Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/158/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010770
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719010770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného D.Á.

Q., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 16. 12. 2020 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovaného D. Q., nar. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom
U. T. XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv/59/19/6611 zo dňa 12.
12. 2019, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby roku 2002 do 27. 01. 2019, v spoločnej domácnosti na adrese U. T. XX,
okres P., opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke D. Q., nar. XX. XX. XXXX,
najmä tým, že pod vplyvom alkoholu jej nadával, že je piča, sviňa, fyzicky na ňu útočil a to udieraním a
bitím päsťami do tváre, hlavy, fackovaním, podozrieval ju z nevery, pričom takto konal aj:
- v roku 2002, keď mala psychické problémy po pôrode dcérky E., jej dával facky, päsťovky, aby sa
konečne spamätala, čo stále spí, čo už voľačo nerobí, že deti neučí, aby si riadili, aby sa umývali, aby
sa obliekali, že ich oblieka sama,

- dňa 01. 01. 2019 v čase o 05.00 hod. zobudil ju, keď spala v posteli, bol zúrivý, že nie je doma ich
dcéra P. a začal poškodenú fyzicky napádať tak, že ju udrel päsťou do pleca, aby rýchlo volala dcére,
ako je to možné, že dcéra nie je doma, kričal na ňu, že je piča a že s ním nebude takto vyjebávať, a keď
poškodenú udieral, ona ho od seba odhodila tak, že spadol z posteli na zem a rozbil váhu,
- dňa 27. 01. 2019 počas jazdy motorovým vozidlom, ktoré viedla ako šofér poškodená, z T. T. do miesta
ich bydliska, a obvinený sedel na mieste spolujazdca, ju udrel rukou do oblasti pravej časti hlavy v oblasti
spánku, následkom čoho sa poškodenej posunula sánka - protéza, čo poškodenej spôsobilo bolesť,
pričom obvinený ju udrel z toho dôvodu, že

nezastavila autom, keď ju o to žiadal, pričom jej aj nadával, že je jebnutá piča,
čím týmto svojím konaním spôsoboval manželke - poškodenej D. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
U. T. XX, osobné príkorie, opakované obavy o jej zdravie, fyzicky jej ubližoval tak, že ju udieral po hlave
a spôsobil jej aj modriny,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 13. 12. 2019 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/59/19/6611 obžalobu na D. Q. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaný D. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení vypovedal, že po každom pôrode sana jeho manželke - poškodenej ukazovala choroba. Po treťom pôrode ju už veľmi bolievala hlava,
bola vystresovaná, tak šla k psychológovi, neurológovi, psychiatrovi, tí jej diagnostikovali schizofréniu.
Psychiater jej dal lieky, ale bolo to s nimi zle, bola aj v nemocnici, a potom doma, väčšinou ležala a

on sa sám staral o tri deti. On ju budil, aby stále nespala, aj doktor mu vravel, že nemôže stále len
ležať, že ju musí budiť. Sestra bývala neďaleko, tak aj tá mu pomáhala. Poškodená bola zničená z
liekov. Potom zmenili psychiatra, skúsili to bez liekov, a našťastie sa to upravilo, potom si spravila aj
vodičák. S psychiatrom jej vybavili aj invalidný dôchodok. Ona nevedela, čo sa v tom období dialo, on jej
neubližoval, ona si ani všetko nepamätala, on sa staral o tri deti. To, že jej mal ubližovať od roku 2002,

nie je pravda. Nezhody medzi nimi sú len asi posledných 5 rokov, obaja sú svojské povahy. On, keď
mal vypité, tak sa hádali, hádky boli jeden až dvakrát do týždňa. Vzájomne si nadávali, on jej nadával aj
tak, ako je uvedené v obžalobe, ale ona mu hádky opätovala. Dôvody na hádky boli rôzne, on veľa krát
radšej odišiel, pretože sa nechcel hádať. On si vypil dva až štyrikrát do týždňa, ale nie tak, že bol opitý,
vypil asi dve až štyri pivá cez deň, pálenku pil málokedy. Stalo sa, že došlo aj k fyzickému kontaktu, ale
bolo to obojstranné, vzájomne sa pomykali, ale udrieť ju neudrel. On ju pomykal za plece, povedal jej „už

