Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011423
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113011423.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a členov senátu Márie

Kramárovej a Ing. Miloslava Lipovského v trestnej veci proti obžalovanému Y. P., nar.: XX.XX.XXXX
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 19. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y. P., nar.: XX.XX.XXXX v V., trvale bytom I., F.. F. č. XXXX/XX, t.č. v UVTOS Leopoldov

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

v bode 1:

dňa 25.07.2011 v čase od 01.00 hod. do 05.15 hod. v Trnave na ul. Trstínskej č. 1 v pohostinstve EMIR
nezisteným spôsobom rozbil výkladové okno, následne vylomil a ohol 2 ks mreží, cez ktoré sa dostal do
pohostinstva EMIR do časti, kde sa nachádzajú 4 výherné automaty, ktoré nezisteným spôsobom vypáčil
a následne z nich vybral finančnú hotovosť vo výške 70,- Eur, čím spôsobil poškodenej spoločnosti

DIVUS GAME, s.r.o. ako vlastníkovi výherných automatov škodu krádežou hotovosti vo výške 70,- Eur,
škodu poškodením výherných automatov vo výške 120,- Eur a B. Z., nar.: XX.XX.XXXX v Trnave, trvale
bytom Cífer, v tom čase podnikajúcemu pod obchodným menom B. Z. - EMIR, s miestom podnikania
D., W. č. 770/12, IČO: 30 755 506 škodu poškodením zariadenia vo výške 100,- Eur, pričom skutku
sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/17/2011 zo dňa
10.02.2011, právoplatným dňa 11.02.2011 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

v bode 2:

od presne nezistenej doby do 00.30 hod. dňa 03.02.2012 prechovával papierovú skladačku z alobalu
obsahujúcu svetlohnedý práškový materiál, pričom v uvedenom čase bol zadržaný príslušníkmi
Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Odboru kriminálnej polície Trnava, bezprostredne pri pokuse vykonať

krádež vlámaním do objektu v Trnave na ul. A. Žarnova č. 7 a skladačku následne po predchádzajúcej
výzve povereného príslušníka PZ v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal v kancelárii
v budove Krajského riaditeľstva PZ Trnava na Kollárovej ul. č. 31 v Trnave, pričom táto obsahovala
svetlohnedý práškový materiál s hmotnosťou 977 mg a s priemernou koncentráciou 8,4% hmotnostného
heroínu (vyjadrené ako voľná báza), t.j. 82 mg absolútneho heroínu, čo zodpovedá 4-8 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, pričom heroín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných

látok,v bode 3:

v presne nezistenej dobe a na neznámom mieste si zadovážil omamné a psychotropné látky a tieto vo
forme dvoch alobalových skladačiek s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou
128 mg a s obsahom viac ako 20 mg účinnej látky metamfetamínu zodpovedajúce minimálne dvom
obvykle jednorazovým dávkam drogy, prilepil zozadu na skladaciu pohľadnicu, ktorú vložil do listovej
obálky s uvedením adresáta „kamarát Q. B., Ps-X/X J., PSČ 920 41 a dňa 25.01.2012 v Trnave, na

pošte Trnava 1 podal na prepravu, listová obálka bola dňa 27.01.2012 doručená do Ústavu na výkon
trestu a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, kde bola zadržaná, pričom metamfetamín je zaradený v
zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

v bode 1:

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a taký čin spáchal, hoci bol za taký

čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

v bode 2:

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku vo väčšom rozsahu,

v bode 3:

neoprávnene zadovážil a dal prepraviť psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

v bode 1:

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),

v bode 2:

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona,

v bode 3:

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona,

z a t o

s a o d s u d z u j ePodľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému -
B. Z., nar.: XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D. škodu vo výške 100,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému -
spoločnosti DIVUS GAME, s.r.o. so sídlom Zavarská 10/H/8023, Trnava, IČO: 36 239 488 škodu vo
výške 190,- Eur.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúdzrušujevýrokotreste,ktorýbolobžalovanémuuloženýtrestným

rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 0T/31/2012-51 zo dňa 04.02.2012, právoplatný dňa 04.02.2012
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 21.08.2013 obžalobu č.

