Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 18, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203808
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1420203808.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kuchtová a členovia
senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Roman Bolebruch v právnej veci žalobcu: K. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D., proti žalovanej: X.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.R. C.
XXXX/XXA, N., zastúpená: Advokátska kancelária Monika Gajdošová s.r.o., M.R. Štefánika 27, Pezinok,
IČO: 46 656 308, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava IV č.k. 18C 37/2020-43 zo dňa 15. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 18C 37/2020-43 zo dňa
15.10.2020 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta .

Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 18C 37/2020-43 zo dňa 15.10.2020 rozhodol o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanej povinnosť, aby dočasne
nevstupovala na nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zapísané na
LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. A. R. C., obec D. - m. č. A. R. C., okres D. IV, a to na pozemky
parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, XXXX/X
o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie, XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada a XXXX/X o výmere XXX m2, druh
pozemku záhrada a do stavby so súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX/X, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. Okresný súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súd proti
žalovanej žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedeným

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXXX, nachádzajúcim sa v k. ú.
A. Nová Ves, obec D. - m. č. A. R. C., okres D. IV, a to pozemkom parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X o
výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku
záhrada, XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, XXXX/X o výmere XXX
m2, druh pozemku záhrada a XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada a stavbe so súp. č.
XXXX postavenej na parc. č. XXXX/X.

3. Žalovanej uložil povinnosť na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi.

4. Žalobca podaným návrhom na neodkladné opatrenie žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť a
zakázal jej vstup na nehnuteľnosti, a to pozemky pare. reg. „C“, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X, stavba súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/X všetky zapísané na LV č. XXXX

pre k.ú. A. Nová C., po dobu 9 mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia.5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou sú manželia a
v súčasnej dobe v rozvodovom konaní, ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese A. jazero XXXX v
D., kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, ku ktorých žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie. Spolu

so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v podiele 1 polovice.
Nehnuteľnosti, odkedy žalovaná opustila spoločnú domácnosť, a to od septembra 2019, užíva výlučne
žalobca, čo vyplýva z vyjadrenia žalovanej a súvisiacich konaní s úpravou práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, ktoré má bydlisko v N. tak, ako jeho matka. Žalobca uviedol, že dňa 29.09.2020 o
18.00 hod. v čase kedy bol ukončený styk otca s maloletým dieťaťom v bydlisku žalovanej a maloletého v

Pezinku, si žalovaná násilím otvorila bránku v oplotení uvedených pozemkov, vrtákom poškodila zámok
na vstupných dverách a následne rozbila sklo do jednej z izieb domu, cez ktoré sa dostala dnu. V dome
zostala až do príchodu žalobcu z N. a na jeho výzvu, aby dom opustila, žalovaná nereagovala. Následne
privolaná policajná hliadka žalovanú odviezla žalovanú na policajné oddelenie na výsluch, z ktorého sa
žalovaná následne vrátila k jeho obydliu a pred očami dvoch svedkov okolo 23.00 hod. preliezla bránu
v oplotení pozemkov, následne obišla dom a opakovaným hádzaním kameňa o dĺžke cca 30 cm rozbila

presklené dvere (trojsklo) do domu z prízemnej terasy domu, pričom žalobca sa nachádzal v izbe, do
ktorej presklené dvere vedú. Následne ručne a kopaním začala zväčšovať vzniknutú dieru v presklenej
časti dverí, počas čoho jeden z úlomkov skla (o veľkosti cca 20 cm) hodila smerom do tváre žalobcu.
Hodenému úlomku sa mu našťastie podarilo vyhnúť a trafil ho iba okrajovo a spôsobil mu menšiu tržnú
ranu na nose, iné poškodenie zdravia mu nespôsobil. Následne žalovaná po vytvorení dostatočne veľkej

diery v presklení dverí vstúpila do domu i napriek nesúhlasu žalobcu a zotrvala tam až od príchodu
policajnej hliadky, ktorá žalovanú následne po vykonaní úkonov na mieste činu obmedzila na osobnej
slobode ako podozrivú z pokusu o ublíženie na zdraví a odviezla ju na policajné oddelenie. Vo veci je
vedené trestné konanie, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Žalobca tvrdil, že to nebolo jediné podobné
správanie sa žalovanej, pri ktorom prejavila nedostatok rešpektu k jeho súkromiu, zdraviu a majetku, ako

