Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117221738
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117221738.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcov: X/maloletá L. R., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom U. M. XX, W., 2/ N. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. M. XX, W., X/H. R.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. M. XX, XXX XX W., všetci zastúpení JUDr. Ľudovítom Surmom,
advokátom, so sídlom Pavlice 183 proti žalovanej: Fakultná nemocnica W. so sídlom Špitálska 6, 950
XX W., IČO: 17 336 007, zastúpená: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o. so
sídlom Farská 25, W., IČO: 36 856 282, za účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní intervenienta a žalobcov v prvom až treťom rade proti rozsudku
Okresného súdu W. (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 07. februára 2020 č.k. 9C/58/2XX7-631 (ďalej
„rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivýrokuI.vovzťahukuloženiupovinnosti
žalovanej zaplatiť žalobkyni v prvom rade sumu 358 302 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
v časti o zaplatenie sumy 36 036 eur, v časti úrokov z omeškania a v napadnutej časti výrokov V., VI.
a VII. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa v prvom rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k náhrade škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom až treťom rade vo
vzťahu k úrokom z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v prvom rade
sumu 358 302 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 228 365 eur od 28. 02. 2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 10 503 eur od 08. 02. 2019 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v prvom rade sumu 100 000 eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v druhom rade sumu 80
000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalobcovi v treťom rade sumu 80 000 eur titulom náhrady

nemajetkovej ujmy v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatňovaného nároku
žalobu zamietol. Žalobkyni v prvom rade priznal voči žalovanej nárok na náhradu konania v rozsahu
100% vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobcom vprvom až treťom rade priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu
k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa v druhom rade bola dňa 06. 12.

2014 prijatá na pôrodnícku kliniku žalovaného za účelom pôrodu žalobkyne v prvom rade, a to v
čase 21:15 hod., keďže u žalobkyne v 2. rade začali pravidelné kontrakcie, ale plodová voda jej
neodtekala,pôrodbolukončenýcisárskymrezomo23:48hod.Ponarodeníbolažalobkyňavprvomrade
asfyktická (nedýchajúca), z dýchacích ciest mala odsávanú hustú zelenú plodovú vodu, bola cyanotická
(namodralá), hypotonická (bez svalového napätia) s výraznými neurologickými príznakmi ťažkej hypoxie

(nedostatku kyslíku). Bola u nej začatá intenzívna starostlivosť, bola zaintubovaná za účelom umelého
dýchania a odsatia obsahu priedušiek; z dýchacích ciest jej bola odsávaná hustá zelená plodová voda.
Následne bola prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS) žalovaného. Napriek nasadenej liečbe
u žalobkyne v prvom rade pretrvávala nízka saturácia kyslíka, nepravidelné dýchanie a zášklby dolných
končatín,bolavhlbokombezvedomí,nereagovalanapodnety,malavýbavnýsacíreflex,úchopovýreflex
bol nevýbavný, boli prítomné žmúľavé pohyby, kŕče bránice a zášklby končatín, pre ktoré bolo potrebné

jej tlmenie a dňa 07. 12. 2014 o 03:30 hod. jej napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu.
1.1.1.Žalobcovia v postupe žalovanej v priebehu pôrodu a v starostlivosti po pôrode videli porušenie
právnej povinnosti, v príčinnej súvislosti s ktorým bola žalobkyni v prvom rade spôsobená škoda na
zdraví. Porušenie malo spočívať v oneskorenom ukončení pôrodu cisárskym rezom a neposkytnutím
adekvátnej popôrodnej lekárskej starostlivosti. Pre uvedené porušenie žalobkyňa v prvom rade trpí

závažnou formou hypoxicko - ischemickej encefalopatie s postihnutím mozgového kmeňa, detskou
mozgovou obrnou, epilepsiou, Westa a Ohtaharovým syndrómom, poruchami spánku, zraku a
sluchu, mikrocefáliou, absenciou sacieho a prehĺtacieho reflexu, spasticitou a hypertóniou, celkovou
imobilitou s flekčným držaním končatín a má trvalo zavedený PEG a tracheostómiu. Táto ujma u
žalobkyne v prvom rade zanechala trvalé následky spočívajúce v poškodení duševných funkcií (rozvoj

hlbokej duševnej zaostalosti, čo je jedna z najťažších duševných porúch), poúrazovej epilepsii, strate
zmysluplnej pohyblivosti všetkých štyroch končatín (rozvoj trvalej imobility a neschopnosti akýchkoľvek
samoobslužných aktivít), strate sexuálnych funkcií v najširšom slova zmysle ako aj v strate možnosti
komunikovať s okolím. Poškodenie mozgu žalobkyne v prvom rade je z hľadiska prognózy nezvratné.
Vzhľadom k nemožnosti prehĺtania tuhej stravy ani tekutín bol žalobkyni v prvom rade zavedený

gastronomický katéter perkutánne (PEG) a na dýchanie tracheostómia. Žalobcovia v žalobe predbežne
vyčíslili sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne v prvom rade vo výške 228 365 eur pri počte
bodov 12 520 a hodnote jedného bodu 18,24 eura.
1.2. Žalovaná nespochybnila existenciu škody ani to, že žalovaná porušila právnu povinnosť, ale
namietala, že zo strany žalobcov nebola preukázaná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodou

a porušením právnej povinnosti, ako jedna zo základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu
škody. Zároveň žalovaná nesúhlasila s výškou škody, pričom uviedla, že nemá dôvod spochybňovať
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne v prvom rade.
Žalovaná spochybnila výpočet náhrady tiež z dôvodu, že nie je zrejmé, prečo pri stanovení výšky
náhrady žalobcovia vychádzali z hodnoty bodu pre kalendárny rok 2017. Pokiaľ ide o náklady spojené

s liečením uplatnené vo výške 3 850,98 eura, žalovaná uviedla, že tieto nespochybňuje, ale po
vyjadrení intervenienta, ktorý vstúpil do konania 20. 05. 2019, namietala aj opodstatnenosť väčšej časti
uplatnených nákladov. K náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaná uviedla, že nemá dôvod
spochybňovať, že došlo k takým prejavom zdravotného stavu žalobkyne v prvom rade a dopadom
na žalobcov, ako ich uviedli v žalobe. Výšku nárokov však považoval za neprimeranú z dôvodu, že

podstatným spôsobom prekračujú rámec doterajšej rozhodovacej praxe súdov a poukázal na to, že pri
rozhodovaní by mal súd zohľadniť, že nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia predpokladá
zvýšenie o 50%, pričom hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia už bolo lekárskym posudkom
zvýšené o maximálnu možnú výšku 50%.
1.3. Žalobcovia v prvom až treťom rade sa podanou žalobou domáhali náhrady škody titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade v sume 358 302,50 eura, náhrady škody vo výške
3 850,98 eura, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300 000 eur v prospech žalobkyne v prvom rade,
vo výške 200 000 eur v prospech žalobkyne v druhom rade, vo výške 200 000 eur v prospech žalobcu
v treťom rade.
1.4. Súd prvej inštancie nárok žalobcov na náhradu škody vo výške 3 850,98 eura vylúčil na samostatné

konanie.
1.5. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, ods. 2, ods.
3, § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1, ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov), § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods.2, ods. 4, § 5 ods. 5, § 6 ods. 1, ods. 3, § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 10 ods. 1, ods. 2 zákona číslo
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, účinného ku dňu
škodovej udalosti 06. 12. 2014 (ďalej len „zákon o SSU“), § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 3 zákona číslo

576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), § 1 Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. SO2622-OL-2015 z 13. 05. 2015 o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2015, § 3 Nariadenia
Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády SR“).

1.6. Konštatoval, že nespornou je existencia škody, spočívajúca v ujme na zdraví žalobkyne v prvom
rade, ako aj porušenej právnej povinnosti na strane žalovanej. Prioritne sa preto zaoberal otázkou
existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, ako aj výškou
vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia, námietkou premlčania vo vzťahu k rozšíreniu nároku a
výškou nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
1.6.1. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody u žalobkyne v prvom rade a porušením právnej povinnosti

zo strany žalovaného mal preukázané na základe záverov znaleckého dokazovania vykonaného
Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znaleckého posudku MUDr. Q., znalkyne z odvetvia
pediatria, neonatológia, znaleckého posudku MUDr. R. U., CSc., znalom z odvetvia gynekológia a
pôrodníctvo. Zo záverov týchto znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovaného, tým, že nezabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia alebo

zlepšenia stavu žalobkyne v prvom rade. Znalci zhodne konštatovali, že už prvý kardiotokografický
záznam bol patologický a poukazoval na ohrozenie plodu hypoxiou, v dôsledku čoho malo byť
tehotenstvo ukončené cisárskym rezom. Argument žalovanej o tom, že úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou konštatoval postup žalovanej non lege artis iba v rámci popôrodnej starostlivosti preto
neobstojí. Rovnako bolo pochybením žalovanej, keď žalobkyňu v prvom rade po pôrode nepreložil na

