Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34T/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010934
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116010934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a prísediacich

sudcov PhDr. Gabriely Brestovanskej a Mariána Horvátha, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému
L. Q., pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. a),
písm. j) Tr. zák., § 139 ods.1 písm. a) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

L. Q., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom- neuvedené, prechodne
bytom: X., O. č.4, G. republika, zdržuje sa na adrese:

L. O., O. XXX u F. X.

j e v i n n ý, ž e

od presne nezisteného času v mesiaci december 2013 až do 22.5.2014 na rôznych miestach v Trnave
prostredníctvom osoby Z. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. č. XXA C. a tiež osoby E. U., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C., X. XX, ako aj cestou mailovej komunikácie, nútil maloletých F. V., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. XXX/X a L. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q., H. F. XXX/XXX a E. U.,
nar.XX.X.XXXX, bytom C., X. XX, aby mu odovzdávali finančnú hotovosť v rôznych čiastkach, pričom
využil okolnosť, že maloletí si dali kúpiť cestou E. U. od ďalšej osoby presne nezistené množstvo
marihuany, kde pri jej kúpe ho mal vidieť z auta nejaký mafián, ktorý ak mu nezaplatia ich udá a takto mu
sprostredkovane postupne odovzdávali na viac krát hotovosť v rôznych výškach a neskôr sa obvineným
vyhrážalasvojehrozbystupňovalapožadovalstáleviacpeňazí,leboinakichtenmafiánzabije,dopichá,
podpáli autá, v dôsledku čoho mu postupne F. V. a L. A. odovzdali aj ďalšie peniaze v presne neustálenej

výške a dňa 22.5.2014 v čase asi o 14.25 hodine v Staničnom parku v Trnave pýtal od L. Kanku peniaze
a pritom mu položil na krk nôž o dĺžke čepele asi XX-XX cm s tým, že mu má o 17.00 hodine toho
istého dňa doniesť na stanicu v Trnave 300 € a že ak tak neurobí, príde k nemu domom do Smoleníc
v doprovode ďalších chalanov a podpália mu auto a jeho zabijú a mamu zabijú, avšak k odovzdaniu
300€ nedošlo a 22.5.2014 bolo na obvineného podané trestné oznámenie, čím L. Q. spôsobil F. V. a
jeho matke F.. L. Vrtochovej bytom Q., ul. V. XXX/X, škodu vo výške najmenej 400€, L. A. a jeho matke
P. A., bytom Q., ul. H. F. XXX/XXX škodu vo výške najmenej 2 040 € a E. U. a jeho matke E. U., bytom

C. - X. C XX, škodu vo výške 100 €,
teda
iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania- so zbraňou a na viacerých osobách a na chránenej osobe na dieťati,

čím spáchal

zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm.
a), písm. j) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. a) Trestného zákona.Za to sa odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods.1 Trestného zákona a s použitím § 37 písm.
m), § 38 ods. 5 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3/tri/ roky.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému F. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q., ul. V. XXX/X, škodu vo výške 400,- Eur /štyristo eur/.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému E. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., X. XX, škodu vo výške 100,- Eur /sto eur/.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému L. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q., H. F. č. XXX/XXX, škodu vo výške 2.040,- Eur /dvetisícštyridsať eur/.

Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku súd poškodeného L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q., H.
F. č. XXX/XXX, odkazuje so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 20.05.2016 pod sp. zn.
2Pv 481/14/2207-54 podľa 234 ods.1 Tr. por. obžalobu na obžalovaného L. Q. pre zločin vydierania
podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák., § 139
ods.1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedené.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného L. Q., vypočutím svedka-
poškodeného L. A., prečítaním výpovede svedka- poškodeného L. A., vypočutím svedka- poškodeného
F. V., prečítaním výpovede svedka- poškodeného F. V., vypočutím svedka- poškodeného E. U.,
prečítaním výpovede svedka- poškodeného E. U., vypočutím svedka F. E., vypočutím svedka Z. A.,

prečítaním výpovede svedka Z. A., vypočutím svedka V. F., prečítaním výpovede svedka V. F., vypočutím
svedkyne P. A., prečítaním výpovede svedkyne P. A., vypočutím svedkyne F.. L. V., prečítaním výpovede
svedkyne F.. L. V., vypočutím svedkyne E. U., prečítaním výpovede svedkyne E. U., vypočutím znalkyne
X.. I. B., ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: s výpismi z účtu z č.l.
184-186, emailovou komunikáciou z č.l. 214-234, správami a posudkami na obvineného z č.l. 253-263,

aktualizovaným registrom trestu na obžalovaného, ďalším podstatným obsahom vyšetrovacieho spisu
a na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Obžalovaný L. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 po prednesení obžaloby a zákonnom

poučení urobil v zmysle § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásenie, že zo skutku uvedeného v obžalobe OP
Trnava sacítibyťnevinný.Narozdielodprípravnéhokonania,kedyodmietolvypovedať,kpredmetnému
skutku uviedol, že v predmetnej veci figuroval Z. A., ktorý už dlhšie vydieral L. A.. S Z. A. sa raz stretol
na stanici v Trnave s tým, že ide za jedným chlapcom a ten mu má odovzdať hotovosť. Tak išli spolu s
L. A. do staničného parku, L. A. mu odovzdal hotovosť 300 Eur, potom sa rozišli. Na druhý deň mu Z.

volal, či ho znova nepočká na stanici, že znova mu prinesie L. A. peniaze. Z. A. sa s ním vždy dohodol,
on sa s ním nedohadoval. Potom sa s ním dohadoval už len Z. A., kde sa preberajú peniaze. On vždy s
ním išiel na to miesto, kde sa peniaze odovzdali a pokiaľ ide o nožík, s ktorým sa mal údajne vyhrážať
L. A., to nie je pravda. Tiež nie je pravda, že by Z. A. predával nejaké drogy.

