Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115215287
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115215287.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobkyne: U. X., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, zastúpená JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, so sídlom
Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XXX, M.,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek s.r.o., so sídlom Podzámska 41/A, Hlohovec,
IČO: 47 256 371, konajúci prostredníctvom JUDr. Petra Peružeka, advokáta a konateľa, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí:

Osobné motorové vozidlo značky Q. C., rok výroby XXXX v hodnote 0,- Eur.
Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému ako plnenie spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s. vo výške
X.XXX,- Eur.
Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému ako dlh spoločnosti Poštová banka, a.s. vo výške XXX,- Eur.
Dlh voči spoločnosti Poštová banka, a.s., vo výške 14.061,50 Eur.
Dlh voči spoločnosti Poštová banka, a.s., vo výške 4.011,59 Eur.
Dlh voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s., vo výške 499,40 Eur.

Dlh voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s., vo výške 280,38 Eur.
Dlh voči spoločnosti Provident Financial, s.r.o., vo výške 220,- Eur.
Dlh voči spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o, vo výške 1.675,97 Eur.

II. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že:

Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:

Dlh strán sporu voči spoločnosti Poštová banka, a.s., vzniknutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX-
XXXXXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 4.011,59 Eur.

Dlh strán sporu voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s., v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo
výške 280,38 Eur.

Dlh strán sporu voči spoločnosti Provident Financial s.r.o., vzniknutý na základe úverovej zmluvy č.

XXXX-XXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 220,- Eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:

Osobné motorové vozidlo značky Q. C., rok výroby XXXX ku dňu 28.01.2015 v hodnote 0,- Eur.

Dlh strán sporu voči spoločnosti Poštová banka, a.s., vzniknutý na základe úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 14.061,59 Eur.Dlh strán sporu voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s., v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo
výške 499,40 Eur.

Dlh strán sporu voči spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o, vzniknutý na základe úverovej zmluvy č.
XXXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 1.675,97 Eur.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu vo výške 4.178,50

Eur do 120 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.06.2015, doručenou súdu dňa 17.06.2015, doplnenou dňa

16.05.2016, domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“)
strán sporu.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 16P/69/2014-26 zo dňa 11.11.2014, právoplatného dňa 28.01.2015.

Strany sporu za trvania manželstva spoločne nadobudli majetok, a to hnuteľné veci obývacia stena
svetlohnedá kúpená ako používaná v r. 2000, manželská posteľ drevená s kvetinovým poťahom r. 2002,
videorekordér S. r. XXXX, hifi veža F. r. XXXX, počítač P. r. XXXX, pračka Y. r. XXXX, notebook r. XXXX,
osobné motorové vozidlo zn. Q. C., ev. č. M kúpené ako používané v r. XXXX, chaldnička K. r. XXXX,
fotoaparát X., r. R.. Hnuteľnú vec notebook si zobral žalovaný pri odchode zo spoločnej domácnosti,

ostatné veci zostali v domácnosti a používa ich žalobkyňa s deťmi. Za trvania manželstva uzatvoril
žalovaný poistný zmluvu so sporením v poisťovni L. Poisťovňa, as., poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Poistné sa platilo 10 rokov zo spoločných prostriedkov manželov a nasporenú časť sumy vo výške
1.436,08Eursižalovanýprevzalpoštovoupoukážkoudňa13.11.2014anechalsisvojučiastkupreseba.
Ako pasíva žalobkyňa označila úver z Provident Financial, s.r.o. na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2013, keď nesplatený zostatok ku dňu rozvodu bol vo výške 220,-
Eur a dlh naďalej spláca žalobkyňa v mesačných splátkach po 44,- Eur. Ďalej si strany sporu za
trvania manželstva zobrali úver z Poštovej banky, a.s. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX, pričom nesplatený
zostatok úveru ku dňu rozvodu bol vo výške 4.011,59 Eur. Žalobkyňa ho spláca splátkou po 50,- Eur
mesačne. Stranám sporu ďalej vznikol dlh voči spoločnsoti Orange Slovensko, a.s., ktorá výška zostatku

dlhu ku dňu rozvodu bola vo výške 449,40 Eur a spláca ho žalobkyňa po 34,- Eur mesačne. Počas
trvania manželstva si strany sporu požičali od sestry žalobkyne W.j čiastku 4.676,- Eur, ktorú použili na
úhradu starých dlhov a tento dlh nikto nespláca. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd v rámci
konania ustálil hodnotu spoločne nadobudnutého majetku, ktorý patrí do BSM a ktorý je predmetom
vyporiadania, teda aby súd určil výšku aktív a pasív BSM. Zároveň navrhla aj spôsob vyporiadania. Ako

dôkazy žalobkyňa označila: Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/69/2014-26 zo dňa 11.11.2014,
Výplata poistného plnenia pri dožití zo dňa 22.10.2014 a poštový poukaz na výplatu zo dňa 13.11.2014,
Potvrdenie o výške dlžnej sumy Provident Financial, s.r.o. zo dňa 28.05.2015, Výpis z úverového účtu
- Poštová banka, a.s. zo dňa 14.01.2015, Čestné vyhlásenie W. F. zo dňa XX.XX.XXXX, Pokus o
pokonávku - dlho voči Orange Slovensko, a.s. zo dňa 16.03.2015, Potvrdenie od spoločnosti Provident