špecializované pracovisko, kde by jej mohla byť poskytnutá adekvátna komplexná liečba, ale aj jej stav
s takýmto pracoviskom ani nekonzultoval. Súd prvej inštancie preto mal preukázané poškodenie zdravia
žalobkyne v prvom rade, teda škodu, ktorej rozsah ako takej žalovaná ani nespochybnila.
1.6.2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pre vznik zodpovednosti za protiprávne konanie,
vrátane príčinnej súvislosti, je rozhodujúce, že včasná a účinná diagnostika a následný ďalší postup

v liečbe boli spôsobilé (mohli) zabrániť alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na zdraví, k
čomu nedošlo, pretože zdravotný stav žalobkyne v prvom rade bol zaťažený nesprávne poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou žalovaného a neeliminované riziko viedlo k poškodeniu zdravia. Nesprávnym
diagnostickým a terapeutickým postupom (t. j. neposkytnutím zdravotnej starostlivosti žalovanou lege
artis) nedošlo k zamedzeniu rizika škody na živote žalobkyne v prvom rade, čím boli naplnené všetky

atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti. Argument žalovanej, že matematicky
nie je možné vyjadriť obmedzenie šancí na iný priaznivejší priebeh vývoja klinického stavu žalobkyne v
1. rade, ak by nedošlo k postupu non lege artis, bol preto bez právneho významu (prognóza quad vitam,
t. j. z hľadiska prežitia), pretože od žalovanej je spravodlivé požadovať, že bude pri liečbe postupovať
lege artis, čím si splní aspoň základnú povinnosť predchádzať škodám na živote a zdraví, pretože za

jej porušenie nutne musí niesť zodpovednosť. Matematické vyjadrenie predpokladu šance na prežitie,
a teda presné kvantifikovanie teórie pravdepodobnosti bolo v danom prípade objektívne vylúčené práve
z dôvodu, že žalovaná porušila povinnosť indikovať včasné ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Ak
by žalovaná riadne vyhodnotila CTG záznam (nielen vstupný, ale aj ostatné) a správne by indikoval
okamžité ukončenie pôrodu (do 30 - 40 minút), mohol by preukázať, že aj napriek pochybeniam v

poskytnutí zdravotnej starostlivosti nemohol zabrániť poškodeniu zdravia žalobkyne v prvom rade.
1.6.3. V súvislosti so súdom prvej inštancie uplatnenej doktríny „strany šancí“, vychádzal zo záverov
rozhodnutí súdnych autorít, poukázal na Uznesenie ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.US
1919/2008 zo dňa 12. 08. 2008, Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 1628/2013, ako aj na
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky (Krajský súd Prešov sp,zn 8Co/298/2015, Krajský súd Trnava

sp.zn. 9Co/78/2019, Krajský súd Trenčín sp.zn. 4Co/195/2018, Krajský súd Trnava sp.zn. 9Co/51/2019,
Krajský súd Bratislava sp.z n. 9Co/154/2018).
1.7. K žalobcami uplatnenej výške náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne
v prvom rade v celkovej výške 342 547,50 eura súd prvej inštancie konštatoval, že táto výška bola
uplatnená na základe znaleckého posudku č. 268/2018 predložený žalobcami dňa 21. 12. 2018, ktorý

ustálil výšku na sumu 238 868 eur pri počte bodov 13 920, keď doplnil špecifikáciu uvedenú v žalobe o
položku 303 - zavedenie PEG - 300 bodov, zvýšenie o 300 bodov, spolu 600 bodov. Hodnotu jedného
bodu určil vo výške 17,16 eura na základe Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. SO2622-OL-2015 z 13. 05. 2015 a to vo vzťahu k dobe vzniku poškodenia žalobkyne v prvom rade(06. 12. 2014) a k momentu možného ustálenia zdravotného stavu k vypracovaniu návrhu hodnotenia
(najskôr 12 mesiacov po pôrode, t.j. k 06. 12. 2015). Následne žalobcovia dňa 21. 12. 2018 požiadali
o zmenu žaloby vo vzťahu k nároku žalobkyne v prvom rade na náhradu škody titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia tak, že si uplatnili sumu 238 868 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne odo dňa nasledujúceho od doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia a zo sumy 10 503 eur odo
dňa nasledujúceho od doručenia zmeny žaloby žalovanej do zaplatenia a sumu 119 434 eur (zvýšenie
o 50%) s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 114 183 eur odo dňa nasledujúceho od
doručeniažalobyžalovanejdozaplateniaavovýške5%ročnezosumy5251eurododňanasledujúceho

od doručenia zmeny žaloby žalovanej do zaplatenia. Súd prvej inštancie zmenu žaloby dňa 07. 02. 2019
pripustil.
1.8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s procesnou obranou žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že v konaní
nebol žalobcami predložený lekársky posudok na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
§ 7 a § 8 zákona o SSÚ, ako aj v argumentácii intervenienta, ktorou spochybnil položku 321a - strata
sexuálnych funkcií, ktorú považoval za predčasnú vzhľadom na vek žalobkyne v prvom rade.

1.8.1. Argumentáciu žalovanej, týkajúcej sa absencie lekárskeho posudku v konaní, poukázal na
ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o SSU, podľa ktorého sa výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia určuje podľa celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku podľa § 7 a 8 tohto zákona. Z týchto ustanovení vyplýva, že o
lekársky posudok môže požiadať poškodený, pričom z nich nevyplýva žiadna povinnosť požiadať o

lekársky posudok na strane poškodeného, ale ide o možnosť, ktorú poškodený buď využije alebo nie.
Posudok, ktorý bol žalobcami predložený, je interdisciplinárny posudok, ktorý vyhotovovala znalecká
organizácia a takýto posudok nevie urobiť jeden lekár. Ak by žalobcovia vychádzali zo zákona o SSÚ,
tak ten, kto by lekársky posudok mohol urobiť bola žalovaná, ktorá ho odmietla urobiť, lebo v tom
čase tvrdila, že nepochybila; preto žalobcovia neboli schopní zabezpečiť lekársky posudok. Poškodenie

zdravia žalobkyne v prvom rade je natoľko komplexné, že na vyhotovení znaleckého posudku sa museli
podieľať piati znalci. Záver súdu prvej inštancie nie je v rámci judikatúry ojedinelý; obdobnú vec rovnako
posudzovalnapr.KrajskýsúdvBanskejBystricivrozhodnutísp.zn.16Co/285/2018zodňa21.02.2019.
1.8.2. Procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v nesprávnom hodnotení bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade, súd prvej inštancie hodnotil ako nedôvodnú.

Poukázal, že znalci v znaleckom posudku hodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v
prvom rade komplexne, keď do tohto hodnotenia zahrnuli aj položku 321a/ stratu sexuálnych funkcií.
Spochybnenie tohto hodnotenia nebolo zo strany žalovanej, resp. intervenienta, podložené žiadnym
dôkazom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, napr. Okresného súdu
Trnava v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn. 9C/78/2019 zo dňa 29. 10. 2019, kde v

obdobnejvecipriznalnároknasťaženiespoločenskéhouplatneniaajzapoložku321a/stratasexuálnych
funkcií.
1.9. Súd prvej inštancie mal preukázané, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v
prvom rade tak, ako bolo vyčíslené v znaleckom posudku znaleckej organizácie forensic.sk a uplatnené
žalobcami, je vyčíslené v súlade so zákonom o SSÚ. Znaleckým posudkom znaleckej organizácie

forensic.sk bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené 13 920 bodmi, z čoho 6 960
bodov predstavovalo základné ohodnotenie podľa § 10 ods. 1 Zákona o SSÚ a 6 960 bodov zvýšenie
o 100% podľa § 10 ods. 4 Zákona o SSÚ. Hodnotenie jednotlivých položiek (253, 299, 297b, 303, 307,
321b) v znaleckom posudku zodpovedá hodnotám v Prílohe č. 1 k Zákonu o SSÚ. Pokiaľ ide o zvýšenie
bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 Zákona o SSÚ, žalovaná toto hodnotenie nespochybnil a nemal

ho dôvod spochybňovať ani súd, keďže ide o otázku odborného charakteru. Hodnota jedného bodu bola
v znaleckom posudku stanovená vo výške 17,16 eura za 1 bod pre rok 2015 vo vzťahu k dobe vzniku
poškodenia žalobkyne v prvom rade a k momentu možného ustálenia zdravotného stavu k vypracovaniu
návrhu hodnotenia (najskôr 12 mesiacov po pôrode k 06.12.2015), a teda v súlade s § 5 ods. 2 Zákona
o SSÚ a Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02622-OL-2015 z 13.05.2015 o

ustanovenívýškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianarok2015.
1.10. Vo vzťahu k zvýšeniu hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia najviac o 50% podľa § 5 ods.
5 Zákona o SSÚ mal súd prvej inštancie preukázané, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré priznal zvýšenie o maximálnu možnú sumu 50%. Ustanovenie § 5 ods. 5 Zákona o SSÚ len ako
príklad uvádza, že takýmto dôvodom je uznanie invalidity poškodeného podľa § 70 až 73 zákona č.