Čo sa týka jeho účasti na stretnutiach, tieto dôvodil len tým, že za tieto stretnutia, bolo ich približne päť,
mal sľúbené od Z. A. nejaké peniaze, dostal iba raz 60 eur, nevie na ktorom, ale potom sa už nestretli.
Na jednom stretnutí bol aj F. V.. Ku komunikácii s poškodenými prostredníctvom facebooku a sms-kami
uviedol, že cez jeho elektronické prostriedky komunikoval v jeho mene Z. A., nakoľko tento nemal svoj
telefón, resp. internet v telefóne a ani svoje facebookové konto, a preto komunikoval s poškodenými cezjeho médiá, pričom negatívne následky, ktoré pre neho z tohto konania mohli vzniknúť si neuvedomoval.
Bolo to zrejme tým, že bol mladý a hlúpy.

Svedok- poškodený L. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že spolu
s F. V. s ktorým sú spolužiaci, chceli v období mesiaca január 2014 vyskúšať marihuanu, preto oslovili
E. U., či niekoho nepozná. Tento im prostredníctvom Z. A. po približne týždni marihuanu zohnal, dal im
ju pred školou, no približne o ďalší týždeň im oznámil, že nastal nejaký problém, že Z. A. niekto videl,
nejaká neznáma osoba, ako tú marihuanu nakupuje a pýta peniaze, inak ich udá na polícii. Bolo to v

mesiaci január 2014, najskôr odovzdávali menšie sumy od 10-50 Eur, na ktoré sa skladali spolu s F. V.,
E. U. a F. E.. F. E. sa skladal v menšom rozsahu, lebo aj on si kúpil s nimi marihuanu, len skladal sa
v menšej sume, nebol v tom s nimi.

Prvá väčšia suma, ktorú od nich tá neznáma osoba pýtala a za ktorú ich nemala následne udať, bolo to
v mesiaci február, bola 200 eur, na ktorú sa zložil on, F. V., E. U. a F. E.. Potom sa chvíľu nič nedialo,

no neskôr prišiel E. U. s tým, že tá osoba zas pýta peniaze.

Približne v marci resp. v apríli 2014 im E. U. povedal, že už s tým nechce mať nič spoločné, zoznámil ich
s Z. A. a odvtedy platil už len on spolu s F. V.. Z. A. ich kontaktoval potom už sám, že stále pretrvávajú
tie problémy s neznámym, pričom prvýkrát sa stretli s obžalovaným v mesiaci máj. Bolo to v čase, keď

začali pýtať väčšie peniaze, bolo to 100 Eur a viac. Tieto peniaze odovzdával on najskôr A., neskôr
Q. a to v staničnom parku, pred školou, na stanici. Pričom väčšiu časť zložených peňazí sa snažil dať
on, nakoľko to mala byť vždy posledná suma. Dával peniaze z vreckového, tie menšie sumy, čo mal
aj našetrené, vyberal tiež peniaze aj z maminho účtu, potom približne 400 Eur zo skrine a 500 Eur od
dedka. Koľkokrát však peniaze odovzdával A. a koľkokrát Q. uviesť na hlavnom pojednávaní nevedel.

Pre rozpor vo výpovedi poškodeného v prípravnom konaní zo dňa 28.04.2016, č.l. 46 a č.l. 46 druhá
strana s výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 sa podľa § 264 Trestného poriadku čítala
výpoveď poškodeného z prípravného konania.

Poškodený- svedok v prípravnom konaní dňa 28.04.2016 uviedol, že Z. A. dal peniaze asi 3-4 x bolo
to na jar, cca od marca do apríla roku 2014. Q. dal peniaze asi tak Xx, a to v čiastkach 500 Eur, 300
Eur a poslednú nevedel uviesť.

Poškodený k prečítanej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že súhlasí s tým,

čo povedal v prípravnom konaní, obžalovanému odovzdal 500 Eur, potom 300 Eur, poslednú sumu si
nespomenul.

Ďalej uvádzal, že obžalovaného Q. mu predstavil A. tým štýlom, že komu majú odovzdávať peniaze,
že to je ten, kto si pýta tie peniaze. Q. následne povedal, že koľko teda peňazí chce, aby mu priniesli.

Kontaktovali ho telefonicky na striedačku A., potom Q., niekdy počul v telefóne oboch. Obžalovaný mu
volal párkrát z neznámeho čísla, pričom facebookovú komunikáciu mu kázal pri stretnutí vymazať a to
tak, že s na neho pozeral či to spraví.

