Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200272
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3019200272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu:

Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana
Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: Y. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z.. X. R. XX, V., D., O. D. A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 43090-2/2019-BA zo
dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
dňa 17.01.2019 č.: 29128-8/2019-PB rozhodla, že zamestnankyni Y. B. G. zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 19.07.2013. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v
odôvodnení rozhodnutia poukázala na príslušné ustanovenia zák. o soc. poistení, ako i na Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) určila, že pani Y. B. G.
podlieha odo dňa 01.03.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, na
základe čoho žalovaná vydala formulár E101 (PD A1), podľa ktorého sa na uvedeného zamestnanca
od 01.03.2012 do 19.07.2013 vzťahuje legislatíva SR. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u

zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a
predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pani Y. B.
G. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, nemôže podliehať
slovenským právnym predpisom. Následne ZUS v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že
pani Y. B. G. od 20.07.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
Vzhľadom k tomu, správny orgán rozhodol o zániku poistenia podľa slovenskej legislatívy.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu. V
odôvodnení rozhodnutia poukázala na zistený skutkový stav, z ktorého je nesporné, že zamestnávateľ
(žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a sporiteľov starobnéhodôchodkového sporenia od 01.03.2012 do 31.12.2013. ZUS ako príslušná inštitúcia v zmysle
čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia dočasne určila, že zamestnanec podlieha od 01.09.2011
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa vychádzajúc

z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany ZUS súhlasila s určením legislatívy SR a
vystavila dňa 18.09.2012 formulár PD A1 č. 12-00037856-090-010-A-1722867 na obdobie od 1. marca
2012 do 19. júla 2013. Za účelom preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu
vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec
reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS,

ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala. Žalovaná zdôraznila, že zamestnanec nemôže byť
prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami. Skončením platnosti formulárov PD
A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia SR a preto prvostupňový
správny orgán vydal rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklaroval, že zamestnanec
podliehal slovenskej legislatíve do 19.07.2013. Keďže žalobca zamestnanca prihlásil do registra
poistencovaždo31.12.2013,bolaSociálnapoisťovňapovinnáodstrániťdôsledkynesprávnejregistrácie

zamestnanca. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že dňa 03.12.2013 poľská inštitúcia - ZUS
v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že pani Y. B. G. podlieha od 20. júla
2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna
poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s
článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľov

nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej
a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovanej
zo strany ZUS bolo doručené oznámenie, že zamestnanec žalobcu podlieha v období od 01.09.2011

právnympredpisomsociálnehozabezpečeniaSlovenskejrepubliky,žalovanátotourčenienenamietalaa
vystavila zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.03.2012 do 19.07.2013. Po podaní odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci žalovanej
citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1,

2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko
v Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový
správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd
dospeje k záveru, že správny orgán mal oprávnenie na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1
písm. a) zák. o soc. poistení, namietal žalobca zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného

dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre
koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógov a zmierovacieho postupu,
týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“).
Žalobca vyslovil názor, že v stanoviskách členských štátov v danej veci je s poukazom na vydaný

formulár PD A1 verifikovaná rozdielnosť a preto mal medzi žalovanou a ZUS prebehnúť dialóg, ktorého
existenciamusíbyťobjektívnepreukázaná,atedamusíbyťsúčasťouadministratívnehospisusprávnych
orgánov, čo v danom prípade v administratívnom spise nie je, a preto má za to, že zmierovací dialóg
neprebehol, nebol dodržaný procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy. Žalobca ďalej namietal
nepreukázanie reálnej činnosti jeho zamestnanca na území SR, keď vonkajšia kontrola bola vykonaná

za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia
je obdobie po 19.07.2013.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala
na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred

vnútroštátnoulegislatívouanazákladnúúlohutýchtonariadení,ktoroujeurčenieuplatniteľnejlegislatívy.
Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia,
a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na
preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce
skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území

SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc.
zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3
vykonávaciehonariadenia,podľaktorýchZUSakopríslušnáinštitúciapredbežneurčila,žezamestnanec
podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaná súhlasila a dňa 18.09.2012 vystavila zamestnancoviformulár PD A1 na obdobie od 01.03.2012 do 19.07.2013. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného
formulára PD A1, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým
deklaroval, že zamestnankyňa Ewa Irena Michalczyk podliehala slovenskej legislatíve do 19.07.2013.

