Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/354/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109209049
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109209049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1/ Z. V., J..: XX.XX.XXXX,
M. Y. X, XXX XX K., 2/ S. V., J..: XX.XX.XXXX, M. Y. X, XXX XX K., obaja zastúpení: Mgr. Vladimír Šárnik,
advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: 1/ Centrálny depozitár cenných papierov
SR, a.s., ul. 29. augusta 1/A, 814 08 Bratislava, IČO: 31 338 976, zastúpený: GRIŠČIK & PARTNERS
s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893 a 2/ SBF a. s., Kuzmányho 8, 010 01
Žilina, IČO: 35 746 220, o zaplatenie 15.236,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 33 Cb/18/2010 - 257 zo dňa 12.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33 Cb/18/2010 -257 zo dňa
12.05.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a rozhodol, že žalobca 1/ a 2/ sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 2.362,07
eur a žalovanému 2/ trovy konania vo výške 103,66 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa
domáhali od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 15.236,01 eur s príslušenstvom. V

žalobe uviedli, že žalobca 1/ bol majiteľom 100 kusov akcií a žalobca 2/ bol majiteľom tridsiatich kusov
akcií emitenta Železiarne Podbrezová, a.s. v nominálnej hodnote 1.000 korún slovenských a v trhovej
hodnote 3.000 korún slovenských. Dňa 10.01.2007 neznáma osoba vystupujúca pod menom S.Á. E.
požiadala žalovaného 1/ o oznámenie čísla účtu majiteľa cenných papierov žalobcov, čomu žalovaný
1/ vyhovel a údaje poskytol ich zaslaním na adresu údajného S. E.. Následne táto neznáma osoba
uzatvorila so žalovaným 2/ zmluvu o obstaraní predaja cenných papierov, na základe ktorej boli akcie
predané prostredníctvom Burzy cenných papierov. Podľa názoru žalobcov, žalovaný 1/ poskytol osobe

vystupujúcej pod menom S. E. údaje o žalobcoch v rozpore s jeho vlastným prevádzkovým poriadkom,
keď akceptoval žiadosť o službu, ktorú v zmysle Prevádzkového poriadku neposkytuje, akceptoval
formulár, v ktorom neboli vyplnené všetky údaje a akceptoval prepisovaný a pozmeňovaný formulár. K
podvodnému predaju akcií by tiež podľa nich nemohlo dôjsť, keby žalovaný 1/ posielal výpisy iba na
adresu majiteľa, ktorú eviduje.

2. Ďalej mali za to, že žalovaný 2/ rovnako nevykonal žiadne opatrenia, aby nedošlo k podvodu, nijakým

spôsobom si neoveroval identitu zadávateľa príkazu, akceptoval údaje o pobyte žalobcov, ktoré boli
v rozpore s evidenciou žalovaného 1/, akceptoval uzatvorenie zmluvy iba prostredníctvom zaslania
poštou. Žalovaný 2/ v dôsledku poštovej komunikácie ani nesplnil povinnosti v zmysle článku VI ods.
6 zmluvy poučiť klienta o možných rizikách, čo by síce podvodu na úkor žalobcov nijako nezabránilo,svedčí to však o formálnom a povrchnom prístupe z jeho strany, pričom sa snaží namiesto predídenia
vzniku škody, hlavne zbaviť zodpovednosti. Tiež poukázal na porušenie povinností podľa § 73a a § 73b
zák. č. 533/2001 Z.z. o cenných papieroch. V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaných mala

žalobcom vzniknúť škoda.

3. Súd prvej inštancie poukázal na § 373, § 577 Obchodného zákonníka, § 71g ods. 4, § 73b zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a Prevádzkový poriadok žalovaného 1/ (časť 1, článok 9, bod
9.2, článok 11, bod 11.1, bod 11.4, bod 12.1, bod 12.3, bod 13. 1b). Skonštatoval, že medzi stranami

nebola sporná skutočnosť, že dňa 10.01.2007 neznáma osoba vystupujúca pod menom S. E. požiadala
žalovaného 1/ o oznámenie čísla účtu majiteľa cenných papierov žalobcov, čomu žalovaný 1/ vyhovel a
údaje poskytol ich zaslaním na adresu údajného S. E.. Nebola sporná ani skutočnosť, že táto neznáma
osoba uzatvorila so žalovaným 2/ Zmluvu o obstaraní predaja cenných papierov, na základe ktorej boli
akcie (130 kusov) predané prostredníctvom Burzy cenných papierov a finančné prostriedky za predaj
uvedených cenných papierov boli poukázané na účet v K. G., pričom následne bolo aj v trestnom konaní

ČVS: ORP 479/OEK B2-2007 Zm preukázané, že žalobcovia uvedené zmluvy nikdy nepodpísali, nikdy
nedali súhlas, ani žiadne splnomocnenie tretej osobe na predaj cenných papierov, resp. na poskytnutie
informácie o čísle účtu majiteľa cenných papierov.