Na prvom stretnutí im obžalovaný nepovedal nič, peniaze odovzdal A., no odvtedy s nimi komunikoval

výlučne Q. a pýtal stále väčšie sumy. Potom nevie, ktorý konkrétny deň to bol, čakali ho pred školou Z.
A. a obžalovaný L. Segura, povedali mu, aby zohnal F. V., tak mu zavolal, aby sa stretli pri staničnom
parku a ako ukončil hovor, tak z ničoho nič mu priložil nôž ku krku Q. s tým, že mu neverí, že mu prinesie
(on) tie peniaze, malo to byť 500 Eur. Vtedy sa mu vyhrážal v tom smere, že ak tie peniaze neprinesie,
tak ho nájde, zabije jeho a tiež jeho mamu a tiež mu vravel, že šli okolo jeho domu a videli aké majú autá,

a že by bola škoda, ak by boli podpálené. A. sa mu nevyhrážal, len hovoril, že by bol toho Q. schopný
a on by to radšej neriskoval.

Následne išiel domov autobusom a doma povedal, že má problémy a že potrebuje peniaze a dedko
(svedok V. F.) mu sľúbil, že mu ich dá a že spolu pôjdu do Trnavy. Odovzdanie peňazí prebiehalo tak, že

autom zaparkovali na parkovisku pri vlakovej stanici v Trnave, a pokiaľ dedko platil parkovné, on išiel
na vlakovú stanicu a na lávke už videl Q. a A. a tam Q. odovzdal peniaze, pričom bol pri tom prítomný
aj A.. Dedko sa ponáhľal za ním, ale nestihol to.Nasledujúci deň ho A. a Q. zas čakali pred školou a znova pýtali peniaze, konkrétne sumu 300 Eur s
tým, že to bude posledný krát. Z tohto dôvodu zatelefonoval dedkovi, či by ho nepočkal na stanici a
nedal mu tie peniaze. Dedko mu však túto sumu už odmietol dať s tým, že to pôjdu ohlásiť na políciu.

O tom, že berie matke peniaze z jej účtu, jej povedal až ku koncu, keď platil väčšie sumy, mohlo to byť
v máji 2014.

Na záver svedok uviedol, že počas celého približne 6 mesačného obdobia mal najskôr strach z toho,

že bude spolu s ostatnými za kúpu marihuany udaný na polícii a po stretnutí s obžalovaným sa už bál
aj kvôli vyhrážkam, ktoré na neho zo strany obžalovaného smerovali.

Svedok- poškodený F. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že
niekedy v mesiaci január 2014 sa E. U. opýtal jeho a L. A., či chcú vyskúšať marihuanu, povedali mu, že
áno, on povedal, že mu majú priniesť peniaze a že im potom marihuanu dá. Priniesli mu peniaze, on im

ju odovzdal, nič sa nedialo, ale za nejaký čas im povedal, že ten kto kupoval ,,trávu“ (nevedeli v tom čase
o koho ide, vedel len to , že je to E. kamarát), že ho niekto videl, ako ju nakupuje, a že ich tá osoba udá,
ak mu neprinesú peniaze. Potom niekedy v januári 2014 mu priniesli peniaze, ktoré pýtal, a to 20 eur,
potom 30 Eur, on min. 65 Eur a neskôr, však v priebehu ďalších mesiacov žiadal stále viac a viac peňazí.

Potom mu už nechceli dávať tie peniaze, lebo sa im to zdalo strašne veľa a tak sa L. spojil s tou osobou,
pričom tento chcel od neho ďalšie peniaze a vyhrážal sa mu, že keď ich tento krát neprinesie, tak
budú z toho následky. Od L. vedel, že následky majú spočívať v tom, že tá osoba má ísť za ním do
Smoleníc a ublížiť L. a jeho mame. Neskôr sa dozvedel, že to bol obžalovaný Q., pričom tieto vyhrážky
mal adresovať prostredníctvom facebooku.

Na stretnutiach, keď sa odovzdávali peniaze A. sa zúčastnil asi 2-3 x, na stretnutí, kde sa mali odovzdať
peniaze Q. nebol.

Svedok ďalej uviedol, že nevie, či L. priniesol peniaze alebo nie, ale na ďalší deň, po škole čakal pred

školou Z. a L., ktorí sa chceli s nimi porozprávať, najprv sa rozprával L. s L., potom s ním, a povedal
mu, že on (L.) je ten, ktorému dávali tie peniaze. Potom jeden deň čakal ráno pred školou a zavolal
ho a pýtal sa, či L. príde v ten deň do školy, odpovedal mu, že mu má zvolať, tak zavolal, L. povedal,
že príde, povedal to L. a išiel do školy. Potom L. prišiel do školy, ale až po druhej hodine, hovoril mu,
že pýtal ďalšie peniaze od neho. Potom jeden deň bol pri Maxe, L. šiel zo školy, volal mu kde je , lebo

že sú s ním Z. A. a L. Q., tak počkal na nich a potom keď za ním k tomu Maxu prišli a išli smerom k
autobusovej stanici, cez park od Maxu, L. hovoril L., že má priniesť peniaze, potom povedal aj jemu, že
má priniesť peniaze, že s ním (svedkom V.) si to vybaví neskôr a potom sa rozišli a odišli preč. Potom
mu L. povedal, že keď s ním telefonoval, tak mu priložil Q. nôž ku krku, pričom zostáva v Trnave a že
zavolal dedkovi, že potrebuje peniaze. On išiel potom domov.