Financial, s.r.o. zo dňa 26.04.2016 s protokolom o platobnej histórii (č. l. 33)

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nehnuteľnosti strany sporu ku dňu zániku manželstva
nevlastnili. Z hnuteľných vecí notebook nikdy nebol súčasťou BSM, nakoľko ho vlastnila priateľka
žalovaného, ktorá ho nadobudla. Žalovaný vyjadril súhlas s prikázaním hnuteľných vecí tak ako navrhla

žalobkyňa, teda s prikázaním videorekordéru Toshiba, hifi veže Philips, ale nesúhlasil s prikázaním
osobného automobilu. Nepoprel tú skutočnosť, že vybral nasporenú sumu 1.436,08 Eur dňa 13.11.2014,
ale polovicu z nej odovzdal žalobkyni a polovicu použil na zaplatenie záväzkov, ktoré vznikli počas
manželstva. Uviedol, že má vedomosť o záväzkoch, ktoré vznikli počas trvania manželstva, a to úver
Provident Financial, s.r.o. vo výšku 220,- Eur ku dňu zániku BSM, úver z Poštovej banky, a.s. vo výške

4.011,59 Eur ku dňu zániku BSM, dlh voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vo výške 449,40 Eurku dňu zániku BSM. Ďalej žalovaný doplnil predmet BSM o úver z Poštovej banky, a.s. - zmluva o
úvere, stavebný úver so sporením, kde celkový dlh ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 18.136,10
Eur, keď uvedené finančné prostriedky boli využité na modernizáciu a vybavenie domácnosti, dlh voči

spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. vo výške 1.324,50 Eur vzniknutý počas trvania manželstva, dlh
voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vo výške 280,38 Eur, dlh voči spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. v celkovej výške 2.005,33 Eur, dlh voči spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. vo výške 999,66
Eur a dlh voči Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 1.948,32 Eur. Žalovaný zároveň navrhol
vlastný spôsob vyporiadania BSM. Ako dôkazy žalovaný označil: Zmluva o úvere, stavebný úver so

sporením zo dňa 29.06.2012 (č. l. 47), Oznámenie spoločnosti EOS KSI, s.r.o. o výške pohľadávky
zo dňa 07.12.2015 (č. l. 50), Exekučný príkaz č. EX XXXX/XXXX, Oznámenie o dlhu od spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia zo dňa 03.02.2015, Vyčíslenie dlhu od spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. zo dňa
20.11.2015, Upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 2867/2014, č. EX XXX/XXXX.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na tvrdeniach, že notebook zakúpený v r.

2012 patrí do BSM, nakoľko bol zakúpený žalovaným od šéfa pána F. W. zo X. za 250,- Eur. Takisto
poprela tvrdenia žalovaného, že by jej vyplatil polovicu zo sumy 1.436,- Eur, ktoré žalovaný vybral zo
sporenia od Generali Poisťovňa, a.s.. Nepravdivé sú tiež tvrdenia ohľadom úveru od Poštovej banky,
a.s., keď dlh ku dňu zániku BSM bol vo výške 14.363,52 Eur a odo dňa zániku BSM žalobkyňa tento
úver splácala sama a po rozvode manželstva zaplatila na predmetný úver sumu 966,- Eur. Ďalej uviedla,

že prevažná časť úveru bola použitá na splatenie dlhov, ktoré vznikli v súvislosti s tým, že žalovaný
nenosil do domácnosti peniaze a požičiaval si od príbuzných. O ďalších dlhoch, ktoré uviedol žalovaný
žalobkyňa vedomosť nemá (konkrétne dlh voči EOS KSI Slovensko, a.s., voči Orange Slovensko, a.s.,
voči Consumer Finance Holding, a.s., voči TELERVIS PLUS, a.s. a dlh voči Všeobecnej zdravotnej
poisťovni. Strany sporu v čase vzniku týchto dlhov už spoločne nehospodárili a žalovaný si svoje zárobky

nechával pre svoju potrebu a na domácnosť a deti prispieval nepravidelne. Ako dôkazy žalobkyňa
označila:Kópiepoštovýchpoukážokovykonanýchúhradách,VýpiszúveruPoštovejbanky,a.s.,Čestné
vyhlásenie zo dňa 24.05.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými alebo navrhnutými žalobkyňou a žalovaným,

výsluchom strán sporu, svedka B.a, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/69/2014-26 zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že manželstvo
žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli na čas po
rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platiť výživné na maloleté

deti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28.01.2015.

7. Z čestného vyhlásenia W. F. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že W. F. vyhlasuje, že žalobkyňa a žalovaný
sú jej dlžní ku dňu spoločného manželstva 4.676,- Eur.

8. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 29.09.2014 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a W. F. ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebný úver
na čokoľvek vo výške 1.100,- Eur. Celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 1.605,57 Eur. Z
potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 29.03.2016 vyplýva, že zostatok istiny dlžníka na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX . bol ku dňu 29.03.2016 vo výške 688,3 Eur.