4. Konajúci súd konštatoval, že žalobcovia mali za to, že za škodu zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/,

nakoľko nepostupovali s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, nepreverili správnosť adries
trvaléhopobytužalobcovnazmluvách(žalovaný2/),žalovaný1/žiadostiooznámeniečíslaúčtumajiteľa
cenných papierov vyhovel, hoci plnomocenstvo neobsahovalo rodné číslo alebo dátum narodenia
splnomocnenca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný 1/
alebo žalovaný 2/ porušili svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti. Žalobcovia žalovanému 1/ vytýkali,

že akceptoval plnomocenstvo, ktoré neobsahovalo všetky požadované údaje, čím údajne porušil
svoje povinnosti podľa Prevádzkového poriadku. Konajúci súd uviedol, že plnomocenstvo skutočne
neobsahovalo údaje o rodnom čísle alebo dátume narodenia splnomocnenca, avšak z citovaných
ustanovení Prevádzkového poriadku žalovaného 1/ vyplýva, že žalovaný 1/ takéto plnomocenstvo môže
akceptovať. Súd mal za to, že aj keby uvedený údaj bol na splnomocnení uvedený, žalovaný 1/ nemal

možnosť preveriť ho a predísť tak škode. Ďalej žalobcovia žalovanému 1/ vytýkali, že akceptoval
formulár, v ktorom neboli vyplnené všetky údaje a ktorý bol pozmeňovaný. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti uviedol, že z ustanovení Prevádzkového poriadku vyplýva, že oprávnené osoby môžu žiadať
aj o službu, ktorá nie je uvedená na predpísanom formulári, keď v článku 11.2 odsek b) sa uvádza,
že požiadavky na služby žalovaného 1/ je možné podávať spravidla v písomnej podobe alebo na

predpísanom formulári.

5. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že povinnosť zasielať výpisy iba na adresu majiteľa účtu
žalovanému 1/ nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia Prevádzkového poriadku ani iného
predpisu, navyše súd súhlasil s tvrdením žalovaného 1/, že keby tak postupoval, popieral by význam

a zmysel inštitútu zastúpenia. Taktiež nebola preukázaná ani bezprostredná príčinná súvislosť medzi
poskytnutím čísla účtu majiteľa žalovaným 1/ a predajom akcií neoprávnenou osobou. Súd mal tiež za
to, že žalovaný 2/ neurobil žiaden úkon, ktorý by súd mohol vyhodnotiť ako protiprávny. Žalovaný 2/
preveril v súlade s existujúcim systémom údaje a systém žalovaného 1/ vydal hlásenie, pričom nevydal
žiadne chybové hlásenie, t. j. vložené údaje vyhodnotil ako správne.

6. Vo vzťahu k prevenčnej povinnosti konajúci súd uviedol, že v uvedenom prípade žalovaní 1/ a 2/
postupovali v súlade s obvyklou starostlivosťou, ktorú možno od nich požadovať. Od žalovaných nebolo
možné požadovať, aby skúmali predložené doklady (plnomocenstvo, zmluvu) technikami, aké používajú
znalci, respektíve orgány činné v trestnom konaní. V danom prípade mohli uvedené doklady skúmať

len vizuálne. Vizuálnou kontrolou však nebolo možné zistiť, že sa jedná o falšovanie podpisov. Súd
prvej inštancie mal za to, že tým, že žalovaní 1/ a 2/ vyžadovali doklady, na ktorých museli byť podpisy
splnomocniteľov, resp. komitentov úradne overené, splnili si svoju prevenčnú povinnosť (t. j. povinnosť
vykonať opatrenia, ktoré v rámci ich bežnej činnosti možno obvykle realizovať a predchádzať tak vzniku
škody).