2Pv 397/11-52 zo dňa 16.08.2013 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Dodatkom č. 3 k Rozvrhu práce súdu na rok 2016 došlo k prerozdeleniu veci a vec obžalovaného bola
pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 15T, pričom obžalovaný podaním zo dňa 26.05.2016
doručeným súdu dňa 01.06.2016 oznámil, že nesúhlasí so zmenou senátu a žiada, aby bolo hlavné

pojednávanie vykonané odznova.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 20.10.2016, 20.01.2017, 06.03.2017 a 19.06.2017, na ktorom
vykonal dokazovanie:
- výsluchom obžalovaného,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného B. Z. zo dňa 23.04.2013 na čl. 54,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného U. Z. zo dňa 23.04.2013, na čl. 64,
- čítaním odpovede poškodeného spoločnosti DIVUS GAME, s,r.o. zo dňa 23.04.2013, na čl. 65,
- výsluchom svedkyne Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka V. V., nar. XX.XX.XXXX

- výsluchom svedka Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka Q. B., nar. XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka I. S., nar. XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedkyne G. S., nar. XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka W. D., nar. XX.XX.XXXX,

- výsluchom svedka Q.. Y. P., na. XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka mjr. Q.. X. R., nar. XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka O. O., nar. XX.XX.XXXX,
- oboznámením vyčíslenia škody poškodeného DIVUS GAME s.r.o. na čl. 76,
- oboznámením výpisu z obchodného registra spol. DIVUS GAME s.r.o na čl. 520,

- oboznámením výpisu zo živnostenského registra poškodeného B. Z. pre obchodné meno B. Z.- EMIR
na čl. 521-522,
- oboznámením odpisu z registra trestov obžalovaného na čl. 523-524,
- oboznámením lustrácie v registri priestupkov obžalovaného na čl. 462-463,
- oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.: 0T/31/2012,

- oboznámením odborného vyjadrenia na čl. 77,
- oboznámením lustrácie REGOB na čl. 525.

Po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2016 prítomný zástupca poškodeného
spoločnosti DIVUS GAME, s.r.o. pán U. Z. uviedol, že žiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku

obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške, v akej táto bola uplatnená vprípravnom konaní. Keďže poškodený B. Z. prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2016 nebol,
súd podľa ustanovenia § 256 ods. 2 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jeho výsluchu zo dňa
23.04.2013 na čl. 54, kde tento poškodený uviedol, že sa nevie vyjadriť k spôsobenej škode a nežiada

o žiadnu náhradu škody.

Súd následne obžalovaného poučil podľa § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z
vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) resp. písm. c) Trestného poriadku ako aj o
následkoch prijatia vyhlásenia obžalovaného, pričom obžalovaný po porade so svojim obhajcom urobil

vyhlásenie, že zo spáchania skutkov v bode 1 a 2 obžaloby sa cíti byť vinný a v bode 3 obžaloby sa
cíti byť nevinný.

Súd vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal
obžalovaný spáchanie skutkov, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s rozhodovaním o vine a
treste vo vzťahu ku skutku pod bodom 3 obžaloby a súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade

škody pokiaľ ide o skutky pod bodmi 1 a 2 obžaloby.

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2016 vypovedal, že pokiaľ ide o
skutok v bode 1 obžaloby, čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, s týmto súhlasí. Ku skutku
v bode 3 vypovedal, že sa stretol s istou G., jej priezvisko uviesť nevie, vie len, že je z Piešťan, nevie v

akom čase to bolo, nevie ani mesiac, stretol sa s ňou v Trnave na železničnej stanici. Bolo to náhodné
stretnutie, nakoľko bol v minulosti užívateľom drog stretával sa aj s takýmito ľuďmi V tej dobe mohla
mať okolo 30-33 rokov. Bola od obžalovaného nižšia, štíhla, bola narkomanka. Obžalovaný bol v tom
čase prepustený z výkonu trestu a priateľ Zuzany, ktorý je aj priateľom obžalovaného - Q. B., bol v tom
čase vo výkone trestu odňatia slobody. G. mu chcela napísať, obžalovaný jej dal adresu, boli spolu na