9. Zo svedeckej výpovede svedka Eduarda F., ktorý je bratom žalobkyne vyplýva, že mal vedomosť
o finančnej situácii strán sporu. Vedel, že mali pôžičku a nevedeli ju splácať, preto požiadali W. F. o
požičanie peňazí na splácanie úveru. Uviedol, že to vyplácal na pošte v Seredi. Peniaze mu dala sestra
a on to len vyplatil, nakoľko žalobkyňa aj so žalovaným meškali so splátkami a nemali ich ako splácať.

Ďalejuviedol,žemávedomosť,žesestraW.sibralaúvervbanke,vovýške1.100,-Eur,súrokom1.600,-
Eur, na splácanie iného úveru. O tomto úvere bol informovaný oboma sestrami. Ďalej uviedol, že aj jemu
sestra požičala peniaze, pretože mala peniaze, bola bezdetná, slobodná. Peniaze čo mu sestra Beata
požičala ale vrátil. Zmluvu spísanú nemali, bola to ústna dohoda. Podľa jeho vedomostí mali žalobkyňa
a žalovaný pôžičku od Beaty F., a to sumy, ktoré bol on osobne vyplatiť na pošte a potom úver W. F. z

banky. Mali medzi sebou ešte nejaké pôžičky, celkom v sume 3.200,- Eur ako mu spomínala W. F.. Čo
platil osobne tie sumy to bolo niekedy roku 2014, pričom suma 500 eur bolo jeden šek a predstavoval
dve splátky a suma 800 eur bol tiež jeden šek a predstavoval 3 splátky. Pri výbere peňazí sestrou W.
F. nebol, ale vkladnú knižku doma videl a videl tam aj výber. Bolo to tak v oboch prípadoch. Splatenieúveru, ktorý si sestra W. F. zobrala od Slovenskej sporiteľne , a.s. bolo dohodnuté naraz, keď si nasporia
prostriedky. Mal vedomosť aj o tom, že sestra W. F. mala úspory, a to na jednej vkladnej knižke 6.000,-
Eur a na druhej 1.800,- Eur, keď zomrela. Sestra bola šporovlivá, nemala deti a nemala tieto prostriedky

ani kde minúť. Dlžných asi 3.200,- Eur si sestra značila do nejakého zápisníka, ktorý aj videl, videl aj že
tam boli napísané sumy, ktoré jej boli dlžní obaja. Videl ako si tam sestra písala dlžné sumy a ak niečo
vrátili tak aj odpísala časť dlžnej sumy.

10. Z fotokópie zápisníka W. F. (č. l. 94) vyplýva, že sa tam nachádza zápis označený ako Edo 600,- Eur

ku dňu 28.07.2016, ktorý je prečiarknutý a zápis U. ku dňu 28.07.2016 3.176,- Eur + pôžička.

11. Z prehľadu transakcií na vkladnej knižke W. F. v Slovenskej sporiteľni, a.s. za obdobie od 22.05.2013
do 03.03.2017 vyplýva, že W. F. vybrala z vkladnej knižky dňa 20.08.2013 sumu 400,- Eur, dňa
26.08.2013 sumu 1.000,- Eur, dňa 29.10.2013 sumu 850,- Eur, dňa 27.02.2014 sumu 400,- Eur, dňa
17.03.2014 sumu 500,- Eur, dňa 12.08.2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 02.09.2014 sumu 1.600,- Eur, dňa

08.09.2014 sumu 1.000,- Eur, dňa 05.12.2014 sumu 1.300,- Eur, dňa 29.12.2014 sumu 100,- Eur, dňa
05.03.2015 sumu 200,- Eur, dňa 22.05.2015 sumu 100,- Eur, dňa 29.05.2015 sumu 160,- Eur, dňa
03.03.2017 sumu 1.800,- Eur, vložila dňa 22.01.2014 sumu 1.100,- Eur, dňa 10.03.2014 sumu 4.965,-
Eur, dňa 23.10.2015 sumu 1.300,- Eur, dňa 28.07.2016 sumu 500,- Eur.

12. Z uznesenia Okresného súdu Trnava o dedičstve po poručiteľke Beate F. zo dňa 27.06.2017 sp.
zn. 11D/62/2017 vyplýva, že poručiteľka W. F. zomrela dňa XX.XX.XXXX v S., pričom do dedičstva na
základe čestného vyhlásenia poručiteľky zo dňa 28.04.2015 bola zaradená pohľadávka poručiteľky vo
výške 4.676,- Eur oči žalobkyni a žalovanému, ktorá predstavuje nesplatenú pôžičku patriacu ku dňu
smrti poručiteľke v celosti.

13. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.06.2017 adresovanom B. F. vyplýva, že dňa
29.09.2014 bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX medzi W..vou a Slovenskou sporiteľňou,
a.s., pričom podľa právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní sp. zn. XXD/XX/XXXX, dňom smrti
poručiteľky prešli na adresáta všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv. Výška pohľadávky banky

s príslušenstvom zo zmluvy o úvere ku dňu 30.06.2017 bola 333,66 Eur. Z oznámenia Poisťovne
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.07.2017 vyplýva, že z dôvodu bol priznaný nárok na výplatu
poistného plnenia vo výške zostatku úveru k poslednému dňu v mesiaci, kedy nastala poistná udalosť.

14. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 21.07.2011 vyplýva, že bola uzavretá medzi

spoločnsoťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur, pričom celková suma pôžičky bola vo výške
4.020,- Eur. Žalovanému bola platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 25Cb/419/2016-12
zo dňa 17.02.2017 vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.675,97
Eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že úver bol zosplatnený dňa 19.12.2013 a dlžná suma ku dňu

zosplatnenia bola vo výške 1.675,97 Eur.

15.ZoZmluvyospotrebiteľskomúvereč.568329355zodňa16.02.2013vyplýva,žebolauzavretámedzi
spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur a výška predpokladaného plnenia predstavuje sumu 1.345,-

Eur.

16. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 137 písm. b) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

18. Podľa § 140 ods. 3 CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.19. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,

ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

20. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

21. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a

nerozdielne.

22. Podľa § 147 ods. 1 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

23. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

25. Podľa § 149 ods. 1 a 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

26. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

27. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu

28. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. V predmetnom spore nedošlo medzi stranami k uzavretiu dohody alebo zmieru vo veci vyporiadania
BSM, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby o jeho vyporiadaní rozhodol súd.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu nemá len povinnosť tvrdenia, ale
aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti v
podobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietástranasporu,ktorátietopovinnostinesplnila.Dôkazné
bremeno ako procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, leží
na tej strane sporu, ktorá z existencie ním tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne

následky.

30. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase
jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán sporu konania o
vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci

do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže
súd podľa § 216 ods. 2 CSP (predtým § 153 ods. 2 OSP) len pokiaľ ide o výšku zostatkovej hodnoty
vecí, a o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí. Vyporiadanie teda nemá
len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku,pri ktorej ide o hodnotové podiely. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh
vykonáva aj ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú
aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

31.Vkonaníbolonesporné,žebezpodielovéspoluvlastníctvomanželovžalobkyneažalovanéhozaniklo
právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 28.01.2015.

32. Strany sa na pojednávaní dňa 11.01.2019 zhodli, že do masy BSM patrí osobné motorové vozidlo

značky Škoda Felícia, rok výroby 2000 v hodnote 0,- Eur, pohľadávka žalobkyne voči žalovanému
ako plnenie spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s. vo výške 1.434,- Eur, pohľadávka žalobkyne voči
žalovanému ako dlh spoločnosti Poštová banka, a.s. vo výške 966,- Eur, dlh voči spoločnosti Poštová
banka, a.s. vo výške 14.061,59 Eur, dlh voči spoločnosti Poštová banka, a.s. vo výške 4.011,59 Eur, dlh
voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vo výške 499,40 Eur, dlh voči spoločnosti Orange Slovensko,
a.s. vo výške 280,38 Eur, dlh voči spoločnosti Provident Financial, s.r.o. vo výške 220,- Eur. Strany

sa ďalej zhodli, že záväzok žalovaného voči spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. vo výške 999,66 Eur
nepatrí do BSM, keďže žalobkyňa o tomto záväzku žalovaného nemala vedomosť a spotreboval ho sám
žalovaný.

33. V Civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, strany sporu sa zhodli, že vyššie

uvedené záväzky sú predmetom BSM a nakoľko neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti,
súd pri vyporiadaní BSM z týchto zhodných tvrdení strán sporu vychádzal.

34. Medzi stranami zostalo sporným, či záväzky žalovaného voči spoločnosti KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o. (pôvodne Provident Financial, s.r.o.) ku dňu 28.01.2015 vo výške 1.324,50 Eur a

spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) ku dňu 28.01.2015 vo
výške 1.675,97 Eur a dlh strán sporu voči dedičom po BB. vo výške 4.342,34 Eur patrili do BSM.

35. V Občianskom zákonníku nie sú ustanovenia výslovne upravujúce spôsob vyporiadania spoločných
dlhov a pohľadávok manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti so

spotrebným a majetkovým spoločenstvom oboch manželov. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v
rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov medzi manželmi sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie
spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov. Je pritom potrebné
analogicky použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie, konkrétne
ustanovenia § 149 a § 150 OZ (§ 853 ods. 1 OZ). Manželia by sa pritom mali podieľať na spoločných

dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. V prejednávanej veci však
bolo potrebné odlíšiť spoločné záväzky manželov a individuálne záväzky jedného z manželov, pretože
predmetom vyporiadania boli urobené nielen spoločné dlhy, ale aj záväzky prevzaté výlučne jedným z
manželov. O spoločný úver by šlo iba v prípade, ak by zmluvy o úvere uzavreli a podpísali obidvaja
manželia,pričomzaspoločnýzáväzokmanželovniejemožnépovažovaťdlhzúveruzmluvneprevzatým

výlučne jedným z nich (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/714/2015 zo
dňa 22.12.2016).