dosť“, aby už prestala s hádaním. Keď mal vypité, tak tiež nechcel ustúpiť. Facku jej pri hádkach nikdy
nedal, nikdy ju ani neudrel päsťou. Mal ju rád, porodila mu tri krásne deti. On sa jej aj ospravedlňoval za
hádky, ale tie boli obojstranné, ona musela mať vždy pravdu, on radšej odišiel von fajčiť. Svadbu mali v
roku 1996, syn sa narodil v roku 1997, staršia dcéra 1999, a mladšia v roku 2000. Do narodenia detí bolo
ich spolužitie dobré. Určite ju neudrel, aby vstala z postele, keď brala tie lieky, normálne ju budil, stále

spala, brala silné lieky, ale neubližoval jej. Potom teda zmenili doktora, čo bolo asi aj rok. Nekričal na ňu,
normálne ju budil. O deti sa vtedy staral on, pomáhala mu aj mama, ktorá s nimi bývala, on mal v tom
období živnosť a pomáhala mu aj sestra. Nepamätal si, či v tom období manželka varila, on mal vtedy
ešte mamu a varila ona. Čo sa týka tej nevery, chodili spolu k liečiteľovi na Litavu, nevedel, čo sa tam
dialo, on sa jej raz slušne spýtal, že čo sa tam stalo, pretože ten liečiteľ ich oboch masíroval a jeho potom

poslal von, on ju vedel zmanipulovať, tak preto sa jej len pýtal, že či niečo bolo, ale nevykrikoval jej to
ako neveru. Ona povedala, že nevedela, čo sa stalo. Sama potom povedala, že tam už nechce chodiť.
Iné razy ju z nevery neupodozrieval. Čo sa týka toho dňa 01. 01. 2019, tak dcéra mala byť ráno doma, on
manželku budil, pričom vtedy spali len 2 až 3 hodiny, keďže bolo po Silvestri, mykal ju, aby vstala, a v tom
šoku, asi že ju budil, ho odstrčila a rozbil pri tom váhu. Nepamätal si, že by jej vtedy nadával. On vtedy

zletel na zem ku posteli, kde bola tá váha. Dňa 27. 01. 2019 boli na nákupoch, manželka šoférovala, a
jemu bolo treba strašne na WC. Šli popri pumpe, prosil ju, aby mu zastala, ona naopak, ešte pridala, tak
vtedy akurát na ňu kričal, aby zastala. Nepamätal si už, či jej vtedy nadával, možno mal vtedy jedno pivo
vypité, neudrel ju. Alkohol takto popíjal asi od roku 2016, boli nezhody v rodine, aj intímny život začal
upadať. Keď si vypil, tak mal vždy lepšiu náladu, rád sa zabával. Bez príčiny neublížil ani muche. Ona ho

zvykla vyprovokovať, keď napr. prišla do garáže, on niečo robil, zapálil si cigaretu a otvoril pivo, ona mu
povedala, že zase nič nerobí, potom niekedy aj on vybuchol. Čo sa týka alkoholu, párkrát si už povedal
„dosť“, aj deti mu povedali, že sa zaňho hanbili, keď mal vypité. On sa potom pred nimi hanbil a nepil. On
už aj manželke povedal, že s tým potrebuje pomôcť, že vie, že s tým alkoholom to nie je dobre. Nevidel
na nej, že by týmto jeho správaním trpela, ona skôr víťazila, bola spokojná, keď mala pravdu. Ona má aj

dosť zákernú povahu, vždy musí vyhrať a on radšej ustúpi. Jemu na nej vadilo napr. keď o polnoci pustila
pračku, ona robievala na tri zmeny, keď prišla domov zo zmeny, tak o polnoci pustila pračku, vedľa mala
izbu mama, ktorá už mala zdravotné problémy, pričom mohla prať aj cez deň. Keď si niečo vzala do
hlavy, tak to tak muselo byť, musel ustúpiť on. Keď mal vypité, nechcel ani on ustúpiť, a boli hádky.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že svoju manželku má rád. Alkohol nepije už rok, lieči sa u
MUDr. Gašparovej. V súčasnosti je zamestnaný, a je rád, že s tým alkoholom skončil.

Poškodená D. Q., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že
využíva svoje právo a odmietla vypovedať.

Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o
výpovedi poškodenej z prípravného konania, pričom bol prečítaný prepis jej výpovede zo dňa 02. 02.
2019 na 38 stranách (č. l. 53 - 71), kde sa podrobne vyjadrovala ku svojmu spolužitiu s obžalovaným. V
rámci výsluchu zo dňa 13. 06. 2019 poškodená už využila svoje právo a odmietla vypovedať

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nechápal, čo všetko tam hovorila,
ona niekedy nevedela, čo robí, to by aj knižku mohla napísať, dnes to počul prvýkrát a nechápal, čo
všetko tam porozprávala.Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa P. Q. E.., dcéra obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení vypovedala, že s rodičmi žila 20 rokov, od januára už s nimi nežije. Stále sa navzájom hádajú,

nikdy ale nebola svedkom žiadnej bitky, ani fyzického konfliktu. Oni nevedia nájsť spoločnú reč, chvíľu
sa normálne rozprávajú a potom sa strhne hádka. Oni už ani nepotrebujú dôvod, nevedia sa normálne
rozprávať.Razzačnehádkujeden,potomzasedruhý.Mamadosťkľukatorozpráva,otcanapr.rozčuľuje,
že neodpovedá priamo, ako si to on predstavuje. Používajú aj vulgarizmy navzájom, podľa nej by bolo
lepšie, keby boli na čas od seba. Otec už rok nepije, oni to ale majú v povahe. Ako deti mali dobré

detstvo, jej to príde tak, že čím sú dlhšie spolu, tým sa viac hádajú. Nemohla rozprávať o nejakých
veľkých hádkach, ale oni sa stále tak rozprávajú v hádkach. Keď otec pil, tak hádky neboli iné, vtedy
menej robil, ale tie hádky boli rovnaké. Mame aj povie, že je piča, oni to už ani nevnímajú, je to medzi
nimi bežné. Nepamätala si, že by bola svedkom nejakého fyzického konfliktu. Čo sa týka dňa 01. 01.
2019, počula od rodičov, že ju v noci hľadali. Mama jej povedala, že ju v noci otec zobudil, že kde bola.
Dňa 27. 01. 2019 podľa nej s nimi na nákupoch nebola. S mamou majú blízky vzťah, rozprávajú sa

spolu, mama si občas poplače, keď má slabšiu chvíľu, to možno tak jeden krát do roka. Nikdy sa jej ale
nejako nesťažovala. O ich problémoch vie, takže jej o nich ani nemusia rodičia hovoriť. Rozprávala sa o
tom aj s otcom, aj jemu je to ľúto, obom je to ľúto, ale nevedia sa zniesť. Obaja by sa mali zmeniť, myslí
si, že by mali byť od seba. Oni majú také povahy, takže vplyvom alkoholu neboli tie konflikty horšie. Ona
im stále hovorí, aby sa rozišli, oni sú už zvyknutí tak žiť. Čo sa týka modrín, mama mala bežné modriny,

stačí, keď sa silnejšie chytí, a hneď má modrinu, ale nikdy ich nemala z toho, že by ju niekto udrel. O deti
bolo vždy dobre postarané, iba z počutia vedela, že mama bola na psychiatrii, čo si ona ale nepamätala,
ale obaja sa o nich starali, mali pekné detstvo. Otec chce, aby bolo podľa neho, mama spraví všetko,
ale možno inokedy, ako si to on prestavuje, ale majú všetko.

Na doplňujúcu otázku svedkyňa uviedla, že podľa nej boli jej rodičia pri hádkach rovnocenní, aj keď
každý iným spôsobom.

Svedok D. Q. E.., syn obžalovaného, H. E., otec poškodenej, I. E., matka poškodenej, na hlavnom
pojednávaní po zákonnom poučení využili svoje právo v zmysle § 130 Trestného poriadku a odmietli

vypovedať. Vzhľadom na uvedené boli v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní prečítané zápisnice o ich výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorých však tiež využili
svoje právo, a odmietli vypovedať.

