Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111219633
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111219633.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, XXX XX D., zast.
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35
728 116, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, 811 07
Bratislava, IČO: 35 886 625, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa
15. 01. 2015 č. k. 25Cb/83/2011-109, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 01. 2015 č. k.
25Cb/83/2011-109 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn.

RK/11/ALS/10 vydaného dňa 23. 03. 2011 rozhodcom JUDr. Milanom Švecom zapísaným v zozname
vedenomAsociáciouleasingovýchspoločnostíSlovenskejrepubliky,atoaždoprávoplatnéhoskončenia
predmetného konania.

V odôvodnení súd uviedol, že v predmetnej veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK/11/
ALS/10 zo dňa 23. 03. 2011 z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky požiadal žalobca v rámci

svojej žaloby o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd dôvody žiadaného odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku opätovne posúdil v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu
č. k. 1Cob/364/2013-106 a dospel k záveru, že predmetná žaloba nebola účelovo
podaná a vzhľadom na jej obsah nie je možné ju považovať za zjavne nedôvodné uplatnenie práva.
Súd zdôraznil, že týmto konštatovaním neprejudikuje právo žalobcu, ale len hodnotí žalobcom tvrdené

skutočnosti vo vzťahu k ich prípadným následkom, t.j. či v prípade ich preukázania by takéto dôvody
viedlikzrušeniurozsudku.Vzmysležalobcomuvedenýchdôvodovaskutočnostíjepotrebné,abysasúd
vo veci samej vysporiadal s otázkou platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o ručení zo
dňa 02. 06. 2008. Vzhľadom na to, že žalobca svoj návrh na odklad vykonateľnosti podložil aj súhlasným
stanoviskom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. 05. 2011 sp. zn. 31Cdo/1945/2010, súd
ďalej konštatoval, že pre konečné rozhodnutie vo veci bude tiež nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal

aj s otázkou, či je platná rozhodcovská doložka, ktorá určuje, že spory, ktoré vzniknú v súvislosti s
predmetnou úverovou zmluvou, sa majú prejednávať pred rozhodcom vybraným zo zoznamu rozhodcov
vedeného pri Asociácii leasingových spoločností SR, a že v rozhodcovskom konaní sa bude postupovať
podľa procesných zásad rozhodcovského konania vypracovaných Asociáciou leasingových spoločností
SR.

Súd ďalej s poukazom na postavenie žalobcu, ktorý je fyzickou osobou oproti žalovanému, ktorý
je právnickou osobou, mal za to, že zaplatenie peňažného plnenia vo výške 132.918,- Eur spoluso zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania by bolo spôsobilé žalobcovi privodiť ujmu. Naopak
prípadným neskorším zaplatením žalovanej sumy zo strany žalobcu by žalovaný ako oprávnený nemal
byť poškodený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na § 40 ods. 2 a § 41 ods. 1 veta prvá zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského
rozsudku až do právoplatného skončenia predmetného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne
posúdil, a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovaného sa nemožno stotožniť so záverom súdu o dôvodnosti
návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa súd prvého stupňa
vôbec nezaoberal so základným predpokladom dôvodnosti tohto návrhu. Súd prvého stupňa tak dospel

k rozhodnutiu o odklade vykonateľnosti bez posúdenia, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vôbec obsahuje relevantné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca tiež namietal, že
súdprvéhostupňanezdôvodnil,zakýchdôvodovvyužilsvojeprávorozhodnúťoodkladevykonateľnosti,
ale len stroho konštatoval, s ktorými otázkami sa bude nutné vo veci samej zaoberať. Rovnako nie je
zrejmé, na základe akých skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že zaplatenie peňažného

plnenia spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania by bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi,
pričom na druhej strane konštatoval, že odkladom a prípadným neskorším zaplatením žalovanej sumy
zo strany žalobcu žalovanému ako oprávnenému by žalovaný nemal byť poškodený.