461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie pri hodnotení
zvýšenia vychádzal jednak z Lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. spisu
2016/59762, 59763 zo dňa 03. 02. 2016, z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy u žalobkyne v
prvom rade je 90%, ale aj zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk, podľa ktorého jemimoriadne závažný zdravotný stav žalobkyne v prvom rade trvalý a nezvratný. Žalobkyňa v prvom rade
nielenže utrpela vážne poškodenie zdravia, ale v dôsledku tohto poškodenia je jej ďalší život mimoriadne
poznačený a nikdy sa nebude môcť ani len čiastočne zapojiť do spoločnosti. Z vykonaného dokazovania

(výsluch žalobcov v 2. a 3. rade, obhliadka žalobkyne v 1. rade, znalecké posudky, ktorých súčasťou
sú aj lekárske správy), mal súd prvej inštancie tiež preukázané, že hoci je u žalobkyne v prvom rade
vysoký stupeň neurologického poškodenia, je schopná vnímať bolesť, ktorú jej spôsobuje odsávanie
hlienov a rehabilitačné cvičenia, takže takmer permanentne dôsledkami zdravotnej ujmy trpí. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 212/2010

zo dňa 29.11.2011, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 3/2013 pod č. R 35/2013,
podľa ktorého „uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa
pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 Zákona o SSÚ“. V
otázke dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie poukázal napr. na Nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 501/13 zo dňa 01.10.2014.
1.11.Vovzťahukžalobcamivprvomažtreťomradeuplatnenýmiúrokmizomeškania,súdprvejinštancie

priznal žalobkyni v prvom rade úrok z omeškania len z uplatnenej sumy, ktorej priznanie nezáviselo od
voľnej úvahy súdu (§ 5 ods. 5 Zákona o SSÚ). Žalovaná sa o skutočnosti, že je v omeškaní zo splnením
peňažného dlhu dozvedela najneskôr dňom doručenia žaloby (dňa 27. 02. 2018 vo vzťahu k sume 228
365 eur), resp. odo dňa doručenia návrhu na zmeny žaloby (dňa 07. 02. 2019 vo vzťahu k sume 10 503
eur). O omeškaní s plnením sumy zodpovedajúcej 50% zvýšeniu sa však žalovaná mohla dozvedieť

až vyhlásením rozsudku. Súd prvej inštancie preto uplatnený nárok na úrok z omeškania zo sumy 119
434 eur, zodpovedajúcej 50% zvýšeniu, žalobkyni v prvom rade nepriznal. Pokiaľ ide o výšku úroku z
omeškania, súd mal preukázané, že bola uplatnená v zákonnej výške 5% p.a., keďže základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky bola v čase vzniku omeškania v nulovej výške.
1.12. K námietke premlčania vznesenej intervenientom vo vzťahu k položke 299 (hodnotenej 700 bodmi,

so zvýšením o 100% a ďalších 50% uplatneného žalobcami, t.j. spolu 2 100 bodmi pri hodnote 17,16
eura za jeden bod, spolu 36 036 eur), ktorú odôvodnil tým, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v
prvomradedošlo dňa06.12.2015ažalobcoviasiuplatnilinárokpodľatejtopoložkyaždňa21.12.2018,
t.j.pouplynutízákonnejdvojročnejsubjektívnejpremlčacejlehoty,súdprvejinštanciedospelkzáveru,že
intervenient,anižalovanánepreukázali,žebydošlokpremlčaniutejtočastiuplatnenéhonároku(položka

299 v celkovej výške 36 036 eur). Je nesporné, že dvojročná subjektívna premlčacia doba začala
plynúť od ustálenia zdravotného stavu. Znalecká organizácia forensic.sk však v znaleckom posudku
nekonkretizovala deň 06. 12. 2015 ako okamih ustálenia zdravotného stavu, ale uviedla výslovne, že
ide o moment možného ustálenia zdravotného stavu k vypracovaniu návrhu hodnotenia a definitívne
posúdenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia môže v danom prípade súvisieť

aj s ďalším vývojom zdravotného stavu, resp. s možnými komplikáciami zdravotného stavu maloletej.
V danom prípade viaceré lekárske správy pochádzajú z obdobia po 06. 12. 2015, teda k ustáleniu
zdravotného stavu k tomuto dňu dôjsť nemohlo, ale muselo k nemu dôjsť neskôr. V prípade spornej
položky 299 - stav po tracheotómii s trvale zavedenou kanylou, zo zdravotnej dokumentácie vyplýva,
že táto bola realizovaná dňa 18. 09. 2015, v januári 2017 bola reinzercia (lekárska správa na str.

136 zdravotnej dokumentácie na CD) a z lekárskej správy zo dňa 13. 06. 2017 (na str. 139 zdravotnej
dokumentácie na CD) vyplýva, že u žalobkyne v prvom rade bol v tom čase plánovaný ORL výkon -
odstránenie granulácií v tracheostómii. Je teda zrejmé, že pokiaľ ide o túto položku, nie je jednoznačné,
kedy k ustáleniu zdravotného stavu došlo, ale je pravdepodobné, že to bolo neskôr ako 06. 12. 2015
a zároveň neskôr ako 21. 12. 2016 (okamih rozhodujúci pre uplynutie premlčacej doby vzhľadom na

rozšírenie žaloby doručenej súdu dňa 21. 12. 2018).
1.12.1. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že žalobcovia už v žalobe doručenej súdu dňa 08. 06.
2017 špecifikovali poškodenie zdravia žalobkyne v prvom rade v dostatočnom rozsahu, potrebnom na
uplatnenie škody. Nemôže byť na ich ťarchu a nemožno od nich požadovať, aby presne špecifikovali
jednotlivé zložky poškodenia zdravia žalobkyne v prvom rade. Dospel k záveru, že ak si poškodený

uplatní nárok na náhradu škody a špecifikuje čo i len laicky svoje poškodenie zdravia, ktoré je následne
konkretizované lekárskym, resp. znaleckým posudkom a v nadväznosti na toto odborné hodnotenie
je výška nároku uplatnená, je výkladom ústavno-konformným, keďže účelom práva na priznanie
sťaženiaspoločenskéhouplatneniajeochranaprávslabšejstrany-poškodenéhoprotiprávnymkonaním
zodpovedného subjektu, a to v špecifickej oblasti, kde hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia

je otázkou odborného charakteru. Pojem ústavno-konformný výklad bol definovaný Ústavným súdom
Slovenskej republiky v Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 z
10. marca 2015 („Interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich
dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťouzákladných princípov právneho štátu.“); v danom prípade súd prvej inštancie výklad hodnotil v kontexte
práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
1.13. K žalobcami uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy (žalobkyňa v prvom rade vo výške 300 000

eur, žalobcovia v druhom a v treťom rade každý v sume 200 000 eur), súd prvej inštancie dospel
k záveru o dôvodnosti tohto nároku, avšak nie vo výške, v akej si ho uplatnili. Súd prvej inštancie
podrobne popísal skutkový stav žalobcov v druhom a v treťom rade v súvislosti so zabezpečovaním
každodennej starostlivosti žalobkyne v prvom rade. Pri určení nemajetkovej ujmy (pre žalobkyňu v
prvom rade vo výške 100 000 eur a pre žalobcov v druhom a v treťom rade po 80 000 eur), vychádzal

z dvoch základných kritérií, a to zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolností, za akých
došlo k neoprávnenému zásahu, pričom dospel k záveru, že práve výška, ktorú priznal je v danom
prípadeopodstatnenáaodôvodňujújunižšieuvedenéskutočnosti.Konštatoval,žezávažnosťvzniknutej
ujmy bola dostatočne preukázaná a zo strany žalovanej ani nebola spochybnená. Závažnosť ujmy
konštatovali znalci v znaleckých posudkoch, stav žalobkyne v prvom rade je nezvratný a bez šance
na zlepšenie. Zdravotná ujma žalobkyne v prvom rade je tak závažná, že nielen jej uplatnenie, ale aj

zaradenie do bežného života je absolútne vylúčené. Žalobkyňa v prvom rade nikdy nebude môcť zažiť
radosti či starosti bežného života; súd prvej inštancie ich podrobne popísal v napadnutom rozhodnutí.
Žalobkyňa v prvom rade sa v podstate každodenne musí vyrovnávať z dôsledkami pochybenia
žalovanej, pričom jednotlivé úkony starostlivosti o ňu (napr. odsávanie hlienov, cvičenie), ale aj pre
zdravého človeka úplne bežné činnosti (napr. jedenie) jej spôsobujú bolesti, ktoré bude s najväčšou

pravdepodobnosťou zažívať do konca života.
1.13.1.Zásah do osobnostných práv žalobcov v druhom a v treťom rade, ako rodičov žalobkyne v prvom
rade, bol taktiež mimoriadne závažný a naďalej pretrváva. Ujma na zdraví žalobkyne v prvom rade
bola veľmi nečakaná vzhľadom na to, že u žalobkyne v druhom rade sa počas tehotenstva nevyskytli
žiadne komplikácie a ani na poslednej predpôrodnej kontrole neboli žiadne indikácie, že by sa mala

