Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/45/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012602

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119012602.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a
prísediacich PhDr. Gabriely Brestovanskej a Ruženy Stachovičovej na hlavnom pojednávaní v Trnave,
dňa 21. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. H., nar.: XX.XX.XXXX v Q.
trvalé bydlisko: Z. XX, F.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 20.11.2017 v čas od 12.30 hodiny do 15.00 hodiny v F., v rodinnom dome na ulici Z. č. XX po tom,
ako priviezol svojím osobným motorovým vozidlom maloletú V.P. nar. v roku 2008 na adresu svojho
trvalého bydliska, vyhotovil digitálnym fotoaparátom zn. Nikon 03, výrobné číslo 2Z67E162072, ktorého
je vlastníkom , 15 kusov fotografií nahého tela maloletej

teda

obžalovaný W.
- zneužil dieťa na výrobu detskej pornografie a čin spáchal na dieťati mladšom ako dvanásť rokov,

čím spáchal

zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona

a za sa odsudzuje:

Podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, nezistiac okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods. 3 Trestného zákona, použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) na trest
odňatia slobody vo výmere slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ a b/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks karta 16 GB zn. Transcend, 1 ks SD karta 32 GB Kingston, 1 ks pam. karta Pretec 8GB, 1 ks
pam. karta Transcend 32 GB, 4 ks CD.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 20.06.2019 pod sp. zn. 1Pv
741/17/2207-55 obžalobu na (aktuálne) obžalovaného W. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. XX,
F. na skutkovom základe, ktorý bol totožný so skutkovou vetou, uvedenou v tomto rozsudku na vyššom

mieste.
Súd po preskúmaní obžaloby nariadil vo veci termín hlavného pojednávania na deň 21.10.2019.

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené
otázky obžalovaný W. H. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie
obžalovaného o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne
tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe (tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku), pretože

boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka,
objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým,
že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná (vo väzbe k osobe obžalovaného, ktorý vinu uznal)
k výrokom o treste, o ochrannom opatrení a o náhrade škody.

*** Výrok o treste ***

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je mu to všetko veľmi ľúto a nevie ako sa to stalo.
Skutok, ktorý spáchal, sa už nikdy v živote nebude opakovať a ani na jeho spáchanie nepomyslí.

Obžalovaný súd žiadal, aby nerozhodol o prepadnutí veci resp. všetkých zaistených vecí, nakoľko ide
o profesionálnu výbavu fotografa, časť kúpnej ceny dodnes spláca, preto žiadal súd, aby nerozhodol o
prepadnutí fotoaparátu, resp. videokamery.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením

týchto listinných dôkazov:

- lustrácia v registri Sociálnej poisťovne
- odpis RT
- znalecký posudok 23/2019 zo dňa 08.04.2019 MUDr. Dana Šedivá

- lustrácia v GP 2
- lustrácia v registri priestupkov z č.l. 422 a nasl.
- znalecký posudok doc. Ing. Miroslava Mokrého, PhD. , č. 66/2018, č.l. 204,
- znalecký posudok doc. Ing. Miroslava Mokrého, PhD., č. 61/2018, č.l. 355,

ZoznaleckéhoposudkuMUDr.DanyŠedivejč.23/2019zodňa 08.04.2019resp.zozáverovznaleckého
posudku na obž. H. vyplýva, že obžalovaný nie je postihnutý duševnou chorobou alebo poruchou,
ktorá by mala vplyv na jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť. Obž. W. H. nie je závislý na
liekoch, omamných látkach alebo na alkohole a preto ochrannú liečbu nie je dôvodné uložiť. Obž. W.

H. vzhľadom na svoj duševný stav mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a
svoje konanie mohol ovládať v čase spáchania trestnej činnosti. Obž. W. H. je v súčasnosti schopný
chápať zmysel trestného konania. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obvineného na slobode nie je
pre spoločnosť nebezpečný, je plne ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy.
Obžalovaný netrpí sexuálnou úchylkou. Sexuálne správanie popísané v spisovom materiáli znalkyňahodnotí ako morálne zlyhanie, nie je motivované sexuálnou úchylkou, duševnou poruchou ani chorobou
v pravom slova zmysle.