Svedkyňa E. U. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že je starostkou obce,

v poslednom čase skoro vôbec s obžalovaným neprichádza do styku, nakoľko je zamestnaný. Sú
maličká obec, v minulosti pracoval ako aktivačný pracovník. Ona sa s ním stretávala len na akciách,
kde každý pil, nejaké jeho nadmerné požívanie alkoholu nevedela posúdiť. Taktiež nevedela posúdiť
jeho správanie pod vplyvom alkoholu, bolo to strašne dávno. Pokiaľ si spomenula, pod vplyvom alkoholu
býval priateľskej povahy. Nepamätala si žiadny konflikt pod vplyvom alkoholu, žiadne sťažnosti na

obžalovaného od občanov neboli. Jeho manželka tiež pracovala ako aktivačný pracovník, bola veľmi
zodpovedná, ale bližší vzťah s ňou svedkyňa nemala. Nespomenula si, že by sa jej niekedy na niečo
sťažovala, bolo to už pred 6 rokmi. Nevidela na poškodenej žiadne zranenia.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne bola na hlavnom pojednávaní podľa § 264 ods. 1, ods.

2 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého
uviedla, že sa jej poškodená sťažovala v takom zmysle, že ju nerešpektuje, že neuznáva jej prácu v
domácnosti a vždy si on presadí svoje, na čo svedkyňa uviedla, že to ale nie je týranie, keď to tak
povedala, tak to bola pravda, a ešte k tomu dodala, že keď sa ženy spolu rozprávajú, tak sa posťažujú
na svojich chlapov, ona jej na to povedala, že má doma to isté.

V prípravnom konaní tiež vypovedala, že ona s obžalovaným konflikt nemala, vedela, že je výbušnejšej
povahy, človek musí vedieť, ako s ním má jednať, na čo svedkyňa uviedla, že sa poznajú, že je
výbušnejšej povahy, ale nie vždy to vedie ku niečomu zlému.

Napokon v prípravnom konaní vypovedala, že nevedela, ako často obžalovaný požíval alkohol, ale keď
sa s ním stretla a bol pod vplyvom, bola s ním ťažšia komunikácia, ale keď bol triezvy, tak bolo všetko
v pohode, na čo svedkyňa uviedla, trvá na tej výpovedi. Rečami sa hocičo povie, zakrýva tým svoju
citlivosť.Svedkyne I. T., švagriná obžalovaného, a I. Z., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po
zákonnom poučení využili svoje právo v zmysle § 130 Trestného poriadku a odmietli vypovedať.

Vzhľadom na uvedené boli v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítané
zápisnice o ich výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorých však tiež využili svoje právo, a odmietli
vypovedať.

Svedkyňa E. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaného pozná

celý život, sú susedia. Pozná aj jeho manželku, vzťahy medzi nimi sú veľmi dobré. On jej vedel
kedykoľvek pomôcť s rôznymi mužskými prácami, keďže ona je rozvedená, on je veľmi dobrý človek.
Poškodená je tiež veľmi dobrá žena, vychádzajú všetci veľmi dobre. Nikdy nebola svedkom urážok,
nejakého ublíženia, ani jej poškodená nevravela, že by jej obžalovaný ubližoval, alebo nadával.
Spomínala len, že sa občas pohádali, ako manželská hádka, ale nie, že by jej nadával. Medzi nimi je
ešte jeden dom, ale počula by prípadný krik. Poškodená jej nič konkrétne nespomínala, teda že by jej

nadával, alebo ubližoval. Chcela, aby si obžalovaný našiel robotu, teraz už je spokojná, on robí a prestal
piť. Jej sa poškodená nesťažovala často, možno tak jedenkrát za pol roka, ale nikdy jej nespomínala,
že by jej nadával, ani že by ju fyzicky napadol. Nevidela na nej žiadnu modrinu.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne bola na hlavnom pojednávaní podľa § 264 ods. 1, ods.

2 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého
uviedla, že videla raz na ruke poškodenej modrinu, ale ona jej nepovedala, že je to od manžela, a naozaj
nevedela, či to bolo udreté, alebo čo to bolo, ako sa jej to stalo, na čo svedkyňa uviedla, že spolu robili
na obci, mohla sa kdekoľvek udrieť, nepamätala si už, na ktorej časti ruky bola tá modrina.