Pokiaľ ide o výšku súm, ktoré dávali prostredníctvom E. U., tak na začiatku išlo o sumy 20 Eur každý a
potom to bolo stále viac a viac a tieto už odovzdávali Z. A., nakoľko s tým U. už nechcel nič mať.
Zo začiatku sa skladali spolu s L. A., ako i s E. U., no U. sa už skladať nemohol, nakoľko mu na to,
že E. berie, resp. míňa veľa peňazí, došla mama. Z. A. mohli dať dokopy na prvýkrát 150 Eur, potom
vyššie čiastky 300, 500 eur už dávali spolu s A. Q., na tieto L. prispieval. Osobne dal Z. dokopy najmenej

200-250 Eur.
Peniaze odovzdával z toho dôvodu, že sa bál, že ich tá osoba udá na polícii kvôli marihuane, alebo že by
im , resp. rodine ublížil alebo podpálil auto. Tieto vyhrážky hovoril A., ale v tom zmysle, že ich uskutoční
tá osoba, ktorá od nich pýta tie peniaze.
Tiež uviedol, že bol svedkom toho, ako dal obžalovaný L. Q. poškodenému A. facku s tým, že či má

vytiahnuť aj nôž, no nespravil to.
Svedok- poškodený E. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že
niekedy v mesiaci január 2014, sa ho spolužiaci F. V. a L. A. v škole pýtali, či nevie od niekoho zohnať
marihuanu, tak kontaktoval Z. A., s ktorým sa stretol pri čističke medzi Cíferom a Pácom. O dva dni mu
A.priniesolmarihuanu,ktorúpotomvškoleodovzdalV.aA..Opárdnísatátosituáciaskúpoumarihuany

zopakovala, no za nejaký čas ho kontaktoval A. s tým, že tá osoba, ktorá mu predala marihuanu, chce
od neho 10 Eur, aby ich neudala. A. mu povedal, že ak nezaplatia, budú z toho problémy. Preto mu tých
10 eur dal, no A. a V. o tom nehovoril. O nejaký čas ho A. opäť kontaktoval, že tá osoba chce ďalšie
peniaze, 20 Eur, to už povedal aj V. a A.. Na menšie sumy sa A. skladali on, V., A. a E., najskôr po 20Eur, potom 30 Eur, no potom , keď mali zaplatiť 200 Eur, to už sa skladali on, V., A. po 60 Eur a E. 20, on
s tým skončil, to bolo posledný krát, nakoľko mu na to prišli rodičia a už nechcel s tým mať nič spoločné.
Ďalej to pokračovalo tým, že Z. A. už kontaktoval A. a V. sám, no aké sumy mu títo platili, k tomu sa už

vyjadriť nevedel. Posledné peniaze, tých 200 Eur, zaniesli Z. A. na stanicu.
Z. mu hovoril, že pokiaľ mu nedá tie peniaze, ukáže tomu človeku, pre koho mali byť určené, kde býva.
S obžalovaným Q. sa však on nikdy nestretol, pár krát ho videl pred školou, ale to iba z diaľky.
Q. F. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že vo februári - marci
2014 chcel vyskúšať marihuanu a keďže vedel o L. A., že E. U. to vie od niekoho zohnať, tohto požiadal,

aby mu ju zabezpečil. Potom mu ju priniesol, no videl, že toho bolo menej, ako keď priniesol predtým L.
A.. Potom cez prestávku nejako za týždeň prišiel za ním L. A., možno to bola aj dlhšia doba, že majú
nejaký problém, že jeho V. a U. vydierajú, či by mu nepomohol s peniazmi, lebo ak nezaplatia, bude
veľmi zle. Tak mu požičal 20 eur z vreckového, domyslel si, že to bude asi kvôli tej marihuane. Potom
za ním ešte raz prišiel L. s tým, či mu nepožičia 20 Eur, pričom tieto peniaze mu tiež požičal. Viac mu
však nedal. O tom, komu mali peniaze odovzdávať však nevedel.

Svedok Z. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že niekedy v
decembri 2013, resp. januári 2014 mu napísal cez facebook E. U., či nevie zohnať marihuanu, tak on
mu napísal, že vie, následne napísal obžalovanému L. Q., že by potreboval marihuanu pre kamarátov,
a on mu odpísal, že vie mu zohnať, vlastne odvtedy sa stretávali a nosil mu peniaze. Peniaze pýtal
obžalovaný L. Q. s tým, že pozná niekoho na kriminálke, ktorému povie, že im predal drogy a tiež, že

