Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204230
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:3119204230.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka:
V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX B., ČR, zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom
Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841 - Kancelária Centra právnej pomoci v Trenčíne,
Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, na odvolanie navrhovateľa -

dlžníka, v konaní zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO:
30 798 841 - Kancelária Centra právnej pomoci v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2019, vydané v konaní pod č.k. 38OdK/339/2019-39,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2019,
vydané v konaní pod č.k. 38OdK/339/2019-39, potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Trenčín, v konaní vedenom pod č.k. 38OdK/339/2019-39, súd vo výroku
I. konanie zastavil. Vo výroku II. navrhovateľovi - dlžníkovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že dňa 24.05.2019 mu bol doručený návrh na vyhlásenie
konkurzu podľa IV. časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Z

príloh predložených spolu s návrhom vyplýva, že dlžník pracuje v Českej republike, kde aj spolu
žije s manželom. Navrhovateľ má pobyt len na obci. Súd prvej inštancie mal pochybnosti, kde sa
nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, v dôsledku čoho vyzval dlžníka na výsluch, na ktorom
dňa 11.07.2019 bez účasti zástupcu (so súhlasom dlžníka) dlžníčka vypovedala, že býva v byte, ktorý
je prenajatý na území ČR, spolu s manželom, pracuje už štyri roky v Hanáckych železiarňach. Víkendy
trávi v CR alebo ide za matkou do Dubnice nad Váhom, ktorú navštevuje v priemere každý druhý víkend,

nakoľko matka je sama. Chcela by sa vrátiť späť na územie SR, najmä kvôli matke. Dcéra dlžníčky s
mal. dieťaťom a jej partnerom tiež žijú v Prostějove, rovnako tam žije aj jej syn s českou priateľkou.
Obvodného lekára má na území ČR. Podľa ust. § 171c ods. 1, 2 ZKR, ako aj podľa článku 3 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní, v prípade akejkoľvek
inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak
sa nepreukáže opak. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dlžníčka nemá na území SR centrum

hlavných záujmov (ďalej len „COMI“), preto súdy na území SR nemajú právomoc začať insolvenčné
konanie. Má za preukázané, že dlžníčka žije s manželom a rodinou na území ČR, štyri roky pracuje v
podniku na území ČR, a preto má ťažisko svojho života na území ČR, čomu zodpovedá aj skutočnosť,
že na území ČR má aj svojho obvodného lekára. Dlžníčka netvorí žiadnu spoločnú domácnosť na území
SR (v spoločnej domácnosti žije s manželom na území ČR). Napriek tomu, že matka dlžníka žije na
území SR, ide o dospelú osobu, ktorá nie je odkázaná na návštevy dcéry. Súd prvej inštancie poukázal

v odôvodnení uznesenia v bode 5. že sa jej nepodarilo doručiť na území SR predvolanie na výsluch,
predvolanie sa podarilo doručiť až na adresu jej obvyklého pobytu na území ČR. S poukazom na tietoskutočnosti, že dlžník ma obvyklý pobyt na území ČR, skutočnosť, že by sa raz chcela vrátiť, nemôže
ovplyvniť fakt že má COMI v ČR a nie v SR. S poukazom na uvedené skutkové závery a zistenia preto
súd prvej inštancie v súlade ust. § 171c ods. 2 ZKR konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa

ust. § 255 ods. 1 v spojitosti § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) a nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko bolo zistené, že dlžník nemá COMI na území
SR, v dôsledku čoho súd musel konanie zastaviť.

3. Proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín bolo podané odvolanie navrhovateľom - dlžníkom,

zastúpeným Centrom právnej pomoci, a to podaním doručeným do podateľne dňa 01.08.2019, tak ako je
založené na č.l. 45-48 spisu. V odvolaní navrhovateľ - dlžník uvádza, že uznesenie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne. Súd mal pri posudzovaní obvyklého pobytu vychádzať zo skutočností, že pobyt
dlžníka na území ČR je výlučne viazaný na jej zamestnanie, nevzal do úvahy zámer dlžníka vrátiť sa
na územie SR. Súd prvej inštancie komplexne neposúdil dlžníkovu situáciu a vychádzal iba z faktického
oficiálneho bydliska, na ktorom sa zdržiava výlučne z dôvodu práce. Komplexne treba posúdiť dlžníkovu

situáciu aj s dostupnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého sa obvyklý pobyt musí
hodnotiť ako súhrn viacerých skutkových okolností, nedá sa vychádzať len z jednej skutkovej okolnosti.
Obvyklý pobyt nemá dodnes stanovenú presnú definíciu. Dlžník vo svojom životopise uviedol, že je
agentúrou vyslaný na práce na území ČR a pracuje tam štyri roky. Pobyt na území ČR je výlučne
pracovného charakteru. Spočiatku bývala na ubytovni, avšak našla si bývanie v nájomnom byte s

