. Žalobca tak dedukoval, že postupom žalovanej v
1. a 2. rade ako štatutárnych zástupcov spoločnosti KRC finance s.r.o. v období september 2008 ažmarec 2009 bola spôsobená spoločnosti KRC finance s.r.o. majetková škoda v celkovej výške 41.030.79
EUR, ktorú predstavuje dlžné nájomné a poplatky za služby podľa nájomnej zmluvy, ktoré spoločnosť
KRC finance s.r.o. nebola a nie je schopná žalobcovi do dnešného dňa uhradiť. Žalobca dôvodil svoj

návrh s poukazom na úpravu zodpovednosti štatutárneho orgánu za výkon svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou a v prospech spoločnosti, pričom túto zákonnú povinnosť mu ukladá § 135a Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej ako „ObZ“). Žalobca uviedol, že žalované porušili zákonnú povinnosť
konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, a to tým, že v období leta 2008 uzatvorili

menom obchodnej spoločnosti KRC finance s.r.o. s treťou osobou nájomnú zmluvu na kancelárske
priestory v inom objekte svedomím, že nájomná zmluva s navrhovateľom nebola ukončená a je záväzná.
Spoločnosť KRC finance s.r.o. v priamom dôsledku tohto rozhodnutia žalovaných nebola a stále nie je
schopná hradiť žalobcovi riadne a včas záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Porušeniu povinností
podľa ustanovenia § 135a ObZ mohli žalované ako konateľky spoločnosti KRC finance s.r.o. predísť
tak, že by za trvania nájomnej zmluvy k nebytovým priestorom so žalobcom neuzatvorili inú nájomnú

zmluvu, rešpektujúc záväznosť tejto zmluvy a povinností z nej vyplývajúcich, alebo by riadne nájomnú
zmluvu ukončili a až po vyporiadaní záväzkov z nej, mohli uzatvoriť na nové sídlo spoločnosti, iný
nájomný vzťah. Vzhľadom k tomu, že žalované vedomé si zlej finančnej situácie spoločnosti KRC
finance s.r.o., uzatvorili menom obchodnej spoločnosti KRC finance s.r.o. ďalšiu nájomnú zmluvu k iným
priestorom s treťou osobou, vedome tým spôsobili spoločnosti KRC finance s.r.o. škodu predstavujúcu

nezaplatené nájomné a poplatky za služby podľa nájomnej zmluvy v celkovej výške 41.030,79 EUR.
Žalobca súdu uviedol, že žalované ako konateľky spôsobili spoločnosti KRC finance s.r.o. škodu,
ktorá predstavuje pohľadávku žalobcu vo forme dlžného nájomného, pričom príčinnou súvislosťou
je spôsobenie platobnej neschopnosti spoločnosti, ktorá nie je schopná svoj záväzok voči žalobcovi
uhradiť. Platobná neschopnosť a zároveň majetková škoda bola spoločnosti KRC finance s.r.o.

spôsobená priamym konaním žalovaných spočívajúcom mimo iné aj v tom, že v dobe, keď už spoločnosť
KRC finance s.r.o. evidovala splatné záväzky voči žalobcovi z titulu nájomnej zmluvy, žalované ako
konateľky spoločnosti KRC finance s.r.o. previedli prevažnú a podstatnú časť klientely spoločnosti KRC
finance s.r.o. na tretí subjekt, a to konkrétne na spoločnosť KRC Consulting s.r.o., so sídlom Bratislava,
Trnavská, ktorej konateľkami sú žalované aj dodnes. Žalované po splatnosti záväzkov spoločnosti KRC

finance s.r.o. voči žalobcovi, pri komunikácii dokonca používali i pôvodné internetové stránky spoločnosti
KRCfinances.r.o.apôvodnée-mailovéadresy,aleužpreúčelypodnikaniapodnovouobchodnoufirmou
KRC Consulting s.r.o.. Aj týmto konaním žalovaných, t.j. prevedením klientely spoločnosti KRC finance
s.r.o. na spoločnosť KRC Consulting s.r.o. došlo zo strany odporkýň ku spôsobeniu škody na strane
spoločnosti KRC finance s.r.o., a to minimálne v žalovanej výške. Podľa názoru žalobcu, v prípade že by

žalované nepreviedli väčšinu klientely na svoju novú spoločnosť KRC Consulting s.r.o., spoločnosť KRC
finance s.r.o. mohla na základe zákaziek s klientmi byť platobne schopná a uhrádzať svoje záväzky.
Žalobca si svojim návrhom uplatňoval sumu 41.030,79 EUR ako dlžné nájomné za obdobie September
2008 - Marec 2009. Túto sumu uplatňoval ako veriteľ spoločnosti KRC financne s.r.o., voči konateľkám
tejto spoločnosti podľa § 135 a ods. 5, spoločne a nerozdielne a to z dôvodu, že túto pohľadávku nie

je možné uspokojiť z majetku spoločnosti. Podľa žalobcu boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
vznik zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu, a to kvantifikovaná škoda ako dlžné nájomné,
porušenie povinností žalovaných konať s odbornou starostlivosťou pri konaní za spoločnosť a príčinnú
súvislosť videl žalobca v spôsobení platobnej neschopnosti spoločnosti KRC finance s.r.o.