Zo znaleckého posudku doc. Ing. Miroslava Mokrého, PhD. č. 66/2018 zo dňa 22.08.2018, č.l. 204 a č.
61/2018 zo dňa 09.07.2018 bolo zistené, že na nosiči dát - disk PRETEC, typ CF o kapacite 8 GB bol
zistený v pamäti (po obnove vymazaných dát znalcom) obsah detskej pornografie v zhode s obsahom
skutkovej vety, uvedenej na inom mieste. V zmysle záverov znaleckého posudku nebol zistený žiadny
pornografický materiál v internej pamäti fotoaparátu resp. videokamery.

Z aktuálneho odpisu registra trestov a aktuálnej lustrácie v registri GP bolo zistené, že obžalovaný
bol jedenkrát súdne trestaný, pričom vzhľadom na zahladenie trestu sa na jeho osobu hľadí ako na
netrestaného, avšak vzhľadom ale na lustráciu registra priestupkov, z ktorej vyplýva 12 priestupkov
v cestnej doprave z časovo aktuálneho obdobia, musel súd konštatovať nedôvodnosť priznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a to aj v prípade, že ide bez výhrady o

priestupky v cestnej dopravy, ktorých závažnosť nie je optikou konajúceho súdu považovaná za vysokú.
Obžalovaný rovnako nie je aktuálne trestne stíhaný v inom trestnom konaní, čo vyplynulo aj z lustrácie
v databáze GP.

Prokurátor OP navrhol (vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného) uznať vinu obžalovaného

v zhode s obžalobou a obžalovanému uložiť podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s použitím poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a
rozhodnúť ochrannom opatrení prepadnutím veci - pamäťových médií.

Základná trestná sadzba pre obžalovaného predstavuje 7 roky až 12 rokov, v zmysle § 38 ods. 2,

ods. 3 Trestného zákona, súd musel znížiť hornú hranicu trestnej sadzby na 10 rokov a 4 mesiace.
Okrem uvedeného súd poznamenáva, že v predmetnej veci došlo k vyhláseniu obžalovaného o vine,
preto na daný stav možno aplikovať závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.

2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
kväčšiemu)použiťajvprípadeuznaniavinypodľa§257ods.1písm.b/,písm.c/Tr.por.(poprijatítakého
vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a

výške uloženého trestu.“ Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia
analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom
princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade
dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej
dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený

vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho
prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť
vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v
tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy
len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne

rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a
treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého)rozhodnutiaotreste,možnosťmimoriadneznížiťtrestjetueštedôvodnejšia.Ideoprocesnú
logikuvzdaniasaprávana(kompletné)súdnekonanie,vrámciktorejjevhodnéavecnesprávneumožniť

mimoriadne zmiernenie trestu.
Po takto vykonanej modifikácii mohol súd znížiť spodnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 z pôvodných 7
rokov na 4 roky a 8 mesiacov. Súd mal takýto postup za dôvodný, nakoľko v prípade obžalovaného
ide o prvý (aj keď) významný prešľap, v prípade predošlého odsúdenia za trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia, tento je nielen zahladený, ale aj úplne inej povahy, navyše vzhľadom na čas od

spáchania skutku bez druhovej recidívy sa považuje za dostatočne prevýchovný. Súd tiež prihliadol na
skutočnosť, že závažnosť skutku ako zločinu je pomerne vysoká, avšak vzhľadom na predchádzajúci
život odsúdeného, jeho preukázateľné zdravotné problémy (tieto okrem iného prezentoval aj pred
znalcom MUDr. Šedivou ako súčasť vyšetrenia a vyjadrenia k veci, pričom súd túto skutočnosť bralza preukázanú nielen preto, že nebola popretá, ale vyplýva aj zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bolo
oboznámená ako súčasť ZP - najmä č.l. 455 ), mal súd za to, že účel trestu je možné dosiahnuť aj
trestom uloženom na samom dolnom okraji zníženej trestnej sadzby.