manželom. Dlžník má matku na území SR, a preto jej pomáha návštevami. Má záujem sa vrátiť späť a
hľadá si zamestnanie na území SR. Dlžník žije na území ČR v nájomnom byte a počas celého pobytu
si nenadobudol vlastné bývanie. Nemá žiaden iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok na území ČR. Je
zrejmé, že nemá záujem o trvalé usadenie sa na území ČR. Dlhy má iba voči veriteľom na území SR.
Celkovýpočetje18veriteľov.Nemávzahraničížiadnehoveriteľa.Vtejtosúvislostiodvolateľpoukázalna

rozhodnutie anglického vrchného súdu, ktoré sa zaoberalo posudzovaním COMI dlžníka a bol vyjadrený
názor, že musí sa posudzovať rozsah a dôležitosť záujmov dlžníka spravovaných na určitom mieste a
potom posúdiť rovnaké faktory vo vzťahu k inému miestu. Dôraz je kladený na zistiteľnosť COMI tretími
osobami. Zároveň bola otázka podobného charakteru riešenia aj v konaní Európskeho súdneho dvora
vo veci

C-396/09, kde bolo konštatované, že právna istota veriteľov fyzickej osoby v COMI dlžníka nemôže
byť narušená presťahovaním sa tejto osoby. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne
posúdil COMI a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a vyhlásil konkurz a oddlžil navrhovateľa,
prípadne vec zrušil a vrátil na nové konanie.

4. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie navrhovateľa - dlžníka v konaní zastúpeného Centrom
právnej pomoci a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že mu nie je
možné vyhovieť.

5. Odvolací súd sa zaoberal dôvodmi, ktoré sú obsahom podaného odvolania navrhovateľa - dlžníka

vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu COMI. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie
postupoval vecne správne v celom rozsahu, ak podľa ust. § 171c ods. 1, 2 ZKR v kontexte čl. 3
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní zistil, že v
prípade fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu,
ak sa nepreukáže opak. Nariadenie predpokladá, že COMI fyzickej osoby je miestom jej obvyklého

pobytu. Obvyklý pobyt navrhovateľa - dlžníka je nepochybne dlhodobo, minimálne štyri kalendárne roky,
daný v meste Prostějov, na území ČR. V tomto meste sa zdržiava v prenajatom byte navrhovateľka -
dlžníčka spolu so svojim manželom. Deti dlžníčky žijú rovnako mimo územia SR, a to na území ČR.
Je nepochybné, že dlžník nenadobudol majetok, nakoľko evidoval veriteľov s nárokmi na uspokojenie.
Bývanie v prenajatom byte v meste Prostějov, preto zodpovedalo finančnému stavu navrhovateľky, ktorá

nemohla kúpiť nehnuteľnosť titulom záväzkov po lehote splatnosti a vedených exekučných konaní na
jej osobu. Obrana odvolateľky, že nemá COMI na území ČR titulom existencie iba bytu v prenájme a
práce, preto neobstojí. Je nepochybné, nevyvrátiteľné, že býva na území ČR minimálne štyri kalendárne
roky roky, kde má spoločnú domácnosť s jej manželom, pričom na území ČR pracuje. Na území
SR nemá adresu pre doručovanie, preto jej súd nemohol doručiť predvolanie, ako vyplýva z bodu 5.

odôvodnenia na výsluch. Predvolanie sa podarilo doručiť až na adresu na území ČR. Nie je preto
vyvrátená domnienka, že centrum jej hlavných záujmov je na území SR, ako tvrdí v odvolaní. Naopak,
v konaní súd prvej inštancie riadne, náležíte, úplne a vecne správne zistil, že dlžníkov COMI nie je
na území SR, a preto postupoval vecne správne, ak konanie na takto zistenom skutkovom základe spoukazom na ust. § 171c ods. 2 ZKR zastavil. Odvolateľ nepreukázal, nedoložil, nevyvrátil závery a
zistenia súdu prvej inštancie napriek poukazovaniu na judikatúru v tejto oblasti, ktorá nevyvracala závery
súdu prvej inštancie v rozsahu, ako ich ustáli súd v konaní. Odvolací súd nenašiel pochybnosti v postupe

súdu prvej inštancie, ktoré by zakladali zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

6. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak na takto zistenom skutkovom základe vydal
dňa 16.07.2019 rozhodnutie vydané v konaní pod č.k. 38OdK/339/2019-39.

7. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa -
dlžníka,anidôvodomvňomuvedených,nakoľkosúdprvejinštanciepostupovalvecnesprávne,aplikoval
správny právny predpis a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, nie je preto možné na takto zistenom
skutkovom základe, ktoré je vecne správne zistené súdom prvej inštancie v celom rozsahu, odvolaniu
vyhovieť.

8. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.07.2019, v konaní pod č.k.
38OdK/339/2019-39, je vecne správne, a preto ho potvrdzuje, tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa § 392 CSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
oprávneného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/, e/ CSP).