3. Žalobca svoj návrh preukazoval listinnými dôkazmi - ftk. Nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom
Victory sport spol. s r.o. a nájomcom KRC finance s.r.o.. Žalobca vstúpil do nájomného vzťahu s
nájomcom na základe prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam od pôvodného prenajímateľa. Žalobca
predložil tiež Dodatok 1, ktorým sa rozšíril predmet nájmu o nové parkovacie miesto. Žalobca súdu
tiež predložil faktúry, ktorými bolo vyúčtované nájomné a služby v predmetnom období 09/2008 -

03/2009: fa č. R280100012 za nájomné za mesiac 09/2008 v sume 4.892,23 EUR a fa č. S280100012
za preddavky na služby 09/2008 v sume 1.109,97 EUR, fa č. R280100018 za nájomné za mesiac
10/2008 v sume 4.892,23 EUR a fa č. S280100018 za preddavky na služby 10/2008 v sume 1.109,97
EUR, fa č. R280100027 za nájomné za mesiac 11/2008 v sume 4.892,23 EUR a fa č. S280100027
za preddavky na služby 11/2008 v sume 1.109,97 EUR, fa č. R280100033 za nájomné za mesiac

12/2008 v sume 4.892,23 EUR a fa č. S280100033 za preddavky na služby 12/2008 v sume 1.109,97
EUR, fa č. R290100005 za nájomné za mesiac 01/2009 v sume 5.117,26 EUR a fa č. S290100005 za
preddavky na služby 01/2009 v sume 1.109,97 EUR, fa č. R290100006 za nájomné za mesiac 02/2009
v sume 5.117,26 EUR a fa č. S290100006 za preddavky na služby 02/2009 v sume 1.109,97 EUR, fa č.R290100012 za nájomné za mesiac 03/2009 v sume 5.117,26 EUR a fa č. S290100017 za preddavky
na služby 03/2009 v sume 1.109,97 EUR. Žalobca súdu predložil ftk. výzvy na uhradenie nájomného a
služieb za mesiace Júl a August 2008, ktorú adresoval spoločnosti KRC finance s.r.o. Žalobca predložil

ftk. úplného výpisu z OR SR spoločnosti KRC finance s.r.o., z ktorého vyplýva že v predmetnom období
bola žalovaná v 1. rade aj v 2. rade štatutárnym orgánom. Žalobca svoj návrh preukazoval emailovou
komunikáciou jednak medzi žalovanou v 2. rade a pracovníkom žalobcu p. M. zo 17-18 septembra 2008
a emailovou komunikáciou medzi p. M. a žalovanou v I rade z 05.11.2008, v ktorom informuje žalovaná
v 1. rade o čiastočnej úhrade za nájomné za mesiac september 2008. Žalobca súdu predložil výpis z

obchodného registra spoločnosti KRC Consulting s.r.o., z ktorého vyplýva že jeho štatutárnym orgánom
sú žalovaná v 1. a 2. rade a to od 05.12.2008. Žalobca súdu predložil záznam na CD nosiči z internetovej
stránky spoločnosti KRC Consulting s.r.o., ktorým preukazoval, že žalované ako konateľky spoločnosti
KRC finance s.r.o. utlmili podnikanie za túto spoločnosť s tým, že klientelu a know-how previedli na nový
subjekt, spoločnosť KRC Consulting s.r.o.

4. Žalované sa vyjadrili spoločne k návrhu žalobcu prípisom zo dňa 14.03.2012, doručený súdu
29.03.2012. Zhodne namietali žalobcov návrh ako nedôvodný z viacerých dôvodov. Žalované namietali
svoju vecnú pasívnu legitimáciu vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko s ním neboli nikdy v žiadnom zmluvnom
vzťahu a/alebo právnom vzťahu, z ktorého by plynula zodpovednosť za škodu. Žalované popreli tvrdenie
žalobcu, že by sa dopustili porušenia svojej právnej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa

§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ako štatutárny orgán v obchodnej spoločnosti KRC finance
s.r.o. Žalované namietli, že žalobca uplatňujúci si náhradu škody, nepreukázal splnenie zákonných
predpokladov na náhradu škody a to 1. Vznik škody, 2. Osoba škodcu - zavinené porušenie povinnosti
z jeho strany a 3. Príčinnú súvislosť medzi konaní škodcu a vznikom škody. Žalované popreli že by bola
spôsobená akákoľvek škoda žalobcovi, ktorý sa o svojej škode sa ešte len domnieva. Žalobca podľa

názoru žalovaných neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by náležité preukazovali nemožnosť uhradenia
fakturovaných čiastok zo strany KRC finance, s.r.o. Žalobca nepreukázal, že by spoločnosť KRC finance
s.r.o. žaloval, pohľadávky voči spoločnosti boli priznané a následne že by prebehla neúspešná exekúcia
alebo eventuálne, že by si pohľadávky prihlásil v konkurznom konaní na majetok KRC finance s.r.o.,
ktoré neboli uspokojené. V tomto štádiu sa však jedná len a výlučne o predpoklad a teda ide len o

potenciálny vznik škody. Žalobca sa len domnieva o že spoločnosť KRC finance s.r.o. je v situácii
platobnej neschopnosti. Žalované uviedli, že nielenže nespôsobili spoločnosti, za ktorú konali žiadnu
škodu a neporušili svoju povinnosť podľa ObZ, ale aj vykonali všetky potrebné kroky k odvráteniu
platobnej neschopnosti spoločnosti. Pokiaľ sa teda táto spoločnosť nachádza v zlom finančnom stave,
žalované namietajú akýkoľvek kauzálny nexus, z ktorého by žalobca chcel vyvodiť ich zodpovednosť.