žalobkyňa v prvom rade narodiť so zdravotným postihnutím. Pokiaľ ide o konkretizáciu zásahu do
osobnostných práv žalobcov v druhom a v treťom rade, súd prvej inštancie v celom rozsahu odkázal
na ich výpoveď, pričom skutočnosti v nej uvedené súd považoval za preukázané. Z nich je zrejmé, že v
dôsledku škodovej udalosti nedošlo len k zásahu do emocionálnej sféry žalobcov v druhom a v treťom
rade (v očakávaní narodenia prvého zdravého dieťaťa), ale tiež k výrazne negatívnemu ovplyvneniu ich

doterajšieho života vo všetkých sférach - napr. nemožnosť žalobkyne v druhom rade zamestnať sa z
dôvodu nepretržitej starostlivosti o žalobkyňu v prvom rade, takmer absolútne obmedzenie stretávania
sa s priateľmi, koníčkov, problémy v partnerskom živote žalobcov v druhom a v treťom rade, psychické
problémyžalobkynevdruhomrade,prektorémuselavyhľadaťodbornúpomoc,atď.Mieraujmydopráva
na súkromie a rodinný život žalobcov v druhom a v treťom rade je výrazne zvýšená tým, že sústavne

prežívajú traumatické zážitky vzťahujúce sa k zdravotnému stavu žalobkyne v prvom rade, keďže sa
musia vyrovnávať aj s tým, že niektorými úkonmi starostlivosti o ňu jej sami spôsobujú bolesť (napr.
pri odsávaní, cvičení, kŕmení). Tento psychický stres je navyše umocnený tým, že momentálne môžu
porovnať, aké radosti by so žalobkyňou v prvom rade prežívali, ak by bola zdravá, keďže sa im narodilo
druhé, zdravé dieťa. Navyše žalobkyňa v druhom rade sa celodenne stará o žalobkyňu v prvom rade,

s ktorou starostlivosťou jej pomáha žalobca v treťom rade vždy, pokiaľ nevykonáva pracovnú činnosť,
pretože výlučne na ňom zostalo finančne zabezpečiť potreby rodiny. Súkromný život rodiny sa tak úplne
zmenil a zostal v ňom už len nepatrný priestor pre záľuby, oddych a ostatné voľnočasové aktivity. Z tohto
uhla pohľadu potom súd (rovnako ako Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. 25Co/163/2018) posudzoval
aj výšku peňažnej satisfakcie, pričom nepovažoval za správne robiť pri odškodňovaní medzi rodičmi

rozdiely, keďže poškodená žalobkyňa v prvom rade žije spolu s oboma, ktorí si rozdelili úlohy v rámci
celkovej starostlivosti o žalobkyňu v prvom rade (matka sa o ňu osobne stará sama len vtedy, keď otec
zabezpečuje potreby rodiny, v ostatnom čase sa osobne o ňu starajú obaja rodičia spoločne).
1.13.2. Ďalej konštatoval, že okolnosti, za ktorých k zásahu do práv žalobcov, sú rovnako závažné,
pričom prihliadol najmä na skutočnosti, že pred pôrodom žalobkyne v druhom rade nič nenasvedčovalo,

že žalobkyňa sa narodí s ťažkou ujmou na zdraví, o to väčší bol emocionálny šok po pôrode, keď im
bol oznámený nezvratný stav žalobkyne v prvom rade; u žalovanej bol závermi znaleckých posudkov
konštatovaný postup non lege artis; medzi okolnosti, ktoré mali vplyv na rozhodovanie, zahrnul súd
prvej inštancie aj závažnosť pochybenia žalovanej, ktorá vyplynula zo záverov znaleckých posudkov;
taktiež zohľadnil aj argumenty žalovanej, keď k nepriznaniu žalovanej sumy ho viedla skutočnosť, že zo

strany žalovanej nešlo o úmyselné konanie, ale o nedbanlivostné konanie, žiadnym spôsobom nebolo
preukázané,žebykpostupunonlegeartisdošloúmyselnýmkonanímzamestnancažalovanej.Rovnako
zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaná patrí medzi najlepšie zariadenia na Slovensku a ani postup nonlege artis v ojedinelom prípade nemôže viesť k paušalizovanej difamácii žalovanej ako poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti.
1.13.3. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol aj na výšku priznanej náhrady škody. Hoci

výška sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyni v prvom rade priznaná v celom uplatňovanom
rozsahu spolu s najvyšším možným zvýšením (o 100% znalcom a o 50% súdom), ale napriek tejto výške
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dospel k záveru, že výška priznanej nemajetkovej ujmy
jedôvodná.Vprvomradesasúdprvejinštanciepritejtoúvaheriadiltým,ževprípadenárokunanáhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy ide o dva samostatné právne nároky, ktoré

vychádzajú síce z rovnakého skutkového, ale z rôzneho právneho základu. Zároveň konštatoval, že
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá len kompenzačný charakter, ale tiež sankčný charakter. V
tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 2844/14 z 22. 12. 2015.
Súd prvej inštancie zohľadnil nielen sankčný charakter nemajetkovej ujmy, ale aj na skutočnosť, že vo
vzťahu k nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia je žalovaná poistená intervenientom.
Zohľadnil tiež v zmysle judikatúry ESĽP aj životnú úroveň v Slovenskej republike, vo vzťahu k výške

nemajetkovejujmy,keďpriemernámzdanaSlovenskuzarok2019bolavovýške1092eurakaždoročne
sa zvyšuje (napr. v roku 2018 bola 1 013 eur, v roku 2017 vo výške 954 eur).
1.13.4. Pokiaľ ide nárok žalobcov na úroky z omeškania vo výške 5% p. a. z uplatnenej nemajetkovej
ujmy (spolu zo sumy 700 000 eur), a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia, súd
prvej inštancie tento nárok nevzhliadol ako dôvodný. Žalobcovia argumentovali tým, že právny názor

podľaktorého„povinnosťzaplatiťnáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvznikáažnazákladesúdneho
rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník
dostáva do omeškania,“ uvedený v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca
2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011 je prekonaný, a to právnym názorom uvedeným v Náleze Ústavného
súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2149/17, zo dňa 10. 12. 2019, podľa ktorého „aby mohla náhrada nemajetkovej

ujmy pozostalým plniť svoju satisfakčnú a preventívne-sankčnú funkciu a sprostredkovane tiež naplniť
pozitívne záväzky plynúce z práva na ochranu súkromného a rodinného života, resp. práva na život
a tieto práva účinne chrániť, musí z nej plynúť tiež nárok na úroky z omeškania. Odopretím úrokov z
omeškania sa inštitút náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým stáva „bezzubým“, pretože sa umožňuje
povinnému, aby sa úspešne, bez akejkoľvek sankcie, vyhýbal plneniu svojich povinností. Všeobecné

súdy tak zásadne sťažujú vymáhateľnosť práv poškodených, namiesto toho, aby tieto ich práva chránili.“
Súd prvej inštancie pripustil, že názor Ústavného súdu ČR má logiku z pohľadu efektívnej ochrany práv
či už poškodených osôb alebo osôb, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že ide o pomerne čerstvé rozhodnutie (10. 12. 2019), ktorého názor je v úplnom rozpore
s doterajšou praxou slovenských súdov (navyše názorom judikovaným Najvyšším súdom Slovenskej

republiky), súd prvej inštancie dospel k záveru, že kým neprebehne hlbšia odborná polemika ohľadne
tohto nového prístupu, nepovažuje právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v slovenských
podmienkach za prekonaný.
1.14. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a nasl. CSP. Vo vzťahu
k žalobkyňou v prvom rade uplatnenom nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia konštatoval úspešnosť žalobkyne v prvom rade čo do základe v celom rozsahu. Priznal jej
preto náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.14.1. Vo vzťahu k čiastočnému úspechu žalobcov v prvom až treťom rade vo vzťahu k nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy taktiež priznal žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže
výška náhrady nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu (komentár k CSP Števček a kolektív, Nález

Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 599/2013 z 23. 01. 2014).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním intervenient a to iba v časti výroku I. a výroku
VI., pričom rozsudok napadol iba v časti prisúdenej sumy 36 036 eur za položku 299, keď nesúhlasí s
posúdením námietky premlčania súdom a tiež s posúdením omeškania žalovanej a na to nadväzujúcim

vyhovujúcim rozhodnutím o úroku z omeškania v časti nároku na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade. Dôvodí, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Intervenient namieta, že žalobkyňa v prvom rade sa domáhala žalobou, doručenou súdu dňa 13. 06.

2017 nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na základe tzv. predbežného posúdenia
tohto nároku za 12 520 bodov (položky 253., 297b., 303., 307., 321a) v sume 228 365 eur pri hodnote
bodu 18,24 eura a zvýšenie podľa § 5 ods. 5 zákona o 50%, t.j. po navýšení celkom sumu 342 547,50
eura. Zmenou žaloby, doručenou súdu dňa 21. 12. 2018 si žalobkyňa v prvom rade uplatnila nárok vovýške 238 868 eur za 13 920 bodov pri hodnote bodu 17,16 eura, vrátane zvýšenia o 50%, pričom
vychádzala zo znaleckého posudku. V znaleckom posudku bola oproti predbežnému hodnoteniu novo
hodnotená 1400 bodmi položka 299 stav po tracheotomii s trvale zavedenou kanylou a za túto položku

si žalobkyňa uplatnila zvýšenie súdom o 50%, t.j. 700 bodov, dodatočne si uplatnila odškodnenie za
2100 bodov v sume 36 036 eur. Intervenient namieta premlčanie tohto nároku za položku 299 v rozsahu
2 100 bodov. Súd prvej inštancie nevzhliadol premlčanie tohto nároku, čo odôvodnil v bode 79 rozsudku.
Posúdenie námietky premlčania za položku 299 považuje za nesprávne. Dôvodí tým, že ustálený
zdravotný stav poškodeného treba posudzovať výlučne pre účely odškodnenia sťaženia spoločenského