Ďalej uviedla, že poškodená sa skôr trápila za deti, kvôli škole, ale nie kvôli manželovi. Boli chvíle,
keď bola šťastná, spomínala, že boli na nejakom výlete, že išli na nákupy, že niečo pekné zažili, ale
nikdy nespomínala, že by chcela od obžalovaného odísť. Ak si aj obžalovaný vypil, tak s ním bola
sranda, zábava, nikomu neubližoval. Pil pri obecných akciách, alebo rodinných príležitostiach. Podľa nej
nadmerne nepožíval alkohol, ak, tak pil pri akciách, bola pri tom aj jeho manželka, smiali sa, tancovali.

Stretávali sa prakticky denne. Keď ona bola u nich na návšteve, nikdy nezažila, že by sa hádali, alebo
si nadávali.

Svedkyňa E. Q., dcéra obžalovaného, a svedok E. E., brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní
po zákonnom poučení využili svoje právo v zmysle § 130 Trestného poriadku a odmietli vypovedať.

Vzhľadom na uvedené boli v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítané
zápisnice o ich výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorých však tiež využili svoje právo, a odmietli
vypovedať.

Znalkyňa MUDr. Beáta Gašparová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že u

poškodenej nezistila žiadne známky týranej osoby, poškodená trpí zmiešanou poruchou osobnosti,
čo určitým spôsobom prispieva ku konfliktom medzi ňou a obžalovaným. Abúzus alkoholu, ktorým
obžalovaný trpí, a v minulosti trpel v zhoršenej miere, zhoršoval jeho správanie a zvyšovalo
jeho agresivitu. Od vtedy sa podrobuje pravidelne liečbe, jediné zlyhanie bolo len nedávno, kvôli
prebiehajúcemu pojednávaniu, bolo to v októbri 2020, kedy sa ale hneď ozval, súrne hneď prišiel osobne

na kontrolu, priznal sa, že si vypil, ale nebolo to pokračovanie v abúze alkoholu, ale bolo to jednorazové.
Hneď žiadal lieky a riešili aj jeho úzkosť z pojednávaní, taktiež liekmi, riešili to aj cez jeho obvodného
lekára, ale toto nemalo žiadny vplyv vo vzťahu ku poškodenej. Syndróm týranej osoby nie je diagnosticky
daný, teda ho nie je možné zaradiť pod nejakú diagnózu, ale u poškodenej nezistila ani znaky, ktoré sa
podpisujú pod známky týranej osoby a prejavujú sa psychologicky. Poškodená sa vie brániť, vie aktívne

vystupovať v konfliktoch. Pamätala si, že v roku 2003 bola u nich hospitalizovaná, kde jej stavy boli až v
rovine psychózy. V minulosti obžalovaný reagoval na podnety z vonku, najčastejšie od poškodenej, ako
sám priznal, občas ju udrel do pleca, bola tam aj nejaká facka, ale vždy to bola reakcia na podnet, teda
nekonal tak sám od seba, a boli tam aj slovné nadávky. Ťažko sa jej bolo vyjadriť ku záverom znalkyne
PhDr. Halašovej, pretože psychológovia tieto veci hodnotia úplne inak. Ona sa vie vyjadriť len k tomu, že

poškodená trpí zmiešanou poruchou osobnosti, pričom existujú dve roviny. Jedna, keď si to daná osoba
uvedomuje, nevie sa s tým zmieriť, a vyhľadá pomoc, a druhá, keď si to nevie uvedomiť, ale cíti nejaký
diskomfort, ale nerieši to. Čiže znalkyňa to vie zistiť len vtedy, keby poruchy boli vo forme psychiatrickej,
pričom má v liečbe ženy, ktoré boli skutočne týrané, a tam to vyzerá úplne inak. Poškodená bola liečenáuž v minulosti, ale vtedy tie známky boli z iných faktorov, skôr z detstva, ale nevyplývali zo spolužitia
s obžalovaným. To, čo sa dialo medzi nimi, tak na tom mali rovnaký podiel. Pokiaľ nie je stanovená
psychiatrická diagnóza, tak sa prejavujú iné známky, skôr v podobe napr. neurózy, čiže aj v takomto

prípade vie tie známky zistiť, ktoré sú potom evidentné, napr. už len keď o tom daná osoba vypovedá,
tak sa trasie, nechce o tom hovoriť, ale v tomto prípade nič také nebolo.