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja žalobcovia a žiadali, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.8. Uviedli, že žalovaní sú povinní postupovať aspoň tak, aby dokázali zamedziť bežným podvodom
a za týmto účelom sú povinní zvoliť také postupy, aby riziká týchto bežných a ľahko realizovateľných
podvodov eliminovali. Obaja žalovaní vykonali prevod cenných papierov bez pokynu žalobcov ako ich

majiteľov, a teda protiprávne. Skutočnosť, že konali v omyle, ich vyviňuje iba trestnoprávne. Zdôraznili,
že tak, ako sa banka nemôže zbaviť zodpovednosti za stratu peňazí klientov pri lúpeži spáchanej
treťou osobou, rovnako sa žalovaný 1/ nemôže zbaviť zodpovednosti za stratu cenných papierov v
dôsledku protiprávneho konania tretej osoby. Žalovaný 1/ evidoval cenné papiere žalobcov, ktorí ich na
nikoho nepreviedli. Pokiaľ žalovaný 1/ za danej situácie cenné papiere odpísal z účtu žalobcov, konal

protiprávne. Žalobcovia skonštatovali, že skutočnosť, že sa v dôsledku svojej povrchnosti a ľahostajnosti
nechal podviesť, ho zodpovednosti nezbavuje. Podľa ich názoru súd v podstate vyslovil názor, že ak
sa majiteľ cenných papierov stane obeťou podvodu, ktorému nemohol vôbec nijako zabrániť, škodu
mu nikto nenahradí, lebo za ňu zodpovedá iba akýsi neznámy páchateľ. Ďalej žalobcovia zdôraznili,
že žalovaní 1/ a 2/ mali dostatok skúseností a odborných znalostí na to, aby vedeli o existencii hrozby
podvodného prevodu cenných papierov a dokázali takéto riziko eliminovať.

9. Žalobcovia mali tiež za to, že žalovaný 1/ mal predovšetkým dbať na dodržanie vlastného
Prevádzkového poriadku, ktorý je preňho záväzný. Prevádzkový poriadok v IV. časti čl. 6 bode
6.4 vyžaduje, aby žiadosť o poskytnutie informácie o účte majiteľa cenných papierov okrem iného
obsahovala číselné označenie majiteľa účtu a identifikačné číslo majiteľa účtu. V prípade žalobcov

žiadosť podaná treťou osobou vystupujúcou ako S. E. tieto údaje neobsahovala, nemalo jej byť preto
vyhovené. Žalovaný 1/ porušil Prevádzkový poriadok tiež nedodržaním požiadavky v zmysle jeho I. časti
čl. 14 bodu 14.7, aby plnomocenstvo obsahovalo okrem iného aj rodné číslo splnomocnenca.

10. Žalovaný 1/ mohol zabrániť spáchaniu podvodu na ujmu žalobcov aj tým, že by o podaní žiadosti o

oznámenie čísla účtu majiteľa cenných papierov informoval aj žalobcov na ich adrese bydliska a nezaslal
by výpis iba na adresu splnomocnenca. Žalobcovia by tak mali možnosť prevod cenných papierov
znemožniť, keďže k prevodu došlo až skoro mesiac po podaní žiadosti. Žalovaný 1/ tiež mohol pravosť
osvedčovacej doložky na plnomocenstve skontrolovať telefonátom na matriku a tiež trvať na osobnom
podaní žiadosti, pričom by mal možnosť preveriť identitu splnomocnenca. Takisto mohol podvodu podľa

nich zabrániť, ak by kontroloval v zadanom príkaze na registráciu prevodu cenných papierov aj adresu
trvalého bydliska majiteľa cenných papierov, ktorá v tomto prípade bola v príkaze uvedená odlišne od
adresy evidovanej v evidencii žalovaného 1/. Poukázali na to, že ust. § 27 ods. 1 zák. č. 566/2001
Z.z. výslovne vyžaduje, aby príkaz na registráciu prevodu cenných papierov obsahoval okrem iného
aj údaj o trvalom pobyte prevodcu. V danom prípade bola uvedená iná adresa, ktorá nebola adresou

trvalého pobytu žalobcov. Výklad žalovaného 1/, že akceptovaním plnomocenstva bez rodného čísla a
dátumu narodenia neporušil žiadnu svoju povinnosť, pretože Prevádzkový poriadok mu dáva len právo v
takomto prípade požiadavku na službu odmietnuť, by znamenal, že by sa žalovaný 1/ mohol rozhodnúť,
či informácie o účtoch poskytne tretej osobe aj bez splnenia podmienok podľa Prevádzkového poriadku,
čo je neprípustné.

