Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/187/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116231922
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116231922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: D.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., K. 242, zastúpená JUDr. Daliborom Motyčkom, advokátom, so sídlom
Nitra, Štefánikova trieda 52, proti žalovanému: PUBLICUM IUVENE, o. z., so sídlom Nitra, Pri Strelnici
45, IČO: 37 860 143, zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom, so sídlom Nitra, Koceľova 2, o
určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 17. decembra 2018 č. k. 12C/437/2016-132 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky (výrok II.) m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zastavenia konania o zaplatenie
5.000 eur (výrok III.) p o t v r d z u j e .

III. Odvolanie žalovaného do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (výrok I.) o d m i e t a .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania (výrok IV.)
m e n í tak, že žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania (výrok
I.), určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 03. 2016 uzatvorená medzi žalobkyňou ako
postupcom a žalovaným ako postupníkom je neplatná (výrok II.), konanie v časti o zaplatenie sumy
5.000 eur zastavil (výrok III.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
(výrok IV.). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b), ods. 3,
§ 137, § 159 CSP, § 524 ods. 1, § 525 ods. 2, § 575 ods. 1, § 37 ods. 1,

2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 19 ods. 8, § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Poznamenal, že v prvom rade
sa musel vysporiadať s podnetom žalovaného na podanie návrhu na Ústavný súd SR na prerušenie
konania, ktorým žiadal, aby súd podal návrh na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky
o súlade právnych predpisov, konkrétne ustanovenia § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. po novele
č. 153/2017 Z. z. účinnej od 01. 09. 2017 s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň podal návrh na
prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP do právoplatného skončenia konania na ÚS SR

iniciovaného týmto podaním. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, preto nepodal návrh na začatie konania Ústavnému
súdu a návrh na prerušenie konania zamietol. Meritom veci nie je učenie reálnej vymáhateľnosti, resp.
zaplatenia postúpenej pohľadávky, ale výlučne hodnotenie platnosti, či neplatnosti Zmluvy o postúpenípohľadávok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Prípadný nález ústavného súdu (vyslovenie
nesúladu právnych predpisov) nemá akýmkoľvek spôsobom priamy súvis s meritom prejednávanej veci.
Súd prvej inštancie v prejednávanej veci skúmal aj existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne

na žiadanom určení. Naliehavosť právneho záujmu posudzoval v spojení s riešením otázky, či sa
žalobkyňou navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jej práva alebo neistoty v
jej právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho žalobného návrhu došlo k zmene právneho
postavenia žalobkyne, nakoľko žalobkyňa v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuťodstráneniespornostiaochranusvojichprávaoprávnenýchzáujmov.Nazákladerozhodnutia

súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky by k zmene právneho postavenia žalobkyne prišlo,
žalobkyňa bude vedieť, či je zmluva platná alebo neplatná, či pohľadávka je alebo nie je v jej vlastníctve,
či si má nechať pohľadávku alebo odplatu, už aj s poukazom na prebiehajúce konanie o zaplatenie sumy
5.000 eur pod sp. zn. 25C/129/2017. Konštatoval, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že došlo
k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobkyne na žalovaného voči Slovenskej republike,
zast. Slovenským pozemkovým fondom, ktorá spočívala v práve na vyplatenie náhrady za kúpnu cenu

titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a spol. MH Invest s. r. o., ktorej predmetom
bol predaj pozemkov, okrem iných aj vo vlastníctve právneho predchodcu. Rovnako nebolo sporné,
že Zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, pretože právny zástupca žalovaného na pojednávaní
uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, ale z iných dôvodov, pretože sa stala neplatnou
zo zákona. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol, že Zmluva o postúpení pohľadávok

je neplatná, pretože nikto nie je povinný plniť nemožné, keďže predmet plnenia je nemožný v celom
rozsahu, právny úkon je absolútne neplatný a pri následnej nemožnosti predmetu plnenia povinnosť
dlžníka zanikne. Konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur zastavil pre prekážku litispendencie,
pretože na Okresnom súdu Nitra prebieha pod sp. zn. 25C/129/2017 konanie o zaplatenie sumy 5.000
eur medzi žalobcom PUBLICUM IUVENE, o. z. a žalovanou D. Y., žaloba bola súdu doručená dňa 02.