Žalobca uviedol, že k platobnej neschopnosti došlo po personálnych zmenách v spoločnosti, o ktorých
mal vedomosť a napriek tomu zostal pasívny. Žalované uviedli, že žalobca v rámci náhrady za
odchádzajúceho nájomcu priestorov, mal možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu so spoločnosťou RCL,
s.r.o., čo však neurobil. Žalované žalobcovi vyčítajú, že nekonal s odbornou starostlivosťou a nevyužil
právo zmluvu ukončiť. Ak bol nájomca v omeškaní s úhradou nájomného viac ako jeden mesiac, podľa

článku VII. bod 1 písm. b) nájomnej zmluvy mal a mohol vypovedať nájomný vzťah, eventuálne navrhnúť
ukončenie nájomného vzťahu dohodou. Žalobca takto však neurobil a nechal situáciu plynúť, čím úplne
zanedbal svoje povinnosti na úseku generálnej prevencie vzniku škody. Žalované vyčítajú, že napriek
vedomosti o problémoch s platobnou disciplínou, žalobca napriek právu zmluvu vypovedať tak neurobil,
teda nepredišiel potenciálnej škode, ktorá nasledovala a ktorú si návrhom uplatňuje.

5. Na vyjadrenie žalovaných reagoval žalobca prípisom dňa 04.05.2012. Vo vyjadrení vysvetľuje na
základe čoho dospel k pasívnej legitimácii žalovaných a to s poukazom na § 132a ods. 5 ObZ. Toto
zákonné ustanovenie dáva možnosť veriteľovi obchodnej spoločnosti, uplatňovať škodu spôsobenej
spoločnosti priamo voči štatutárnemu orgánu. Nakoľko pasívna legitimácia je daná z tohto zákonného

ustanovenia, nie je na jej aplikáciu potrebný žiaden iný zmluvný vzťah medzi sporovými stranami. K
pasívnej legitimácii žalovaných tiež uviedol, že konaním žalovaných, došlo k porušeniu ich zákonnej
povinnosti podľa § 135a ods. 1 ObZ, konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pokiaľ ide o vznik škody, žalobca svoj návrh doplnil o informáciu
o konaní, ktoré viedol voči spoločnosti KRC finance s.r.o. s cieľom vymôcť svoju pohľadávku z dlžného

nájomného. Platobným rozkazom vydaným OS Bratislava II dňa 22.06.2009 sp. zn. 33Rob/664/2009,
vydaným na základe návrh žalobcu voči spoločnosti KRC financne s.r.o., súd zaviazal žalovanú
spoločnosť KRC financne s.r.o. k zaplateniu sumy 41.030,79 EUR s príslušenstvom a to titulom
neuhradeného nájomného. Na základe takto priznanej pohľadávky podal žalobca návrh na exekúciudňa 10.11.2011 na exekútorský úrad B.. T. L., exekúcia sa vedie pod sp. zn. EX4459/2009. Žalobca na
preukázanietýchtoskutočnostíkvyjadreniupripojilftk.Žaloby,exekučnéhotitulu33Rob/664/2009,návrh
na exekúciu a exekučné príkazy a upovedomenia o začatí exekúcie vydané príslušným exekútorským

úradom. K exekučnému konaniu žalobca uviedol, že doposiaľ vymožené nebolo nič. K spôsobeniu
platobnej neschopnosti zopakoval žalobca v podstate tvrdenia uvedené vo svojom návrhu, v ktorom
vyčíta, že v čase nesplatených pohľadávok z nájomnej zmluvy so žalobcom, žalované ako konateľky
s vedomím o dlžných sumách vyplývajúcich zo záväzku, uzatvorili ďalšiu nájomnú zmluvu a nájomné
žalobcovi vedome neuhrádzali. Zároveň poukázal žalobca na to, že zo strany žalovaných nedošlo

k ukončeniu podnikania s cieľom minimalizovať škody, ale len presunuli svoje totožné aktivity na
iný subjekt, vrátane know how a klientely, čím ešte viac znemožnili spoločnosti KRC finance s.r.o.
splácať svoje dlhy. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a to konkrétne na rozhodnutie
1Obo/16/2008, ktoré sa týka obdobného prípadu porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou
starostlivosťou pri konaní za spoločnosť a to najmä konať v záujme spoločnosti, všetkých jej spoločníkov
a neuprednostniť žiadne individuálne záujmy. Judikát sa konkrétne venuje otázke odbornej starostlivosti.

Kporušeniutejtopovinnostimôžedôjsťbezohľadunazavinenie,tedamôžedôjsťjednakkúmyselnému,
ako aj nedbanlivostnému konaniu, ako aj k nekonaniu. Podstatnou otázkou je, že v konaní podľa §
135a ods. 3 ObZ prvá veta ustanovenia, porušenie povinnosti konateľom sa predpokladá a zákon
pripúšťa možnosť zbavenia sa zodpovednosti konateľa tak, že tento preukáže, že konal s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konštrukcia zákonného ustanovenia,

o ktorej pojednáva aj judikát, na ktorý sa žalobca odvoláva, svedčí o tom, že dôkazné bremeno
preukázania leží na konateľovi spoločnosti. Sú to žalované, ktoré musia vyvrátiť tvrdenie žalobcu a
predložiť dôkaz o tom, že ich konanie bolo v súlade s § 135a ObZ.