Znalkyňa PhDr. Marta Halašová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že na
všetko odpovedala v znaleckom posudku, pri vyšetrení zistila, že stav poškodenej je destabilizovaný,

preto navrhla jej psychiatrickú liečbu, zistila u nej poruchy myslenia, zabiehanie, hovornosť, narušený
kontakt s realitou, taktiež adaptačné ťažkosti, nesamostatnosť, nerozhodnosť, nebola pripravená riešiť
úlohy, ktoré pred ňou stáli, dokonca z jej strany hrozila aj impulzívna reakcia. Priamo nezistila u
poškodenej známky fyzického a psychického utrpenia, ktoré by jednoznačne vyplynuli z konania
obžalovaného, ale zistila také, ktoré boli výsledkom série rôznych traumatizujúcich zážitkov od detstva,
ale neskôr aj vrátane konania obžalovaného. Keď ju vyšetrovala, tak popredie jej trápenia už nebolo

správanie obžalovaného, ale trauma z vyšetrovania a túžba, aby sa vrátil domov, aj za cenu, že jeho
správanie bude pokračovať.

Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku bola vzhľadom na úmrtie svedkyne P.F. Q. J.. prečítaná
zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že využíva

svoje právo a odmietla vypovedať, pretože obžalovaný je jej syn.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok č.
9/2019 (č. l. 115 - 131), znalecký posudok č. 17/2019 (č. l. 139 - 158), znalecký posudok č. 18/2019
(č. l. 163 - 171), znalecký posudok č. 2/2019 (č. l. 172 - 200), ako aj predbežné odborné vyjadrenie

5/2019 (č. l. 134).

Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2019 PhDr. Marty Halašovej, PhD., v podstate vyplýva, že
zdravotný stav poškodenej z psychologického hľadiska možno označiť za destabilizovaný, vyžadujúci
psychiatrické vyšetrenie a liečbu. Schopnosť poškodenej správne a úplne vnímať prežívané skutočnosti,

zapamätať si a reprodukovať ich bez skreslenia je hlboko podpriemerná. U poškodenej sa jedná o
poruchu myslenia, a bolo zistené, že jej kontakt s realitou je vážne narušený, možno konštatovať sklon
k skresľovaniu výpovedí a sklon ku konfabulácii. Poškodená javí isté známky psychického a fyzického
utrpenia, ktoré sú pravdepodobne výsledkom série rôznych traumatizujúcich zážitkov od jej detstva do
súčasnosti, vrátane neprimeraného, agresívneho správania sa jej manžela voči nej. Nemožno však

presnejšie určiť podiel hereditárnych, vrodených, sociálnych a iných faktorov, ktoré sa podieľali na
aktuálnom psychickom stave poškodenej.

Zo záverov znaleckého posudku č. 17/2019 MUDr. Beáty Gašparovej v podstate vyplýva, že poškodená
vminulostitrpelanediferencovanouschizofréniou,včaseskutkuavsúčasnostitrpízmiešanouporuchou

osobnosti s črtami emočne nestabilnými, impulzívnymi, úzkostnými, nezrelými, paranoidnými, ktorá
nie je duševnou chorobou alebo poruchou v pravom zmysle slova. Znalkyňa u poškodenej nezistila
definovanú a klasifikovanú duševnú poruchu, ktorá by vznikla v súvislosti s násilím manžela voči nej.
Konflikty, ku ktorým medzi nimi dochádza, vznikajú pravdepodobne na podklade správania obidvoch,
ich vzťah je dlhodobo narušený viacerými faktormi. V psychiatrickej terminológii neexistuje pojem, ani

diagnostická kategória „syndróm týranej osoby“, nemožno ho teda diagnostikovať. U poškodenej nie
sú prítomné príznaky, ktoré by svedčili pre naučenú bezmocnosť, ani prejavy úzkosti, nevyskytujú
sa u nej ani flashbacky. U poškodenej bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, ktorá tiež nemalou
mierou prispieva ku konfliktom medzi ňou a manželom, navyše je aktuálne hranične psychoticky
dekompenzovaná v zmysle formálnych (takmer nesúvislé, zabiehavé, menej výpravné myslenie) a