10. 2017, pričom v predmetnej veci bol návrh na zmenu žaloby doručený súdu 20. 10. 2017, preto dospel
k záveru, že prekážka litispendencie je daná len vtedy, ak je na súde začaté konanie, ktoré má rovnaký
premet konania, rovnaké skutkové okolnosti a rovnaké strany sporu, ak nie je splnený čo len jeden znak,
nejde o tú istú vec (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/77/2009). Vo veci 12C/437/2016 a 25C/129/2017
nie je rozdiel v stranách sporu, ani v predmete konania, jedná sa o totožnosť nároku uplatneného

z rovnakého skutkového základu či skutkového deja, nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur vyplýva z
rovnakých skutkových okolností a právnych dôvodov. Nemôžu predsa prebiehať na súde o tej istej
veci dve konania, a keďže konanie vo veci 25C/129/2017 bolo začaté skôr, konanie o zaplatenie sumy
5.000 eur v prejednávanej veci pre prekážku litispendencie súd zastavil. O trovách konania rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo, keďže každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný, žalobkyňa bola úspešná v časti určenia
neplatnosti zmluvy, ale nebola úspešná vo zvyšnej časti podanej žaloby o uloženie povinnosti zaplatiť
žalovanému 5.000 eur, tu bolo konanie zastavené.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, výslovne uvádzajúc, že smeruje

proti rozhodnutiu v časti zamietnutia návrhu žalovaného na prerušenie konania (výrok I.), určenia
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 03. 2016 (výrok II.) a náhrade trov konania
(výrok IV.), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. S rozhodnutím, čo do napadnutých výrokov
nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie na vec nesprávne aplikoval právne predpisy, ako aj ustálenú
rozhodovaciu prax. Poukázal na skutočnosť, že novelou č. 153/2017 Z. z. účinnou od 01. 09. 2017 sa

zmenilo ust. § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom. V zmysle tejto novely nie je možné finančnú náhradu podľa § 19 ods. 8 zákona č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom previesť na tretiu
osobu. Predmetom tohto konania je o. i. určenie platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
Pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia je finančná náhrada podľa ustanovenia § 19 ods. 8

zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Vzhľadom
na znenie prechodných ustanovení, podľa ktorých v zmysle § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sa aj na plnenie finančných náhrad
podľa § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom prijatých do 31. 08. 2017 po 01. 09. 2017 použijú ustanovenia zákona v znení po jeho novele,

je toto ustanovenie zákona retroaktívne, nakoľko sa vzťahuje aj na prevody pohľadávok vykonané do
jeho účinnosti. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sž/28/2012 zo dňa 11. 03. 2014 a nález ÚS
SR sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995, v zmysle ktorých nikomu nemožno odňať jeho riadnym
spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Zo širšieho hľadiskatúto požiadavku treba chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex
tunc, t.j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona. Spätné postihovanie právne dovoleného konania
nie je možné. Ak sa však zákon vzťahuje na prevody práv vykonané do jeho účinnosti a vyhlasuje ich za

neplatné, je nepochybne retroaktívny a tým v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie
súdu prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania žalovaného, že meritom veci nie je učenie reálnej
vymáhateľnosti, resp. zaplatenia postúpenej pohľadávky, ale výlučne hodnotenie platnosti, či neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, neobstojí, pretože si
týmto súd prvej inštancie odporuje v odôvodnení svojho rozsudku vo výroku II. o určení neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávok. Ak by súd prerušil konanie a podal podnet na začatie konania na
ÚS SR o súlade právnych predpisov, ustanovenie § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení po novele č. 153/2017 Z. z. účinnej od 01.
09. 2017 s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a ÚS SR by dospel k záveru, ktorý má žalovaný, t.j. že
predmetné ustanovenie je retroaktívne, potom by žalovaný predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky
považoval za platnú. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne právne

posúdil to, či sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov na ÚS SR. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie o určení, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, považoval za predčasné,
pretože má za to, že súd mal konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania na ÚS SR o
súlade právnych predpisov, ustanovenia § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení po novele č. 153/2017 Z. z. účinnej od 01. 09. 2017 s

čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal aj posúdenie naliehavého
právneho záujmu žalobkyne, nakoľko má za to, že jej právne postavenie sa rozhodnutím súdu v tomto
konaní nezmení, pretože postúpené pohľadávky boli medzičasom žalobkyni zo strany SPF už vyplatené.
Taktiež aj vzhľadom skutočnosti konštatovanej súdom prvej inštancie, že medzi stranami sporu nebolo
sporné, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, nemohol existovať ani naliehavý právny záujem

žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. S poukazom na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (2 Cdo/110/02 zo dňa 24. 01. 2003, 5Cdo/548/2015 zo dňa 28.
09. 2016), v prípade, ak neexistuje sporné právo medzi stranami, tak nemôže byť daný ani naliehavý
právny záujem žalobkyne. Poukázal na to, že v rovnakej právnej veci vedenej na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 14C/436/2016, kde vystupovala na strane žalobcu sestra žalobkyne a na strane žalovaného

rovnaký žalovaný, ten istý súd konštatoval, že naliehavý právnym záujem nie je daný a žalobu zamietol.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie za účelom prerušenie konania až do právoplatného skončenia na Ústavnom súde Slovenskej
republiky, podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP zaviazal súd prvej inštancie na podanie návrhu na začatie

konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov, ustanovenia § 29d ods.
2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
po novele č. 153/2017 Z. z. účinnej od 01. 09. 2017 s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, eventuálne,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, čo do výroku I., eventuálne, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV. tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému

náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2.1 K odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že súdne konania, ktorých účastníkom je žalovaný,
sprevádzajú okolnosti, ktoré sú v priamom rozpore s hmotným a procesným právom, v rozpore so
základnými ústavnými princípmi ochrany práv žalobkyne a vedenia súdneho konania, legitímnymi

očakávaniami. Je nanajvýš znepokojivé a v rozpore s princípmi právneho štátu, ak vo veci konajúci
súd (aj v ostatných konaniach) rozhoduje vo veci izolovane, bez akejkoľvek nadväznosti na ostatné
prebiehajúce konania, ktoré priamo zasahujú a ovplyvňujú jej právne postavenie. Má za to, že v tomto
konaní nie je splnená ani jedna z procesných podmienok na prerušenie konania podľa § 162 CSP a
podanie návrhu o súlad právnych predpisov vytýkaných žalovaným. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na

začatie konania na Ústavnom súde a návrhu na prerušenie tohto konania v nadväznosti na rozhodnutie
súdu o jeho zamietnutí zotrvala na skutkovom a právnom závere, že nie je predmetom, ani účelom
tohto konania skúmať vymáhateľnosť plnenia z neplatného právneho úkonu a táto právna otázka je
vo vzťahu k meritu veci v celom rozsahu právne irelevantná. Stotožnila sa s právnymi závermi súdu
prvej inštancie ohľadne naliehavého právneho záujmu. Za nesporné považovala to, že má naliehavý

právnym záujem na určení (vyslovení) neplatnosti právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto konania.
Rozhodnutímoneplatnostiprávnehoúkonusažalobkyňastanevýlučnýmvlastníkompohľadávky,ateda
je oprávnený ponechať si finančné prostriedky vyplatené SPF v celej výške, a súčasne s vyslovením
neplatnosti právneho úkonu s poukazom na synalagmatický záväzok vyplývajúci z hmotného práva §457 Občianskeho zákonníka je žalobkyňa povinná vrátiť všetko, čo na podklade neplatného právneho
úkonu prijala, teda odplatu za postúpenie pohľadávky. Rozhodnutím v tejto veci vzniká prekážka res
iudicata k iným neskôr začatým súdnym konaniam, ktorých predmetom je totožné plnenie vyplývajúce

