Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/423/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815207160
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5815207160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobcu: Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Ul. Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, právne zastúpená: JUDr.
Anna Ščurová, právnička VšZP, a.s. pobočka Žilina, so sídlom P.O.Hviezdoslavova 26, 010 01 Žilina,
IČO: 35 937 874, proti žalovanému: K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. E. XX, XXX XX N. E., za účasti
intervenienta na strane žalovaného: ALIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Radlinského 1735,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 2.896,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.869,49 Eur spolu s 5,05 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.869,49 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia a to všetko do 90 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcažaloboudoručenoutunajšiemusúdu31.12.2015žiadal,abysúdžalovanémuuložilpovinnosť
zaplatiť mu sumu 2.869,49 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 1.12.2004
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnil v podstate uplatnením si svojho regresného nároku. Poukázal na to,

že dňa 1.7.2007 žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla EČ: Y.-XXX-M. spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu poistenky žalobcu I. S.. Žalobca si v zmysle (aj v čase podania
žaloby platného ustanovenia) § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“) uplatnil svoje právo na úhradu
nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 20.347,44 Eur voči žalovanému a tiež voči poisťovni Alianz
Poisťovňa, a.s.. Alianz Poisťovňa, a.s. zo sumy reálne vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti

20.347,44 Eur uhradila žalobcovi čiastku zníženú o sumu 4.069,49 Eur, čo je o 20% menej dôvodiac
spoluvinou poškodenej poistenky I. S. a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp.zn. 6T/16/2009 zo dňa 24.3.2009 bol žalovaný uznaný vinným v celom rozsahu, jeho zodpovednosť
nebola obmedzená. S poukazom na ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. a s poukázaním
na vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Námestovo žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
rozdielumedzisumounákladovzdravotnejstarostlivostiskutočnevynaloženýchnaliečenieI.S.asumou
poukázanou poisťovňou Alianz, t.j. na zaplatenie čiastky 4.069,49 Eur. Žalovaný svoj záväzok uznal

a zaviazal sa splácať ho v mesačných splátkach po 50,- Eur. Žalovaný v splátkach poukazovaných
v období od mesiaca jún 2010 do mesiaca júl 2012 vrátane uhradil 1.200,- Eur. Následne prestal
splátky poukazovať a naopak, požadoval vrátenie už zaplatenej sumy 1.200,- Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia tvrdiac, že za poškodenie zdravia nesie zodpovednosť sama poškodená poistenka. Svojúdajný nárok uplatnil súdnou cestou na Okresnom súde v Námestove, č.k. 8C/104/2012. V predmetnom
konaní bol však návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutý. Žalobca preto
opätovne vyzval žalovaného, aby pokračoval v splácaní zostatku dlhu, pričom nezaplatený dlh je vo

výške 2.869,49 Eur, avšak bezvýsledne, žalovaný je do dňa podania tohto návrhu nečinný.

3. K žalobe žalobca priložil kópie nasledovných listín:
- výzva žalobcu na úradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť č.k. RP
07230367 zo dňa 29.5.2009 adresovanú žalovanému (č.l. 2),

- rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/16/2009 zo dňa 24.3.2009 (č.l. 3-4),
- oznámenie Alianz - Slovenská poisťovňa a.s., č.k. 0793103450 zo dňa 3.6.2009 (č.l. 5),
- uznanie dlhu a dohoda o jeho splátkach zo dňa 4.5.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
(č.l. 6),
- rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 6Co/386/2013-127 zo dňa 26.2.2014 (č.l. 7-11)
- výzva žalobcu na zaplatenie č. RP 07230367 zo dňa 10.11.2014 adresovaná žalovanému (č.l. 12),

- predžalobná upomienka č. RP 07230367 zo dňa 23.12.2014 adresovaná žalovanému (č.l. 13).