Zároveň Sociálnej poisťovni bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia doručené
oznámenie ZUS Oddzial w Bielsku-Bialej č. 020000/UBS/OM/401/PW/70/2013 zo dňa 03.12.2013,
ktorýmZUSurčila,žepaniY.B.G.od20.07.2013podliehaprávnympredpisomsociálnehozabezpečenia
Poľskejrepubliky.Vzhľadomnato,žeSociálnapoisťovňa,akoinštitúciadotknutéhočlenskéhoštátu,toto
určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedeného

je zrejmé, že zamestnancovi žalobcu bola uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS v zmysle čl. 16
(2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia, a teda nebolo potrebné zahájiť zmierovací dialóg
v zmysle rozhodnutia A1 z 12.06.2009, ako namieta žalobca. Žalovaná poukázala na rozsudok NS SR
sp.zn. 10Sžso/20/2015, v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre súd záväzné. K nedostatku
právomoci žalovaná uviedla, že v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy u
zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku jeho sociálneho poistenia

podľa právnych predpisov SR, teda žalovaná napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu zaniklo poistenie podľa právnych
predpisov SR. Žalovaná zároveň poukázala i na rozhodnutia správnych súdov, ktoré sa stotožnili s jej
právnym názorom v obdobných veciach.

5. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 28. novembra 2019, č.k.
25Sa/26/2019-55 tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 11.04.2019 č. 43090-2/2019-BA zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie, zároveň žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

Krajský súd dospel k záveru, že právny záver žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o zániku
povinnéhopoisteniavovzťahukďalšiemuúčastníkovijenesprávnyazároveňžalovanásanedostatočne
zaoberala svojou právomocou rozhodovať o zániku povinného poistenia zamestnanca žalobcu v čase,
keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu.

7. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná a Najvyšší súd SR, ako kasačný
súd, rozsudkom zo dňa 25.11.2020, sp.zn. 9Sžsk/30/2020 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v rozhodnutí uviedol: „Kasačný súd pripomína, že správne súdnictvo
nie je založené na princípe verejnej žaloby, ktorý umožňuje komukoľvek podať žalobu o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu procesnej

podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania. Ukrátenie práv žalobcu
musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné. Samotné postavenie účastníka
správneho konania k naplneniu podmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

8. Kasačný súd vytkol tunajšiemu súdu, že neposúdil správne otázku aktívnej legitimácie žalobcu,

ktorá je jednou z podmienok, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech a správne súdy
na jej splnenie musia prihliadať počas celého konania. Žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti
byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom žalovanej a domáha sa svojich
subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Žalobca v podanej žalobe
poukazuje na možné ukrátenie práv svojho zamestnanca.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe opätovne
preskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapostupsprávnychorgánovpredjehovydanímpodľa§199
a nasl. SSP, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym
spisom správnych orgánov. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku, nakoľko

žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaná súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

10. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bol určený zánik sociálneho

poistenia zamestnanca žalobcu - p. Y. B. G. podľa slovenskej legislatívy dňom 19.07.2013.

11. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil Y. B. G. ako
svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného
Sociálnou poisťovňou od 01.03.2012 do 31.12.2013. Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej

republikysbydliskomvPoľskejrepublike,ktorývykonávaprácuakozamestnanecaakoSZČOvrôznych
členských krajinách. Žalovaná vystavila uvedenému zamestnancovi formulár PD A1, a to na obdobie
od 01.03.2012 do 19.07.2013.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie

žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe
tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1
treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich

právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce
z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

16. Žalobupodľa§178anasl.SSPmôžepodaťlenten,ktobolsprávnymrozhodnutímaleboopatrením
ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o

žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým
právam.

17. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne
tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,

pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku
aktívnejlegitimáciežalobcu.Aktívnalegitimácianapodaniesprávnejžalobyjepodmienkou,bezsplnenia
ktorejniejemožnéžalobepriznaťúspech.Nasplnenietejtopodmienkymusísúdprihliadaťpočascelého
konania.

18. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na
svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovanej, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým
konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd
v zrušujúcom rozhodnutí.

19. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci
správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, ďalej na nesprávny procesný
postup správnych orgánov a vyhodnotenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a
preukázanieaktívnejlegitimáciežalobcu,nevyplývaznichaképrávaaprávomchránenézáujmyžalobcu

boli predmetným rozhodnutím ohrozené resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt
nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie
je možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo

zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné
nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, Zákon o sociálnom poistení v ust.
§ 145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné,
nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv.21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného
dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Zuvedenýchdôvodovsprávnysúdžalobuakonedôvodnúzamietolanámietkamižalobcuvpodanej
žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych
práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.

23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP tak, že úspešnej žalovanej
a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.