káve niekde na stanici, ona mu vypisovala nejakú pohľadnicu, pričom obžalovaný nebol pri tom, ako túto
pohľadaniu vypisovala, bol na toalete. Vypísala ju a obžalovaný ju odoslal, nevie či už preto, že sa ona
ponáhľala, alebo on mal cestu okolo pošty. Kúpil známku, zbežne si prečítal pohľadnicu, bolo tam nejaké
venovanie. Na pohľad nebolo vidno, že by v pohľadnici mali byť nejaké drogy a túto pohľadnicu odoslal.
Keby vedel, že v pohľadnici boli schované drogy, nikdy takúto vec neurobí. Pohľadnicu do obálky vložil

obžalovaný, kto obálku zalepil si už presne nepamätal, ale nepoprel, že to mohol byť aj on a pripustil,
že to mohol byť on, kto nalepil známku na obálku.

Prítomným stranám bol v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Trestného poriadku predložený vecný
dôkaz, a to obálka a skladacia pohľadnicu, pričom obžalovaný uviedol, že pokiaľ ide o obálku je to ona a

čo sa týka pohľadnice, túto identifikovať nevedel, ale nevylúčil, že je to tá pohľadnica, ktorá bola v obálke.

Súd následne pokračoval v hlavnom pojednávaní v dňoch 20.01.2017 a 06.03.2017, na ktorom
vykonával dokazovanie výsluchmi svedkov vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného ku skutku v
bode 3/ výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2017 ale obžalovaný uviedol, že chce urobiť aj ku skutku v bode
3/ obžaloby vyhlásenie, že je vinný, ktoré aj po poučení podľa § 257 Trestného poriadku aj urobil a
súd toto vyhlásenie obžalovaného aj prijal a súčasne vyhlásil, že v rozsahu, v akom priznal obžalovaný
spáchanie skutku sa dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s rozhodovaním o treste

vo vzťahu ku skutku pod bodom 3 obžaloby. Z tohto dôvodu súd na tomto hlavnom pojednávaní ani
nepristúpil k výsluchu posledného svedka Q. X., nar.: XX.XX.XXXX.

K postupu podľa § 257 Trestného poriadku na tomto mieste súd poznamenáva, že Trestný poriadok
v žiadnom ustanovení nevylučuje, aby súd mohol postupovať podľa ustanovenia § 257 Trestného

poriadku a prijať vyhlásenie obžalovaného v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom na tomto nič nemení
ani skutočnosť, že súd už podstatnú časť dokazovania vo vzťahu k spáchaniu skutku pod bodom 3/
obžaloby vykonal. Cieľom, ktorý predmetné ustanovenie sleduje, je na jednej strane dať obžalovanému
možnosť sa principiálne vyjadriť k tomu, čo je mu v obžalobe kladené za vinu, a teda urobiť vyhlásenie,
že je nevinný, vinný resp. že nepopiera spáchanie skutku či skutkov uvedených v obžalobe a súčasne

možnosť pre súd, aby dokazovanie ohľadne viny obžalovaného v prípade urobenia vyhlásenia o vine
resp. nepopretí spáchania skutku nevykonal a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste,
ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody.Z uvedených dôvodov preto súd nezistiac žiadne prekážky pre takýto postup vyhlásenie obžalovaného
ohľadne jeho viny aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ obžaloby prijal a pokračoval vo vykonávaní
dokazovania len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Zo zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného U.a Z.a zo dňa 23.04.2013 na čl. 64 vyplynulo, že tento
poškodený žiada o náhradu škody, pričom pokiaľ ide o jej výšku, túto uviedol do zápisnice o svojom
predchádzajúcom výsluchu.