aj k ich spoločnému majetku. Intenzita a závažnosť týchto prejavov má stúpajúcu tendenciu a konanie
žalovanej dňa 29.9.2020 dosiahlo úroveň, pri ktorej považuje za potrebné požiadať o súdnu ochranu vo
formenariadenianeodkladnéhoopatrenia.Okremtohouviedol,žeužvminulostidošlokpoškodeniuvecí
na dvore domu, a to v noci z 9.5.2020 na 10.5.2020, kedy bola žalovaná zachytená na videozázname,
ako počas 3 hodín uprostred noci svojvoľne odnáša z dvora niekoľko vecí, a to dva bicykle, el. kosačku,

rádio z terasy a pod. a došlo k zatmeleniu zámku na bráne v plote a spínača v elektrickej skrini, čím bolo
znemožnené otvorenie zámku a bol znefunkčnený spínač, tiež došlo k vytrhaniu plodín pestovaných
na záhrade a k poškodeniu voliéry; - v noci dňa 12.5.2020 žalovaná po zastavení policajnou hliadkou
priznala,žebolanapozemku,bolprestrihnutýprívodnýajuzemňovacíelektrickýkábel.Medzi2.6.2020a
8.6.2020 bola poškodená voliéra, z ktorej boli úmyselne vydurené exotické vtáky, boli opätovne vytrhané

plodiny pestované na záhrade a poškodený elektrický kábel. Dňa 11.6.2020 o 6.00 hod. ráno žalovaná
preliezla bránu a pokúsila sa rozbiť presklené dvere na terase tým, že do nich hodila kvetináč. Po tom,
ako sa rozbil kvetináč a nie sklo, vzala do rúk tehlu, avšak po zistení, že sa žalobca nachádza v dome, od
ďalšieho útoku upustila. Približne týždeň pred posledným incidentom bola žalovaná spozorovaná v okolí
nehnuteľností, avšak bez známok priameho protiprávneho správania sa. Žalovaná tak svojim konaním

nerešpektuje súkromie a telesnú integritu žalobcu, a poškodzuje predmetné nehnuteľností, ktoré sú
v ich spoluvlastníctve, čo odôvodňuje obmedzenie a spoluvlastnícke právo žalovanej a odôvodňuje
zákaz vstupu na predmetné pozemky a do predmetnej stavby. Pokiaľ ide ohrozenie zdravotného stavu
žalobcu je od 18.6.2020 práceneschopný a lieči sa u neurológa pre problémy spôsobené poškodením
chrbtice (vrátane týždňovej hospitalizácie). Lekár zvolil konzervatívnu liečbu, ktorá však zatiaľ neprináša

zlepšenie stavu a od incidentu zo dňa 29.9.2020 sa jeho stav za posledný týždeň prudko zhoršil, v
dôsledku nadmerného stresu spôsobeného vyššie popísaným incidentom. Podľa záverov ošetrujúcej
lekárky mu pri ďalšom zhoršovaní stavu hrozí operačný zákrok na chrbtici, ktorý si následne vyžiada
potrebu ďalšej dlhšej rekonvalescencie, preto mu ďalší zbytočný stres neprospieva a prispieva k jeho
zhoršeniu. Preto je nežiaduce, aby bol vystavovaný prípadným ďalším pokusom žalovanej o násilný

vstup do jeho obydlia alebo útokom na jeho osobu zo strany žalovanej, prípadne i inému nežiaducemu
konaniu.Oprípadnejoperáciibysamalorozhodnúťvdecembri2020avzhľadomnapandémiuCovid-19,
v dôsledku ktorej začínajú byť obmedzované plánované operácie, sa javí ako potrebné obmedziť vstup
žalovanej na nehnuteľnosti po dobu aspoň 9 mesiacov.