11. Zdôraznili, že medzi nimi a žalovaným 1/ existoval právny vzťah založený Zmluvou o zriadení a
vedení účtu majiteľa cenných papierov, a keďže takýto zmluvný typ neupravuje žiaden zákon, ide o
nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a je potrebné na túto zmluvu
použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky jej najbližšie. Za takéto ustanovenia je podľa ich

názoru potrebné považovať ustanovenia § 39 a 40 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré upravujú zmluvu o
úschove listinných cenných papierov. Žalovaný 1/ ako zriaďovateľ účtu teda mal povinnosť chrániť akcie
žalobcov pred neoprávneným prevodom s odbornou starostlivosťou, pričom túto povinnosť si žalovaný
1/ nesplnil, keď umožnil získať údaje o cenných papieroch žalobcov neoprávnenej osobe a vykonal
registráciu prevodu na základe príkazu, ktorý de iure príkazom nebol.

12. Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedli, že tento porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, keď vo veci
domnelej Zmluvy o obstaraní predaja cenných papierov komunikoval so žalobcami na inej adrese, ako
bola ich adresa trvalého bydliska uvedená vo výpise z účtu majiteľa cenných papierov. Žalovaný 2/ sa
vôbec nepokúsil overiť si zmenu bydliska žalobcov písomne či telefonicky, napriek tomu, že o hrozbe

podvodov a falšovania overovacích doložiek podpisov vedieť musel. Pokiaľ by žalovaný 2/ trval na
osobnej prítomnosti potenciálneho klienta, vyžadoval by predloženie viacerých identifikačných dokladov
a zaznamenal by vyhotovením kópií týchto dokladov aj podobizeň. Na takýto postup výslovne oprávňuje
ust. § 73a ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z.. Žalobcovia mali za to, že žalovaný 2/ zadal príkaz naregistráciu prevodu cenných papierov žalobcov bez ich pokynu, teda podľa § 23 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z.z. zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcom neoprávneným zadaním príkazu na registráciu prevodu
ich cenných papierov. Toto konanie tiež možno považovať ako konanie bez príkazu podľa § 742 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Následkom zakázaného konania bez príkazu je podľa § 744 ods. 1
OZ povinnosť nahradiť škodu, ktorá takýmto konaním vznikla. Aj v tomto prípade ide o zodpovednosť
objektívnu.

13. K otázke príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody uviedli, že je daná vtedy,

ak by bez porušenia povinnosti k škode nedošlo, nemusí však ísť o príčinu jedinú. V prípade žalobcov
bolo samozrejme jednou z priamych príčin vzniku škody protiprávne konanie osoby vystupujúcej ako S.
E.. Obaja žalovaní však svojou nedbanlivosťou tejto osobe spáchanie trestného činu umožnili a bez ich
nedbanlivosti by k nemu nikdy dôjsť nemohlo, pretože, ak by si riadne plnili svoje zákonné povinnosti,
vykonanie podvodu by nebolo možné.

14. Na záver podotkli, že žalovanému 2/ nebola náhrada cestovných nákladov priznaná v správnej
výške. Žalovaný 2/ nie je zastúpený advokátom a je platiteľom DPH, preto si DPH zaplatenú pri nákupe
pohonných hmôt môže odpočítať ako daň na vstupe. Náhrada nákladov žalovaného 2/ teda mala byť
znížená o DPH.

15. Žalovaný 1/ sa vyjadril k odvolaniu a uviedol, že všeobecná prevenčná povinnosť sa neuplatní tam,
kde sú pre posudzované konanie stanovené pravidlá. Ak žalobcovia tvrdia, že konanie žalovaného 1/
týkajúce sa poskytovania údajov o účtoch majiteľa, resp. registrácie prevodu zaknihovaných cenných
papierov, t.j. konanie, ktoré je podrobne upravené v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách (ďalej iba ako „ZoCP“) a v Prevádzkovom poriadku, je protiprávne, potom

musí protiprávnosť tohto konania, ktorá by mohla založiť zodpovednosť žalovaného v 1/ rade za
škodu, vyplývať z porušenia týchto predpisov, a nie z porušenia prevenčnej povinnosti podľa §
415 OZ. Podľa jeho názoru prípadnú protiprávnosť tohto konania môže založiť len porušenie ZoCP
alebo Prevádzkového poriadku, a nie porušenie ustanovenia § 415 OZ, ktoré je v tomto prípade
neaplikovateľné. Uviedol však, že bez ohľadu na uvedené, žalovaný 1/ svojím konaním prevenčnú

povinnosť neporušil. Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ znamená, že každý je povinný zachovávať
taký stupeň opatrnosti, ktorý od neho možno vzhľadom na konkrétne časové a miestne súvislosti
rozumne očakávať.