36. Ak teda vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, nejedná sa
o spoločný dlh, pretože podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú

napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.
decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a
súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT
Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá
len jedným z manželov (R 71/1994). Ak však takto získané finančné prostriedky použije na nadobudnutie

určitej hodnoty (napr. na kúpu určitej veci), patrí aj táto hodnota za splnenia podmienok uvedených v §
143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

37. Spornými v konaní zostali len pasíva sporových strán. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania
dlh žalovaného voči spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. vo výške 1.324,50 Eur je

záväzkom, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Provident Financial s.r.o.
a žalovaným, uzatvorenej dňa 16.02.2013. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že o tejto pôžičke nemala
vedomosť, žalovaný si ju zobral bez jej vedomia a prostriedky, ktoré boli takto získané neboli použité
v rámci BSM. Navyše žalovaný v tom čase žil dvojitý život, mal mimomanželský vzťah, z ktorého samu narodilo aj dieťa. Žalovaný v tom čase dochádzal do ich spoločnej domácnosti, ale nepravidelne,
raz za dva mesiace, čiže spoločne už v tom čase ani nehospodárili. Žalobkyňa sa o nemanželskom
dieťati dozvedela až po podaní návrhu na rozvod manželstva. Žalovaný jej tvrdenia poprel a uviedol,

že pôžička patrí do BSM a finančné prostriedky boli v rámci BSM aj spotrebované na úradu spoločných
dlhov. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by finančné prostriedky z tohto úveru boli použité na
spoločné potreby manželov a rodiny. Nebolo sporným, že žalovanému sa dňa 07.02.2014 narodilo
mimomanželské dieťa, k počatiu ktorého došlo približne v apríli až máji 2013. Tvrdenia žalobkyne, že
finančné prostriedky z tohto úveru, o ktorom vedomosť nemala, neboli použité v rámci ich domácnosti

možno preto považovať za pravdivé, keď žalovaný už v tom čase mal preukázateľné mimomanželský
vzťah, z ktorého sa narodilo aj dieťa. Žalovaný zrejme z uvedeného úveru financoval svoju druhú
domácnosť. Preto dlh žalovaného voči spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. vo výške
1.324,50 Eur do masy BSM zahrnúť nemožno, keďže ide o výlučný dlh žalovaného, ktorý nebol použitý
na financovanie potrieb manželov v rámci BSM.

38. Pôžička, ktorá vznikla na základe zmluvy uzatvorenej dňa 21.07.2011 medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. (aktuálne dlh voči spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o.) je dlhom
žalovaného, nakoľko predmetná zmluva uzavretá žalobkyňou nebola. Avšak vzhľadom na skutočnosť,
že predmetný záväzok vznikol za trvania manželstva strán sporu a tvrdenie žalovaného, že finančné
prostriedky, ktoré získal na základe uzatvorenej zmluvy použil na financovanie spoločnej domácnosti, je

potrebné uvedený záväzok zahrnúť do masy BSM. Súd neuveril tvrdeniam, že žalobkyňa o predmetnej
pôžičkenemalavedomosťaprostriedkyznejnebolipoužiténaúhraduspoločnýchdlhovmanželov,ktoré
manželia preukázateľne mali, keďže existenciu dlhov počas manželstva vo svojich výpovediach uvádzali
obaja manželia. Žalobkyňa vedomosť o uvedenej pôžičke musela mať najneskôr od 31.10.2013,
kedy prevzala „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 25.10.2013, pretože na doručenke je podpísaná

práve žalobkyňa (podpísaná priezviskom s dodatkom manželka) ako osoba, ktorú uvedenú upomienku
prevzala za žalovaného. Na splatení uvedenej pohľadávky sa má preto povinnosť podieľať každý z
bývalých manželov v polovici.

39. Žalobkyňa žiadala v rámci BSM vyporiadať aj pohľadávku dedičov voči stranám sporu po W. F. vo

výške X.XXX,XX Eur, keďže podľa jej tvrdenia ide o finančné prostriedky, ktoré im jej sestra požičala
počas trvania manželstva na úradu spoločných dlhov. Žalovaný poprel, že by o takejto pôžičke mal
vedomosť. Počas konania W. F. zomrela, tak bol v konaní ako svedok vypočutý jej brat (aj brat
žalobkyne), ktorý mal dosvedčiť, ako uvedená pôžička vznikla. V čestnom vyhlásení zo dňa 28.04.2015
podpísanom W. F. je uvedená výška dlhu žalobkyne a žalovaného voči nej v sume 4.676,- Eur. Uvedená

pohľadávka mala pozostávať z úveru, ktorý si zobrala BB.. v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 29.09.2014
vo výške 1.100,- Eur a spolu s úrokom jej mali vrátiť sumu 1.600,- Eur a z 3.000,- Eur, ktorú časť bol
brat žalobkyne uhrádzať na pošte alebo v banke a zvyšok bol stranami sporu použitý na živobytie. Z
dôvodu poskytnutia plnenia Poisťovne Slovenskej Sporiteľne, a.s. vo výške zostatku úveru Slovenskej
sporiteľni, a.s. vo výške 333,66 Eur, bola výška záväzku žalobkyňou ponížená a celková výška záväzku