S poukazom na uvedené preto súd konštatoval, že otázku primeranosti trestu vzhľadom na skutočnosť,
že ide o prvotrestanca, predchádzajúce riadne zamestnanie obžalovaného, úprimnú ľútosť, ktorej
konajúci súd uveril, ako aj na nezanedbateľné zdravotné problémy obžalovaného, ako aj na skutočnosť,
že obžalovaný po dokonaní skutku dobrovoľne vymazal záznam detskej pornografie, skôr ako prišlo

k odhaleniu jeho skutku, čo potvrdil aj samotný znalec doc. Ing. Mokrý, PhD. vo vypracovanom ZP,
uvažoval konajúci súd intenzívne o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom prihliadol
aj na ustálenú judikatúru.

R II/1967: Okolnosti, ako je dobrovoľná náhrada spôsobenej škody, úprimná ľútosť nad spáchaným
trestným činom a vedenie riadneho života pred spáchaním činu, sú poľahčujúce okolnosti v zmysle §

36 TZ, na ktoré súd prihliadne pri výmere trestu, spravidla v rámci príslušnej trestnej sadzby. Takéto
okolnosti je potrebné považovať za obvyklé a nie mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť
zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Len v prípade, ak by niektoré poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 boli tak intenzívne alebo závažné, že by výnimočne znižovali závažnosť činu, bolo by
možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 40 ods. 1. Samotné priznanie sa, ľútosť

nad jeho spáchaním, predchádzajúci riadny život, náhrada škody a pod. však spravidla nebude možné
považovať za tak mimoriadne okolnosti, aby odôvodňovali použitie ust. § 40 TZ. (Upravené znenie).

R 3/1970: Mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, môžu spočívať aj v tom, že sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na jeho

výživu alebo výchovu odkázané. TZ nevyžaduje, aby v takýchto prípadoch išlo o povinnosť vyplývajúcu
zo zákona. Môže ísť aj o povinnosť, ktorá vyplýva z morálnych zásad spoločnosti.

R 47/1974: Vážnu chorobu páchateľa je možné považovať za mimoriadne pomery páchateľa
odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za

predpokladu, že trest v jej rámci by bol pre páchateľa obzvlášť problémový alebo by mal pre neho
obzvlášť nepriaznivé následky. Pritom musí byť splnený aj ďalší predpoklad, teda že sa účel trestu v
danom prípade dosiahne aj trestom kratšieho trvania.

Z citovanej judikatúry, ako aj vlastnej interpretácie zákonnej úpravy mal súd za to, že v zmysle § 39 ods. 1

Trestnéhozákonamusíísťocelkomvýnimočnéprípady.Uvedenéustanovenieumožňujeuloženietrestu
aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym
okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce
okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu
poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba

páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú aby súd starostlivo a dôkladne zvážil
ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú
alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace
s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito
pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho

odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení
trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom
páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané (k
tomu viď Novocký, J.: Komentár k § 39 Trestného zákona, portál epi.sk).
Súd po zrelej úvahe dospel k názoru, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods.

1 Trestného zákona nie sú dané a to minimálne vo vzťahu a s ohľadom k osobe poškodenej, ktorou je
dieťa nízkeho veku (v čase spáchania skutku 9 rokov), do ktorej osobnej, duševnej a telesnej integrity
bolo zasiahnuté významným spôsobom. Mimoriadne zníženie trestu prichádza do úvahy len v prípade
špecifických okolností, ktoré sú tak závažné, že robia posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Podľa
názoru súdu takéto okolnosti neboli zistené a ani tvrdené (proklamované a čiastočne zistené zdravotné