uplatnenia. Je ním stav, kedy možno vykonať objektívne po prvýkrát bodové hodnotenie, aj pokiaľ liečba
ešte pokračuje. Uvedené vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 8 ods. 4 zákona číslo 437/2004 Z.z.. Aj
znalecká organizácia v podanom znaleckom posudku, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, uvádza,
že hodnotenie je podmienené s možným vývojom zdravotného stavu, resp. možnými komplikáciami a
teda aj tu je len vyjadrená možnosť a nie jednoznačnosť, čo súdu prvej inštancie neprekážalo. Zákon
však nepozná žiadny termín v zmysle definitívneho posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenie a

pre jeho hodnotenie je dôležitý stav, kedy možno prvý krát vystaviť hodnotenie. V konkrétnom prípade
je zrejmé, že tracheostómia bola zavedená žalobkyni k 18. 09. 2015, odkedy ju má zavedenú stále
a je predpoklad, že ju bude mať zavedenú naďalej. Všetky lekárske správy, ktoré mala k dispozícii aj
znalecká organizácia, uviedla ustálenie zdravotného stavu k 06. 12. 2015 pre účely hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Nemôže preto súhlasiť so záverom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno

o vznesenej námietke premlčania. Ustálenie zdravotného stavu k 06. 12. 2015 vyplývajúce zo záverov
znaleckého posudku nebolo v priebehu konania žiadnou zo strán spochybnené, preto nebol dôvod, aby
žalovaná a intervenient navrhovali doplnenie dokazovania v tomto smere. Úplne rozporuplne pôsobí
záver súdu, že ani ku dňu 30. 10. 2018 nedošlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v prvom rade.
V tom prípade však znalecká organizácia nemala vykonať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia, keďže ani v čase vypracovania znaleckého posudku zdravotný stav žalobkyne v prvom rade
nebol ustálený a súd nemal o ňom rozhodovať.
2.1.2. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v podanej žalobe špecifikovali
poškodenie zdravia žalobkyne v prvom rade v dostatočnom rozsahu a nemožno od nich požadovať,
aby presne špecifikovali jednotlivé zložky poškodenia zdravia. Poukázal, že zákon o SSU, ktorý v

ustanovení § 5 ods. 1 stanovuje, že pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovanej,
že o vydanie lekárskeho posudku nebol požiadaný. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III. ÚS 399/2016 z 21. 06. 2016 vo vzťahu k možnosti vykonať bodové hodnotenie až

vtedy, ak je zdravotný stav poškodeného ustálený. S týmto záverom korešponduje aj súdna judikatúra
Najvyššieho súdu (napr. MCdo 37/2000 pod R 68/2003), ak aj rozsudok Krajského súdu Nitra sp.zn.
6Co/398/2015-402 z 20. 09. 2017.
2.1.3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o námietke premlčania považuje za nesprávne, žalobkyňa si
uplatnila nárok za položku 299 vrátane zvýšenia až zmenou žaloby 21. 12. 2018, teda po uplynutí

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula k 05. 12. 2017.
2.2. Ďalšieho pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil v súvislosti s posúdením omeškania žalovanej,
keď žalobkyni v prvom rade priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 228
365 eur od 28. 02. 2018 do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 10 503 eur od 08. 02. 2019 do
zaplatenia. Namieta, že žalovaná minimálne do doručenia znaleckého posudku vôbec nepoznala výšku

uplatneného nároku, keďže žaloba bola podaná len s akýmsi predbežným odhadom ohodnotenia. V
čase rozhodovania súdu nebolo rozhodnuté o právnom základe - zodpovednosti za škodu žalovanej,
nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenie nebol uplatnený a preukázaný spôsobom,
ako to vyžaduje zákon ani v čase uplatnenia nároku žalobou na súde. Až do vyhotovenia súkromného
znaleckého posudku znaleckou organizáciou forensic nebolo sťaženie spoločenského uplatnenia

hodnotené lekárskym posudkom a tak sa žalovaná nemohla dostať do omeškania s plnením od
doručenia žaloby.
2.2.1. Okrem toho súd prvej inštancie aj nesprávne stanovil sumu, s ktorou má byť žalovaná v omeškaní.
Žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 228 365 eur bez predloženého lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, na základe predbežného odhadu za 12 520 bodov pri

hodnote jedného bodu 18,24 eura. Položka 299 neskôr hodnotená v znaleckom posudku 1 400 bodmi,
žalobou uplatnená nebola. Žalovaná tak nemohla byť v omeškaní so sumou 228 365 eur od doručenia
žaloby 28. 02. 2018, ale len zo sumy 214 844 eur (12 520 bodov x 17,16 eura). Rozdiel vo výške 13
521 eur, v tejto časti bola žaloba nedôvodne podaná vzhľadom k nesprávnej hodnote bodu z roku 2017vo výške 18,24 inštancie zamietnuť. Keďže nárok na odškodnenie za položku 299 bol uplatnený až
zmenou žaloby dňa 21. 12. 2018, nemohla sa žalovaná v tejto časti dostať do omeškania už odo dňa
doručenia žaloby.

2.3. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že: „žalovaná je
povinná zaplatiť žalobkyni v prvom rade sumu 322 266 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
V časti istiny sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 36 036 eura a úroku z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 228 365 eur od 28. 02. 2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 10 503 eur od 08. 02. 2019 do zaplatenia žalobu zamieta“. Žiada prehodnotiť aj výrok o náhrade

trov konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v prvom až treťom rade v časti výroku
V., týkajúcom sa zamietnutia nároku na úroky z omeškania z priznanej nemajetkovej ujmy. Dôvodili, že
v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.1. Nestotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zamietnutie nároku na úrok z omeškania

z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia,
až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Sú toho názoru, že k
omeškania s plnením náhrady nemajetkovej ujmy nedochádza uplynutím paričnej lehoty uvedenej v
rozhodnutí súdu o jej výške, ale podľa § 563 Občianskeho zákonníka prvého dňa po tom, čo o plnenie

náhrady nemajetkovej ujmy veriteľ dlžníka požiadal. Odôvodnenie súdu prvej inštancie neobsahuje
žiadnu právnu argumentáciu. Poukázali na závery Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.
II. ÚS 2149/17 zo dňa 10. 12. 2019, ktorým bol prekonaný právny názor súdu prvej inštancie. Ďalej
dôvodia a poukazujú na ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci
občianskoprávnych vzťahov majú rovnaké postavenie (v tomto prípade nemajú). Právny názor súdu je

taktiež v rozpore s povinnosťou súdu dbať, aby nedochádzalo k porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov tým, že nepriznaným úrokov z omeškania súd ako štátny orgán akceptuje a súhlasí s tým,
že dlžník neslnil svoj dlh dobrovoľne a jeho (ne)konaním došlo k porušeniu práva veriteľa na riadne a
včasné plnenie.
3.2.Žiadajú,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmenilapriznalžalobcomúrokzomeškania

vo výške 5% ročne z priznanej nemajetkovej ujmy a náhradu trov odvolacieho konania.

4. Intervenient k odvolaniu žalobcov v prvom až v treťom rade v písomnom vyjadrení uviedol, že
má právny záujem na výsledku konania, pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, za ktorú zodpovedá
žalovaná, keďže pre túto jeho zodpovednosť je dojednané poistné krytie v poistnej zmluve. Keďže

krytie nemajetkovej ujmy nebolo v poistnej zmluve dohodnuté, nie je daný v tejto časti právny záujem
na výsledku konania a v časti konania ohľadom nemajetkovej ujmy s príslušenstvom sa intervenient
nevyjadroval.

5. Žalovaná k odvolaniu žalobcov v prvom až treťom rade v písomnom vyjadrení uviedla, že v tejto

časti (nepriznanie úrokov z omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v prvom
až treťom rade), považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Poukázal na platnú a
aktuálnu judikatúru a ustálenú rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike, konkrétne rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo 14. marca 2012 sp.zn. 6Cdo 185/2011, podľa ktorého povinnosť zaplatiť
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená

doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Ďalej
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/158/2017 zo dňa 04. 09. 2018, Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/6/2017, uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 129/2017, 3Cdo 6/2017, 6Cdo
39/2017, Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 289/2017. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že v
prípade nemajetkovej ujmy omeškanie s plnením nastáva okamihom, kedy oprávnená osoba o plnenie

požiada. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch čas plnenia nie je dohodnutý a ani nie je
ustanovený právnym predpisom, ale je určený v rozhodnutí. Dlžník sa tak pred uplynutím lehoty na
plnenie podľa právoplatného rozhodnutia súdu nedostáva do omeškania.
5.1. Právny názor Ústavného súdu ČR vyjadrený v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 2149/2017, na ktorý
poukazujú žalobcovia, vychádza z právnej úpravy nového Občanského zákonníku ČR, ktorá je z

hľadiska princípov, konštrukcie právneho predpisu a právnej filozofie odlišná od právnej úpravy
Občianskeho zákonníka, platného na území Slovenskej republiky (zákon číslo 40/1964 Zb.). Toto je
zrejmé aj z bodu 58 a bodu 59 citovaného rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý všeobecným súdom
ČR vytkol práve skutočnosť, že na prípad neaplikovali všeobecné ustanovenia a základné zásady užnovej občianskoprávnej regulácie nového Občanského zákonníku. Aplikácia tohto právneho názoru
v rozhodnutí súdu Slovenskej republiky by nemala oporu v žiadnom ustanovení právnych predpisov
Slovenskej republiky.