zo synalagmatického záväzku. Je nesporné, že žalovaný od začiatku všetkých konaní argumentuje, že
zmenou zákona zmluva zanikla, avšak aj napriek tejto skutočnosti v iných konaniach a veciach, podľa
vhodnosti argumentuje, že zmluva o postúpení pohľadávky je platne uzatvorená a je platná, titulom čoho
si uplatňuje proti stranám ďalšie nároky. Táto skutočnosť opäť len potvrdzuje naliehavý právny záujem
žalobkyne na tomto určení. Právo žalobkyne, ako aj jej právne postavenie je ku dnešnému dňu v celom

rozsahu neisté; je opakovane vystavovaná iným súdnym konaniam, ktoré prejednávajú totožný nárok,
ktorý závisí od posúdenia totožnej právnej skutočnosti, ktorý nárok a skutočnosť sú predmetom tohto
už skôr začatého konania. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolanie žalovaného odvolací súd
zamietol a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, výslovne uvádzajúc, že

smeruje len proti výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur (výrok III.) a výroku o
náhrade trov konania (výrok IV.). Namietala, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považovala za nepreskúmateľný a popierajúci
jej základné právo na spravodlivé súdne konanie a princíp právnej istoty. Súd prvej inštancie podľa
jej názoru nesprávnym spôsobom vyhodnotil skutkový, ako aj právny stav, pričom v celom rozsahu
ignoroval konštantnú judikatúru a právnu teóriu. Zdôraznila, že doplnenie petitu, ktoré učinila v priebehu
konania, predstavuje prijaté plnenie žalobcu titulom právneho úkonu, ktorý je predmetom určenia

neplatnosti v tomto konaní. Teda, na jednej strane je nevyhnutné určiť, že právny úkon je neplatný
a na strane druhej je v zmysle § 457 OZ každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal/prijal. Už v priebehu konania prezentovala právny názor, že v danom prípade sa
nejedná o prekážku litispendencie, keďže v prvom rade žalovaný (v druhom konaní ako žalobca)
nemôže viesť konanie, ktorého predmetom je plnenie totožné s týmto konaním, ktoré bolo začaté

skôr a v druhom rade sa v danom prípade jedná o synalagmatické záväzky, ktoré sú a môžu byť
prejednané výlučne v tomto konaní. Prekážka litispendencie sa vzťahuje na celé konanie ako celok,
a nie na jednotlivé úkony vykonané účastníkom konania v jeho priebehu, ktorými výlučne zosúlaďuje
právny stav (§ 457 OZ) v nadväznosti na rozhodovaciu prax súdov. Je toho názoru, že v konaní,
ktoré vedie žalovaný (o zaplatenie 5.000 eur) je súd povinný, vzhľadom na § 457 a rozhodovaciu

prax, takúto žalobu zamietnuť z dôvodu existencie negatívnych procesných podmienok (prekážok) a
z dôvodu procesnoprávnej neprípustnosti. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov a právnu teóriu, z
ktorej je nesporné, že strany sporu nie sú oprávnené nároky zo synalagmatických záväzkov uplatňovať
v samostatnom konaní. Poznamenala, že je celkom zrejmé, že samostatne podaná žaloba žalovaného
o zaplatenie je účelová, spôsobuje nedôvodné šírenie súdnych konaní a predstavuje exemplárny príklad

zneužitia práva. Požiadala odvolací súd, aby posúdil skutkový a právny stav v nadväznosti na všetky
konania medzi tými istými účastníkmi sporu a súčasne v súvislosti s ďalšími konaniami vedenými na
Okresnom súde Nitra, v ktorých je osoba žalovaného totožná. Vzhľadom na uvedené, navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok v časti III. výroku tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu
5.000 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v časti IV. výroku tak, že žalobkyňa má

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Čo sa týka náhrady trov odvolacieho konania, tieto
požaduje priznať v rozsahu 100%.