pôjde do Smoleníc, že im podpáli dom a pozabíja. Najskôr mu nosil peniaze E. U. asi týždeň k čističke
pri Páci a potom sa stretávali v Trnave, mohlo to byť aj 8 x a mohla to byť aj suma okolo 800 Eur, on
si z toho nič nevzal. Najskôr kontaktoval sám telefonicky L. A., pri ktorom bol väčšinou aj F. V. a potom
ich kontaktoval cez facebook až do doby, kým ich zoznámil s obžalovaným Q., potom ich kontaktoval
už obžalovaný sám. Potvrdil, že na jednom stretnutí obžalovaný priložil poškodenému A. nôž ku krku,

pričom jemu (svedkovi A.) povedal, že sa nemá do toho starať, lebo udrie aj jeho. On A. zastával. Dôvod,
prečo takúto „službu“ robil pre obžalovaného L. Q. uviedol, že to bolo preto, že mal pred ním rešpekt.
Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedla, že
jej syn L. niekedy v máji 2014 pýtal so strachom kartu k jej účtu , pričom zistila, že jej z účtu odo dňa
14.05.2014 do 20.05.2014 vybral spolu 1640 Eur. Keď sa ho neskôr pýtala , na čo tie peniaze potrebuje,

tak uviedol, že ho vydiera nejaký chlapec, no dôvod vydierania a kto presne ho vydiera neuviedol, bol
stále vystresovaný. Tiež si spomenula, že v období od apríla do mája 2014 pýtal od nej stále viac a viac
peňazí, najskôr mu dávala 5 Eur na týždeň , no pýtal stále viac dôvodiac to tým, že potrebuje do školy,
na autobus, na bagety atď, čím sa uspokojila. Neskôr sa L. priznal, že vzal zo skrine aj sumu 400 Eur,
ktorú mala odloženú na platbu elektriny a plynu. Nakoľko je nepočujúca a syn neovláda posunkovú reč,

moc sa nezdôveruje, nerozpráva sa s ňou, preto nevedela ako celú situáciu riešiť.
SvedokV.F. nahlavnompojednávanívypovedaltak,ževnukmuvolalzTrnavy,nato,žesúrnepotrebuje
peniaze asi 300 M.. Prišiel domov, aby mu dal peniaze. On mu nič nedal, na druhý deň mu volal, či
je doma, že potrebuje peniaze, aby mu dal 500 Eur. Hovoril mu, že keď mu ich nedá, že domov už
nepríde, že bude mŕtvy a domov sa nedostane. Pýtal sa ho prečo, nepovedal však nič, len že súrne

potrebuje odniesť peniaze na stanicu. Svedok ho vzal do auta, išiel na poštu v Smoleniciach, vybral
500 Eur, doviezol ho na stanicu, ako je Obvodný úrad Trnava na parkovisko, hovoril mu, aby počkal,
no ako išiel zobrať lístok, aby zaplatil parkovné, vnuk utiekol na lávku smerom na železničnú stanicu,
nepočkal ho, išiel s za ním, maximálne do 5 minút, videl , že už debatuje na stanici s nejakou holkou.
Tak zvrchu z vestibulu stanice pozeral smerom nadol, tam ho už vnuk zbadal, prišiel za ním, a povedal,

že už to je vybavené, že mu odovzdal peniaze. Pýtal sa ho, kam ich dal, nechcel mu však povedať ,
tak ho vzal na políciu na Kollárovu ulicu. Odtiaľ ich poslali na Polikliniku ako je Družba a tam po ceste
mu rozprával ako sa mu vyhrážali vypálením domu, zabitím, zbitím jeho mamky ako i podpálením auta ,
no nepovedal mu kto.
Na návrh prokurátora bola v zmysle § 264 ods.1 Tr. por. z dôvodu rozporov v slede udalostí čítaná

výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že dňa 21.05.2014 mu telefonoval vnuk
L. A., že súrne potrebuje peniaze, a to 500 Eur, že má nejaký problém, no dôvod neuviedol. Keďže
na neho stále naliehal, išiel do Poštovej Banky v Smoleniciach, kde vybral z účtu 500 Eur a odovzdal
ich vnukovi, pričom ho aj odviezol v ten deň na parkovisko k železničnej stanici v Trnave. Pritom ako
parkovali mu hovoril, aby ho počkal, že pôjde s ním, no vnuk v čase keď išiel kúpiť parkovací lístok utiekol

cez lávku smerom na železničnú stanicu, pričom keď sa za pár minút vrátil, povedal, že už odovzdal
peniaz, že je všetko vybavené. Na ďalší deň dňa 22.05.2014 mu vnuk L. A. zas volal, že je na železničnej
stanici a zas potrebuje 300 Eur, tieto peniaze mu však už odmietol dať, išiel pre neho na stanicu a vzal
ho na políciu, keď sa mu po ceste priznal, že chcel skúsiť marihuanu a odvtedy má tieto problémy.K rozporom svedok uviedol, že najprv chcel od neho vnuk 300 Eur, ale potom 500 Eur a dal mu 500
Eur. Pokiaľ je v zápisnici napísaný opačný sled udalostí, je to zrejme preklep. Malo to byť opačne.
Svedkyňa F..L. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedla,