4. V predmetnej veci súd rozhodol v skrátenom konaní a vydal platobný rozkaz, č.k. 10C/423/2015-17,
ktorý však bol v dôsledku podania odporu žalovaným ex lege zrušený. Žalovaný vo svojom odpore
namietajúc právny základ žalovaného nároku uviedol, že namieta tú skutočnosť, že by mal uhrádzať

rozdiel zo sumy reálne vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti 20.347,44 Eur, čiastku zníženú
o sumu 4.069,49 Eur, čo je o 20% menej, dôvodiac spoluvinou poškodenej poistenky I. S.. Ku
skutočnostiam týkajúcim sa právneho vzťahu medzi ním a žalobcom navrhuje, aby do konania vstúpil
ako vedľajší účastník Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, a to z dôvodu nárokov vyplývajúcich
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(poistná udalosť č. 0793103450), pričom všetky nároky vyplývajúce z povinného zmluvného poistenia,
s poukazom na ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, by mali byť kryté
poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. V ďalšom svojom písomnom podaní (č.l. 25) žalovaný
poukázal na rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/27/2010-113 zo dňa 30.1.2013, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/132/2013-138 zo dňa 30.5.2013, z ktorého je zrejmé, že

súd rozhodoval o pomernej časti - 45% náhrady za stratu na zárobku, v stanovenom žalovanom období,
dôvodiac spoluvinou poškodenej.

5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 22) tak, že tvrdenia žalovaného, že žalovaná suma mala
byť uhradená poisťovňou Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s. považuje za bezpredmetné. V predmetnom

konanísiuplatňujenákladyzdravotnejstarostlivostivynaloženévsúvislostisozranenímjehopoistenkyI.
S., ku ktorému došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, ktoré právo mu vyplýva
z ust. § 42 ods. 4 pís. a) zákona č. 577/2004 Z.z. O zavinenom protiprávnom konaní žalovaného bolo
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/16/2009 zo dňa 24.3.2009
a to tak, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví a prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky. Preto žalobca vychádzajúc z ust. § 42 ods. 4 písm.. a) zákona č. 577/2004 Z. z. uplatnil
svojeprávonazaplatenienákladovzdravotnejstarostlivostipriamovočižalovanému.Jesícepravdou,že
tieto nároky sú zväčša uhrádzané z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla,avšakžalovanýmalmožnosťzabezpečiťvysporiadanienárokužalobcu
týmto spôsobom. Skutočnosť, že žalobca sa bude svojho práva domáhať, musela mu byť známa z

viacerých výziev na zaplatenie. Žalovaný však zostal nečinný, na výzvy žalobcu nijako nereagoval a
vyvolal zbytočný súdny spor. Žalobca je nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

6. Písomným podaním doručeným súdu 21.6.2016 (č.l. 33) zahlásila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
vstup do konania ako (v tom čase) vedľajší účastník na strane odporcu. Vzhľadom na zmenu procesnej

úpravy označená poisťovňa písomným podaním doručeným súdu 4.10.2016 (č.l. 45) oznámila, že do
konania vstupuje ako intervenient na strane žalovaného.

7. K žalobe sa intervenient na strane žalovaného vyjadril písomnými podaniami doručenými súdu
1.7.2016 (č.l. 35) a 25.11.2016 (č.l. 53-54) s poukazom na § 441 a § 415 Občianskeho zákonníka v

podstate tak, že ak samotná žalovaná nepostupovala v súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné
zohľadniť spoluzodpovednosť poškodenej za vzniknutú škodu. Z trestného spisu Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/16/2009 vyplýva, že poškodená I. S. v čase pred dopravnou nehodou spolu
so žalovaným a ďalšími účastníkmi nehody konzumovala alkoholické nápoje. Poškodená si sadla domotorového vozidla, ktoré viedol žalovaný, napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že pred jazdou požil
alkoholické nápoje, čím sa sama vystavila vysokému riziku vzniku škody na svojom zdraví. Poškodená
sa zároveň nepripútala bezpečnostným pásom, čo malo za následok jej vymrštenie z motorového

vozidla. Poškodená sa teda sama svojím nezodpovedným konaním vystavila riziku vzniku škody a táto
skutočnosť nemôže zostať súdom nepovšimnutá aj pri rozhodovaní o nároku zdravotnej poisťovne na
náhradu nákladov liečenia poškodenej v zmysle ust. § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. O
spoluvine poškodenej na vzniku škody na jej zdraví bolo už súdom rozhodnuté v konaní na Okresného
súdu Námestovo pod sp. zn. 2C/87/2010 a rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline (sp.zn.