problémy obžalovaného, ani dobrovoľné zmazanie nahrávky takýmito okolnosťami podľa názoru súdu
nie sú). Nad rámec vyššie uvedeného je potrebné dodať, že procesne konformným spôsobom bola
zabezpečená aj nahrávka zachycujúca pohlavný styk obžalovaného s osobou ženského pohlavia, ktorá
mala v čase skutku 17 rokov. Hoci tento styk bol dobrovoľný, podľa spisu zrejme nebol iniciovanýobžalovaným a súd na základe takejto vedomosti nemôže urobiť záver o prípadnom trestnoprávnom
charaktere skutku, keďže o tomto je súd oprávnený konať a rozhodnúť len na podklade obžaloby
prokurátora, nie je na mieste nepodotknúť, že uvedené správanie obžalovaného je z hľadiska jeho

spoločenského významu potrebné negatívne oceniť a hoci je možné ho chápať len ako istú tendenciu
minimálne k nezodpovednému správaniu, keďže samotné zhotovenie predmetnej nahrávky mohlo byť
za splnenia zákonom stanovených predpokladov charakterizované ako trestný čin alebo čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu, takéto správanie obžalovaného musel súd dať do kontextu s ďalšími
zistenými skutočnosťami. Aj v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní tento stav nevyhodnotili

ako naplnenie skutkovej podstaty trestného činu alebo čiastkový útok pokračovacieho trestného činu,
uvedená skutočnosť má aj v takomto prípade pre rozhodnutie súdu patričnú výpovednú hodnotu.
Vneposlednomrade,akookolnosťsvedčiacuprotiaplikácii§39ods.1Trestnéhozákonasúdpovažoval,
aj skutočnosť, že keďže obžalovaný poskytol vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku,napodkladečohomôžesúdaplikovaťzáveryStanoviskatrestnoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 a rozhodnúť tak, že dolnú hranicu

trestnej sadzby znížil o jednu tretinu, dochádza beztak k modifikácii dolnej hranice trestnej sadzby.
Skutočnosť, že spomenutou dolnou hranicou bude hranica trestnej sadzby stanovená na výmere 4 roky
a 8 mesiacov, pričom vzhľadom na výšku výmery trestu neprichádza do úvahy podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody, pričom súd považoval takéto zníženie dolnej hranice trestnej sadzby za
dostatočné a to aj s ohľadom na preventívny, reparačný (nápravný) aj odstrašujúci účinok trestu.

K výroku o zhabaní veci súd dodáva, že bol akceptovaný argument obžalovaného, ohľadom vysokej
hodnoty fotoaparátu, kamery a ich príslušenstva, pričom tieto predmety úžitkovej elektroniky predstavujú
zároveň aj nevyhnutné pracovné nástroje obžalovaného, ktorý je fotografom resp. kameramanom.
Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že samotné zariadenia majú iba minimálnu pamäť (ak vôbec) a o

dátových nosičoch súd rozhodol tak, že nariadil ich prepadnutie. V danej veci súd prihliadol aj na fakt,
že všetky údaje, ktoré sa týkali žalovanej trestnej činnosti boli obžalovaným dobrovoľne vymazané
ešte pred začatím trestného stíhania, pričom k ich obnove muselo prísť len (pomerne komplikovaným)
zásahom znalca doc. Ing. Miroslava Mokrého, PhD., pričom vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho
osobnosť a kvalifikačné predpoklady mal súd za to, že nehrozí nijaké riziko obnovy závadných dát

obžalovaným, keďže interná pamäť ich ani nikdy podľa vyjadrenia znalca neobsahovala. Napriek
uvedenému súd rozhodol o zhabaní dátových nosičov, ktoré buď závadové dáta historicky obsahovali
alebo boli používané na ,,striedanie“ a nebolo možné ich preto oddeliť od závadových nosičov.

*** Výrok o ochrannom opatrení ***

K výroku o ochrannom opatrení súd dodáva, že dôvodnosť pre jeho uloženie súd nezistil, pričom
zohľadnilajzáveryznaleckéhoposudkuMUDr.Šedivej,ktorésúcitovanénainommiestetohtorozsudku.
Pri vykonaní dokazovania súd nezistil žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by bola v protiklade zo závermi

znalkyne, preto o jej záveroch nemal dôvod pochybovať.

*** Výrok o náhrade škody ***

Nakoľko riadne a včas nebol uplatnený a vyčíslený nárok na náhradu škody, súd o tomto nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.