že sa o predmetnom skutku dozvedela 22.05.2013, keď to bolo nahlásené na polícii. Prišiel syn F. V.
za ňou do práce uplakaný, vystrašený, nechcel jej nič povedať, neskôr jej povedal, že chcel vyskúšať
marihuanu, dali si ju kúpiť niekomu, resp. zohnať, a keďže im bolo povedané, že ich niekto videl, ako
im odovzdávajú tu marihuanu, a aby to neoznámil dotyčný na políciu, alebo rodičom, museli platiť za
mlčanlivosť. Bol uplakaný, lebo jeho spolužiak L. A. mal v ten deň priniesť do Trnavy väčší obnos peňazí,

že to malo začať v r. 2013, a teda spolu mal odovzdať za mlčanlivosť zhruba 400 Eur. Ako jej to syn
oznámil, medzi tým jej volal aj dedko spolužiaka p. F., pýtal sa, kde je F., povedala mu, že je pri nej v
práci, on povedal, že musí vybrať peniaze, a že či o tom F. niečo vie. Tak zavolala najstaršiemu synovi,
medzitým p. F. už odišiel do Trnavy, tam sa stretli p. F., E. V., F. V., medzitým jej volali, že oni tam niesli
peniaze, ale p. F. nevidel odovzdávanie tých peňazí. Potom následne išli na políciu toto ohlásiť, kde boli
vypočúvaní. F. jej tiež spomínal, že niekto mal L. A. ohrozovať nožíkom, no pri tom nebol.

Svedkyňa E. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedla,
že zistila, že niečo sa deje, keď zmizli doma peniaze. Mala obálku, v ktorej boli uložené peniaze na
mimoriadne výdavky, no všimla si, že je inak uložená a keď ju otvorila, tak zistila, že z nej zmizlo 50 Eur.
Bolo to koncom marca 2014, nevenovala tomu pozornosť, myslela si, že len zabudla, že niečo platila.
Následne však začiatkom apríla 2014 zistila, že jej z peňaženky zmizlo 10 eur , tak to ju už nahnevalo,

začala po tom pátrať a zistila, že jej tie peniaze vzal syn E. ktorý sa k tomu priznal. Vtedy popísal, ako
bol pri čističke zobrať nejaký balíček pre spolužiakov od Z. A., že ho niekto pri tom videl a že pýta od nich
peniaze. Priznal, že mu odovzdal sumu cca 100 Eur, dokonca tých 10 Eur mu chceli vziať (svedkyňa
s manželom), ale E. im povedal, že mu ich musí dať, že to už bude posledná suma , ktorú mu on dá,
že on nič nespravil, bol len posol.

Znalkyňa z odboru psychológie X.. I. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetnom konaní bola
pribratá ako znalkyňa z odboru psychológie za účelom charakterizovania osobnosti svedkov F. V., L. A.,
Z. A. a E. U., pričom zotrvala na záveroch znaleckého posudku, v tom smere, že v prípade poškodeného
F. V. išlo v čase vyšetrenia v roku 2014, o 17 ročného študenta, 1. ročníka SPU, pochádzajúceho
z 5 člennej neúplnej rodiny, žil v jednej domácnosti s otcom a s matkou sa pravidelne stretával. V

prípade L. A., išlo o 17 ročného študenta, 2. ročníka SPU strojníckej, ktorý tiež pochádzal z rozvedenej
rodiny, nepočujúcich rodičov, pričom vyrastal s matkou a starými rodičmi. V prípade Z. A., išlo o 16
ročného študenta, 2. ročníka SOU polytechnického, ktorý pochádzal z neúplnej rodiny a žil v spoločnej
domácnosti s matkou, jej druhom a sestrou. V prípade E. U., išlo o 16 ročného študenta, 2. ročníka SPŠ
strojníckej, pochádzal z úplnej 5 člennej rodiny.

Čo sa týka osobnosti F. V. je ovplyvniteľný, miestami až manipulovateľný, jeho správanie je pudové so
zníženou racionálnou kontrolou, bez psychopatológie, bez známok duševného ochorenia. V prípade L.
A., tiež je ľahko ovplyvniteľný, s vysokým rešpektom pred autoritami, správanie nadobúdalo racionálnu
kontrolu, pričom títo chlapci boli v jednom pubertálnom vývinovom období, kde je typická pri správaní
impulzivita a znížená racionálna kontrola. Osobnosť Z. A. bola dynamicky sa vyvíjajúca v smere

psychopatie s typickou emočnou dráždivosť a impulzivitou a výbušnosťou, v sociálnych vzťahoch
adaptačne ťažkosti, pričom mal problematický postoj k autoritám, jedinou autoritou bola pre neho matka,
to je taká nezdravá závislosť v tomto období, to znamená, že je sociálne nezrelý. Jeho impulzívne
správanie je doprevádzané agresivitou jednak verbálnou a jedna brachiálnou, tento chlapec bol z
tých nezrelých, čo som vyšetrovala a mal najväčšie sociálne a adaptačné problémy. Osobnosť E. U.