9Co/132/2013). Aj keď aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvine poškodeného podľa
názoru krajského súdu (obsiahnutého v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 6Co/386/2013) je
vylúčená, konanie poškodenej I. S. spočívajúce v tom, že nasadla do vozidla, ktoré viedla osoba pod
vplyvom alkoholu (pričom vedomosť o tejto skutočnosti mala) a zároveň sa nepripútala bezpečnostným
pásom predstavuje významnú okolnosť majúcu vplyv na vznik poškodenia jej vlastného zdravia, pričom
táto okolnosť sama (aj bez použitia ustanovení Občianskeho zákonníka) spôsobuje zníženie výšky

nároku na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobcu voči tretej osobe podľa
ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona 577/2004 Z.z. Z logického aj jazykového výkladu ust. § 42 ods. 4.
písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. (zdravotná poisťovňa má nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej
zavineným protiprávnym konaním) vyplývajú zákonné predpoklady uplatnenia náhrady za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, ktorými sú:
1. zaplatenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou,
2. vznik poškodenia zdravia poistenca,
3. zavinené protiprávne konanie tretej osoby,
4. príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním tretej osoby a vznikom škody na zdraví

poistenca (vyjadrená v texte zákona slovom „došlo“).
Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že nárok na náhradu celej sumy za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť má zdravotná poisťovňa len vtedy, ak jedinou a výlučnou príčinou poškodenia zdravia
poistenca bolo konanie tretej osoby. Ak sa však na vzniku škody na zdraví poistenca podieľali viaceré
príčiny (v tomto prípade konanie poškodenej, ktorá si sadla do motorového vozidla, ktoré viedol vodič

pod vplyvom alkoholu, napriek tomu, že mala vedomosť o tejto skutočnosti a zároveň sa nepripútala)
dochádza k obmedzeniu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví
poškodenej. Náklady vynaložené zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť poškodenej I. S. tak
neboli vynaložené len v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, ale aj v dôsledku jej
vlastného konania, ktoré bolo v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou. Nárok na náhradu má

zdravotná poisťovňa teda len v rozsahu, v akom sa tretia osoba podieľala svojím protiprávnym konaním
na vzniku škody. Tretia osoba (žalovaný) má povinnosť nahradiť žalobcovi náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť len v takom rozsahu, v akom je jeho zavinené protiprávne konanie v príčinnej
súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Na náhradu dávok, ktoré boli poskytnuté žalobcom,
avšak ich vznik nebol zapríčinený konaním tretej osoby v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona

č. 577/2004 Z.z., žalobca nárok nemá, pretože s takouto skutočnosťou zákon vznik nároku voči tretím
osobám nespája. Keďže na následku (poškodenie zdravia poistenkyne) sa podieľala aj iná príčina
nemajúca pôvod v zavinenom protiprávnom konaní žalovaného (ale spočívajúca v konaní samotnej
poškodenej I. S.), nemožno túto skutočnosť pričítať žalovanému a úspešne sa domáhať zaplatenia celej
náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Súd musí pri rozhodovaní o nároku zdravotnej poisťovne

prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu (aj konanie samotnej poškodenej) a nielen na skutočnosť, že
žalovaný bol v trestnom konaní uznaný vinným. V prípade nezohľadnenia konania poškodenej I. S.,
ktorá sa tiež podieľala na vzniku škody na svojom zdraví, by bolo znemožnené žalovanému brániť svoje
záujmy. Takýto výkon práva, ktorý bráni jednej zo sporových strán uplatniť svoje práva a núti ich k
splneniu záväzku, ktorého výšku nemôžu ovplyvniť, napriek existencii právne významných okolností, k