6. Súd prvej inštancie okrem písomných podaní žalobcu a žalovaného, vykonal výsluch sporových

strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a vypočul svedka V. M..
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa
23.10.2007 nájomnú zmluvu (na strane prenajímateľa predchodca žalobcu Victory sport spol. s r.o.),
ktorej predmetom bolo prenajatie priestorov, kancelárii, terasy, parkovacích státí v administratívnej
budove Trnávka. Za prenájom nebytových priestorov žalobca vystavil spoločnosti KRC finance s.r.o.

faktúry, ktoré sú prílohou k žalobe a to celkom na čiastku, ktorá je predmetom žaloby. V období
od septembra 2008 do marca 2009 spoločnosť KRC finance s.r.o., ktorej konateľkami boli žalované
neuhradila nájomné z titulu nájomnej zmluvy. Dôvodom neplatenia bola skutočnosť, že obchodná
spoločnosť KRC finance, s.r.o. uzatvorila inú nájomnú zmluvu pre účely sídla spoločnosti a zároveň
neukončila zmluvný vzťah podľa nájomnej zmluvy so žalobcom a predložené faktúry za nájomné

neuhradili. V predmetnom období kedy KRC finance, s.r.o. prestala platiť faktúry za nájomné, prebiehali
rokovania o spôsobe vyporiadania vzájomných pohľadávok, kde nedošlo k dohode o vyporiadaní
záväzkov. Z výsluchu žalovanej v 1. rade súd zistil, že po personálnych zmenách, sa bývalí spoločníci
spoločnosti KRC finance s.r.o. dohodli, že spoločníčka C. ostane v rámci spoločnosti KRC finance s.r.o.
v pôvodných priestoroch a žalované sa presídlia na novú adresu. Žalované sa pokúšali nájomnú zmluvu

ukončiť a z uvedeného dôvodu žalovaná v 2. rade bola v Prahe rokovať s konateľom žalobcu. V písomnej
forme výpoveď z nájmu nedali, pretože interný audit žalobcu odmietol ukončiť túto zmluvu. Ani jedna
zo žalovaných nezaplatenie nájomného nepoprela a zhodne sa vyjadrili k dôvodu pre uzatvorenie novej
nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o snahu ukončiť nájomnú zmluvu, obe žalované uviedli, že vykonali úkony
v snahe zmluvu riadne ukončiť ale žalobca ukončenie zmluvy dohodou odmietol vzhľadom na interné

pokyny a priestory sa nepodarilo prenajať napriek snahe žalovaných, pre vysoké nájomné. Z výsluchu
svedka V. M. súd zistil, že je bývalým zamestnancom žalobcu, ktorý potvrdil že žalované ako konateľky
nájomcu nájomné neplatili. Vo svojej výpovedi uviedol, že riešenie s neplatením nájmu komunikoval
formou e-mailov so žalovanými. Predmetom komunikácie bola snaha o dohodu o ukončení nájmu, čo
vzhľadom na interný audit a pokyny žalobcu nebolo možné. Súd sa tiež oboznámil s listinnými dôkazmi,

ktoré žalobca predložil. Ide o spisový materiál konania na návrh žalobcu voči KRC finance, s.r.o.,
konanievedenénaOkresnomsúdeBratislavaIIsnávrhomozaplatenie41.030,79€titulomnezaplatenia
nájomného, kde Okresný súd Bratislava II pod sp. zn. 33Rob 664/2009-101 zo dňa 22.06.2009 vydal
platobný rozkaz a návrhom na vykonanie exekúcie poveril Exekútorský úrad B.. T. L., súdny exekútor.
Táto pohľadávka voči spoločnosti KRC finance, s.r.o. doposiaľ nebola vymožená.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania, dospel súd prvej inštancie k právnemu posúdeniu veci,
ktorého záverom bolo zamietnutie návrhu žalobcu v merite veci a ohľadne trov konania a právneho
zastúpenia, titulom úspechu v spore, žalovaným priznal voči žalobcovi náhradu trov konania a právnehozastúpenia.Súdprvejinštancieposúdilvecsohľadomnagenerálnuklauzulupojednávajúcuopovinnosti
predchádzať škodám. V súlade s § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 417

ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Poukazujúc na túto generálnu klauzulu, dal súd prvej inštancie
za pravdu žalovaným o tom, že žalobca mohol využiť možnosť vypovedať nájomnú zmluvu, čím
by sa predišlo pohľadávke voči spoločnosti KRC finance, s.r.o., respektíve by sa minimalizovala, čo
však neurobil. Pokiaľ ide o naplnenie troch zákonných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti

za škodu, súd konštatoval že k preukázaniu vzniku škody, porušenia povinnosti a príčinnej súvislosti
nedošlo. Žalobca síce preukázal, že je vedená exekúcia na spoločnosť KRC finance, s.r.o., súd však
konštatoval,žesamotnáskutočnosť,ževeriteľvedieexekučnékonanienadlžníka,neznamenámožnosť
vyvodiť zodpovednosť za škody voči žalovaným. Súd zdôraznil, že žalobca mal možnosť predísť
vzniku škody, príp. ju minimalizovať a to výpoveďou nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného, ale
bol pasívny. Súd zároveň nemal za preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti žalovanými. Podľa

názoru súdu, uzatvorenie dvoch paralelných zmlúv neznamená porušenie povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou, navyše žalované sa vyjadrili o snahe zmluvu ukončiť, cestou do Prahy, avšak žalobca
nepreukázal ochotu zmluvu ukončiť. Súd prvej inštancie posudzoval vec v rámci dikcie osobitnej
právnej úpravy náhrady škody voči štatutárom spoločnosti, podľa § 135a ObZ. Podľa predmetného
ustanovenia, štatutárny orgán spoločnosti zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone jeho funkcie, ak

nekoná s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Súd mal za preukázané, že žalované
konali s odbornou starostlivosťou a tiež že konali v záujme spoločnosti. Svoje odôvodnenie vysvetlil
tým, že v konaní bolo preukázané, že sa žalované snažili riešiť situáciu tým, že na svoje náklady išla
jedna zo žalovaných do Prahy, kde sa snažila dospieť k vzájomnej dohode medzi stranami. I po týchto
krokoch žalobca naďalej trval na pokračovaní nájomného vzťahu, čo potvrdil aj žalobca. V súvislosti s