je emočne a sociálne nezrelá, typická pre neho bola zakomplexovanosť, nízke sebavedomie ale v
sociálnych vzťahoch je mimoriadne prispôsobivý, adaptabilný, so snahami vždy vyhovieť a s úctou a
pokorou pred autoritami. To je taký chlapec, že musí dávať na všetkých pozor, všetci sú na prvom mieste
a on je niekde vzadu. To je všetko čo sa týka osobností.
Pokiaľ ide o intelekt F. V. v rámci populačnej normy je priemerný, fabulácia a konfabulácia neboli u

neho, čo sa týka drobných diskrepancií vo výpovediach, jemné odchýlky vo výpovediach, to súvisí
s prirodzeným faktorom zabúdania, ktorý funguje u nás u všetkých ľudí, ale nebolo to patologické
zabúdanie, pretože aj intelekt mal na priemernej úrovni a taktiež úroveň pamäťových schopností. Čo sa
týka intelektu L. A., jeho intelekt bol tiež v rámci populačnej normy priemerný, bez fabulácií, nemal žiadne
tendencie zamlčovať alebo skresľovať situáciu. V prípade Z. A. jeho intelekt bol v rámci populačnej

normy hlboko podpriemerný až subnormný, v myslení našli fabulačné obsahy vo všeobecnosti, ako aj vo
vzťahu k vyšetrovanej udalosti, čiže jeho reprodukovanie prežitého bolo ovplyvnené fabuláciami, ako aj
snahami ukázať sa v lepšom svetle. Fabulácia je myšlienkový obsah, kde prežité udalosti dotyčná osoba
dokresľuje vlastnými výmyslami. V prípade E. U., jeho intelekt bol v hornej hranici pásma populačnéhopriemeru, tiež bez fabulácie, konfabulácie a nezistili sme tiež žiadne snahy ukázať sa v lepšom svetle
aleboklamať.Aniujednéhozvyšetrovanýchsmenezistilinaichduševnomzdravístopy,žebynadmerne
konzumovali alkohol alebo psychotropne látky, jedine v prípade Z. A. zistili snahy ukázať sa v lepšom

svetle, zapôsobiť a fabulácie v myslení.
Pokiaľ ide o vierohodnosť výpovedí vyšetrovaných, výpovede F. V. niesli pozitívne znaky všeobecnej
a špecifickej vierohodnosti, preto z psychologického hľadiska ich považuje za vierohodné, v prípade
L. A. v podstate to isté. V prípade Z. A. boli prítomné pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti, no
absentovali znaky špecifickej vierohodnosti, vplyvom fabulácie a snahu ukázať sa v lepšom svetle, preto

jeho výpovede zo psychologického hľadiska považujem len za čiastočne vierohodné a v prípade E.
U., tiež jeho výpovede mali pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich tiež z
psychologického hľadiska považujem za vierohodnú.
Z oboznámených listinných dôkazov, a to z výpisu osobného účtu svedkyne P. A. v Poštovej Banke
súd zistil, že v období od 09.05.2014 do 20.05.2014 bola vybratá prostredníctvom kartových operácií
celková suma 1.640 Eur, z výpisu účtu svedka V. F. v Poštovej Banke je zrejmé, že dňa 22.05.2014

bola vybratá suma vo výške 500 Eur. Z emailovej komunikácie medzi svedkom A. a poškodeným A.
v mesiaci február až máj 2014 je zistiteľné, akým spôsobom boli prostredníctvom Z. A. prezentované
vyhrážky poškodenému A. a sprostredkovane aj ostatným poškodeným s tým, že ak neodovzdajú sumy,
ktoré boli v jednotlivých dňoch a sumách požadované, obžalovanému oznámi ich mená a budú mať
problémy, že im „rozjebe hlavy“, že ich pozabíja.

Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, a to F. Q., manželky obžalovaného súd odmietol
vzhľadomktomu,ženavrhovanásvedkyňasanemalavyjadriťkprejednávanémuskutku,alevýlučnelen
k osobe obžalovaného, čo súd vzhľadom na celý rad listinných dôkazov v podobe odpisu registra trestov,
rozsudkových dát, správ na obžalovaného, lustrácie v registri priestupkov vyhodnotil ako nadbytočné,
resp. zistiteľné už inými navrhnutými dôkazmi.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel

súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný L. Q. sa dopustil trestného činu, ktorý mu kladie za vinu
obžaloba. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa
§ 189 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a), písm. j) Trestného
zákona, § 139 ods.1 písm. a) Trestného zákona, keďže iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil,
aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- so zbraňou, v danom prípade s nožom

a na viacerých chránených osobách -deťoch.
Obžalovaný sa k predmetnému skutku nepriznal, v prípravnom konaní nevypovedal, pričom na hlavnom
pojednávanísaobraňovaltým,ževpredmetnejvecifigurovalZ.A.,ktorýuždlhšievydieralpoškodených,
on mal za stretnutia sľúbené nejaké peniaze, no dostal zaplatené iba raz, pričom s nožom sa nikomu
nevyhrážal.