3.1 K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý stručne opísal priebeh konania po podaní žaloby.
Ďalej uviedol, že ak žalobkyňa, ešte k tomu aj právne zastúpená, podala žalobu o určenie neplatnosti

ňou tvrdeného synalagmatického právneho úkonu bez toho, aby žalobný návrh (petit) obsahoval aj
súčasné vrátenie prijatých plnení, nesie zodpovednosť za takto neúplne špecifikovaný žalobný nárok
sama žalobkyňa, ako aj za výsledok samotného konania o takomto predmete žaloby. K uplatneniu
nároku na zaplatenie 5.000 eur prostredníctvom samostatného súdneho konania doplnil, že to nie je
v rozpore so zákonom, pretože zákon takýto postup umožňuje. Žalovaný zvolením tohto postupu len

využil možnosti, ktoré mu zákon poskytuje a uplatnil svoj nárok v rámci upomínacieho konania, nakoľko
takýto postup bol preňho ekonomickejší, pretože ak by uplatnil svoj nárok v rámci vzájomnej žaloby, bol
by nútený uhradiť súdny poplatok vo výške 6 % zo sumy 5.000,- eur, zatiaľ čo v prípade upomínacieho
konania len polovicu, t. j. 3% zo sumy 5.000,- eur. Až doručenie platobného rozkazu na zaplatenie5.000,- eur v rámci upomínacieho konania zaktivizovalo žalobkyňu k tomu, aby podala návrh na zmenu
žaloby. Avšak, vzhľadom na všetky okolnosti a sled udalostí, je zrejmé, že dôvodom na podanie návrhu
na zmenu žaloby nie je to, že by žalobkyňa zrazu mala vôľu vrátiť prijaté plnenie z podľa nej neplatnej

zmluvy.
Jediným účelom podania návrhu na zmenu žaloby zo strany žalobkyne je to, že touto skutočnosťou
ako jedinou odôvodnila odpor voči platobnému rozkazu na zaplatenie 5.000 eur. Vo
vzťahu k tvrdenej nesprávnej aplikácii prekážky litispendencie odkázal na právnu teóriu, ktorú citoval
z publikácie M. Števček a kol. Civilný sporový poriadok - Komentár, 2016, str. 501. K žalobkyňou

uvedenejsynalagmatickejpovaheprávnehoúkonuuviedol,žeanilennetuší,včommávlastnevzájomná
povinnosť podľa žalobkyne spočívať. Upozornil na nespornú a preukázanú skutočnosť, že žalobkyni
bolo v decembri 2016 plnenie z postúpenej pohľadávky zo strany dlžníka (SPF) už vyplatené, čiže
už raz postúpenú pohľadávku zinkasovala ešte raz v plnom rozsahu bez vynaloženia akýchkoľvek
nákladov súvisiacich s jej identifikáciou a vysporiadaním, ktoré znášal žalovaný. Poukázal na znenie
§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splnením dlh zanikne. Vychádzajúc z vyššie

uvedeného má vzájomná povinnosť žalovaného spočívať vo vrátení (prevedení) vlastníckeho práva k
už neexistujúcej (zaniknutej) pohľadávke. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní v
žiadnom prípade nemôže ísť o synalagmatickú povahu právneho úkonu. Na základe vyššie uvedeného
sformuloval rovnaký odvolací petit, aký uviedol vo svojom odvolaní.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, ako aj
žalovaným, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP s výnimkou napadnutého výroku
I.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý

rozsudoksúduprvejinštancievmedziachdanýchrozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal vec
beznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásenímrozsudkuapopreskúmanízákonnosti
a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých
výrokoch II. a IV. (týkajúcich sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a náhrady trov

konania) je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobu v časti napadnutého výroku II. zamieta a v
časti napadnutého výroku IV. tak, že žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Zároveň rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III. (týkajúcom sa
zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie (zamietnutie

návrhu na prerušenie konania) podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

5. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou v predmetnej veci
domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 03.