po ponížení predstavuje sumu 4.324,34 Eur. Z vykonaného dokazovania súd ale nemal za preukázané,
že by daná pohľadávka vznikla obom manželom, ani že by mala byť vyporiadaná v rámci BSM sporových
strán. Pôžička, ktorú si brala sestra žalobkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 1.100,- Eur jej
bola poskytnutá na základe zmluvy uzatvorenej dňa 29.09.2014. V tom čase už prebiehalo rozvodové
konanie manželov (návrh bol podaný žalobkyňou dňa 12.09.2014, čo vyplýva zo súdnych registrov),

manžel v tom čase mal ešte ďalšiu domácnosť, kde sa zdržiaval, keďže už v tom čase mal aj narodené
maloleté nemanželské dieťa. Aj samotná žalobkyňa uvádzala, že dávno pred ukončením manželstva už
strany spolu nehospodárili, síce do novembra 2014 žili v spoločnej domácnosti, ale žalovaný chodil do
domácnosti občasne, cez víkend, raz za tri mesiace. Pôžičku si sestra žalobkyne mala zobrať na úhradu
spoločných dlhov manželov, pretože im by už úver nebol poskytnutý. Po vykonanom výsluchu svedka

ako aj samotnej žalobkyne nemal súd za jednoznačne preukázané, že by tieto prostriedky boli použité na
úradu spoločných dlhov. Mal byť uhradený dlh v Poštovej banke, a.s, keď žalobkyňa tieto splátky platila
postupne a pôžička mala postačovať na úradu 4 splátok úveru, splátky nezaplatila naraz ale postupne
ho splácala. Z výpisu z vkladnej knižky W.ej vyplýva, že v septembri 2014 si vybrala hotovosť 2.600,-
Eur. V tom čase na vkladnej knižke mala ešte ďalšie finančné prostriedky, najmenej vo výške 1.860,-

Eur a logickejšie by bolo, keby tieto poskytla bývalým manželom a nemusela by si sama brať úver, aby
žalobkyni a žalovanému finančne pomohla. Navyše z Oznámenia o šetrení poistnej udalosti Slovenskej
sporiteľne, a.s. zo dňa 17.07.2017 vyplýva, že doručovali oznámenie priznaní poistného plnenia vo
výške 333,66 Eur niekedy v mesiaci júl 2017. Žalobkyňa túto skutočnosť uviedla až na pojednávaní dňa19.09.2018, na otázku právneho zástupcu žalovaného, sama túto skutočnosť súdu neoznámila. Súd
teda nemal preukázané, že sestra žalobkyne p. BB. si uvedený úver brala za účelom splatenia dlhov
bývalých manželov a že táto pôžička vo výške 1.266,34 Eur (po ponížení vzhľadom na poistné plnenie,

ktoré bolo poskytnuté) by bola spoločným dlhom manželov, ktorá má byť vyporiadaná v rámci BMS.
Zvyšná časť dlhu manželov vo výške 3.076 Eur, mali byť finančné prostriedky, ktoré postupne bývalým
manželom poskytla sestra žalobkyne, opäť na úradu dlhov, ktoré mali. Z predloženého zápisníka však
vôbec nebolo zrejmé, či ide o zápisník sestry žalovanej (išlo len o notes, kde na konci bolo uvedené
U. ku dňu 28.07.2016 3.176,- Eur + pôžička). V prvom rade nesedí suma, ktorá mala tvoriť zostatok

dlhu, keďže vychádzajúc z podanej žaloby a vyjadrení žalobkyne počas konania, táto suma bola vo
výške 3.076,- Eur a na listine je uvedená suma 3.176,- Eur. Navyše je tam uvedené len meno JaA.nie
je tam uvedený aj žalovaný ako manžel, resp. bývalý manžel), čo evokuje existenciu samostatného
dlhu žalobkyne. Ďalším argumentom spochybňujúcim tvrdenia žalobkyne je dátum uvedený v zápisníku,
keďže dátum ku ktorému má žalobkyňa dlh je uvedený ako 28.07.2016, kedy už dávno neexistovalo
BSM strán sporu. Žalobkyňa tiež tvrdila, že tento dlh vznikol postupne, pričom čiastočne ho aj uhrádzali.

Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, aká suma mala byť bývalým manželom celkom poskytnutá
sestrou žalobkyne, aká časť bola splatená počas manželstva a aká suma predstavovala ich spoločný
záväzok ku dňu zániku BSM. Podľa vyjadrenia žalobkyne, ku dňu zániku BSM bola celkovo pôžička vo
výške 4.676,- Eur (neskôr ponížená o sumu 333,66 Eur), pričom sestra im požičiavala financie postupne,
podľa toho ako potrebovali počas troch až štyroch rokov a rekapitulácia, ktorá je uvedená v zápisníku

vznikla k dátumu 28.07.2016. Sestra im mala požičiavať finančné prostriedky tým spôsobom, že ich
vybrala z knižky alebo z účtu. Aj svedok uviedol, že jeho sestra p. Beata F. si viedla evidenciu súm, ktorú
jej bol on a aj žalobkyňa dlžní. Videl, že mala zápisník, kde si písala dlžné sumy a ak niečo vrátili toto
odpísala, čo však v predloženom zápisníku uvedené nebolo. Predložený zápisník obsahoval len v spise
založenúfotokópiudvochstrán,kdepostupnévyplácaniefinancií,resp.ichnáslednépostupnésplácanie

uvedené nebolo. Zápisník bol okrem tohto zápisu čistý, neobsahoval žiadne ďalšie záznamy. V kontexte
uvedených skutočností sa súdu predložený zápisník nejaví ako vierohodný. Navyše žalobkyňa nevedela
uviesť konkrétne sumy, ktorý im mali byť od W. F. požičiavané, ani na úhradu ktorých spoločných
dlhov boli následne použité. V konaní nebolo jednoznačne preukázané aj poskytnutie súm 870,- Eur a
560,- Eur p. Beatou Polákovou žalobkyni, resp. či boli poskytnuté na úradu spoločného dlhu manželov

(dlhu v Poštovej banke, a.s.), keď svedok nevedel presne uviesť sumu, pretože si to už nepamätal
(uviedol cca 800,- Eur a cca 500,- Eur), pričom žalobkyňa uviedla presne sumy 870,- Eur a 560,-
Eur, ktoré mali byť uhradené niekedy začiatkom roka 2014. Avšak pri splátke 220,90 Eur mesačne
na uvedený úver v Poštovej banke, a.s. by úhrada dvoch, resp. následných troch splátok bola vo
výške 441,80 Eur, resp. 662,70 Eur, čo je v rozpore tvrdeniami svedka ako aj žalobkyne. Z uvedených

dôvodov súd výpoveď žalobkyne a svedka vyhodnotil ako účelovú. Zároveň dodáva, že listina označená
ako čestné prehlásenie podpísaná W. F. potom sama o sebe, v kontexte vyššie uvedených záverov,
neosvedčuje existenciu záväzku sporových strán voči dedičovi po sestre žalobkyne, W... Žalobkyňa
v konaní nepreukázala, že by uvedená pohľadávka v sume vo výške 4.324,34 Eur bola použitá na
spoločné potreby manželov a rodiny. Súd hodnotí všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti.

V danom kontexte potom nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že pasívum sporových strán
označenýchakodlhvočidedičovipoBB.vejvo4.324,34Eurjespoločnýmzáväzkombývalýchmanželov,
ktorý vznikol za trvania manželstva a má byť vyporiadaný v rámci BSM.

40. S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že v rámci vyporiadania BSM je potrebné

vyporiadať pohľadávku žalobkyne voči žalovanému ako plnenie spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s.
vo výške 1.434,- Eur, keď všetky finančné prostriedky boli vyplatené žalovanému, pričom na úradu
polovice týchto finančných prostriedkov má nárok aj žalobkyňa, ako aj pohľadávku žalobkyne voči
žalovanému ako dlh spoločnosti Poštová banka, a.s. vo výške 966,- Eur. Žalovaný uvedené tvrdenia
nepoprel. Ďalej mal súd za preukázané, že v rámci BSM je potrebné tiež vyporiadať pohľadávku voči

spoločnosti Poštová banka, a.s., ktorá vznikla na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX v zostatkovej výške
14.061,59 Eur, a pohľadávku voči spoločnosti Poštová banka, a.s., ktorá vznikla na základe zmluvy
č. 05XXXX-XXXXXX862 v zostatkovej výške 4.011,59 Eur, ďalej pohľadávku voči spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. v zostatkovej vo výške 499,40 Eur a v zostatkovej výške 280,38 Eur. A tiež pohľadávku
voči spoločnosti Provident Financial, s.r.o. v zostatkovej výške 220,- Eur a voči spoločnosti Intrum

Slovakia s.r.o. v zostatkovej výške 1.675,97 Eur. V prípade všetkých pohľadávok, okrem poslednej
uvedenej, strany sporu ich súvislosť s majetkovým spoločenstvom oboch manželov nepopierali, obaja
vyhlásili, že tieto sú predmetom vyporiadania BSM, a teda nepopierali ani skutočnosť, že sa majú v
polovici podieľať na ich splatení. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, žepredmetom BSM a má byť v rámci BSM vyporiadaná aj pohľadávka voči spoločnosti Intrum Slovakia,
s.r.o. v zostatkovej výške 1.675,97 Eur z dôvodov ktoré už uviedol vyššie.

41. V prípade ostatných pohľadávok (pohľadávky voči dedičovi po W. pohľadávky žalovaného voči
spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.) mal súd za to, že nešlo o právne úkony, ktoré by
sa týkali spoločných vecí, nevznikol nimi spoločný záväzok manželov, nešlo o vybavovanie záležitostí
týkajúcich sa spoločných vecí manželov a rodiny, a preto nie je dôvod ich vyporiadavať v tomto konaní,
ani uvádzať ich vo výroku rozsudku. Nakoľko nebolo preukázané, že by išlo o spoločné záväzky oboch

manželov, niet dôvodu vyporiadavať uvedené záväzky v tomto konaní.