sčasti obsahových porúch myslenia, poruchy afektivity, aktivity, a nakoniec môže viesť aj k skreslenému
vnímaniu zažitých situácií a ich nesprávnemu vyhodnoteniu a tým zvyšovaniu napätia medzi nimi.
Vzhľadom na uvedené navrhla nariadiť poškodenej ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou
s cieľom zníženia napätia a stabilizácie stavu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2019 MUDr. Beáty Gašparovej v podstate vyplýva, že obžalovaný
trpel v čase spáchania trestného činu a aj v súčasnosti trpí akcentovanou osobnosťou s črtami
emočnej nestability, impulzivity a abúzom alkoholu. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu
mohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť, ovládaciu schopnosť mal však parciálne, forenznenevýznamne zníženú požitím alkoholu. Obžalovaný je plne schopný chápať zmysel trestného konania.
Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, avšak
ak by pokračoval v abúze alkoholu, môže jeho vplyvom dochádzať k degradácii osobnosti, navyše pod

vplyvom alkoholu je obžalovaný impulzívnejší a predsa len nedostatočne racionálne svoje správanie
reguluje. Preto navrhla uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2019 PhDr. Martiny Nárožnej Kocúrovej v podstate vyplýva, že
u obžalovaného ide o osobnosť menej mentálne aj emočne diferencovanú, s abnormnou štruktúrou

osobnosti, v zmysle zvýšenej impulzivity, pohotovosti k agresívnym reakciám, pravdepodobný je aj
abúzus alkoholu. U obžalovaného je nedostatočná racionálna kontrola správania, ktorá je u neho
manifestná najmä pod vplyvom alkoholu. Psychologickým vyšetrením boli u obžalovaného zistené
násilné a agresívne sklony, ktoré sa zvýrazňujú pod vplyvom alkoholu.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie

prečítaním listinných dôkazov, a to: lekárska správa (č. l. 201), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 0T/9/2019 (č. l. 205 - 206), správa obce Horný Badín (č. l. 223), evidencia priestupkov (č. l. 224),
odpis registra trestov obžalovaného (č. l. 281 - 282).

Po vykonanom a zhodnotenom vyššie uvedenom dokazovaní súd potom dospel k nasledovným

skutkovým a právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že v období od roku 2002 do 27. 01. 2019
sa voči svojej manželke, poškodenej D. Q., správal spôsobom popísaným v skutkovej vete podanej
obžaloby, čím jej spôsoboval osobné príkorie, opakované obavy o jej zdravie, fyzicky jej ubližoval

tak, že ju udieral po hlave a spôsobil jej aj modriny. Súd pri svojom rozhodovaní mohol prihliadať
na výpovede obžalovaného, poškodenej, svedkov P. Q. ml., E. U. a E. R., pretože ostatní svedkovia
na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať z dôvodu príbuzenského pomeru k
obžalovanému, pričom toto právo využili aj v rámci prípravného konania. Ďalej súd pri svojom rozhodnutí
mohol vychádzať zo znaleckých posudkov, výpovedí znalkýň na hlavnom pojednávaní a listinných

dôkazov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní opísal svoje spolužitie s poškodenou, poukázal na jej
psychické problémy, ktoré sa u nej prejavili po pôrode, aj ako sa poškodená správala, a taktiež popísal
svoje správanie pod vplyvom alkoholu a konflikty so svojou manželkou. Poškodená taktiež popísala,
ako zo svojho uhla pohľadu vnímala spolužitie a konfliktné situácie s obžalovaným. Svedkyňa P. Q.
ml. dcéra obžalovaného, uviedla, že hádky majú jej rodičia už v povahe, aj si nadávajú, čo už deti

ani nevnímajú, pričom svedkom fyzického konfliktu medzi rodičmi nikdy nebola, a pri hádkach sú si v
podstate rodičia rovnocenní, pričom mama sa jej nikdy nejako nesťažovala. Svedkyňa E. U. uviedla,
že si nepamätala na žiadny konflikt obžalovaného pod vplyvom alkoholu, žiadne sťažnosti na neho od
občanov neboli. Poškodená sa jej síce sťažovala v takom zmysle, že ju obžalovaný nerešpektuje, že
neuznáva jej prácu v domácnosti a vždy si on presadí svoje, čo ale nie je podľa svedkyne týranie,