16. Žalobcovia videli porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného 1/ v tom, že nezaslal oznámenie o

čísle účtu aj žalobcom, resp. že netrval na osobnom podaní žiadosti, čím podľa neho fakticky popierajú
zmysel plnomocenstva. Navyše, odmietnutie písomnej formy požiadavky na službu by bolo v priamom
rozpore s Prevádzkovým poriadkom, ktorý písomnú formu požiadavky na službu výslovne pripúšťa (časť
I čl. 11, bod 11.2 Prevádzkového poriadku). To isté podľa neho platí aj pre tvrdenie žalobcov, že žalovaný
1/ si mohol overiť existenciu podpisov na plnomocenstve telefonátom na matriku, ktorá mala podpisy

overiť. Táto požiadavka nielenže popiera zmysel úradného overovania podpisov, ale je zároveň nad
rámec toho, čo možno od žalovaného 1/, spravujúceho v tom čase státisíce účtov majiteľov, spravodlivo
vyžadovať.

17. Ďalej poukázal na to, že žalovanému 1/ príkaz na registráciu prevodu cenných papierov žalobcov

podala Burza cenných papierov v Bratislave, a.s., keďže predmetný prevod cenných papierov bol
na základe pokynu žalovaného 1/ prijatého od neoprávnenej osoby vystupujúcej pod menom S.
E. realizovaný prostredníctvom burzy. Žalovaný 1/ bol povinný tento príkaz bezodkladne vykonať,
neprišiel do styku s osobou vystupujúcou pod menom K.. E., neprijal od osoby žiadny pokyn na predaj
predmetných cenných papierov, ani na registráciu ich prevodu vo svojej evidencii, a preto nemal žiadnu

možnosť overiť si, či je táto osoba oprávnená s cennými papiermi nakladať. Vecne legitimovaným
subjektom na náhradu škody preto nemôže byť žalovaný 1/. Namietal tvrdenie žalobcov, že porušil
svoju povinnosť podľa časti IV, čl. 6 bod 6.4. Prevádzkového poriadku, keď neodmietol žiadosť o službu
spočívajúcu v oznámení čísla účtu z dôvodu, že na tejto žiadosti nebolo uvedené číslo tohto účtu.
V praxi by to znamenalo, že žalovaný 1/ by nikdy nemohol oznámiť číslo účtu osobe, ktorá stratila,

zabudla alebo inak prestala disponovať informáciou o tomto čísle. Tiež nesúhlasil, že porušil svoju
povinnosť podľa časti I, čl. 14 bod 14.7 Prevádzkového poriadku, keď akceptoval plnomocenstvo, na
ktorom nebolo uvedené rodné číslo splnomocnenca. Absencia tejto náležitosti zakladá žalovanému
1/ len právo, nie povinnosť odmietnuť požiadavku na službu. Žiadny všeobecne záväzný právnypredpis a ani Prevádzkový poriadok neustanovujú rodné číslo, ani dátum narodenia splnomocnenca
ako obligatórne náležitosti plnomocenstva na danú službu žalovaného 1/, ktorých nedodržanie by
bolo sankcionované neplatnosťou tohto plnomocenstva alebo povinnosťou žalovaného v 1/ takéto

plnomocenstvo odmietnuť. Žalovaný 1/ nemal žiadnu možnosť si overiť pravdivosť akéhokoľvek rodného
čísla alebo dátumu narodenia splnomocnenca, keďže služba bola poskytnutá prostredníctvom pošty, čo
prevádzkový poriadok umožňoval. Uvedenie rodného čísla má praktický význam iba v prípade, ak je
služba poskytovaná osobne.

18. Okrem toho, samotná vedomosť o čísle účtu majiteľa nijako neumožňuje prevod akcií evidovaných
na tomto účte majiteľa, a preto nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi jeho poskytnutím
neoprávnenej osobe a neoprávneným prevodom predmetných cenných papierov. Vzhľadom na
uvedené, žiadal napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ potvrdiť a uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania.

19. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že nie je pasívne legitimovaný v
tomto konaní. Mal za to, že žalobcovia nesprávne tvrdia, že pokyn na registráciu prevodu ich cenných
papierov podal žalovaný 2/ a opierajú sa nesprávne o ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o cenných
papieroch. Predaj cenných papierov v posudzovanom prípade spadá pod § 25 ods. 1 tohto zákona.
Žalovaný 2/ zadal na burze objednávku na obchod, ktorým sa rozhodol predať uvedené cenné papiere,

t.j. nájsť im kupujúceho. Až následne bol burzový obchod majetkovo vysporiadaný (t.j. boli prevedené
cenné papiere) podľa § 25 ods. 1 Zákona o cenných papieroch. Žalovaný 2/ nevykonal prevod cenných
papierov žalobcov z ich účtu ani nezadal naň pokyn.

20. Keďže škodcovia poznali všetky údaje o žalobcoch a ich cenných papieroch, nebolo v silách

žalovaného 2/ zistiť, že sa nejedná o žalobcov, a to ani keby vykonal všetky žalobcami naznačené
spôsoby overenia. Žalobcovia neboli klientmi žalovaného 2/ v tom zmysle, že by im žalovaný 2/ viedol
účet cenných papierov alebo, že by s nimi niekedy v minulosti prišiel do styku. Uviedol, že trh cenných
papierov funguje na princípe, že klient môže svoje cenné papiere predať cez burzu prostredníctvom
ktoréhokoľvek obchodníka, i keď sú cenné papiere vedené na účte u žalovaného 1/. Preto na tomto

obchode nebolo nič podozrivé, ani nezvyčajné. Žalovaný 2/ sa úplne presvedčil, že osoby vydávajúce
sa za žalobcov majú dané cenné papiere na nimi označenom účte a konal v omyle o tom, že sa jedná
o žalobcov. V žiadnom prípade sa nejednalo o konanie bez príkazu. Konanie bez príkazu je vedomým
konaním, kedy konajúca osoba vie, že koná bez príkazu a napriek tomu úkon urobí. Žalovaný 2/ o tom
nevedel, keďže konal v omyle.

21. Ďalej uviedol, že škoda by vznikla rovnako, či by škodcu v roli zástupcu žalobcov videl osobne alebo
zmluvu uzatvoril na diaľku. Škodca postupoval zjavne opakovane a vždy úspešne i u iných subjektov a
uviedol ich rovnako do omylu. Zdôraznil, že nemal prístup k skutočným údajom žalobcov tak, ako boli
zapísané v systéme žalovaného 1/. Ich údaje poznal len žalovaný 1/ a keď systém žalovaným 2/ zadané

údaje vyhlásil za správne, nemohol predpokladať, že by boli nesprávne. Z uvedených dôvodov žiadal
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolania a vyjadreniami sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobcovia neargumentujú žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu

alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:24. Žalovaný 1/ poskytol osobe vystupujúcej pod menom S. E. údaje o čísle účtu majiteľov cenných
papierov - žalobcov 1/ a 2/. Následne táto osoba uzavrela so žalovaným 2/ Zmluvu o obstaraní predaja

cenných papierov, na základe ktorej boli akcie predané prostredníctvom Burzy cenných papierov.
Žalobcovia mali za to, že žalovaný 1/ konal v rozpore s Prevádzkovým poriadkom a žalovaný 2/ porušil
všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, nakoľko si neoveril identitu zadávateľa príkazu
a akceptoval údaje o pobyte žalobcov, ktoré boli v rozpore s evidenciou žalovaného 1/ a tiež porušil
ust. § 73a a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z.. Žalobcovia tiež poukazovali na to, že žalovaný 2/ je povinný

vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov v zmysle § 73b zákona
č. 566/2001 Z.z..

25. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú podvodným predajom cenných
papierov patriacich žalobcom je rozhodujúce, či došlo v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka z
ich strany k porušeniu právnej povinnosti, pričom môže ísť o povinnosť zmluvnú alebo zákonnú.

26. Podľa § 73a ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z., na účely uzatvárania, vykonávania a následnej
kontroly obchodov medzi obchodníkom s cennými papiermi a klientmi, na účel identifikácie klientov a
ich zástupcov, na účel ochrany a domáhania sa práv obchodníka s cennými papiermi voči klientom, na
účel zdokumentovania činnosti obchodníka s cennými papiermi, na účely výkonu dohľadu a na plnenie

si úloh a povinností obchodníka s cennými papiermi podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov
je obchodník s cennými papiermi aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb oprávnený zisťovať,
získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje a iné údaje v rozsahu
podľa odseku 1; pritom je obchodník s cennými papiermi oprávnený s použitím automatizovaných alebo
neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla a

ďalšie údaje a doklady podľa odseku 1.