42. Súd dodáva, že v konaní o vyporiadanie BSM sa vyporiadavajú len tie veci resp. majetok patriaci do
BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania, povinnosťou súdu nie je z vlastnej iniciatívy zisťovať
veci, ktoré má zahrnúť do masy BSM (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 684/2004 zo
dňa 27.09.2004). To isté logicky platí aj pre pohľadávky každého z manželov z titulu úhrady toho, čo

zo svojho vynaložil na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady
toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok (§ 150 druhá veta OZ) (viď
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 999/2006 zo dňa 09.11.2006). Z daného vyplýva, že
masu BSM súd ustaľuje v súčinnosti s oboma stranami sporu, pričom tieto sa na mase BSM zhodli na
pojednávaní dňa 11.01.2019.

43. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom
veľkosti ich podielov, pričom základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (tzv. princíp
parity). Súdna prax odklon o princípu rovnosti podielov (tzv. disparitu podielov) označuje za postup
výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje zásadu (východisko) a

disparita výnimku (odklon od východiska) parity podielov. Posudzovanie výšky podielu manželov podľa
toho, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom
konaní uplatňuje teda výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania
manželstva buď vôbec nepracoval, pretože sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine,
nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý

manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutí spoločných
vecí zaslúžil skutočne len v podstatne menšej miere. Prihliadnutie na mieru pričinenia manželov o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno brať paušálne podľa výšky príjmov toho-ktorého
manžela a mechanicky v takom smere, v akom prispievali na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. V
konaní nebolo možné priznať niektorému z manželov väčší podiel pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších

zásluh na vytvorení majetku, ale súd vyhodnotil podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do
BSM ako rovnaké, keď zároveň každý z nich aj výslovne žiadal polovičný podiel na majetku.

44. Strany sa v konaní zhodli na tom, že osobný automobil zn. Škoda C., r. výroby XXXX má byť
prikázaný do osobného vlastníctva žalovaného, ktorý sa postará o jeho zošrotovanie, bez nároku na

náhradu. Ďalej zostali predmetom vyporiadania pasíva, ktoré sú predmetom BSM a na ktorých úhrade
sa majú podieľať obaja manželia spoločne. Strany sa sporu sa dohodli, ktorý z manželov jednotlivé dlhy
prevezme. Žalobkyňa navrhla, že prevezme dlhy voči spoločnosti Poštová banka, a.s., vzniknutý na
základe úverovej zmluvy č. 055XXX-XXXXXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške
4.011,59 Eur, voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s., v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo

výške 280,38 Eur a voči spoločnosti Provident Financial s.r.o., vzniknutý na základe úverovej zmluvy č.
1XXX-XXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 220,- Eur, s čím súhlasil aj žalovaný.
Žalovaný navrhol prevzatie ostatku dlhov voči spoločnosti Poštová banka, a.s., vzniknutý na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 14.061,59 Eur,
voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 499,40

Eur. Žalovaná s tým súhlasila. Dlh strán sporu vzniknutý počas manželstva, finančné prostriedky z
ktorého boli spotrebované počas manželstva voči spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o, vzniknutý na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXX v zostatkovej hodnote ku dňu 28.01.2015 vo výške 1.675,97 Eur súd
prikázal splatiť žalovanému, nakoľko tento úverový vzťah vznikol medzi ním a veriteľom a nie je možné
prikázať jeho dlh na úhradu niekomu inému. Celkové dlhy strán sporu ku dňu zániku BSM potom

predstavujú sumu vo výške 20.748,93 Eur, na každého potom pripadá suma vo výške 10.374,47 Eur.
Žalobkyni bolo prikázané uhradiť dlhy celkom vo výške 4.511,97 Eur a žalovanému celkom vo výške
16.236,96 Eur. Rozdiel predstavuje sumu vo výške 5.862,49 Eur, o ktorú sumu má žalovaný svoje
záväzky vyššie. Nakoľko však v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa má voči žalovanému pohľadávkuvo výške 966,- Eur z titulu vykonaných úrad na dlh žalovaného voči Poštovej banke, a.s. a pohľadávku
vo výške 718,- ako polovicu plnenia poskytnutého zo sporenia Generali Poisťovne, a.s. (celú sumu vo
výške 1.436,- Eur prevzal manžel) tieto jej bolo potrebné odpočítať (5.862,50 - 966 - 718 = 4178,50

Eur). Vzhľadom na uvedené bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 4.178,50 Eur
ako vyrovnávajúci podiel z vyporiadania BSM, aby podiely bývalých manželov na spoločnom majetku
boli rovnaké, keďže žalovanému bola uložená povinnosť uhradiť záväzky vo vyššej sume ako žalobkyni,
pričom súd určil žalobkyni na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu, a to 120 dní
od právoplatnosti rozsudku.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

48. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodom bola skutočnosť,
že sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov, pričom ich nároky na podiely sú

rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).