Obrana obžalovaného však bola bez pochybností vyvrátená vykonanými dôkazmi. Zo spáchania činu
je priamo usvedčovaný výpoveďou svedka - poškodeného L. A., ktorý veľmi podrobne popísal, ako
boli spolu s ostatnými poškodenými prostredníctvom svedka Z. A. vydieraný, a to rôznymi formami, a
to buď priamo, alebo prostredníctvom mobilnej komunikácie, elektronickej komunikácie, tiež podrobne
uvádzal, ako malo dôjsť k prebraniu hotovosti, pričom svedok veľmi podrobne popísal i to, ako mu

obžalovaný pri jednom stretnutí priložil nôž ku krku s tým, že mu neverí, pričom mu mal byť predstavený
Z. A. ako osoba, ktorej odovzdávajú peniaze. Od tohto stretnutia boli poškodení kontaktovaný výlučne
obžalovaným, čo bolo potvrdené nie len výpoveďou svedka A., ale i poškodeného V., ktorý bol svedkom
toho, ako dal obžalovaný Q. poškodenému A. facku s tým, že či má vytiahnuť nôž, no vtedy to
nespravil. Skutkový dej je rovnako podporený i svedeckými výpoveďami ostatných vypočutých svedkov,

a to rodinných príslušníkov poškodených, ktorý jednoznačne potvrdili, že poškodení boli v kritickom
období stresovaní, potrebovali väčšie sumy peňazí, pričom v podstate zhodne uviedli, ako im následne
poškodení popísali, ako boli zo strany obžalovaného sprostredkovane a neskôr i priamo vydieraní.

V tejto súvislosti vzhľadom na podrobné vykonané dokazovanie neuniklo pozornosti súdu, že v

predmetnej veci mohla na prejednávanej trestnej činnosti participovať i iná osoba, no vzhľadom na
výlučné právo prokurátora stíhať trestné činy a obžalovať konkrétne osoby zo spáchania trestnej činnosti
(tzv. zásada legality, čiže obžalovacia zásada), a rovnako i možnosťou prokurátora osoby podozrivé zospáchania trestnej činnosti za splnenia zákonných podmienok nestíhať (tzv. zásada oportunity, resp.
princíp účelnosti), sa súd touto skutočnosťou vecne nezaoberal.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ust. Tr. zák. vyplýva, že základnou
funkciou trestu je funkcia represívna, výchovná a preventívna, vo forme individuálnej a generálnej

prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy
U obžalovaného L. Q. mal súd preukázané, že tento síce doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný,
no má podľa aktuálneho odpisu z registra trestov 1 záznam, a to rozsudok Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 2T/51/2015 zo dňa 11.12.2012 právoplatný toho istého dňa, ktorým bol obžalovaný ako mladistvý
uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona a bol mu uložený trest

odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
2/dva/ roky.
Keďžeobžalovanýspáchalmomentálneprejednávanýtrestnýčin,resp.zločintaktiežakomladistvý, súd
mu s poukazom na ustanovenie § 117 ods.1 Trestného zákona ukladal trest v zníženej trestnej sadzbe o
polovicu podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na predmetný trestný čin, t. j. v trestnej sadzbe

zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí 2 - 5 rokov ( pôvodná trestná sadzba
4-10 rokov) za použitia ustanovení § 37 písm. m), 38 ods. 5 Trestného zákona (nakoľko mu bola zistená
priťažujúca okolnosť v podobe opätovného odsúdenia, a tiež tá skutočnosť, že opätovne spáchal zločin)
ako i ustanovenia § 117 ods.1 Tr.zákona, kedy dolná hranica trestnej sadzby u mladistvých nesmie
prevyšovať dva roky.

Pri úvahách od druhu a výmere trestu vychádzal súd zároveň z premisy, že trest má byť vyvážený, aby
zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od
páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd vyhodnotiac všetky vyššie
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že represívny a preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej a

generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného len trest spojený s odňatím slobody, v danom
prípadenienaúplnespodnejhranicizníženejtrestnejsadzby,atovtrvaní3/troch/rokovodňatiaslobody,
pričom súd zohľadnil aj okolnosť, že obžalovaný opätovne spáchal závažnú trestnú činnosť- zločin, a
to v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia taktiež za zločin, v
danom prípade za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zák, preto trest odňatia slobody v

uloženej výmere považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o náhradu škody, všetci poškodení, a to L. A., F. V. i E. U. si riadne a včas v rámci vyšetrovania
(prostredníctvom svojich právnych zástupcov) a taktiež aj osobne (v čase hlavného pojednávania po
dovŕšení plnoletosti a teda i nadobudnutí procesnej subjektivity) uplatnili svoj nárok na náhradu škody,
pričom jednotlivé sumy boli v rámci výpovedí poškodených, svedkov ako i oboznámených listinných

dôkazov ustálené v takej výške, ako je uvedené i v popise skutkovej časti, preto súd nemal pochybnosti
o zaviazaní obžalovaného v zmysle § 287 ods.1 Tr. por. na náhradu škody poškodeným tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poškodeného L. A. súd v prevyšujúcej časti (nakoľko v tejto
časti vznikol rozpor, ktorý sa nepodaril doposiaľ odstrániť) so zvyškom jeho nároku na náhradu škody
v zmysle § 288 ods.2 Tr. por. odkázal na civilný proces, pretože podľa výsledku dokazovania nevznikol

dostatočný podklad na rozhodnutie o celej uplatnenej sume, pričom na jej ustálenie by bolo nevyhnutné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by podľa názoru súdu presiahlo potrebu trestného stíhania .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, protiktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.