6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil výpis z LV č. XXXX, rozsudok
Okresného súdu N. č.k. 12P 169/2019-71 zo dňa 30.1.2020, uznesenie o začatí trestného stíhania
ČVS: ORP-670/DN-B4-2020 zo dňa 29.9.2020, uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-671/
DN-B4-2020 zo dňa 30.9.2020, zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osobyzo dňa 30.9.2020, zápisnicu o podaní vysvetlenia zo dňa 29.9.2020, zápisnicu o výsluchu svedka zo
dňa 30.9.2020, fotodokumentáciu rozbitého skla na dverách a okne, vytrhaných záhradných plodín,
poškodeného zámku na bráne, rozbitého kvetináča a poškodenej kabeláže, emailovú komunikáciu a

lekársku správu.

7.Okresnýsúdprávnevecposúdilpodľa§325ods.2písm.e)af)C.s.p..dospelkzáveru,ženazáklade
tvrdených skutočností zo strany žalobcu, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, a
preto mu v celom rozsahu vyhovel s tým, že sa stotožnil so skutkovými dôvodmi, uvedenými v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia s tým, že
touto dočasnou úpravou pomerov sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Žalobca preukázal, že
žalovanánásilnýmsprávanímzasiahladojehoosobnejintegrity,pričomskutkovýstavopísanýžalobcom
bol preukázaný listinnými dôkazmi. Okresný súd preto navrhované neodkladné opatrenie nariadil a
zároveň v súlade s § 336 ods. 1 C. s. p. uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia podal na súd proti žalovanej žalobu vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. o trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods.
1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

8. Proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu a navrhla, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktoré je nesprávne, pretože súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Predovšetkým namietala nedostatočné odôvodnenie záveru okresného súdu, ktoré je podľa nej

nepreskúmateľné. Poukázala na to, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia by malo
mať príslušnú kvalitu, aby odôvodnenie súdu bolo dostatočne individualizované, obsahovalo dostatok
relevantných osvedčených skutočností a tiež úvahy súdu, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o
tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
sa v rozhodnutí obmedzil na veľmi stručné a všeobecné odôvodnenie, v ktorom len mechanicky

opisuje skutočnosti uvádzané žalobcom v spojení pripojených listinných dôkazov, na základe ktorých
dospel k záveru nutnosti nariadiť neodkladné opatrenie. Súd nutnosť a potrebu poskytnúť žalobcovi
neodkladnú ochranu jeho záujmov zbagatelizoval a znemožnil jeho preskúmateľnosť. Zdôraznila, že
účelom ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia
alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jej obeťou. Je nevyhnutné, aby situácia násilia bola

správne vnímaná a nebola zamieňaná so situáciou konfliktu, pretože násilie nie je hádka ani vzájomný
konflikt, ale dlhotrvajúce a stupňujúce násilné správanie. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ani z dôkazov nevyplýva to, čo definuje násilné správanie žalovanej s dlhotrvajúcim a
stupňujúcim sa správaním žalovanej a len skutočnosť, že žalobca podal na polícii trestné oznámenie,
vrátane výsluchov ako svedkov jemu blízkych osôb, otca a právneho zástupcu a následné uznesenie

o začatí trestného stíhania je nedostatočné a nepostačujúce k osvedčeniu ani základných skutočností,
potrebných pre aplikáciu uvedeného ustanovenia. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v
prípade, keď ide o násilie, ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter. Takáto zákonná požiadavka z návrhu
žalobcu vôbec nevyplýva a návrh odôvodnil iba opisom údajných incidentov so žalovanou a podaniu
trestného oznámenia kvôli incidentu zo dňa 29.09.2020, ktoré násilie nepreukazuje. Preto nie je jasné,

na základe akých konkrétnych skutkových okolností dospel súd k záveru, že žalobca potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia osvedčil. Okrem toho žalobca nepredložil ani žiadne lekárske správy ani
záznamy, ktoré by potvrdzovali osvedčenie tohto nariadenia a narušenie vzájomného vzťahu medzi
stranami, nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázala na konanie
žalobcu, ktorý od novembra 2019 bráni žalovanej v užívaní spoločných nehnuteľností, keď na dome