konaním s odbornou starostlivosťou, súd poukázal na to, že konateľ zodpovedá za porušenie povinnosti,
avšak nenesie zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré je chybné. Vecná správnosť rozhodnutia súvisí
s podnikateľským rizikom a nie so zodpovednosťou za škodu. Súd prvej inštancie stotožňujúc sa s
názorom žalovaných, konštatoval, že nevidí porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou v
tom, že žalované uzatvorili paralelne inú nájomnú zmluvu. Uzatvorenie paralelnej nájomnej zmluvy ako

tvrdí žalobca, nemožno obligatórne vnímať ako porušenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti. Súd
vysvetľujúc tento svoj názor, poukázal na zásadu civilného práva, že všetko je dovolené čo nie je
zakázané. Táto zásada maximalizuje hranice slobodnej iniciatívy fyzickej osoby a právnickej osoby v
súkromnoprávnych vzťahoch. Súd tiež poukázal na Ústavné znenie tejto zásady a to, že „Každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo čo zákon neukladá". Súd

prvej inštancie teda skonštatoval, že uzatvorenie paralelnej zmluvy na prenájom priestorov pre totožný
subjekt, bolo výkonom práva a teda nebolo porušením povinnosti konateľa.

8. Žalobca podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie smeruje voči celej výrokovej
časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol jeho návrh zamietnutý a bol zaviazaný k náhrade trov

konania a právneho zastúpenia žalovaných. Ako odvolací dôvod uvádza žalobca dôvody podľa: § 205
ods. 2 písm. a) O.s.p. - došlo k vadám v konaní podľa § 221 ods. 1 O.s.p., ďalej dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. b) O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. - súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. - doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu aj ďalšie dôkazy a skutočnosti ktoré neboli doteraz uplatnené, § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca najmä namietal
názor súdu, že žalované konateľky nijako neporušili povinnosti a že postupovali v rozhodnej dobe v
súlade so zákonom. Podľa názoru žalobcu zo žiadneho dôkazu nevyplynul záver, ktorý si súd osvojil,

že žalované konali s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Taktiež nesúhlasil s názorom
súdu, že ako žalobca nepreukázal naplnenie troch obligatórnych podmienok pre vznik zodpovednosti
za škodu a namietal odňatie procesných práv, keď mu súd prvej inštancie neumožnil dávať otázky
svedkom a tiež súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, potrebné pre zistenie skutkového stavu
veci. Následne žalobca svoje odvolanie doplnil a podrobným písomným podaním konkretizuje svoje

námietky voči napadnutému rozsudku. Žalobca poukazuje na rozpor tvrdenia žalovanej v 1. rade
ohľadne zabezpečenia náhradného nájomcu s realitou, ktorá vyplýva z obchodného registra. Súd prvej
inštancie dal za pravdu žalovaným, aj na základe výsluchu žalovanej v 1. rade, ktorá sa vyjadrila, že po
personálnych zmenách v spoločnosti KRC finance s.r.o., dohodli sa žalované s bývalou spoločníčkoua ostávajúcou konateľkou KRC finance s.r.o., pani C., že si ponechá pôvodné priestory, buď pre účely
spoločnosti KRC finance s.r.o., alebo pre spoločnosť RCL s.r.o., IČO: 35 904 411. Žalobca v odvolaní
poukázal na rozpor tohto tvrdenia s tým, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti KRC

finance s.r.o. a RCL s.r.o. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti RCL s.r.o. vyplýva, že konateľkou
a spoločníčkou v tejto spoločnosti sa pani Q. P.-R. stala až dňom 14.08.2008. V júni roku 2008, kedy
tvrdila žalovaná v 1. rade že sa malo uskutočniť prevzatie priestorov do rúk nového nájomcu RCL s.r.o.
prostredníctvom pani R., toto nebolo možné, keďže v danom čase táto osoba nebola ani spoločníkom,
ani konateľom za túto spoločnosť. Navyše spoločnosť RCL s.r.o. má evidované sídlo na adrese Štúrova

8 v Bratislave nepretržite od apríla roku 2007. Z výsluchu svedka p. M., vyplynulo, že od spoločnosti
RCL s.r.o. neprišla žiadna konkrétna ponuka na uzatvorenie nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok,
aké boli dojednané s KRC finance s.r.o. Žalobca tiež poukázal na výpis z obchodného registra KRC
finance s.r.o., z ktorého vyplýva, že aj p. R. ku dňu 18.07.2008, ukončila svoju majetkovú účasť v
spoločnostiabolavymazanáakokonateľka,tedasanepotvrdilitvrdeniažalovanýchoprevzatípriestorov
touto fyzickou osobou konajúcou za spoločnosť KRC finance s.r.o. Na potvrdenie týchto skutočností

súd nemal žiadne relevantné dôkazy, okrem tvrdení žalovaných. Žalobca namietal, že súd vôbec
nevyhodnotil, alebo vyhodnotil nesprávne, ním predložené dôkazy svedčiace o bezúspešnosti exekúcie.
Súdnemalzapreukázané,žebyžalobcadisponovalnevymožiteľnoupohľadávkouvočispoločnostiKRC
finance s.r.o., s čím žalobca nesúhlasí, práve s poukazom na množstvo listinných dôkazov z exekučného
konania č. EX4459/2009, ktoré sa vedie na spoločnosť KRC finance s.r.o. a z týchto dôkazov vyplýva