27. Podľa § 73b ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., obchodník s cennými papiermi je povinný konať pri
poskytovaníinvestičnýchslužiebalebovedľajšíchslužiebavykonávaníinvestičnýchčinnostívsúladeso
zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov. Obchodník

s cennými papiermi je povinný vykonávať svoju činnosť tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti
finančného systému, a nesmie vykonávať žiadne činnosti smerujúce k manipulácii trhu.

28. Skutočnosti tvrdené žalobcami nepreukazujú porušenie akejkoľvek povinnosti žalovaného 2/ a sú
založené len na domnienkach o tom, čo by mohlo nasledovať v prípade, ak by žalovaný 2/ pristúpil

ku krokom navrhovaným žalobcami. Treba však poukázať na to, že okolnosti, za ktorých žalovaný 2/
uzavrel s osobou vystupujúcou pod menom S. E. Zmluvu o obstaraní predaja cenných papierov, na
základe ktorej boli akcie predané prostredníctvom Burzy cenných papierov, nemohli vzbudzovať žiadne
pochybnosti o možnom podvodnom konaní. Pokiaľ neznáma osoba poznala osobné údaje žalobcov pre
vykonanie obchodu, ich zneužitiu nemohol žalovaný 2/ zabrániť. Konanie neznámeho páchateľa však

vo vzťahu k žalovanému 2/ nevykazovalo žiadne známky neoprávneného obchodu. Odvolací súd má za
to, že zo strany žalovaného 2/ nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, ani zanedbaniu odbornej
starostlivosti. K uzavretiu zmluvy o obstaraní predaja cenných papierov došlo poštou s vyplnenými
osobnými údajmi a číslom účtu majiteľa cenných papierov, pričom boli podpísané úradne overeným
podpisom. Na základe tejto skutočnosti mal žalovaný preukázanú totožnosť klienta a nebol dôvod, aby

trval na osobnom uzavretí zmluvy. Žalovaný 2/ nemá prostriedky, aby mohol skontrolovať zadané údaje,
nakoľko medzi ním a žalobcami predtým neexistoval právny vzťah, na základe ktorého by mal žalovaný
2/ k dispozícii ich osobné údaje, prípadne podpisové vzory. Žalovaný 2/ vychádzal iba z hlásení systému
žalovaného 1/ a v prípade, že systém zadané údaje vyhodnotil správne, žalovaný 2/ nemohol vedieť,
že sa jedná o rozdiel v adrese.

29. Ďalej sa odvolací súd vysporiadal so zodpovednosťou za škodu žalovaného 1/. Žalovaný 1/ osobe
vystupujúcej pod menom S. E., ktorá sa preukázala úradne overeným plnomocenstvom konať v mene
žalobcov, na základe žiadosti zo dňa 10.01.2007, poskytol údaj o čísle účtov žalobcov. Žalobcovia
žalovanému 1/ vyčítali, že plnomocenstvo akceptoval napriek tomu, že neobsahovalo rodné číslo, resp.

dátum narodenia splnomocnenca tak, ako to vyžaduje bod 14.7 Prevádzkového poriadku a tiež, že
akceptoval žiadosť o službu, ktorú v zmysle Prevádzkového poriadku neposkytuje. Poukazovali tiež
na to, že formulár, na ktorej bola uvedená žiadosť o poskytnutie čísla účtu, neobsahoval všetky údaje.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/ nemal povinnosť službu odmietnuť.30. Podľa čl. 11 bod 11.2 písm. b) Prevádzkového poriadku, požiadavky na služby CDCP je možné
podávať v písomnej podobe alebo na predpísanom formulári.