2016 a po pripustení zmeny žaloby na základe uznesenia zo dňa 20. 06. 2018 č. k. 12C/437/2016-89 aj
zaplateniasumy5.000eur.Vykonanýmdokazovanímsúdprvejinštanciezistilnasledovnýskutkovýstav:
Listom zo dňa 25. 02. 2016 oslovil Mgr. Ivan Košťál, advokát, prostredníctvom svojej advokátskej
kancelárie žalobkyňu s ponukou majetkovo - právneho vysporiadania. Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 22. 03. 2016 žalobkyňa ako postupca postúpila na žalovaného ako postupníka pohľadávku

voči Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom na základe Kúpnej zmluvy č.
05087/2015-PKZP-K040167/15.00 a Kúpnej zmluvy č. 05077/2015-PKZP-K40166/15.00, uzatvorených
medzi menovaným ako predávajúcim nakladajúcim s pozemkami neznámych vlastníkov a spoločnosťou
MH Invest, s. r. o., IČO: 36 724 530, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, predmetom ktorej je
predaj pozemkov, aj právneho predchodcu žalobkyne, pôvodne zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Z.,

KNC parc. č. 2713 - orná pôda o výmere 1620 m2 v podiele 1/1, na LV č. XXXX, kat. úz. B., KNE
parc. č. 433 - orná pôda o výmere 1299 m2 v podiele 1/24, na LV č. XXXX, kat. úz. B., KNE parc. č.
434 - orná pôda o výmere 1481 m2 v podiele 1/24. Žalobkyňa ako postupca prehlásila, že je právnym
nástupcom po neb. A. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX (starý otec postupcu) a neb. O. L.,
rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX (jediný potomok - dcéra neb. A. P. a matka postupcu)

a predmetné pozemky nadobudla ako oprávnený dedič okamihom smrti poručiteľa dedením. V Dodatku
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky bola dojednaná cena za postúpenie pohľadávky vo výške 5.000
eur. Dňa 22. 03. 2016 žalobkyňa splnomocnila Mgr. Ivana Košťála, advokáta, na zastupovanie vo veci
pohľadávky voči SR zast. Slovenským pozemkovým fondom na základe Kúpnej zmluvy č. 05087/2015-PKZP-K040167/15.00aKúpnejzmluvyč.05077/2015-PKZP-K40166/15anazastupovanievdedičskom
konaní o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. A. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.
Žalobkyňa nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 17. 10. 2016 okrem iného peňažnú

pohľadávku voči SPF z titulu kúpnych zmlúv vo výške 26.228,44 eura v podiele 1/2. V priebehu konania
podal žalovaný podnet na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky a návrh na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný sa svojím návrhom na prerušenie konania domáhal
iniciovania konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky z dôvodu nesúladu ustanovenia § 29d
ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

v znení po novele č. 153/2017 Z. z. účinnej od 01. 09. 2017 s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. O
predmetnej žalobe, ako aj o návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom špecifikovaným v bode 1. tohto rozsudku.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v prvom rade zaoberal otázkou, aký charakter má žaloba o
určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky (či ide o klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm.
c) CSP, alebo žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP). Z formulácie žalobného

petitu, predovšetkým z obsahu podanej žaloby, jednoznačne vyplýva, že v prejednávanom prípade sa
jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa právnej doktríny právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňou podaná
žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky typologicky patrí medzi žaloby o určenie

právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti je však
Civilným sporovým poriadkom limitovaná, pretože takýto druh žaloby možno podať len v tom prípade, ak
to vyplýva z osobitného predpisu - predovšetkým z hmotného práva. Žalobný návrh, znejúci na určenie
právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je treba považovať za vadný. V predmetnom
prípade však odvolaciemu súdu nie je známa existencia osobitného predpisu, z ktorého by vyplývala

možnosť podania takejto žaloby. Odvolací súd tak dospel k záveru o prípustnosti podanej žaloby, a to z
dôvodu neexistencie osobitného hmotno-právneho predpisu, z ktorého by taká možnosť vyplývala.

