Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213211305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4213211305.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnej: I. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. na G., M. XXX, o vymoženie sumy 256,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. apríla 2019, č. k. 12Er/832/2013-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením zo dňa 29. apríla 2019, č. k. 12Er/832/2013-24, zastavil exekúciu vedenú u
súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského úradu Malacky, Duklianskych
hrdinov 2946/6, náhradu trov exekúcie vo výške 55,63 eura, ktorú uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods.
5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie z 14.
05. 2013 domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 256,23 eura a trov exekúcie. Návrh na

vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16. 05. 2013. Exekučný súd vydal dňa 27.
05. 2013 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*091972 pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Hrebíka.

4. Súdny exekútor dňa 22. 11. 2017 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie a žiadal,
aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Zároveň oznámil, že

trovy exekúcie si uplatňuje vo výške 55,63 eura vrátane DPH. Uplatnil si minimálnu odmenu v sume
33,19 eura a hotové výdavky titulom poštovných nákladov v sume 13,17 eura, čo po započítaní 20 %
DPH predstavuje spolu sumu 55,63 eura.

5. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinná nevlastní žiadny
hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd prvej

inštancie mal za to, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo
strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. S poukazom na uvedené, ako aj na to,že z exekučného spisu na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor je preukázateľne zrejmé, že
majetok povinnej nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti uznesenia.

6. Keďže si súdny exekútor uplatnil minimálnu odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, exekučný
súd mu priznal odmenu vo výške 33,19 eura, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 39,83
eur. Hotové výdavky titulom poštovného si súdny exekútor vyčíslil v sume 13,17 eur + 20 % DPH.
Súdnemu exekútorovi priznal náhradu za také výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na

základedokladovnachádzajúcichsavexekučnomspise,pretopriznalexekútorovivýdavkyzapoštovné,
ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky a to za 8 zásielok, teda v
sume 15,80 eur vrátane DPH. Vzhľadom k uvedenému priznal súdnemu exekútorovi poštovné v reálne
vynaloženej výške, a to tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu.

7. Vzhľadom na to, že sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinnej, exekučný súd rozhodol podľa §

203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie vo výške 55,63 eur zaviazal
oprávneného tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby v
celom rozsahu vyhovel podanému odvolaniu tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie

zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinnej je potrebné vychádzať z
charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu
konania považuje za predčasné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Vychádzajúc z judikatúry a právnej úpravy má za preukázané, že

právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému. Zákon
výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by
mohla nejaký získať. Takéto situácie rieši judikatúra v tom smere, že pre zastavenie exekúcie je potrebné
nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý
stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinná fyzická osoba

v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti
nadobudne majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti.
Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva
na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
Ani exekučný súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne. V súvislosti so

záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinnej dodal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal,
či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Taktiež
uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na
zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné
vymáhanie predmetnej pohľadávky.

9. Ďalej poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné
a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR s tým, že výnimky umožňuje
len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej
sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného

poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia,
ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia,
samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného
obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je
nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinnej.

Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd preto musí
postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v
exekúcii, ak zistí, že povinná dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením

povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo
(odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na
súdnu ochranu oprávnenej osobe.10. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa s odvolacou
argumentáciou oprávneného nestotožňuje. V prípade povinnej bola vylustrovaná negatívna majetková
podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie

majetkovej podstaty povinnej možno konštatovať jej nemajetnosť a ďalšie vedenie exekučného konania
bybolozbytočnéavrozporesozásadouhospodárnosti.Dopozornostiodvolaciehosúdudalrozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline č. k. 1CoE/41/2012-63, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 41CoE/98/2019 z 25. apríla 2019 a sp. zn. 2CoE/375/2018 z 28. marca 2019. Zároveň

poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01. 04. 2017 striktne ohraničil časový
úsek, počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie. Záverom zdôraznil, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) ako uviedol Ústavný súd
SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 452/2011z 20. októbra 2011.

11. K vyjadreniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril oprávnený, ktorý v nadväznosti na súdnym
exekútorom tvrdenú nemajetnosť poznamenal, že povinná je fyzická osoba, u ktorej nie je vylúčené,
že môže v budúcnosti nadobudnúť majetok a na túto skutočnosť je potrebné prihliadať. Vzhľadom k
uvedenému zotrváva na podanom odvolaní.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.

1 a 2 CSP potvrdil.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.20. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

21. Podľa § 41 ods. 2 písm. h/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia,
sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného

poistenia.

22. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie,
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

23. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

24. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík
podal dňa 22. 05. 2013 na Okresný súd Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnej I. B.. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1300033588 z 1. februára 2013,
právoplatný a vykonateľný dňa 1. marca 2013. Okresný súd Komárno poverením č. 5401*091972 z

27. mája 2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Súdny
exekútor doručil exekučnému súdu podanie označené ako podnet na zastavenie exekučného konania, v
ktoromuviedol,žezistilnemajetnosťpovinnej,pretonavrholexekučnémusúdu,abypredmetnúexekúciu
zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu
trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol

napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie
vo výške 55,63 eura voči oprávnenému.

25. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver
o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že
exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje
v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že
súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v

exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora vyberal oprávnený.
Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť
vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých
práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §

387 ods. 2 CSP.

27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia
exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinnej a nie iba o časti,
ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov

zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť
povinnej. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu
a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii
pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu
zastaviť,atoajbezzreteľananávrhúčastníkakonania.Exekučnémusúduboldoručenýpodnetsúdneho

exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, keďže vykonaným šetrením majetku
povinnej bolo zistené, že povinná nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov
exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.28. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať účastník exekučného konania, alebo o zastavení
rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

29. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom
Okresného súdu Komárno, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinná je fyzická osoba, u ktorej

možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov
(dedením, darovaním, vznikom nároku na mzdu alebo iný príjem a pod.), odvolací súd konštatuje, že túto
skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku.
To, či v skutočnosti povinná niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej
situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani
s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je verejné zdravotné poistenie,

pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto smere
odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je
časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj
dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne
podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej

nezakladá prekážku res iudicata.

30. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pričom
správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinnej, teda že majetok povinnej
nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Odvolací súd

dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého
dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie
v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod
zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je
daný prípad), o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku,

v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).

31. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).