31. Z citovaného ustanovenia Prevádzkového poriadku vyplýva, že oprávnené osoby mohli žiadať aj
o službu, ktorá nie je na predpísanom formulári. Skutočnosť, že v danej veci bola podaná žiadosť na
formulári, na ktorom bol prepísaný údaj tak, že žiadateľ žiada o zistenie čísla účtu majiteľa cenných
papierov, nevylučovala možnosť žalovanému 1/ poskytnúť takéto údaje, ak išlo o osobu oprávnenú na

poskytnutie uvedenej služby. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný 1/ mal odmietnuť žiadosť o službu
spočívajúcu v oznámení čísla účtu z dôvodu, že na tejto žiadosti nebolo uvedené číslo tohto účtu, ide
o logický rozpor, nakoľko nemožno vyžadovať, aby v žiadosti o poskytnutie čísla účtu, bolo toto číslo
už uvedené, taká žiadosť by potom stratila opodstatnenie. Navyše sa odvolací súd stotožnil s názorom
žalovaného 1/, že v praxi by to znamenalo, že žalovaný 1/ by nikdy nemohol oznámiť číslo účtu osobe,
ktorá prestala disponovať informáciou o tomto čísle.

32. Žalobcovia ďalej mali za to, že žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť, keď akceptoval plnomocenstvo,
ktoré neobsahovalo všetky požadované údaje. Odvolací súd zdôrazňuje, že hoci Prevádzkový poriadok
ustanovoval, že plnomocenstvo má obsahovať údaj o rodnom čísle alebo dátume narodenia, neukladal
však žalovanému 1/ povinnosť takéto plnomocenstvo odmietnuť. Tiež tu nemožno hovoriť o porušení

všeobecnej prevenčnej povinnosti, pretože skutočnosť, že plnomocenstvo neobsahuje rodné číslo
splnomocniteľa, sama o sebe nevzbudzuje žiadne pochybnosti o pravdivosti a pravosti ostatných údajov
na plnomocenstve, a to najmä vzhľadom na to, že plnomocenstvo bolo úradne overené. Dôkazná sila
takejto verejnej listiny v civilnom konaní je vyššia, než listiny súkromnej, pričom odvolací súd má za to, že
takáto zásada sa v určitom ohľade môže uplatniť aj pre hmotnoprávne vzťahy. Nemožno od žalovaného

1/ vyžadovať, aby pri každom možnom zastúpení na základe plnej moci, kde sú podpisy splnomocniteľa
úradne osvedčené, pravosť a správnosť údajov ešte ďalej nejakým spôsobom overoval a prenášať
tak naňho zodpovednosť, ktorú nesie úrad, ktorý skutočnosti osvedčil. Odvolací súd zdôrazňuje, že
každý vznik škody nemožno kvalifikovať ako konanie určitého subjektu v rozpore s § 415 Občianskeho
zákonníka.

33. Obsah ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je možné chápať ako generálne ustanovenie
zakladajúce všeobecnú prevenčnú povinnosť. Jeho obsah je však vždy nutné konfrontovať s konkrétnou
situáciou. Toto ustanovenie právneho poriadku je nutné chápať ako krajnú možnosť pri posudzovaní
prípadov, v ktorom nie je možné identifikovať, aká právna povinnosť bola porušená. Uvedené

ustanovenie subjektu neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody. Ide
o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a
povinnosti prevzaté zmluvne, ale - aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania - počínať si natoľko
obozretne, aby konaním alebo opomenutím konania nevznikla škoda iným, ani jemu samému. Navyše
použitie ustanovenia § 415 prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava

vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Poskytovanie služieb žalovaným na
základe žiadosti oprávnených osôb je však upravené Prevádzkovým poriadkom.

34. V danom prípade odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie nevzhliadol okolnosti
nasvedčujúce tomu, že by žalovaný 1/ zanedbal povinnosť počínať si obozretne. Odvolací súd má za

to, že nie je v súlade s týmto ustanovením, aby žalovaný 1/ overoval pravosť osvedčovacej doložky
na plnomocenstvo na príslušnej matrike, ani to, aby trval na osobnom podaní žiadosti. Prevádzkový
poriadok výslovne upravuje možnosť žiadosť podať aj písomne a nemožno vyžadovať, aby v prípade
zastúpenia oprávnenej osoby sa tieto žiadosti podávali osobne, pretože by to popieralo zmysel
zastúpenia.

35. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k náhrade trov konania žalovaného 2/, odvolací súd konštatuje,
že náhrada cestovných výdavkov nebola zvýšená o DPH, bola vypočítaná na základe údajov o cene
pohonných hmôt v rozhodujúcom období, spotreby použitého motorového vozidla a počtu najazdených
kilometrov. Výsledok takto vypočítaných hotových výdavkov potom už konajúci súd nenavyšoval o DPH,

preto odvolací súd túto námietku neakceptoval.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške

rozhodne súd prvej inštancie.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

40. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).