Žalovaný uviedol, že aj keby súd vychádzal z argumentačného stanoviska Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 31Cdo/1945/2010, podľa tohto je podmienkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka absencia priameho určenia rozhodcu ad hoc, resp. konkrétny spôsob jeho
určenia. V predmetnej rozhodcovskej doložke však bol proces určenia rozhodcu explicitne špecifikovaný
tak, že rozhodca môže byť vybratý výlučne len zo zoznamu rozhodcov vedeného pri Asociácii
leasingových spoločností SR. Žalovaný ďalej argumentoval, že v zmysle rozhodcovskej doložky bolo

medzi účastníkmi dohodnuté, že v rozhodcovskom konaní bude postupované podľa
procesných zásad rozhodcovského konania vypracovaných Asociáciou leasingových spoločností SR.
Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že
zákonodarca uvedenú možnosť nevylučuje, ba naopak, v jednotlivých ustanoveniach možnosť dohody
zmluvných strán ohľadom procesných pravidiel predvída.

K odvolaniu žalovaného sa dňa 15. 04. 2015 písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa po vecnej, ako aj právnej stránke za správne a dostatočné. Podľa
jeho názoru súd predbežne posúdil argumentáciu žalobcu, ako aj žalovaného, pričom dospel k záveru,
že existuje základný predpoklad oprávnenosti nároku žalobcu na zrušení rozhodcovského rozsudku,

ktorý mal súd preukázaný novými skutočnosťami uvádzanými žalobcom. Všetky ostatné sporné otázky
pritom budú predmetom konania vo veci samej. K hodnoteniu následkov odkladu vykonateľnosti pre
účastníkov, ktoré je obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu, žalobca uviedol, že táto časť odôvodnenia
rozhodnutia je fakultatívna a podporná, pretože zákonným predpokladom odkladu vykonateľnosti je
možný úspech žalobcu v spore bez zreteľa na rozsahu zásahu, ktorý sa tým vyvolá. Zároveň súhlasil

s názorom, že výkonom exekúcie voči žalobcovi by došlo k neodvrátiteľnému zásahu, ktorý nebude
možné navrátiť do pôvodného stavu, zatiaľ čo žalovaný disponuje s exekučným titulom, ktorého
platnosť je spochybnená, a v prípade úspechu v tomto spore môže pokračovať v začatom
exekučnom konaní, bez ujmy na možnosti uspokojenia svojho nároku.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Súd prvého stupňa po posúdení dôvodov podanej žaloby a žiadaného odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že predmetná žaloba nebola účelovo podaná a vzhľadom
na jej obsah nie je možné ju považovať za zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z tohto záveru súdu
vyplýva, že súd prvého stupňa mal osvedčený základný predpoklad dôvodnosti podanej žaloby v mieredostačujúcej pre rozhodnutie o žiadanom odklade vykonateľnosti rozhodnutia, a to skutočnosťami,
ktorými žalobca vo svojej žalobe popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a s ktorými sa bude súd bližšie zaoberať vo veci

samej. To, či sú tieto skutočnosti spôsobilé v konečnom dôsledku privodiť zrušenie rozhodcovského
rozsudku, nie je možné posúdiť už v štádiu rozhodovania o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, a preto
aj rozhodnutie súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti môže byť odôvodnené len primerane stupňu
osvedčenia dôvodnosti žaloby v tomto štádiu konania, čo však zároveň nezakladá nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu.

Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nepodloženej argumentácie súdu o možných následkoch
odkladu vykonateľnosti rozhodnutia pre účastníkov predmetného konania, odvolací súd má za to, že
úvaha súdu je tu možná len vo všeobecnej rovine, a teda, že výkonom exekúcie voči žalobcovi
môže dôjsť k závažnejšiemu zásahu do jeho majetkovej sféry, po ktorom už nebude možné
navrátiť pôvodný stav v prípade jeho úspechu v tomto konaní, pričom žalovaný, ak bude v tomto

konaní úspešný, bude môcť naďalej vymáhať svoju judikovanú pohľadávku, a to bez podstatnejšieho
zhoršenia možnosti jej uspokojenia.

Odvolací súd stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci existuje dôvod na
odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.