akým konanie I. S. bezpochyby patrí, je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Rovnaký názor
vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v konaní sp.zn. 2Cod/91/2003, v zmysle ktorého tretia
osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej
zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol
nárok v dôsledku jej konania. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky

podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením samotného poistenca,
tretia osoba nezodpovedá. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp.z. 13Co/44/2011, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo voči tretím osobám na úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v rozsahu mieryzavinenia poškodeného. Pri regresnom nároku Sociálnej poisťovne Najvyšší súd Slovenskej republiky,
sp.zn. 5Cdo/71/2003 (rozhodnutie publikované pod R 26/2005) rozhodol tak, že pri rozhodovaní o výške
nároku je treba zohľadniť prípadné spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody podľa ust. § 441

Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok obmedzenie zodpovednosti poisteného. Rovnaký záver
potvrdzuje aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku, sp.zn. 25 Cdo/65/2005, v zmysle ktorého aj
pri nároku zdravotnej poisťovne proti tretím osobám na náhradu nákladov vynaložených na liečenie
jej poisteného je potrebné skúmať spoluzavinenie poisteného na vzniku škody na zdraví, pretože v
rozsahu, v akom bolo jeho spoluzavinenie príčinou vynaložených nákladov na liečenie, nie je daná

príčinná súvislosť vzniku týchto nákladov so zavineným protiprávnym konaním tretích osôb. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 25Cdo/1113/2002 náklady zdravotnej poisťovne
na ošetrenie a liečenie jej poistenca nie sú v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním
tretích osôb v rozsahu, v akom sa na vzniku týchto nákladov podieľali iné okolnosti, prípadne v akom boli
spôsobenéspoluzavinenímpoistenca.Skutočnosť,žeajpoškodenáI.S.sapodieľalanavznikuškodyna
svojom zdraví vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 2C/87/2010, ktorý poukazuje

na trestný spis Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/16/2009, z ktorého vyplýva, že poškodená si
sadla do motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný, napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že pred
jazdou požil alkoholické nápoje, čím sa sama vystavila vysokému riziku vzniku škody na svojom zdraví.
Poškodená sa zároveň nepripútala bezpečnostným pásom, čo malo za následok jej vymrštenie z
motorového vozidla. Ak by sa poškodená správala obozretne a v súlade so všeobecnou prevenčnou

povinnosťou, nenastúpila by do vozidla, ktoré viedol vodič, s ktorým predtým požívala alkoholické
nápoje. Konanie poškodenej možno vyhodnotiť ako hrubé porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti.
Napokonajsúdurčilmieruzavineniapoškodenejnajejzdravívrozsahu55%.Zuvedenéhojednoznačne
vyplýva, že náklady na zdravotnú starostlivosť neboli vynaložené len v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného, ale aj v dôsledku konania samotnej poškodenej I. S.. Vzhľadom k tomu, že došlo k zníženiu

miery zodpovednosti žalovaného, nemôže sa žalobca úspešne domáhať voči žalovanému náhrady
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu. Intervenient na strane žalovaného už
zaplatil žalobcovi sumu 16.277,95 Eur zodpovedajúcu protiprávnemu konaniu žalovaného. Uvedená
suma predstavuje 80% nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Následne žalovaný zaplatil
sumu 1.200,- Eur. Predmetom sporu tak zostala suma 2.869,49 Eur, ktorá predstavuje 14,10% z

celkovej sumy nákladov na liečenie. Vzhľadom k tomu, že vznik škody na zdraví I. S. nebol spôsobený
výlučne a len zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ale podieľala sa na ňom aj iná významná
okolnosť, ktorou bolo konanie samotnej poškodenej, ktorá významným spôsobom porušila všeobecnú
prevenčnú povinnosť, pričom vplyv konania poškodenej na škodu na jej zdraví bolo už súdom určený
na 55%, vychádzajúc len z ust. § 42 ods. 4 a) zákona č. 577/2004 Z.z. žiadal žalobu v celom rozsahu