bezúspešnosť exekúcie, v ktorej nebolo doposiaľ nič vymožené. Žalobca tiež nesúhlasil s posúdením
pasívneho postoja žalobcu zo strany súdu. Podľa súdu prvej inštancie, žalobca mal možnosť od
zmluvy odstúpiť a neurobil tak, čím porušil svoju povinnosť predchádzať škodám a sám si privodil
vznik pohľadávky. K tomuto uvádza žalobca, že ako prenajímateľ nebol povinný pristúpiť na akúkoľvek
dohodu o pokračovaní nájmu, ale len na dohodu s rovnakými zmluvnými podmienkami, akú mu žalované

nezabezpečili. Zároveň poukázal na postavenie spoločnosti žalobcu, ktorej jediným spoločníkom je
investičná spoločnosť Č. A., Q..A.. a ako obchodná spoločnosť podlieha schvaľovacím postupom a
kontrole zo strany podielnikov. Pokiaľ teda došlo k nesúhlasu s ukončením nájomnej zmluvy, jednalo sa
o právo žalobcu. Pokiaľ by žalobca pristúpil na ukončenie nájomnej zmluvy podľa želania žalovaných,
bez zaistenia adekvátnej náhrady, došlo by z jeho strany k porušeniu majetkových práv podielnikov

a tiež k porušeniu právnych predpisov na úseku podnikania na kapitálovom trhu. Taktiež žalobca
poukázal na to, že žalované nijakým spôsobom nepreukázali svoju osobnú návštevu v Prahe za účelom
vysporiadaniazáväzkovznájomnejzmluvy,akoaninepreukázalivykonaniekrokovkuzatvoreniuzmluvy
s náhradným nájomcom za rovnakých podmienok. Žalobca tiež vytkol súdu posúdenie uzatvorenia
paralelnej nájomnej zmluvy subjektom KRC finance s.r.o. za platnosti a účinnosti pôvodnej nájomnej

zmluvy so žalobcom, keď tento postup vnímal súdu prvej inštancie zákonný. Žalobca opäť poukázal
na konanie žalovaných, ktoré je v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti. Konateľky za situácie kedy mala spoločnosť splatné záväzky voči žalobcovi,
naviac bola v omeškaní, nielenže neplatili tieto záväzky, ale za existencie a záväznosti tohto nájomného
vzťahu, zaviazali spoločnosť bez riadneho vyporiadania, ďalšou nájomnou zmluvou. Navyše v situácii

kedy mala spoločnosť KRC finance s.r.o. viacero záväzkov po splatnosti, ukončili faktickú činnosť tejto
spoločnosti a previedli know how, kontakty, klientelu a celú činnosť na nový subjekt KRC Consulting
s.r.o. Ich konanie teda nebolo v záujme spoločnosti KRC finance s.r.o., keďže konanie žalovaných
cielene smerovalo k utlmeniu činnosti KRC finance s.r.o. a jej presunu na nový subjekt. Žalobca tiež
namietal odňatie procesných práv, keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.06.2014 nepripustil

otázky žalobcu na žalovanú p. A.-C.. Žalobca opätovne poukázal na dôkazné bremeno žalovaných ako
konateliek, vo veci preukázania že konali s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, ktoré tieto
neuniesli. Zároveň nesúhlasil s názorom súdu, že žalované konali s odbornou starostlivosťou a pokiaľ
vykonali chybné rozhodnutie, jedná sa o podnikateľské riziko, za ktoré nenesú zodpovednosť. Žalobca
poukázal na to, že uzatvorenie paralelnej nájomnej zmluvy s totožným subjektom, na rovnaký predmet

nájmu, nie je chybným rozhodnutím konateľa, ale poškodzovaním spoločnosti. V súlade s uvedeným
žiadal žalobca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, ako aj si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

9. Žalované podali k odvolaniu žalobcu vyjadrenie, ktorým namietali doplnenie odvolania žalobcu, ku

ktorému by súd nemal prihliadať, nakoľko bolo doručené po 15 dňovej lehote na podanie odvolania, čo je
v rozpore s § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. K meritu veci uviedli, že sa plne stotožňujú
s názormi a závermi súdu prvej inštancie. Popreli akúkoľvek zodpovednosť voči žalobcovi, jednak pretože mu žiadna škoda nevznikla a oni neporušili ako konateľky žiadnu zákonnú povinnosť. Žalobca im
neumožnil dojednať si riadne ukončenie nájomnej zmluvy, i keď ony vykonali všetky potrebné kroky k
jej riadnemu ukončeniu. Žalované nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu o pôsobení pani R. v spoločnosti

RCL s.r.o., kedy žalobca zámerne nesprávne uviedol že ako spoločníčka pôsobí v tejto spoločnosti až
od 14.08.2008 a teda nemohla dojednávať v júni 2008 nájom za túto spoločnosť. Žalované poukazujúc
na úplný výpis z obch. Registra uviedli, že táto osoba je spoločníčkou v RCL s.r.o. už od 21.10.2004,
ako aj bola od tohto termínu jej konateľom. Žalované namietali dôkaznú núdzu žalobcu, ktorý nijako
neosvedčil oprávnenosť svojho nároku, keďže nepreukázal vznik škody. Zároveň poukázali na to, že i

keď sa vedie exekučné konanie, v ktorom sa vymáha pohľadávka žalobcu za dlžné nájomné, tento nárok
nepredstavuje škodu. Žalobca mal podľa názoru žalovaných možnosť svoju pohľadávku minimalizovať,
pristúpením na nižšie nájomné, čo by pre neho bolo výhodnejšie, mohol priestory rozdeliť a prijať ďalších
nájomcov. Klientela spoločnosti KRC finance s.r.o. prešla na novú spoločnosť vedenú žalovanými, čo
bolo ich slobodné rozhodnutie. Žalované žiadali rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku.
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 20.10.2016, teda už za účinnosti právnej
úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s
§ 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho

súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom
01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie
napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré

žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu do akého dospel v dokazovaní súd
prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Odvolací súd má za
to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a
preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Po preštudovaní spisového materiálu, odvolania žalobcu a vyjadrení žalovaných, odvolací súd dospel

k záveru, ktorý sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, čo do právneho posúdenia, ako ani čo
do skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Za daných okolností bolo potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písmeno b) CSP.