5.2. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť a priznať žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Žalobcovia v prvom až treťom rade v podanej replike k odvolaniu žalovaného sa vyjadrujú k pojmu
„ustálená rozhodovacia prax“ a opätovne dávajú do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Českej

republiky. Opakovane uvádza dôvody, pre ktoré by odvolací súd mal zmeniť napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v zamietajúcej časti a priznať žalobcom v prvom až treťom rade nárok na úrok z
omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.

7. Intervenient k replike žalobcov v prvom až treťom rade v písomnom vyjadrení uviedol, že má právny
záujem iba na výsledku konania v časti nároku na náhradu škody. K náhrade nemajetkovej ujmy a

príslušenstva sa vyjadrovať nebude, napriek tomu, považuje rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
za správny.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov, týkajúcej sa problematiky ustálenej rozhodovacej praxe uviedol,
že žalobcovia sa pokúšajú prelomiť ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v otázke

úrokov z omeškania z nemajetkovej ujmy. Podľa jeho názoru je záver Ústavného súdu ČR prezentovaný
v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 2149/17 ojedinelý a argumentačne nie je spôsobilý prelomiť ustálenú
rozhodovaciu prax súdov.

9. Žalobcovia v prvom až treťom rade k odvolaniu intervenienta v podanom písomnom vyjadrení

poznamenal, že intervenient v danej veci nenavrhol žiadne dokazovanie k tomu, aby preukázal od kedy
začala plynúť premlčacia doba.
9.1. Nestotožnil sa ani s tvrdením intervenienta o nesprávnom priznaní úrokov z omeškania súdom prvej
inštancieznáhradyškodynazdraví.Akbyboliobavyžalovanejspojenélens výškouuplatnenejnáhrady
škody na zdrví, mohol okamžite po vyvolaní mimosúdnych rokovaní alebo doručení žaloby predložiť

lekársky posudok, ktorý by vyvrátil alebo spochybnil výšku uplatneného nároku. Žalovaná nespochybnil
počas celého konania výšku uplatneného nároku, preto je veľmi neobvyklé, že sa intervenient domnieva,
že žalovaná výšku náhrady škody vlastne nepoznal. Na omeškanie žalovaného s plnením dlhu sa
vzťahuustanovenie§563a§517ods.2Občianskehozákonníka. Skutočnosť,žedlžníknesúhlasíalebo
pochybuje o výške dlhu nespôsobuje, že by sa nedostal do omeškania s plnením dlhu. Argumentácia

intervenienta ohľadom omeškania s plnením dlhuj je v rozpore s princípmi a logikou, na ktorej je
postavená existencia a splatnosť záväzku vzniknutého z deliktu a v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou súdov Slovenskej republiky.
9.2. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v intervenientom napadnutej časti, ako vecne
správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v prvom až treťom rade.

10. Intervenient k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu v písomnom podaní zopakoval svoje dôvody,
pre ktoré nesúhlasil so záverom súdu o neakceptovaní ním vznesenej námietky premlčania vo vzťahu
k položke 299. Dodal, že skutočnosti, relevantné k posúdeniu premlčania za túto položku vyplynuli
z dôkazov vykonaných v priebehu konania. Tvrdenia o premlčaní položky 299 vychádzajú práve z

názoru znaleckej organizácie k ustáleniu zdravotného stavu, ktoré hodnotila v súvislosti s hodnotou
bodu, ktorá sa viaže tiež k vzniku nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zotrval na tvrdeniach, že žalobkyňa v prvom rade minimálne do vypracovania bodového hodnotenia
v znaleckom posudku nepreukázala výšku nároku, ktorý si uplatnila žalobou. Preukázanie škody a jej
rozsahu je jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, túto povinnosť si žalobcovia splnili

až vypracovaním znaleckého posudku v priebehu súdneho konania.

11. Žalobcovia v prvom až treťom rade v duplike k replike intervenienta uviedli, že intervenient v konaní
nepreukázal, že by žalobkyňa v prvom rade mala vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá žalovaná
skôr, alebo v čase, keď malo dôjsť k ním tvrdenému ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v prvom

rade. Nepreukázal, že k začatiu plynutia premlčacej doby ohľadom položky 299 došlo 05. 12. 2015.
Námietka premlčania intervenienta je zneužitím práva, obzvlášť, keď žalovaná disponovala dostatkom
objektívnych informácií o tom, že je zodpovedným za poškodenie zdravia žalobkyne v prvom rade a
intervenient bol o rokovaniach pred súdnym konaním informovaný s tým, že v danej veci intervenientodmieta plniť. Ďalej poukázali na ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že z
uvedených ustanovení nevyplýva, že by bol poškodený povinný preukazovať výšku škody škodcovi,
alebo že by bez preukázania výšky škody lekárskym posudkom nebol škodca zodpovedný za škodu,

obzvlášť v prípade, ak si škodca môže výšku škody sám vyčísliť a skontrolovať, na čo dal poškodený
súhlas. Taktiež zákon číslo 437/2004 Z.z. v ustanovení § 6 nepodmieňuje uzavretie dohody existenciou
lekárskeho posudku, ale výškou náhrady, ktorú je možné podľa zákona priznať. Existencia lekárskeho
posudku nie je hmotnoprávnou podmienkou pre uspokojenie nároku na náhradu škody na zdraví a
existencia tohto podkladu nemá súvis s omeškaním dlžníka s plnením.

11.1. V dodatku k replike intervenienta žalobcovia v prvom až treťom rade poukázali na skutočnosť, že
vo veci bol žalovanému predložený znalecký posudok s vyčíslením náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia a v zmysle výkladu prezentovaného intervenientom, od tohto okamihu, je žalovaná v
omeškaní s plnením náhrady škody na zdraví.
11.2. V súhrnnej duplike k replike intervenienta žalobcovia v prvom až treťom rade zopakovali svoje
doterajšie tvrdenia k intervenientom vznesenej námietke premlčania k položke 299 s poukazom na

ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo
152/2010. Vychádzajúc tak z citovaného ustanovenia, ako aj z rozsudku poukazuje na skutočnosť, že
počiatok premlčacej doby je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej
osobe. Žalobkyňa v prvom rade nemala dňa 06. 12. 2015 vedomosť o tom, že bola porušená nejaká
povinnosť resp. čo bolo príčinou vzniku škody na jej zdraví a už vôbec nie o tom, kto zodpovedá za

škodu vyčíslenú v položke 299 a že táto bola spôsobená porušením povinnosti žalovanej a preto tento
nárok na náhradu škody nie je a nebol premlčaný v čase jeho vyčíslenia v súdnom konaní. Zopakovali,
že intervenient v konaní nepreukázal, že k začatiu plynutia premlčacej doby ohľadom položky 299 došlo
05. 12. 2015.

12.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcov v prvom až treťom rade a intervenienta podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a
rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie

podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v prvom
až treťom rade a intervenienta nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
týkajúcej sa zaplatenia sumy 36 036 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom
rade za položku 299 a v časti úrokov z omeškania z priznanej náhrady škody žalobkyni v prvom rade z

titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, zamietnutia nároku žalobcov v prvom až treťom rade na úrok
z omeškania z priznanej nemajetkovej ujmy (výrok V. rozsudku) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Zároveň potvrdil aj výroky rozsudku týkajúce sa náhrady trov konania.

13.Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcov v prvom až treťom rade, uplatnený žalobou,

ktorou sa žalobkyňa v prvom rade domáhala náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 358 302,50 eura s príslušenstvom, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300 000 eur s
príslušenstvom, žalobcovia v druhom a v treťom rade náhrady nemajetkovej ujmy, každý vo výške
200 000 eur s príslušenstvom. Žalobcovia v prvom až treťom rade svoj nárok odvodzovali porušením
povinností žalovanej v súvislosti s pôrodom žalobkyne v prvom rade žalobkyňou v druhom rade a

následnej starostlivosti a z dôvodu nekonania žalovanej lege artis v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti žalobkyni v prvom rade, v dôsledku čoho došlo k ujme na zdraví žalobkyne v prvom rade.
13.1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v prvom rade
sumu 358 302 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 228 365 eur od 28. 02. 2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 10 503 eur od 08. 02. 2019 do zaplatenia. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu
100 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni
v druhom rade sumu 80 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalobcovi v treťom rade sumu 80
000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Nárok žalobcov vo zvyšku zamietol a priznal žalobkyni v
prvom rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobcom v prvom až treťom rade náhradu trov konania v rozsahu
100% k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
13.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil intervenient a to iba v časti výroku I., vo vzťahu
k uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v prvom rade náhradu škody z titulu sťaženiaspoločenského uplatnenia vo výške 358 302 eura, ale iba v časti výšky tejto náhrady v sume 36
036 eur za položku 299, ktorú považuje za premlčanú. Zároveň namietol v tomto výroku priznanie
úrokov z omeškania namietajúc, že žalobcovia jednak nepredložili relevantný lekársky posudok spolu so

žalobou na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade, a teda sa
nemohla žalovaná dostať do omeškania s plnením od doručenia žaloby, nakoľko žalobcovia si v žalobe
nesprávne uplatnili nárok za jeden bod sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade, keď
namiesto správnej výšky 17,16 eura (platný na rok 2015), si uplatnili výšku 18,24 eura. Z tohto dôvodu
intervenient namieta, že žalovaná nemohla byť v omeškaní s plnením žalobcom, keďže ich nárok nebol

správne uplatnený. Až po doručení znaleckého posudku, žalobcovia upravili svoj nárok a požiadali súd
o pripustenie zmeny žaloby.
13.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnili ani žalobcovia v prvom až treťom rade, ktorí
napadli rozsudok v zamietajúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie nepriznal žalobcom v prvom až treťom
rade nárok na úrok z omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15.Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