12. Okrem toho, ak by aj žaloba žalobkyne bola prípustná z hľadiska splnenia podmienok ustanovených
v dikcii § 137 písm. d) CSP, žalobkyňa by nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V

zmysle ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný spravidla
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho postavenie právne neistým. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená, čo do naliehavého
právneho záujmu, v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má
preventívny charakter, je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Avšak

aj v takých prípadoch, ak je už porušenie subjektívneho práva dokonané, bude daný naliehavý právny
záujem na určení spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi stranami,
a tak naplní svoj preventívny charakter - zabráni ďalším prípadným sporom medzi stranami. Doktrína
preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem
vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Z tejto

neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o
existencii (neexistencii) predmetného práva. Ak bola podaná určovacia žaloba a následne aj žaloba
na plnenie, znamená to, že došlo k porušeniu práva a žalobca tým v zásade stratil naliehavý právny
záujem na určení práva. Súd v takomto prípade určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Pre úplnosť odvolacísúd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 91/2006, v ktorom skonštatoval, že
nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací
návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (podobné závery

vyjadril Najvyšší súd tiež v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 340/2006, 1Cdo 13/2010, 3Cdo 56/2011, 1Cdo
324/2014, 3Cdo 887/2015, 5Cdo 345/2015, 8Cdo 26/2016). Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého,
ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej
určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). Žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení (záujem na určení vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) aj z toho

dôvodu, že by vyslovením neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nič nedosiahla, pretože jej právne
postavenie by sa absolútne nezmenilo oproti času, kedy podávala žalobu. Inak povedané, ak obe strany
považovali zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú, mali si vydať plnenia, ktoré si vzájomne poskytli
tak, aby neprišlo k bezdôvodnému obohateniu niektorej zo strán. Navyše, ak aj žalobkyni bola vyplatená
náhrada od Slovenského pozemkového fondu za postúpené pohľadávky, nie je zrejmé, za akým účelom
iniciovala súdne konania a formulovala žalobný (dokonca aj odvolací) petit, podľa ktorého mala vrátiť

žalovanému sumu 5.000 eur, pričom jej právne postavenie by stále ostalo bezo zmeny. Vzhľadom na
uvedené, odvolací súd napadnutý výrok II. (určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) zmenil
podľa § 388 CSP (keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zrušenie) tak, že
žalobuvčastiourčenieneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyzamietolprenedostatoknaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

13. Vo vzťahu k odvolaniu smerujúceho proti výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy
5.000 eur (výrok III.) odvolací súd poznamenáva nasledovné: Súd prvej inštancie správne zastavil
konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur pre existenciu prekážky litispendencie, a to s poukazom na
vtedy prebiehajúce konanie na Okresnom súde Nitra sp. zn. 25C/129/2017 medzi rovnakými stranami

konania, kde žalobkyňa vystupovala na strane žalovanej a žalovaný na strane žalobcu, s rovnakým
predmetom konania ako v tomto konaní (zaplatenie sumy 5.000 eur), pri existencii rovnakých skutkových
okolností ako v tomto konaní. Súd prvej inštancie prihliadol na ustanovenie § 161 odsek 1 CSP, z
ktorého vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či sú procesné podmienky
splnené. Navyše, v čase rozhodovania krajského súdu v tomto konaní mu je ako odvolaciemu súdu z

jeho úradnej činnosti známa už aj prekážka rei iudicate, pretože vec vedená na Okresnom súde Nitra
sp. zn. 25C/129/2017 je už právoplatne skončená, keďže Krajský súd v Nitre ako súd odvolací odvolanie
podané vo vyššie označenej veci proti rozsudku pre zmeškanie uznesením zo dňa 17. 12. 2019 č.
k. 9Co/140/2019-227 odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (podľa § 356 písm. b/ CSP).

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vymedzuje dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb
(sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní
zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom (resp. návrhom),

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na
rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu
a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Odvolací súd bol povinný prihliadať na
splnenie procesných podmienok počas celého konania (aj počas odvolacieho konania), keďže táto
povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol

výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide zároveň o jediný prípad, keď nie je odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2), Na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, môže dokonca
odvolací súd vykonať dôkazy aj bez návrhu sporových strán (§ 384 ods. 4). Vzhľadom na skutočnosť,
že po vydaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bola vec na Okresnom súde Nitra sp. zn.
25C/129/2017 právoplatne skončená, ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu,

