Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209880
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415209880.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: P. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky v sume 312,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/605/2015-19 zo dňa 15.08.2018
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
d), § 44 ods. 2, 3, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, §
35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia sumy 312,68 eura s príslušenstvom
a trov exekúcie. Rozhodcovským rozsudkom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR

21802/09 zo dňa 27.01.2010, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku súd
zistil, že jeho vydaniu predchádzala Zmluva o úvere č. 4193030 uzatvorená medzi účastníkmi dňa
17.06.2008, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi
úver. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu z úverového právneho vzťahu riadne a včas. Výzvou zo dňa 21.05.2015 súd vyzval

oprávneného, aby v lehote 10 dní predložil zmluvu o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný
titul a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Napriek
výzve si oprávnený túto povinnosť nesplnil. Záujem na preukázaní, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, má vždy oprávnený, ktorý navrhuje vykonať exekúciu
na podklade exekučného titulu, preto podľa právneho názoru súdu oprávnený musí ku každému návrhu
na vykonanie exekúcie predložiť listiny, z ktorých je možné preskúmať hmotnoprávny vzťah, z ktorého

vychádza plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku. Vzhľadom na to, že oprávnený zostal nečinný
a súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť či exekučný
titul zaväzuje povinnú na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a o nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti,ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok

ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom

konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav
veci. On s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil

konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc
rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné, preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok
bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1
prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 21.03.2015, kedy bola pred súdnym
exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to
rozsudkuvydanéhodňa27.01.2010StálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR 21802/09. Následne súdny

exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 23.03.2015, doručeným súdu dňa 07.05.2015 požiadal
príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného
titulu.Dňa15.08.2018súdprvejinštancievydaluznesenie,ktorýmzamietolžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodov vyššie uvedených. Odvolací súd pri rozhodovaní mal na zreteli najmä
nižšie citované zákonné ustanovenia:

6. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V
zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo, t. j.
z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v sebe zahŕňa prieskumný

inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu aj zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení. V
zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby
právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda
oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok vydal na to kompetentný orgán

a či tento rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom.

9. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva
môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc.

10. Preskúmavacia činnosť exekučného súdu (predpokladaná ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) prichádza do úvahy len vtedy, ak má súd k dispozícii

kompletnú úverovú zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok, a tiež rozhodcovskú zmluvu,
resp. rozhodcovskú doložku, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. V tejto veci súd prvej
inštancie výzvou zo dňa 28.07.2016 vyzval oprávneného na doloženie ním uvádzanej zmluvy o úvere
č. 4193030 zo dňa 17.06.2008, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorých bola
obsiahnutá rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok (exekučný

titul). Oprávnený však tejto výzve nevyhovel, a tak odvolací súd považoval za správny postup súdu
prvej inštancie, opísaný vyššie v bode 1. Pokiaľ oprávnený na výzvu súdu prvej inštancie požadované
doklady nedoložil, súd prvej inštancie nemohol posúdiť, či rozhodcovský rozsudok je spôsobilým
exekučným titulom vydaným príslušným rozhodcovským rozsudkom, konajúcim na základe platne
uzavretejrozhodcovskejzmluvy,resp.doložky.Súduprvejinštancienezostávalotedaničiné,lenžiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nedostatočných podkladov zamietnuť. Daný
procesný nedostatok oprávnený neodstránil ani v priebehu odvolacieho konania, čím neumožnil súdu
preskúmať exekučný titul z pohľadu jeho prípadného rozporu alebo nedostatku predpokladaného v § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

11. Odvolací súd teda dospel k záveru, že nebola splnená povinnosť k návrhu na vykonanie exekúcie
a k žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie predložiť listiny, na základe
ktorých by mohol súd posúdiť opodstatnenosť návrhu a žiadosti. Preto súd prvej inštancie postupoval
správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z toho
dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).