11.Odvolacísúdposudzovalnapadnutýrozsudokvrozsahu,vakombolnamietanýžalobcomvodvolaní,

z hľadiska právneho posúdenia, procesného pochybenia ku ktorému malo dôjsť nevykonaním dôkazov,
ako aj záverov ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa jedná o upustenie od dôkazov,
ktoré navrhoval žalobca, odvolací súd uvádza, že v tomto konaní je potrebné zistiť, či došlo k porušeniu
povinnosti štatutárneho orgánu a vzniku škody, ako aj či má žalobca pohľadávku voči spoločnosti, ktorej
štatutárom v rozhodnom období bol žalovaný. Dôkazné bremeno žalobcu spočíva v tom, že preukazuje

súdu jednak svoju pohľadávku, vznik škody spoločnosti, porušenie povinnosti štatutára a príčinnú
súvislosť. Za daných okolností, nebolo viac potrebné vykonávať ďalšie dôkazy a súd prvej inštancie,
disponujúci oprávnením rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, mohol upustiť od vykonania
navrhovanýchdôkazov.Čosatýkaprávnehonázoru,odvolacísúdsaplnestotožňujesozávermižalobcu
na daný spor. Podľa názoru odvolacieho súdu, štatutárny orgán ktorý s vedomím že spoločnosť za ktorú

koná, je viazaná zmluvou, navyše z tejto zmluvy má neuhradené záväzky po splatnosti, má mať v prvom
rade na zreteli uhradenie najskôr splatných pohľadávok a až následne má zaťažovať spoločnosť inými
záväzkami. Žalované sa bránili tým, že žalobca im neumožnil zmluvu ukončiť dohodou, ani sa nesprával
ako šikovný podnikateľ a dobrý hospodár, keď tvrdošijne trval na pokračovaní zmluvy za rovnakých
podmienok, vediac že jeho zmluvný partner je vo finančnej tiesni. Takáto obrana neobstojí, keďže

odporuje základnej zásade záväzkového práva, či už v rovine občianskych alebo obchodných záväzkov
a to dodržiavaniu zmlúv, „pacta sunt servanda“. Zásada dodržiavania zmlúv je nosným pravidlom v
záväzkovom práve a ani zmluvná voľnosť, ani možnosť paralelne uzatvoriť niekoľko zmlúv s totožným
predmetom, túto zásadu neprelamuje. Pokiaľ je subjekt schopný mať niekoľko záväzkov s rôznych
zmlúv na totožný predmet plnenia a je schopný všetky svoje záväzky plniť riadne a včas, samozrejme

nemôže byť ďalšie uzatvorenie zmluvy porušením jeho povinnosti. V takom prípade ide o rozširovanie
podnikateľskej činnosti. V situácii kedy je spoločnosť voči jednému veriteľovi v omeškaní s niekoľko
mesačným nájomným, uviazanie sa inému prenajímateľovi určite, nie je možné vnímať len cez optiku
zásady, čo nie je zakázané je povolené, ako to argumentuje súd prvej inštancie. Súd teda nesprávneaplikoval inak všeobecne platné pravidlo možnosti konať všetko to, čo zákon nezakazuje, keď ho
aplikoval bez ohľadu na okolnosti prípadu. Žalované ako konateľky s vedomím dlžoby voči jednému
veriteľovi, upísali spoločnosť inému prenajímateľovi, nehľadiac na riadne ukončenie zmluvy. Neobstojí

ani ich argumentácia, že prenajímateľ nástojil na trvaní zmluvy, nakoľko túto zmluvu obe zmluvné strany
dobrovoľne uzatvorili za daných odsúhlasených podmienok. Nie je možné požadovať jednostranne
modifikáciu nájomného v neprospech prenajímateľa, ktorý sleduje svoj zisk z nájomného a následne
ho viniť zo vzniku dlžoby. Žalobca ako prenajímateľ trval na svojich zmluvných nárokoch, na čo mal
právo. Súd aj žalované žalobcovi vyčítali, že neminimalizoval škodu odstúpením od zmluvy. Odvolací

súd tento argument odmieta, nakoľko možnosť od zmluvy odstúpiť je právom a nie povinnosťou veriteľa.
Názor súdu prvej inštancie, aj žalovaných smeruje k paradoxnému záveru, kedy osoba poškodená
neplnením záväzkov zmluvného partnera, je v konečnom dôsledku sama vinená za to, že čaká na
splnenie svoje pohľadávky a neukončí zmluvu. V tomto ohľade odvolací súd považuje za nesprávne
posúdenie právnej stránky veci súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkových tvrdení a
dôkazného bremena, odvolací súd má za to, že žalobca riadne poukázal na to, že má pohľadávku voči

spoločnosti KRC finance s.r.o., ktorá nebola doposiaľ uspokojená. Žalobca riadne poukázal na konanie
žalovaných, ktoré paralelne uzatvorili ďalšiu nájomnú zmluvu bez riadneho ukončenia pôvodného
záväzku so žalobcom. Žalobca splnil svoju povinnosť preukázania, že disponuje pohľadávkou, ktorá
nie je uspokojená z majetku spoločnosti a to v súlade s § 135a ods. 5 ObZ. V súlade s § 135a ods. 5
ObZ: „Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný

účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia
odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak
sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na
majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca
konkurznej podstaty“. Citované zákonné ustanovenie nedefinuje, akým spôsobom sa preukazuje

nemožnosť uplatnenia peňažného záväzku voči spoločnosti, neuvádza že táto pohľadávka musí byť
súdom priznaná, alebo predmetom exekúcie, či konkurzného konania. Vyžadovanie preukázania, tak
ako to uviedol súd prvej inštancie, aj žalované, ide nad rámec zákonnej dikcie § 135a ods. 5, ktoré
pojednáva o nemožnosti uspokojiť pohľadávku. Vo všeobecnosti sa v literatúre, za takúto pohľadávku
považuje tzv. vymáhateľná pohľadávka (nie vymožiteľná, teda exekvovateľná), teda pohľadávka po

splatnosti. Nemusí sa teda nutne jednať o pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho, exekučného, alebo
konkurzného konania, s negatívnym výsledkom. Postačuje, ak veriteľ preukáže že má pohľadávku po
splatnosti, ktorá nie je splnená spoločnosťou dlžníka. Žalobca nad rámec svojej dôkaznej povinnosti
listinnými dôkazmi preukázal, že takouto pohľadávkou, dokonca vymožiteľnou - teda súdom priznanou
disponuje a je predmetom neúspešnej exekúcie. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca

nepreukázal splnenie povinnosti poukázať na výšku škody. Za škodu sa v takomto prípade považuje
splatná pohľadávka, respektíve záväzok spoločnosti, ktorá je platobne neschopná, i keď spôsobená
škoda môže byť samozrejme vyššia, veriteľ si uplatňuje to, čo vie preukázať, svoju pohľadávku. Žalobca
tiež správne poukázal na konanie žalovaných, ktoré v rozpore so záujmami spoločnosti, presunuli
podnikateľskú činnosť na nový subjekt, spoločnosť KRC Consulting, s.r.o., ktorá podniká v rovnakom

predmete činnosti ako KRC finance s.r.o. Konanie žalovaných, na ktoré poukázal žalobca, nemá znaky
konania v záujme spoločnosti, ale naopak nasvedčuje útlmu činnosti KRC finance s.r.o. na úkor nového
subjektu KRC Consulting s.r.o. Zároveň ani vedomé uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za viazanosti
s pôvodnou (i keď z pohľadu konateliek momentálne hodnotenou ako nevýhodnou), nemá znaky
chybného rozhodnutia v rámci podnikateľského rizika a už vôbec nenasvedčuje zodpovednému prístupu

konateľov. V konaní súd prvej inštancie celkom nesprávne vyhodnotil jednak vykonané dôkazy, ale aj
vec nesprávne právne posúdil. Konkrétne odvolací súd nesúhlasí s právnym posúdením ustanovenia
§ 135a ods. 3 ObZ, podľa ktorého „Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri
výkonesvojejpôsobnostisodbornoustarostlivosťouavdobrejviere,žekonávzáujmespoločnosti.“Toto
ustanovenie má význam z procesného hľadiska, keďže upravuje dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že

konateľkonásodbornoustarostlivosťouavzáujmespoločnosti.Súdprvejinštanciesineprávnevykladal
toto ustanovenie, teda nesprávne posúdil dôkazné bremeno sporových strán. Bolo na žalovaných, aby
preukázali opak tvrdení žalobcu a predložili dôkaz o tom, že ich konanie bolo odborné a v záujme
spoločnosti. Žalované však len tvrdeniami popierali svoju zodpovednosť, avšak o snahe riadne ukončiť
zmluvu so žalobcom, ani o ostatných skutočnostiach súdu nepredložili žiadne dôkazy, ako správne

konštatoval aj žalobca v odvolaní. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu, v ktorom
žiadajú, aby odvolací súd nepripustil rozšírené podanie odvolania, z dôvodu že takto rozšírené podanie
bolo vykonané po lehote na odvolanie, odvolací súd túto námietku hodnotí ako nedôvodnú. Žalované
argumentovali, že doplnené podanie bolo vykonané v rozpore s § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktoréhorozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolací súd preskúmal podanie, ktorým žalobca odvolanie doplnil. Z tohto podania
vyplýva že žalobca nijako nerozširoval ani dôvody ani rozsah odvolania, ktorý bol rovnako zadefinovaný

už v odvolaní. Podanie sa týkalo len vysvetlenia jednotlivých odvolacích dôvodov. Nesprávne posúdenie
dôkazného bremena a nesprávne závery, ktoré vyplynuli z inak dostatočne rozsiahleho dokazovania,
súdom prvej inštancie, sú dôvodom prečo odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu na opätovné
rozhodnutie. Úlohou súdu po vrátení bude správne posúdiť dôkazné bremeno o tvrdení, že konateľky
postupovali s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti pri ukončovaní zmluvy so žalobcom a

ako toto tvrdenie preukazujú. Súd bude posudzovať konanie žalovaných v súlade s dikciou § 135a ObZ.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Vo veci trov súdneho konania, odvolací súd odkazuje na aplikáciu §
396 ods. 3 CSP, teda v prípade zrušenia a vrátenia rozhodnutia, súd prvej inštancie rozhodne v novom
rozhodnutí tiež o trovách konania.

12. Odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č. 5C/146/2011-207 jednohlasne, to
znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).