15.1.Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný predovšetkým v danej veci rozsahom a
dôvodmi odvolania, sa v merite veci plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko
bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s
judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu,
ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so

zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri
rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako
rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380

ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací

súd na tieto vady neprihliadne.
15.2.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom intervenientom a žalobcami v prvom až treťom rade,

súc viazaný rozsahom a dôvodmi týchto odvolaní, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolaní a skonštatoval, že súd
prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec
aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi rozsiahlym
spôsobom a veľmi podrobne popísal skutkový stav, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery veľmi podrobne a relevantne vysvetlil. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotnýfakt, že tak intervenient, ako aj žalobcovia v prvom až treťom rade sa v nimi napadnutých častiach s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňujú, neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Súd prvej inštancie veľmi jasne, zrozumiteľným spôsobom a po odbornej stránke veľmi relevantným
spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu
stotožnilapretonasprávnosťtýchtodôvodovďalej,podľa§387ods.2CSP,ibapoukazuje.Vzhľadomna
mimoriadne podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okrem nesprávne určenej doby omeškania
žalovanej s plnením žalobkyne s náhradou škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací

súd v plnom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku poukazuje a na zdôraznenie správnosti nemá
čo dodať, nakoľko súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom svoje rozhodnutie zdôvodnil.

18. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil (okrem začiatku omeškania
žalovanej s plnením žalobkyni v prvom rade) s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie, ktoré
bolo mimoriadne podrobne a odborne vyčerpávajúce, na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie v napadnutej časti nemá čo dodať a na tieto dôvody iba v plnom rozsahu poukazuje. V ďalšom
odôvodnení tohto rozsudku sa odvolací súd podľa § 387 ods. 3 CSP zameria na dôvody podaných
odvolaní a námietok vznesených stranami sporu v podaných odvolaniach.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním intervenient, ktorý namietal nesprávne posúdenie

ním vznesenej námietky premlčania za položku 299, ktorú stanovili znalci v žalobcami predloženom
znaleckom posudku spoločnosti forensic.sk. Vytýka žalobcom v prvom až treťom rade, že spolu so
žalobou, ktorou si uplatnila tak žalobkyňa v prvom rade nárok na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, nepredložila aj znalecký posudok, týkajúci sa bodového ohodnotenia jej
sťaženiaspoločenskéhouplatnenia,aletentoznaleckýposudokpredložiliažvpriebehukonanianasúde

prvej inštancie, v dôsledku čoho bol nárok za položku 299 uplatnený po uplynutí premlčacej dvojročnej
lehoty, počítanej od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v prvom rade, dňa 06. 12. 2015.
19.1. Predmetný znalecký posudok bol súdu prvej inštancie doručený dňa 11. 01. 2019. V tomto
znaleckom posudku znalci určili hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia za položku 253 hlboká
duševná zaostalosť po ťažkom poranení hlavy, poúrazová epilepsia základným počtom bodov 1560,

zvýšenie (podľa § 10 ods. 4 zákona o SSU) 1560 bodov, spolu 3120 bodov. Položku 299 stav po
tracheotómii s trvale zavedenou kanylou v počte základných bodov 700, zvýšenie (podľa § 10 ods. 4
zákona o SSU) o 700 bodov, spolu 1400 bodov. Položku 297b strata reči centrálneho pôvodu hodnotili
znalci počtom bodov 1000, zvýšenie (podľa § 10 ods. 4 zákona o SSU) o 1000 bodov, spolu 2000
bodov. Položku 303 zavedenie PEG hodnotili znalci počtom bodov 300, zvýšenie (podľa § 10 ods.

4 zákona o SSU) o 300 bodov, spolu 600 bodov. Položku 307 Strata pohyblivosti všetkých končatín
hodnotili znalci počtom bodov 2600, zvýšenie (podľa § 10 ods. 4 zákona o SSU) o 2600, spolu 5200
bodov. Položku 321a strata sexuálnych funkcií hodnotili znalci počtom bodov 800, zvýšenie (podľa § 10
ods. 4 zákona o SSU) o 800 bodov, spolu 1600 bodov. Celkový počet bodov sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne v prvom rade hodnotili znalci počtom bodov 13920. Znalci v podanom znaleckom

posudku uviedli, že bodové hodnotenie vykonali vo vzťahu k dobe vzniku poškodenia dieťaťa (06. 12.
2014)akmomentumožnéhoustáleniazdravotnéhostavukvypracovaniunávrhuhodnotenia(najskôr12
mesiacov po pôrode k 06. 12. 2015). K tomuto momentu hodnota jedného bodu bola určená Opatrením
Ministerstva zdravotníctva vo výške 17,16 eura.
19.2. Je pravdou, že žalobkyňa v prvom rade si v podanej žalobe náhradu škody titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia za túto položku 299 stav po tracheotómii s trvale zavedenou kanylou v
celkovom počte bodov 1400 neuplatnila, pričom v žalobe pri uplatnení celkového počtu bodov sťaženia
spoločenského uplatnenia (12 500) žalobkyne v prvom rade, žalobcovia tvrdili, že bodové hodnotenie
bolo uplatnené na základe predbežného lekárskeho posúdenia žalobkyne v prvom rade.
19.3. Intervenient vzhľadom na položku 299, ktorú si žalobcovia uplatnili až po podaní znaleckého

posudku vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že táto položka bola uplatnená po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť ustálením zdravotného stavu žalobkyne v prvom rade dňom 06.
12. 2015 a uplynula dňom 06. 12. 2017. Znalecký posudok bol podaný súdu prvej inštancie až dňa 11.
01. 2019. Námietku premlčania vzniesol intervenient už v priebehu konania na súde prvej inštancie.
19.4. Súd prvej inštancie sa námietkou premlčania položky 299 podrobne zaoberal v napadnutom

rozsudku a dospel k záveru, že intervenient a žalovaná nepreukázali, že došlo k premlčaniu tejto časti
nároku žalobkyne v prvom rade. Znalci vychádzali z možného ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v
prvom rade (ku dňu 06. 12. 2015), tracheotómia bola realizovaná dňa 18. 09. 2015, v januári 2017 bola
realizovaná jeho reinzercia a bol plánovaný výkon - odstránenie granulácií v tracheostómii. K ustáleniuzdravotného stavu žalobkyne v prvom rade tak došlo neskôr ako 06. 12. 2015 a zároveň neskôr ako 21.
12. 2016 (okamih rozhodujúci pre uplynutie premlčacej doby vzhľadom na rozšírenie žaloby doručenej
súdu dňa 21. 12. 2018). Keďže ide o odbornú otázku, túto mohli riešiť iba znalci v podanom znaleckom

posudku. Z tohto dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že intervenient a žalovaná neuniesli
dôkazné bremeno o premlčaní predmetnej položky, keďže definitívne posúdenie bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade vykonali až znalci v podanom znaleckom
posudku.
19.5. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil. Na zdôraznenie správnosti

iba dodáva, že žalobcovia si podanou žalobou uplatnili nárok na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade. V danej veci sa žalobkyňa v prvom rade dozvedela
o škode a jej konečnej výške až zo záverov znaleckých posudkov, predložených v rámci dokazovania,
preto nemožno hovoriť o premlčaní nárokov, ktoré uplatnila v priebehu konania. Premlčacia doba
neuplynula pri uplatňovaní nároku žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní, pretože
uplatnené dispozičné nároky žalobkyňou v prvom rade boli uplatnené v čase pred uplynutím premlčacej

doby počítanej od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Aj samotní znalci v podanom znaleckom
posudku (forensic.sk) uviedli, že vychádzali z možného ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v prvom
rade ku dňu 06. 12. 2015, t.j. rok po vzniku ujmy zakladajúcej nárok na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia. Už v žalobe žalobcovia uviedli, že ide o predbežné bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade. V prípade žalobcov ide skutočne o

laikov v medicínskej oblasti a keďže ide o vysoko odbornú otázku posúdenia a hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade, toto mohlo byť vykonané iba znaleckým posúdením
znalcov z daného odboru. Túto povinnosť si žalobcovia splnili v priebehu konania na súde prvej
inštancie, kedy nimi uplatnený nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyne v prvom rade špecifikovali a spresnili znaleckým posudkom, predloženým súdu dňa 11.

01. 2019. Žalobcovia požiadali znaleckú organizáciu o vypracovanie tohto posudku dňa 11. 09. 2018,
znalci ho vypracovali dňa 30. 10. 2018. Následne žalobcovia spresnili svoj žalobný nárok a požiadali
súd o pripustenie zmeny žaloby, do ktorej zahrnuli aj spornú položku 299. Vzhľadom na skutočnosť,
že znalecký posudok bol súdu prvej inštancie predložený až dňa 11. 01. 2019 a pri hodnotení a
určení výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v prvom rade, je

potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého sa náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku, nie je možné hovoriť o uplynutí premlčacej doby
nanáhraduškodytitulomsťaženiaspoločenskéhouplatneniažalobkynevprvomrade.Jejednoznačnéa
nepochybné,žežalobkyňavprvomradesinároknasťaženiespoločenskéhouplatneniauplatnilavrámci

plynutia premlčacej lehoty a to podanou žalobou dňa 08. 06. 2017. Odvolací súd bodové hodnotenie
vykonané znalcami v podanom znaleckom posudku spoločnosti forensic.sk hodnotil ako špecifikáciu a
upresneniežalobcamiuplatnenéhonárokunanáhraduškodytitulomsťaženiaspoločenskéhouplatnenia
žalobkyne v prvom rade v podanej žalobe. Námietku odvolateľa preto vyhodnotil ako účelovú a
neopodstatnenú.