Z odpovede poškodeného spoločnosti DIVUS GAME, s,r.o. zo dňa 23.04.2013 na čl. 65 ako aj z
vyčíslenia škody poškodeného DIVUS GAME s.r.o. na čl. 76 vyplynulo, že tomuto poškodenému bola
spôsobená celková škoda vo výške 190,- Eur, z toho 70,- Eur odcudzením hotovosti a 120,- Eur
poškodením výherných hracích prístrojov.

Z výpisu z obchodného registra spol. DIVUS GAME s.r.o na čl. 520 vyplynulo, že táto spoločnosť má

svoje sídlo stále na adrese Zavarská 10/H/8023, Trnava.

Z výpisu zo živnostenského registra poškodeného B.a Z.a pre obchodné meno B. Z.- EMIR na
čl. 521-522 vyplynulo, že poškodený dňa 30.06.2016 ukončil svoju podnikateľskú činnosť, ktorú
prevádzkoval pod obchodným menom B. Z.- EMIR s miestom podnikania na adrese Cífer, Severná č.

770/12 a s prideleným IČO: 30 755 506, a to vo všetkých predmetoch podnikania.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného na čl. 523-524 vyplynulo, že obžalovaný bol celkom 14 krát
súdne trestaný, pričom pod poradovým číslom 11 je zapísané odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp.zn.: 4T/36/2011 zo dňa 18.07.2011, právoplatným dňa 05.08.2011, ktorým bol

obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody 9 (deväť) mesiacov za súčasného zrušenia výroku
otreste,ktorýbolobžalovanémuuloženýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.:0T/17/2011
zo dňa 10.02.2011, právoplatným dňa 11.02.2011 a pod poradovým číslom 12 je zapísané odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/31/2012 zo dňa 04.02.2012, právoplatným dňa
04.02.2012 ktorým bol obžalovanému uložený test odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri)

mesiace so zaradením do výkonu trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pričom tento trest obžalovaný vykonal dňa 23.05.2013.

Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného na čl. 462-463 vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním
skutkov uvedených v bodoch 1/ až 3/ výroku tohto rozsudku spáchal 1 priestupok proti majetku, za čo

mu bola uložená pokuta vo výške 80,- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/31/2012 vyplynulo, že obžalovaný bol trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/31/2012 zo dňa 04.02.2012, právoplatným dňa 04.02.2012
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 2 písm.

a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona za skutok, ktorý spáchal dňa 03.02.2012, pričom predmetným
trestným rozkazom mu bol podľa § 212 ods. 3, § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona
uložený test odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, z čoho je zrejmé, že skutky spáchané obžalovaným pod bodmi 1/ až 3/ výroku tohto rozsudku

sú v súbehu so skutkom, ktorý obžalovaný spáchal dňa 03.02.2012 a pre ktorý bol predmetným trestným
rozkazom odsúdený.

Z odborného vyjadrenia na čl. 77 vyplynulo, že poškodenému B.ovi Z.ovi bola spôsobená celková škoda
vo výške 100,- Eur, z toho škoda poškodením mreží vo výške 20,- Eur a škoda poškodením sklenenej

výplne okna vo výške 80,- Eur.

Z lustrácie v REGOB na čl. 525 vyplynulo, že poškodený B. Z. má od 29.02.2016 hlásený trvalý pobyt
len mesto Cífer.

K vine obžalovanéhoKeďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, že je vinný vo vzťahu ku všetkým trom bodom obžaloby a súd toto vyhlásenie aj na základe
súhlasu prítomného prokurátora prijal, súd má vinu obžalovaného vo vzťahu ku všetkým trom skutkom

uvedeným v obžalobe za preukázanú.

K právnej kvalifikácii trestných činov spáchaných obžalovaným

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu trestných činov súd uvádza, že právna kvalifikácia uvedená v obžalobe
prokuratúry je správna.

Spáchaním skutku v bode 1/ výroku tohto rozsudku obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten,
kto si prisvojí si cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním a taký čin spácha, hoci bol za

taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol
do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Obžalovaný dňa 25.11.2011 nezisteným spôsobom rozbil výkladové okno, následne vylomil a ohol 2 ks
mreží, cez ktoré sa dostal do pohostinstva EMIR, teda vnikol do uzavretého priestoru a použil silu na to,
aby prekonal inú zabezpečovaciu prekážku. Následne nezisteným spôsobom vypáčil výherné automaty,
z ktorých vybral finančnú hotovosť vo výške 70,- Eur.