aby o tom istom nároku medzi tými istými stranami opätovne rozhodoval. Odvolací súd nad rámec
uvedeného, súčasne reagujúc na odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá ďalej namietala, že z dôvodu
požiadavky vyjadrenia synalagmatického záväzku (plnenia), bolo možné o plnení vo výške 5.000 eur
rozhodnúť len v tomto konaní, v ktorom súd prvej inštancie súčasne rozhodoval o neplatnosti Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 03. 2016, uzavretej medzi stranami sporu, odkazuje na svoju

argumentáciu vo vyššie označenom, skoršom rozhodnutí zo dňa 17. 12. 2019 č. k. 9Co/140/2019-227,
ktoré založilo toho času čiastočne aj prekážku veci rozsúdenej pre toto konanie. Odvolací súd v
predmetnom rozhodnutí uviedol, že kombináciou žaloby na určenie neplatnosti zmluvy a žaloby na
plnenie nie je vyjadrený synalagmatický charakter plnenia, pretože tzv. synalagmatický (vzájomnepodmienený) záväzok vyjadruje reštitučnú povinnosť vrátiť si obojstranné plnenie z bezdôvodného
obohatenia, teda vyjadruje vzájomnú viazanosť a podmienenosť práv a povinností zo zrušenej zmluvy,
čo však nie je prípad žalovanou požadovaného návrhu rozhodnutia v tomto konaní. Okrem toho,

argumentácia vyjadrená vo vyššie uvedenom rozhodnutí je už bezpredmetná, a to pre prekážku rei
iudicate, ktorá znemožnila odvolaciemu súdu meritórny prieskum napadnutého výroku o zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur.

14. K odvolaniu žalovaného, ktorý podal odvolanie aj proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie

(ktorým súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania), odvolací súd poznamenáva, že súd
prvej inštancie strany konania nesprávne poučil, keď v poučení výslovne pripustil možnosť podania
opravného prostriedku - odvolania. Voči predmetnému rozhodnutiu Civilný sporový poriadok odvolanie
nepripúšťa, keďže ustanovenie § 357 písmeno n) CSP pripúšťa odvolanie len proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. V predmetnom prípade sa
však jednalo o zamietnutie návrhu na prerušenie konania podľa § 162 písm. b) CSP, v ktorom prípade

úprava § 357 písmeno n) CSP odvolanie nepripúšťa. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon
vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené
platíivprípade,pokiaľrozhodnutieobsahujenesprávnepoučenieomožnostipodaťodvolanie.Poučenie
o prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému v skutočnosti zákon odvolanie nepripúšťa,
nezakladá procesné účinky podaného odvolania a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa

§ 386 písm. c) CSP ako neprípustné. S poukazom na uvedené, odvolací súd odvolanie žalovaného
proti napadnutému výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie (zamietnutie návrhu na prerušenie konania)
odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné, pričom sa už nemohol zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia v tejto napadnutej časti.

15. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP, pričom odvolací súd priznal úplne úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok trov
konania (trov prvoinštančného a odvolacieho konania) v rozsahu 100%.

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, majúc na zreteli predovšetkým ustanovenie § 396 ods.
2 CSP, odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov celého konania zohľadnil výsledok

odvolacieho konania, v ktorom bol žalovaný úspešný, pretože vo svoj prospech dosiahol
zmenu ním napadnutých výrokov II. a IV. a žalobkyňa bola neúspešná v časti odvolania smerujúceho
proti III. napadnutému výroku, čo možno považovať takisto za jeho úspech. K napadnutému výroku
I. rozsudku súdu prvej inštancie (v ktorej časti odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol) odvolací
súd poznamenáva, že v tomto prípade išlo o procesný návrh, preto v tejto časti nemožno merateľne

hodnotiť meritórny úspech žalobkyne. Vo zvyšnej časti bola žalobkyňa úplne neúspešná, pretože všetky
ďalšie výroky (II., III. a IV.) vyznievajú výlučne v prospech žalovaného, ktorý sa tak stal úspešný v celom
rozsahu (nepatrnú časť jeho procesného neúspechu odvolací súd nemohol zohľadniť ako meritórny
úspech žalobkyne). O trovách celého konania rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v bode IV.
výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).