20. Intervenient v podanom odvolaní namietal tiež nesprávne posúdenie výšky omeškania žalovanej
s platením náhrady škody žalobkyne v prvom rade. Dôvodil tým, že žalovaná minimálne do doručenia
znaleckého posudku vôbec nepoznal výšku uplatneného nároku, keďže žaloba bola podaná iba
predbežným odhadom ohodnotenia. Spornou bola aj nepreukázaná otázka zodpovednosti žalovanej,

resp. jej rozsahu. Taktiež namietal aj výšku odškodnenia, s ktorou mala byť žalovaná v omeškaní.
Dôvodí, že žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 228 365 eur bez predloženého
lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, na základe predbežného odhadu za 12 520
bodov pri hodnote jedného bodu 18,24 eura. Položka 299 neskôr hodnotená v znaleckom posudku 1
400 bodmi, žalobou uplatnená nebola. Žalovaná tak nemohla byť v omeškaní so sumou 228 365 eur

od doručenia žaloby 28. 02. 2018, ale len zo sumy 214 844 eur (12 520 bodov x 17,16 eura). Rozdiel
vo výške 13 521 eur, v tejto časti bola žaloba nedôvodne podaná vzhľadom k nesprávnej hodnote bodu
z roku 2017 vo výške 18,24 inštancie zamietnuť. Keďže nárok na odškodnenie za položku 299 bol
uplatnený až zmenou žaloby dňa 21. 12. 2018, nemohol sa žalovaná v tejto časti dostať do omeškania
už odo dňa doručenia žaloby.

20.1. Je nesporné, že žalobkyňa v prvom rade si žalobou podanou súdu prvej inštancie dňa 08. 06.
2017 uplatnila nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a to vo výške 12 520
bodov pri hodnote jedného bodu 18,24 eura, spolu 228 364,80 eura. Žaloba žalobcov bola žalovanej
doručená dňa 27. 02. 2017. Minimálne týmto dňom sa žalovaná dozvedela o existencii nároku žalobkynev prvom rade na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že žalovaná do dnešného dňa žalobkyni neplnila
žiadnu čiastku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, dostala sa do omeškania, pričom za prvý
deň omeškania je potrebné považovať nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanej. Skutočnosť, že

žalovaná odmietala plniť dôvodiac o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody žalobkyni
v prvom rade a konaním lekárov žalovanej, nie je dôvodom na nepriznanie úrokov z omeškania a
konštatovanie, že žalovaná nie je v omeškaní s plnením žalobkyni v prvom rade. Taktiež týmto dôvodom
nemôže byť ani skutočnosť tvrdená intervenientom, že bola nesprávne vypočítaná suma omeškania,
keď si žalobcovia v podanej žalobe nesprávne uplatnili nárok na náhradu za 12 520 bodov pri hodnote

bodu 18,24 eura, keď správne mala byť hodnota bodu 17,16 eura. Žalobcovia túto výšku bodu spresnili
až v návrhu na zmenu žaloby.
20.1.1.V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že omeškanie je potrebné počítať iba od začiatku
omeškania, t.j. odo dňa, kedy sa žalovaná dozvedela o tom, že má žalobkyni v prvom rade plniť. Týmto
dňom bol nesporne deň doručenia žaloby, t.j. 27. 02. 2017 a nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala
do omeškania s plnením žalobkyni v prvom rade. Žalobkyňa v prvom rade si žalobou uplatnila nárok

na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, tento spresnila v priebehu konania na
súde prvej inštancie, čo však nič nemení na plynutí omeškania žalovanej s plnením. Aj za situácie,
že si žalobkyňa v podanej žalobe nesprávne určila hodnotu jedného bodu sťaženia spoločenského
uplatnenia, mohla žalovaná, resp. intervenient plniť minimálne základnú časť bodového hodnotenia,
ktoré bolo zrejmé, jasné a ani znalecký posudok ho nezmenil. Neplnil a preto sa dostal do omeškania.

Z tohto dôvodu odvolací súd námietku odvolateľa v tejto časti (úrokov z omeškania z náhrady škody
žalobkyni v prvom rade titulom sťaženia spoločenského uplatnenia) zamietol ani nedôvodnú. Nedá však
odvolaciemu súdu nepoznamenať, že súd prvej inštancie síce nesprávne určil úrok z omeškania 5%
ročne zo sumy 228 365 eura, pričom správne mal určiť z hodnoty 238 867,20 eura (13920 bodov podľa
znaleckého posudku x 17,16 eura) a zo sumy 10 503 eur od 08. 02. 2019, pričom správne za položku

299 malo byť 5% ročne zo sumy 24 024 eura (položka 299 v základnej bodovej hodnote 1400 bodov x
17,16 eura), avšak žalobcovia v tejto časti odvolanie nepodali a preto odvolací súd iba potvrdil napadnutý
rozsudok aj v tejto časti. Odvolanie intervenienta, ktorým žiadal zamietnutie žaloby v časti úrokov z
omeškania z vyššie uvedených dôvodov nebolo dôvodné.

21. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali aj žalobcovia v prvom až treťom rade, avšak
v časti výroku V., v zamietajúcej časti, ktorou súd prvej inštancie nepriznal žalobcom nárok na úrok z
omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.
21.1. Žalobcovia sa v tejto časti nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť zaplatiť
náhradunemajetkovejujmyvznikáažnazákladesúdnehorozhodnutia,vktoromjeurčenádobaplnenia,

až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 185/2011 zo dňa 14. marca 2012. Žalobcovia dôvodili, že tento názor
je prekonaný Ústavným súdom Českej republiky zo dňa 10. 12. 2019 sp.zn. II. ÚS 2149/17, na ktorý
poukazujú žalobcovia aj v podanom odvolaní.
21.1.1.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a taktiež poukazuje

na ustálenú súdnu prax a na rozhodnutie, o ktoré oprel svoj záver aj súd prvej inštancie. Taktiež je
toho názoru, že za situácie, že výška nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu a až rozhodnutím súdu sa
povinná osoba dozvie o tom, v akej výške má ujmu (nemajetkovú) plniť, nemôže dôjsť skôr k omeškaniu
ako dňom, nasledujúcim po dni, aký určil súd v rozhodnutí o povinnosti plniť nemajetkovú ujmu. Z
uvedeného teda jednoznačne vyplýva správny záver súdu prvej inštancie v tom smere, keď nepriznal

žalobcom v prvom až treťom rade nárok na úrok z omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.
Až rozhodnutím súdu sa žalovaná dozvedela o tom, v akej výške má nemajetkovú ujmu plniť, preto sa
nemohla dostať do omeškania skôr, ako štvrtým dňom po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý deň ešte nenastal.
21.1.2.S poukazom žalobcov v prvom až treťom rade na nález Ústavného súdu Českej republiky (II.

ÚS 2149/17), odvolací súd iba dodáva, že záver uvedený v tomto náleze je odlišný od záveru prijatého
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo 185/2011). Vzhľadom na inú úpravu náhrady
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v Českej republike (iná úprava v novom Občianskom zákonníku)
a vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá je pre súdy v Slovenskej
republikyzáväzná,nebolomožnékonštatovať,žezáverNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyuvedený

v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo 185/2011 bol prekonaný. Žiadne iné rozhodnutie najvyššieho súdu neprevzalo
do svojho záveru závery uvedené náleze Ústavného súdu ČR. Rozhodnutiami súdnych autorít
Českej republiky sa môžu súdy Slovenskej republiky inšpirovať, avšak judikatúra, ktorá sa uplatňuje v
Slovenskej republike, musí byť prekonaná súdnymi autoritami v oblasti práva v Slovenskej republiky.Sporové strany legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej
situácie rovnakým spôsobom, a to najmä v situácii, ak v podobnej veci existujú rozhodnutia, uverejnené v
Zbierke súdnych rozhodnutí, prípadne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, či rozhodnutia veľkého senátu

Najvyššieho súdu SR. Pre rozhodovanie súdov Slovenskej republiky je záväzná iba táto judikatúra a
samozrejme judikatúra európskeho súdu. Z uvedeného dôvodu odvolaciu námietku žalobcov v prvom
až treťom rade vyhodnotil ako nedôvodnú a aj v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni v prvom rade priznal náhradu trov odvolacieho
konania v časti nároku na zaplatenie sumy 36 036 eur a úrokov z omeškania na náhradu škody titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia (výrok I. napadnutého rozsudku), keďže odvolaniu intervenienta
nevyhovel. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že intervenient podal odvolanie za súhlasu
žalovanej.

22.1. Zároveň priznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v prípade zamietajúceho výroku o
nároku žalobcov v prvom až treťom rade o úroku z omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy
(výrok V. rozsudku), keďže odvolaniu žalobcov nevyhovel a úspešnou v tejto časti bola žalovaná.

23.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).