Na tomto mieste súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR na
zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného
súbehutrestnéhočinukrádeževlámanímpodľa§212Trestnéhozákonaatrestnéhočinupoškodzovania
cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle §

138 písm. e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem sp.zn.: Tpj 78/2011 prijatého
dňa 12.12.2011 a uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2012 pod číslom
116, podľa ktorého:

I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu

určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou
podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou
skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom
uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata
pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej

časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát
trestného činu.

II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin
vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona,

pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú
skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125
ods. 1 Trestného zákona).

III. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných
skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne,
bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje vyššej
trestnejsadzbylenpriaplikáciitohoustanoveniaosobitnejčastiTrestnéhozákona,ktoréhokvalifikovanej
skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu.

Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim
kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.Ako vyplynulo z odpisu z registra trestov obžalovaného, tento bol trestným rozkazom Okresného súdu
Trnavasp.zn.:0T/17/2011zodňa10.02.2011,právoplatnýmdňa11.02.2011odsúdenýzaprečinkrádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4

(štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a teda pokiaľ
obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ výroku tohto rozsudku dňa 25.07.2011, tento spáchal v čase, kedy
od jeho predchádzajúceho odsúdenia za taký čin neuplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov.

Keďže obžalovaný krádežou vlámaním nespôsobil ani malú škodu, za ktorú sa podľa ustanovenia § 125

ods. 1 Trestného zákona považuje škoda prevyšujúca sumu 266 eur a bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, spáchal v bode 1/ výroku tohto rozsudku prečin krádeže
vlámaním podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona spácha ten, kto neoprávnene prechováva

pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.

Za omamné látky sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov považujú látky vyvolávajúce návyk
a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými

a psychosociálnymi následkami.

Podľa§4ods.1cit.zákonaZaobchádzaťsomamnýmiapsychotropnýmilátkamimôželenfyzickáosoba
alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré
vydáva ministerstvo.

Heroín je v Prílohe č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok.

Obžalovaný prechovával papierovú skladačku z alobalu obsahujúcu svetlohnedý práškový materiál,

pričom táto obsahovala svetlohnedý práškový materiál s hmotnosťou 977 mg a s priemernou
koncentráciou 8,4% hmotnostného heroínu (vyjadrené ako voľná báza), t.j. 82 mg absolútneho heroínu,
čo zodpovedá 4-8 obvykle jednorazovým dávkam drogy.

Podľa § 135 ods. 1 Trestného zákona Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo

prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú
látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle
jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Podľa § 135 ods. 2 Trestného zákona Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo

prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek
dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac
desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Nakoľko obžalovaný mal neoprávnene (t.j. bez príslušného povolenia) v držbe pre osobnú spotrebu

po akúkoľvek dobu omamnú látku v množstve, ktoré prevyšovalo trojnásobok obvykle jednorazovej
dávky na použitie, spáchal v bode 2/ výroku tohto rozsudku prečin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2
Trestného zákona.

Zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona spácha ten, kto
neoprávnene zadováži a dá prepraviť omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v

znení neskorších predpisov Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením
na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.Podľa§4ods.1cit.zákonaZaobchádzaťsomamnýmiapsychotropnýmilátkamimôželenfyzickáosoba
alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré
vydáva ministerstvo.

Obžalovaný si zadovážil omamné a psychotropné látky a tieto vo forme dvoch alobalových skladačiek
s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 128 mg a s obsahom viac ako 20
mg účinnej látky metamfetamínu zodpovedajúce minimálne dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy,
prilepil zozadu na skladaciu pohľadnicu, ktorú vložil do listovej obálky s uvedením adresáta „kamarát Q.