aj všetkých bránach vymenil všetky zámky a odmieta ju do nehnuteľnosti opakovane pustiť. Žalovaná
to riešila v novembri 2019 privolaním policajnej hliadky, ktorá len konštatovala výmenu zámkov na
nehnuteľnosti a ďalej nekonala. Žalovaná sa snaží dohodnúť so žalobcom na vysporiadaní majetku, na
jej výzvy zareagoval žalobca až dňa 13.10.2020, kedy bol podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalovaná z domu v A. so synom dňa 06.09.2020 a následne žalobca podal dňa 10.09.2019

návrh na rozvod manželstva. Žalobca jej odmieta vydať osobné veci, tiež oblečenie pre seba a syna.
Žalobca poškodzuje predmetné nehnuteľnosti a odmieta jej vydať aj motorové vozidlo zakúpené počas
manželstva. Žalovaná danú situáciu riešila podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
aby jej bol umožnený vstup do nehnuteľností. Ohľadne poškodenia spoločných nehnuteľností žalovanáurobila fotodokumentáciu a dňa 14.10.2020 po príchode do nehnuteľností zistila značné poškodenia,
ktoré vznikli po 30.09.2020, a to poškodenie fasády domu, podpálenie tují pred domom, poškodenie
kvetov vistérie a poškodenie vodovodného potrubia. Z fotodokumentácie, ktorá zachytáva stav

rodinného domu je zjavné, že žalobca sa v dome nezdržuje, nehnuteľnosť chátra a v dome chýba
nábytok a ďalšie zariadenie. V dome je vlhko, je nevetraný a na stenách sú plesne. Tvrdenie žalobcu,
že má v rodinnom dome svoje obydlie je nepravdivé a účelové s cieľom brániť žalovanej v užívaní
rodinného domu. Akákoľvek snaha žalovanej komunikovať so žalobcom o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva vždy skončila neúspešne. Zo stavu vo vnútri rodinného domu je zjavné, že v dome už

dlhšiu dobu nikto nebýva a žalobca postupne a systematicky vypratáva vnútorné zariadenie rodinného
domu. Na základe uvedeného žalovaná namietala správnosť rozhodnutia okresného súdu, pretože
žalobca dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal.

9. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a 380 ods. 1
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je

dôvodné.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo do bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádzal z účelu ustanovenia §

325 ods. 2 C.s.p., ktorým je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
Vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odôvodnenia svojho názoru
okresným súdom, vychádzalo z písomných dôkazov s prihliadnutím na rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovanej, že okresný

súd svoj záver, ku ktorému dospel, vôbec neodôvodnil. V rozhodnutí, v odseku 15, iba poukázal na
skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca v podanom návrhu a konštatoval, že sa s nimi v celom rozsahu stotožnil
a tak dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu
a nutnosť nariadiť neodkladné opatrenie. Z odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nie je možné
zistiť, prečo súd tak rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skutkový stav opísaný

žalobcom,bolpreukázanýlistinnýmidôkazmi,aleneoznačil,ktorédôkazypovažovalsúdzarozhodujúce
pre nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu zvoliť postup podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktoré
ustanovenie je takým účinným právnym nástrojom, ktoré umožňuje rýchlu právnu úpravu situácie k
ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Okresný súd sa nezaoberal tým, ako
žalobca vo svojom návrhu preukázal, že je obeťou domáceho násilia. Pokiaľ udával problémy s chrbticou

a následnú operáciu, poškodenie a neprimeraný zásah v súvislosti s týmto ochorením, ale žalobca
nepreukázal.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné.
Ide o telesnú a aj duševnú formu. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,

čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou. Zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu
mať rovnako silné následky ako fyzické násilie. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo
narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, avšak
môže byť niekedy horšou formou násilia ako fyzické násilie. Právo nebyť vystavený násiliu alebo

jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom a jeho ochrana vyplýva priamo z Ústavy
Slovenskej republiky, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, z Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, a aj z Deklarácie OSN o odstránení násilia. Žalobca nepreukázal ani fyzické a
ani psychické násilie zo strany žalovanej, v dôsledku ktorého by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho
zdravotného stavu, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah zo strany súdu.