pričom keď sa ženy spolu rozprávajú, tak sa posťažujú na svojich chlapov, a poškodenej uviedla, že má
doma to isté. Svedkyňa E. R. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že nikdy nebola svedkom
urážok, nejakého ublíženia, ani jej poškodená nevravela, že by jej obžalovaný ubližoval, alebo nadával.
Spomínala len, že sa občas pohádali, ako manželská hádka, ale nie, že by jej nadával, pričom by počula
prípadný krik z ich domu. Ku modrine, ktorú videla raz na ruke poškodenej, tak k tej jej poškodená

nepovedala, že to mala od obžalovaného, pričom sa mohla udrieť hocikde. Zo znaleckého dokazovania
vyplynulo, že u poškodenej sa jedná o poruchu myslenia, a bolo zistené, že jej kontakt s realitou je
vážne narušený, možno konštatovať sklon k skresľovaniu výpovedí a sklon ku konfabulácii. Poškodená
javí isté známky psychického a fyzického utrpenia, ktoré sú pravdepodobne výsledkom série rôznych
traumatizujúcich zážitkov od jej detstva do súčasnosti, pričom nebolo možné určiť podiel jednotlivých

faktorov, ktoré sa podieľali na aktuálnom psychickom stave poškodenej. Znalkyňa u poškodenej nezistila
definovanú a klasifikovanú duševnú poruchu, ktorá by vznikla v súvislosti s násilím obžalovaného voči
nej.Konflikty,kuktorýmmedzinimidochádza,vznikajúpravdepodobnenapodkladesprávaniaobidvoch,
ich vzťah je dlhodobo narušený viacerými faktormi. To, čo sa dialo medzi nimi, tak na tom mali rovnaký
podiel.Zistenáporuchaosobnostiupoškodenejmôževiesťajkskreslenémuvnímaniuzažitýchsituáciía

ich nesprávnemu vyhodnoteniu a tým zvyšovaniu napätia medzi nimi. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní
tiež uviedla, že v prípade týranej osoby vie zistiť známky, ktoré sú následkom týrania, napr. už len keď
o tom daná osoba vypovedá, tak sa trasie, nechce o tom hovoriť, ale v tomto prípade nič také nebolo.
Znalkyňa má v liečbe ženy, ktoré boli skutočne týrané, a tam to vyzerá úplne inak.Z takto zhrnutých záverov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, potom súd dospel k záveru, že
jediným dôkazom, ktorý ho mal usvedčovať zo spáchania žalovaného trestného činu, bola výpoveď

poškodenej. Poškodená v rámci svojho prvého výsluchu opísala spolužitie s obžalovaným, aj to, ako
vnímala jednotlivé čiastkové skutky uvedené v obžalobe, pričom v ďalšom už využila svoje právo a
odmietla vypovedať. Zo znaleckého dokazovania však vyplynulo, že jej kontakt s realitou je vážne
narušený, možno konštatovať sklon k skresľovaniu výpovedí a sklon ku konfabulácii, pričom u nej
nebola zistená duševná porucha, ktorá by vznikla v súvislosti s násilím obžalovaného voči nej. Aj dcéra

obžalovaného sa vyjadrila, že hádky medzi jej rodičmi sú v podstate na dennom poriadku, inak spolu
nevedia komunikovať, pričom obžalovaný už viac ako rok abstinuje (okrem jedného prípadu, ktorý
popísala znalkyňa v rámci jej výsluchu na hlavnom pojednávaní). Podľa názoru súdu potom nebolo bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný vo vzťahu ku poškodenej konal takým
spôsobom, ako je to popísané v skutkovej vete podanej obžaloby.

Všetkyvyššieuvedenéskutočnostisúpotompodľanázorusúdutakzávažnédôvodnépochybnosti,ktoré
nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní nemal
inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Aj vzhľadom
na výpoveď dcéry obžalovaného a susedy obžalovaného sa súd nezaoberal prípadným možným

posúdenímniektoréhokonaniaobžalovanéhoakopriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu,pretože
podľa týchto výpovedí spôsob komunikácie a spolužitia obžalovaného a poškodenej je už dlhodobo
rovnaký, a svedkyňa E. R.Á. popísala ich prípadné konflikty ako bežné manželské hádky.

Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným

rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd
v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako za dôsledného
rešpektovania zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.