B., Ps-7/5 Leopoldov, PSČ 920 41 a dňa 25.01.2012 v Trnave, na pošte Trnava 1 podal na prepravu,
listová obálka bola dňa 27.01.2012 doručená do Ústavu na výkon trestu a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov, kde bola zadržaná.

Obžalovaný si neoprávnene (t.j. bez príslušného povolenia) zadovážil a dal prepraviť metamfetamín,
teda spáchal v bode 3/ výroku tohto rozsudku zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm.
c) Trestného zákona.

Metamfetamín je v Prílohe č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok

K výroku o treste

Súd obžalovanému ukladal súhrnný trest, teda v danom prípade mu ukladal trest za celkom štyri trestné

činy, a to:

- prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona (pozn.: viď trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/31/2012 zo dňa 04.02.2012
právoplatný dňa 04.02.2012),

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona (bod 1/ výroku tohto
rozsudku),
- prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona (bod 2/ výroku tohto rozsudku) a
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona (bod 3/ výroku tohto
rozsudku).

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Najprísnejšie trestným činom je zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
zákona, za spáchanie ktorého je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na tri roky až 10 rokov.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možnov rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Pretože súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody za celkom štyri úmyselné trestné činy,
z ktorých jeden je zločinom a tieto obžalovaný spáchal viacerými skutkami, musela byť horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody 10 rokov zvýšená o 1/3 na 13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace
(120/3=40, 160/12= 13 rokov a 4 mesiace).

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keď poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, teda že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval súd obžalovanému nemohol priznať jednak z dôvodu, že táto poľahčujúca okolnosť by

musela byť zistená pri všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch, čo v prípade prečinu krádeže v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za spáchanie
ktorého bol obžalovaný uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/31/2012
zo dňa 04.02.2012 právoplatným dňa 04.02.2012 zistené nebolo a jednak z dôvodu, že priznanie
obžalovaného k spáchaniu ďalších troch trestných činov (t.j. tých, pre ktoré sa vedie toto konanie) a

ich úprimné oľutovanie súd nemá za preukázané vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. b), písm. c) Trestného zákona, keď vyhlásenie o vine k tomuto zločinu obžalovaný urobil až
na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2017 zjavne pod vplyvom výsledkov dokazovania, keď jednotlivé
dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní preukazovali spáchanie aj tohto trestného činu obžalovaným.

Súd tiež nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona,
podľa ktorého je poľahčujúcou okolnosťou to, ak páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, pretože jednak vyhlásenie obžalovaného o jeho vine nebolo urobené vo vzťahu
ku všetkým štyrom trestným činom a súčasne takéto vyhlásenie obžalovaného konajúci súd za

napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti nepovažuje, a to v prípade obžalovaného o to viac, že
pokiaľ ide u skutok v bode 3/ výroku tohto rozsudku, súd musel dokazovanie vykonávať aj vo vzťahu k
vine obžalovaného, ktorý až na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2017 vo vzťahu k tomuto skutku urobil
vyhlásenie, že je vinný.

Súd v konaní zistil len jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
podľa ktorého je priťažujúcou okolnosťou to, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd
môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Z odpisu z registra
trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, pričom povaha jeho
predchádzajúcich odsúdení súdu neumožňovala na také jeho predchádzajúce odsúdenia neprihliadať,

keď tento bol odsúdený prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa ktorého je priťažujúcou
okolnosťouto,akpáchateľspáchalviactrestnýchčinov,tútopriťažujúcuokolnosťsúdaplikovaťnemohol,
nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Trestného zákona,

podľa ktorého Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na
poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom
ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby.

Vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa ktorého je priťažujúcou
okolnosťou to, ak páchateľ spáchal viac trestných činov, súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/ Tr. zák. v otázke
pojmu „viac“ trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 (pozn.: zverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011), podľa ktorého

Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v
§ 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň
o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa
ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zák.).Predmetné stanovisko podľa názoru súdu nebolo dotknuté ani nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 28.11.2012 (sp.zn.: PL. ÚS 106/2011), ktorým Ústavný súd SR rozhodol tak, že ustanovenie

§ 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu
polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stráca účinnosť, pretože práve spáchanie viacerých trestných činov dvoma alebo
viacerými skutkami, z ktorých aspoň dva sú úmyselnými trestnými činmi a aspoň jeden z nich je zločinom
je dôvodom použitia vyššej trestnej sadzby, ktorá sa mení (t.j. zvyšuje o jej 1/3) aj po strate účinnosti

citovaného textu za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona predmetným nálezom
Ústavného súdu SR. Aj po vyhlásení predmetného nálezu v Zbierke zákonov preto v prípade splnenia
všetkýchpodmienoknaukladanieúhrnnéhotrestupodľa §41ods.2Trestnéhozákonaresp.súhrnného
trestu podľa § 42 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza k použitiu vyššej trestnej
sadzby. Podstata takéhoto sprísnenia teda nespočívala len v povinnosti súdu ukladať trest nad jednu
polovicu takto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ale najmä v tom, že sa horná hranica trestu

odňatia slobody pri najprísnejšom trestnom čine zvyšuje o 1/3, a teda rozpätie, v ktorom súd ukladá
páchateľovi trest odňatia slobody je vyššie, čo má ten dôsledok, že ak ostatné rozhodné skutočnosti
ostanú nezmenené, potom aplikáciou ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona musí byť páchateľovi
nevyhnutne uložený vyšší trest, keďže ho súd ukladá v širšom rozpätí.

Keďže sa však podľa názoru konajúceho súdu nález Ústavného súdu SR nedotkol citovaného
Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd túto priťažujúcu
okolnosť neaplikoval, hoci na ňu prokurátor vo svojej záverečnej reči poukazoval.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zistiac jednu priťažujúcu okolnosť a nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť by tak súd v súlade s cit.
ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona aplikujúcu ustanovenie § 38 ods. 8 Trestného zákona
mal zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, čím sa dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby zvýšila z troch rokov na 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace (pozn.: podľa
prvej vety ustanovenia § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej
hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej
sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.)

Súd je toho názoru, že aj napriek tomu, že obžalovanému ukladá trest za celkom štyri trestné činy, by
aplikácia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného
zákona by pre obžalovaného bola neprimerane prísna. Pokiaľ by súd ukladal obžalovanému trest len
za spáchané prečiny, ukladal by mu súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 20 (dvadsať) mesiacov

do 5 (päť) rokov (pozn.: po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v §
171 ods. 2 Trestného zákona, kde je upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody až na päť rokov
aplikujúc dve priťažujúce okolnosti, a to takomto prípade aj ustanovenie § 37 písm. h) a aj ustanovenie
§ 37 písm. m) Trestného zákona).

Trestným činom, z dôvodu spáchania ktorého súd v prípade obžalovaného musí ukladať súhrnný trest
odňatia slobody podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 41 ods.
2 Trestného zákona je zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona,
za spáchanie ktorého Trestný zákon upravuje sadzbu trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky až 10 (desať)

rokov.

Otázka, ktorú si súd musel zodpovedať bola, aký je v prípade obžalovaného spravodlivý trest za
spáchané štyri trestné činy resp. či by obžalovanému mal byť ukladaný trest odňatia slobody po úprave
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace alebo ešte vyšší.

Pokiaľ ide o skutok v bode 3/ výroku tohto rozsudku išlo o to, že obžalovaný si zadovážil omamné
a psychotropné látky a tieto vo forme dvoch alobalových skladačiek s obsahom bieleho kryštalického
materiálu s celkovou hmotnosťou 128 mg a s obsahom viac ako 20 mg účinnej látky metamfetamínuzodpovedajúce minimálne dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy, prilepil zozadu na skladaciu
pohľadnicu, ktorú vložil do listovej obálky s uvedením adresáta „kamarát Q. B., Ps-7/5 Leopoldov, PSČ
920 41 a dňa 25.01.2012 v Trnave, na pošte Trnava 1 podal na prepravu, listová obálka bola dňa

27.01.2012 doručená do Ústavu na výkon trestu a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, kde bola zadržaná.

