Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200175
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218200175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: SPOKOJNÉ BÝVANIE,
s.r.o., Bratislava, Bebravská č. 34, IČO: 35 815 329, zastúpený Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou,
Bratislava, Krížna č. 17/B, proti žalovanému: Q. V. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom B., J. č.
XXXX/X, t.č. bytom B., J. č. XX, o zaplatenie 212,86 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. novembra 2018, č.k. 9 C 1/2018-58, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. novembra 2018, č.k. 9 C 1/2018-58,
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20. novembra 2018, č.k. 9 C 1/2018-58, vyhovel žalobe
žalobcu,keďžalovanéhozaviazalpovinnosťouzaplatiťžalobcovisumuvovýške212,86€spolus5,00%

ročnýmúrokomzomeškaniazosumy212,86€od28.7.2017aždozaplatenia,do3dníodprávoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. II ods. 5 písm. f/, ods. 11 písm. c/, g/, ods.
12 písm. c/, ods. 14, čl. III. ods. 11, ods. 12 písm. a/, b/ Zmluvy o výkone správy, § 8a ods. 1, § 10
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 559 ods. 2, § 517 ods.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 212,86 € s príslušenstvom a na
náhradu trov konania titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu v
bytovom dome na ulici J. č. X v B.. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o výkone správy
zo dňa 15.12.2004 vykonáva správu bytového domu na ulici J. č. X v B., kat. úz. V., obec B., m.č. V.,
okres B. II, vedená na LV č. XXXX a XXXX Okresným úradom Bratislava, odbor katastra nehnuteľností.
Žalovaný bol do septembra 2016 výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X poschodí

v bytovom dome J. č. X v B.. Ako vlastník tohto bytu mal žalovaný povinnosť poukazovať mesačné
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, platiť zálohové platby za služby spojené s užívaním
priestoruaplatiťsprávcovimesačnepoplatokzavýkonsprávy,všetkomesačnevopred.Žalovanýporušil
svoju zmluvnú povinnosť neuhradením nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016, dlh žalovaného
predstavuje sumu spolu 212,86 €. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a trov
konania. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

1.2. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný bol do
septembra 2016 vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X poschodí v bytovom dome súp. č.
XXXX, parc.č. XXXX, ulica J. č. X v B., kat. úz. V., obec: B., m.č.: V., okres: B. II, ktorý byt je v správežalobcu, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. V zmysle § 8a ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. je zmluva o výkone správy záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, t.j. aj pre žalovaného. Žalobca v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. písomne vyúčtoval

žalovanémujehonákladyspojenésužívanímbytuzarok2016.Žalovanýneuhradilnedoplatokzaslužby
spojené s užívaním bytu za rok 2016 vo výške 212,86 €. Z dôvodu, že sa dostal s plnením peňažného
dlhu do omeškania (§ 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka), má žalobca proti žalovanému nárok
na úrok z omeškania. Súd preto žalobe vyhovel aj v časti žalovaného príslušenstva.
1.3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a plne

úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol,
že nevie akých 212,- € má zaplatiť žalobcovi, keďže v septembri roku 2016 zaplatil ako vyrovnanie 600,-
€, vec tým považoval za vybavenú. Šek o zaplatení 600,- € sa nachádza na katastri v Bratislave. Z
uvedených dôvodov žiada o prešetrenie a vysvetlenie, o akých 212,- € ide. Posudzujúc odvolanie podľa

obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4.Odvolacísúdpreskúmalvec,súcpritomviazanýrozsahomadôvodmiodvolania [§379,§380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385
ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

2. decembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným
spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku
ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5.1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha voči žalovanému zaplatenia 212,86 € spolu s
5,00 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 28.7.2018 do zaplatenia titulom nedoplatku
na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný ako vlastník bytu do septembra 2016 si nesplnil povinnosť vlastníka bytu

a neuhradil nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za rok 2016. Žalovaný rozporoval základ nároku s
odôvodnením, že nevie o aký dlh sa jedná, keďže pri predaji bytu uhradil dlh vo výške 600,- €.
5.2. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom

a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil jednak
ustanovenia zmluvy o výkone správy, ako aj ustanovenia § 8a ods. 1 a § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a správne ustálil, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej istiny vo

výške 212,86 € titulom nedoplatku na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016.
Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku žalobcu na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Svoje
zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

5.3. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol do septembra 2016 vlastníkom bytu č.
XX v B. na J. ulici č. 9, 7. poschodie. Žalobca vykonal v zmysle čl. II. bod 9 zmluvy o výkone správy
zo dňa 15.12.2004 (č.l. 7-13 spisu) rozúčtovanie skutočných nákladov na jednotlivé byty a nebytové
priestory, v zmysle ktorého žalovanému vznikol za obdobie od 1.1.2016 do 30.9.2016 nedoplatok vo
výške 212,86 € (č.l. 21-23 spisu). Podľa preberacieho protokolu pri predaji bytu zo dňa 20.9.2016 (č.l.

17, 19 - 20 spisu) žalovaný súhlasil s tým, aby vyúčtovanie za služby spojené s užívaním bytu na
predávajúceho (pôvodného vlastníka) bolo uskutočnené k 30.9.2016. Žalovaný predmetné vyúčtovanie
žiadal zaslať na adresu A. č. XX, B.. Žalovaný v preberacom protokole prehlásil, že všetky prípadné
nedoplatkyzvyúčtovaniakudňu30.9.2016idúnaťarchupôvodnéhovlastníka.Podľačl.III.bod10písm.c/ zmluvy o výkone správy je vlastník povinný rozúčtovaním zistený nedoplatok z vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru zaplatiť správcovi do 45 dní odo dňa doručenia
vyúčtovania. Žalobca listom zo dňa 17.7.2017, adresovaným žalovanému na adresu A. č. XX, B., teda

uvedenú žalovaným v odovzdávacom protokole, vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku, ktorý voči
nemu eviduje k 1.7.2017 v lehote do 7 dní od doručenia upomienky. Zásielka sa vrátila žalobcovi ako
neprevzatá v odbernej lehote.
5.4. Odvolateľ v odvolaní namietal skutočnosť, že bol zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu,
že si nebol vedomý dlhu voči žalobcovi, keď v súvislosti s predajom svojho bytu na J. ul. č. X v B.,

uhradil aktuálny nedoplatok vo výške 600,- €. Odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť vyplýva aj z
prehľadu platieb, ktorý je súčasťou vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od
1.1.2016 do 30.9.2016 (č.l. 23 spisu), podľa ktorého žalovaný uhradil dňa 23.8.2016 sumu 604,56 €
na účet správcu. Nesporným však je, že podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za
rok 2016, ktoré správca realizuje k máju nasledujúceho roku, teda roku 2017 a pri ktorom porovnáva
predpísané a skutočne uhradené zálohové platby za užívanie bytu a spoločných priestorov domu so

skutočnými nákladmi na ich užívanie (č.l. 21 spisu), vznikol žalovanému za obdobie od 1.1.2016 do
31.9.2016 nedoplatok v žalovanej sume. Žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, tento
však na výzvu nereagoval. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalovaného zaviazal na
zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania, keďže sa žalovaný dostal so zaplatením dlžnej
sumy do omeškania.

6. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie preto postupom podľa § 262 ods.
1 a 255 ods. 1 C.s.p. správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

8. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).