14. V danom prípade nebolo osvedčené podozrenie zo spáchania násilia zo strany žalovanej a
pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaná poškodzovala predovšetkým nehnuteľnosť - rodinnýdom a to rozbíjaním dverí, hádzaním kameňov, domáhaním sa vstupu do nehnuteľností, pričom
je nutné zdôrazniť, že aj ona bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale výkon práv a
povinností spoluvlastníkov bol neprimeraný, čo však neodôvodňuje uložiť zákaz spoluvlastníkovi, aby

do nehnuteľnosti vstupoval.

15. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje, resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne
hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že žalobca v predmetnej veci neosvedčil a nepreukázal potrebu
okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených písomných

dôkazov nevyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov strán. Navrhovateľ, ktorý požaduje nariadenie
neodkladného opatrenia musí pokiaľ chce byť v konaní úspešný, osvedčiť svoj nárok voči druhej strane
sporu, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, teda naliehavosť zo situácie alebo obavu z ohrozenia
exekúcie. V danom prípade strany sporu ako manželia, resp. bývalí manželia sa nedokážu dohodnúť
pri riešení otázky o spornom výkone práv a povinností k predmetným nehnuteľnostiam. V tej súvislosti
treba zdôrazniť, že vlastnícke a užívacie práva, ktoré požívajú zákonnú ochranu je možné obmedziť

dočasnou úpravou pomerov, teda dočasným zákazom dispozície jeho užívania, a to vtedy, ak by výkon
vlastníckeho práva bol v rozpore s inými rovnako chránenými hodnotami, resp. právami. V danom
prípade však strany sporu majú rovnaké práva a povinnosti k predmetnej nehnuteľnosti, ale o ich
výkone sa nedokážu dohodnúť, čím dochádza, ako z obsahu spisu vyplýva, k nakladaniu, prípadnému
poškodzovaniu a obmedzovaniu predmetných nehnuteľností z obidvoch strán vlastníkov. Rovnako

nebol správny postup okresného súdu, ktorý svojim rozhodnutím uložil spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností podať žalobu o zrušenie spoluvlastníctva bez toho, aby mali spoluvlastníci možnosť
uplatniť a realizovať svoje právo už naďalej nezotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Takýto postup súdu
možno považovať za neprimeraný zásah do ich vlastníckych práv mať nehnuteľnosť u seba a vlastniť
ju. V danom prípade, pokiaľ by boli preukázané podmienky pre nariadenie navrhovaného zákazu

žalovanej, mohol by súd uložiť žalobcovi iba podať návrh na úpravu práv a povinností spoluvlastníkov k
nehnuteľnostiam, pokiaľ nie sú schopní sa na úprave týchto práv a povinností dohodnúť.

16. V súvislosti s predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sú nehnuteľností
uvedené podľa tvrdenia žalobcu, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinností vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Tieto nezhody sa môžu
týkať napríklad rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícii s vecou alebo vynakladania
prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva. Nezhody môžu vzniknúť nielen za trvania manželstva a existencie

bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielového spoluvlastníctvo síce zaniklo,
ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovená v § 149 ods. 4.
V takýchto prípadoch môže každý z manželov podať na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a
povinnostíspoločnejveci.Aknávrhsmerujekúpraveužívaniaspoločnejvecitrebavňompresnevyjadriť
jeho rozsah, pretože súd ním je viazaný a nemôže ísť ultra petitum. Návrh možno formulovať aj tak, aby

súdrozhodolostriedanísavužívaníspoločnejvecialebožiadaťonahradeniechýbajúcejvôle jednéhoz
manželov pri zamýšľanom právnom úkone (§ 229 CSP). Pri tomto rozhodovaní sa uplatňuje konštrukcia,
že každý z manželov je úplným vlastníkom veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Vzťahy
medzi manželmi možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to nariadením neodkladného
opatrenia podľa § 325 CSP. Pri jeho vydaní treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch

manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne
rovnako veľký. Nemožno však, a to ani výnimočné vydať neodkladné opatrenie takého obsahu, ktorým
by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený.

17. Pretože v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie splnené neboli, odvolací súd uznesenie
okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

18. Odvolací súd vzhľadom na úspech žalovanej rozhodol o trovách prvoinštančného aj odvolacieho

konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania pred prvoinštančným a odvolacím
súdom proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie poprávoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).