Z opisu tohto skutku, ku ktorému obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, vyplýva nielen to, že
si psychotropnú látku zadovážil nie pre vlastnú potrebu, ale najmä to, že v danom prípade išlo o
množstvo látky zodpovedajúce minimálne dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy. Vychádzajúc tak

z množstva psychotropnej látky ako aj z toho, že z opisu skutku nevyplýva, že by obžalovaný mal byť
tzv. dílerom drog, sa potom upravená dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí 5
(päť) rokov a 4 (štyri) javí byť neprimerane prísna.

Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona Ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá
zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie

týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Z uvedených dôvodov preto súd neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadby trestu odňatia slobody nezvyšoval, ale ju ponechal na výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno
uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Súd sa preto pri povinnosti uložiť obžalovanému trest odňatia slobody musel vysporiadať s otázkou,
akú konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody obžalovanému uloží tak, aby tento trest bol v súlade
so zásadami ukladania trestov, a to podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou; ďalej podľa § 34
ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, tento spáchal všetky štyri trestné činy v priamom úmysle podľa
§ 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel

spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Z opisu
všetkých skutkov je zrejmé, že v konaní obžalovaného bola prítomná tak vedomostná zložka, t.j.
obžalovaný vedel, že svojím konaním porušuje resp. ohrozuje záujem chránený zákonom a súčasne
vôľová zložka, t.j. obžalovaný tak chcel urobiť.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v súlade s citovanými ustanoveniami
o zásadách pri ukladaní trestu bude, ak obžalovanému uloží trest odňatia slobody na spodnej hranici
trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu, tohto v súlade s ustanovením § 48

ods. 2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestnýčin;napredchádzajúceodsúdeniesavšakneprihliadne,aksanapáchateľahľadí,akokebynebol
odsúdený, zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože ako vyplynulo

z odpisu z registra trestov obžalovaného, tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť

miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Vzhľadom na to, že súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody rozhodol zároveň v súlade
s cit. ustanovením tak, že zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava č.k.: 0T/31/2012-51 zo dňa 04.02.2012, právoplatným dňa 04.02.2012 ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

K výroku o náhrade škody

Podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný

čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju
poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka,
súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej
výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa

osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Pokiaľ ide o poškodeného B.a Z.a, z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že tento si žiadny nárok
na náhradu škody neuplatňuje. Ďalej bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že poškodený B. Z.
ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

Súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému B.ovi Z.ovi škodu vo výške 100,- Eur, a to z dôvodu,
že v opise skutku v bode 1/ výroku tohto rozsudku je spôsobenie škody v tejto výške uvedené a
súčasneobžalovanýurobilvyhlásenie,žejevinnýzospáchaniatohtoskutku,pričomtotojehovyhlásenie
zahŕňa aj výšku spôsobenej škody. Podľa názoru súdu má táto skutočnosť prednosť pred vyhlásením

poškodeného, že o žiadnu škodu nežiada, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že poškodený tak
urobil až s odstupom času s odôvodnením, že k výške škody sa už vyjadriť nevie ako aj s ohľadom
na skutočnosť, že obžalovaný po prednesení obžaloby uviedol, že čo sa týka uplatneného nároku na
náhradu škody, s týmto súhlasí.

Súd poškodeného B.a Z.a potom so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na sumu 100,- Eur na
civilné konanie neodkazoval, a to z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku.

Pokiaľ ide o poškodeného spoločnosť DIVUS GAME, s.r.o. bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že tejto spoločnosti bola spôsobená škoda krádežou hotovosti vo výške 70,- Eur a škoda poškodením

výherných automatov vo výške 120,- Eur, pričom výška tejto škody je súčasťou popisu skutku v bode
1/ výroku tohto rozsudku a obžalovaný urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania tohto skutku a
zároveň po prednesení obžaloby uviedol, že čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, s týmto
súhlasí. Z uvedených dôvodov preto súd obžalovaného zaviazal nahradiť tomuto poškodenému škodu
v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§

309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.