zamietnuť, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že škoda na zdraví I. S. nebola spôsobená výlučne
zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ale aj konaním I. S. a nebola tak naplnená výlučná
príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví, ktorú
zákon č. 577/2004 Z.z. v § 42 ods. 4 písm. a) pri uplatňovaní regresu zdravotnej poisťovne vyžaduje.
Nakoľko o spoluvine rozhodol súd v právoplatnom rozsudku, pričom miera spoluzodpovednosti bola

vyššia (55%) ako odpočítala poisťovňa (20%), nemá žalobca nárok na doplatenie v žalobe uplatnenej
sumy. V ďalšom namietajúc výšku žalovaného nároku uviedol, že žalobca v žalobe len poukazuje na
výzvu na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú dňa 29.5.2009
zasielal žalovanému a intervenientovi. Uvedená výzva obsahuje len výpočet rôznych druhov zdravotnej
starostlivosti s uvedením sumy za ten ktorý druh zdravotnej starostlivosti. Chýba však špecifikácia,

aké konkrétne úkony boli v rámci jednotlivých druhov zdravotnej starostlivosti poskytnuté, aké lieky
a zdravotné pomôcky boli vydané, či tieto boli poskytnuté a vydané poškodenej I. S. a v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou a aká bola cena za jednotlivé úkony, lieky a zdravotnícke pomôcky.
Zároveň žalobca nepreukázal zaplatenie jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti. Intervenient tak
namieta nielen základ uplatňovaného nároku, ale aj jeho výšku z dôvodu jeho nepreukázania. Žalovaný

síce uznal dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, uznaním dlhu sa však dlžník nezbavuje možnosti
uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšku nároku žalobcu (R
13/1998/).

8. V podstate identický názor ako intervenient postavený na nutnosti skúmania spoluzavinenia

poistenkyne žalobcu vyslovil aj žalovaný písomným podaním doručeným súdu 24.10.2015 (č.l. 50).

9. K vyjadreniu žalovaného i intervenienta sa písomným podaním doručeným súdu 28.11.2016 (č.l. 66)
vyjadril žalobca tak, že náklady zdravotnej starostlivosti si uplatnil podľa špeciálneho právneho predpisu- § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z., na základe ktorého mu prináležia náklady zdravotnej
starostlivosti v plnej výške bez zohľadnenia prípadného zavinenia poškodenej poistenkyne nakoľko
v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, čoho

sa domáha žalovaný. Žalobca v konaní o zaplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti nevystupoval
voči žalovanému ako poškodený, pretože si voči nemu neuplatňoval škodu, ale nárok vyplývajúci z
označeného zákonného ustanovenia, teda právo postihu, ktoré je hmotnoprávnym nárokom žalobcu
voči osobám zodpovedajúcim za vzniknuté náklady zavineného protiprávneho konania treťou osobou.
Právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej

poistenke, zdravie ktorej bolo poškodené zavineným protiprávnym konaním žalovaného, súvisí s
vykonávaním zdravotného poistenia. Toto právo vzniká zaplatením úhrady poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti zdravotnou poisťovňou. V takom prípade je nutné skúmať iba to, či došlo k zavinenému
protiprávnemu konaniu tretej osoby voči poistencovi žalobcu, miera zavinenia poškodeného sa
nezisťuje. Aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/386/2013, ktoré podľa jeho
názoru tvorí prekážku rozhodnutej veci, považuje tvrdenia žalovaného a intervenienta, podľa ktorých

je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody a zohľadňovať spoluvinu
poškodenej poistenky, za irelevantné.

10. Vzhľadom na to, že vec bola súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri svojom

postupeaplikovaťtentonovýprocesnýkódex(§470ods.1CSP)stým,žeúčinkydoterajšíchprocesných
úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou terminológiou nového
civilného kódexu označil navrhovateľa ako žalobcu, odporcu ako žalovaného, vedľajšieho účastníka ako
intervenienta a návrh ako žalobu.

11. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 1.12.2016, 17.5.2018 a 14.6.2018, a to v neprítomnosti
žalovaného, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyššie označenými podaniami a
listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a prednesmi zástupcov žalobcu a intervenienta.

12. Na pojednávaní konanom 1.12.2016 žalobca prostredníctvom zástupcu zotrval na podanej žalobe,

pričom poukázal na to, že intervenientovi adresoval výzvu na úhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť č. výzvy RP07230367 zo dňa 29.5.2009, ktorej súčasťou bol aj
rozpis nákladov vynaloženej zdravotnej starostlivosti potvrdený revíznym lekárom žalobcu a náklady
boli vo výške 20.347,44 Eur s tým, že intervenient na výzvu odpovedal svojim listom č. 0793103450
zo dňa 3.6.2009, že z požadovanej výšky zmluvného plnenia 20.347,44 Eur poukazuje plnenie vo

výške 16.277,95 Eur s tým, že tieto náklady kráti o 20% z titulu údajnej spoluviny nášho poistenca,
pričom tam nie je žiadna zmienka o tom, že poistné plnenie bolo krátené z dôvodu nepreukázania alebo
spochybnenia výšky plnenia. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/386/2013
zo dňa 26.2.2014, ktorým sa rozhodovalo o návrhu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a
to z toho titulu, že uhradil časť rozdielu medzi pôvodne vyúčtovanými nákladmi zdravotnej starostlivosti

a poistným plnením poskytnutým intervenientom z titulu zodpovednosti za škodu konkrétne povinného
zmluvného poistenia uviedol, že v uvedených prípadoch nie je rozhodujúca otázka spoluzavinenia, je
rozhodujúce zavinené protiprávne konanie žalovaného. Žalobcovi patrí náhrada nákladov v plnej výške,
a to vo výške 20.347,44 Eur. Skutočnosť, že sa jedná o špeciálny regresný nárok zdravotnej poisťovne
a nie o náhradu škody bola ustálená viacerými rozhodnutiami súdov všetkých stupňov. Žalobca je

zdravotná poisťovňa, ktorá je zriadená na vykonávanie zdravotného poistenia, čiže realizuje ústavné
právo poistenca, v zmysle ktorého každý občan má právo na zdravotnú starostlivosť a zdravotná
poisťovňa má zákonnú povinnosť zdravotnú starostlivosť poistencom uhrádzať. Zdravotná poisťovňa
je povinná zdravotnú starostlivosť uhradiť vždy. Zdravotná poisťovňa spravuje prostriedky verejného
zdravotného poistenia, ktoré nie sú jej majetkom teda nemôže tu byť naplnený inštitút náhrady škody,

v zmysle ktorého škoda je majetková ujma a následkom škodovej udalosti je zmenšenie majetku
poškodeného už s poukazom na to, že prostriedky verejného zdravotného poistenia nie sú majetkom
zdravotnej poisťovne. Nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia podlieha verejnému
právu, tieto prípady nemožno kombinovať so súkromným právom, nakoľko zdravotná poisťovňa je
zriadená na úhradu zdravotnej starostlivosti zo zákonných dôvodov a nie z dôvodov protiprávneho

konania. Intervenient doteraz neoznačil právny predpis, podľa ktorého posudzuje mieru zavinenia.

13. Zástupca intervenienta na pojednávaní konanom 1.12.2016 uviedol, že netvrdí, že uplatnený nárok
je náhradou škody, ale že ide o osobitný regresný nárok žalobcu v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č.577/2004,čonapokonvyplývazrozhodnutísúdov,avšakajkeďideoosobitnýregresnýnárokzdravotnej
poisťovne avšak samotný zákon o zdravotnej starostlivosti uvádza, že zdravotná má nárok na úhradu
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe ak k úrazu alebo iného poškodenia zdravia

došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Už zo samotného textu tohto ustanovenia vyplýva, že medzi
vznikom škody na zdraví poistenkyne poškodenej a zavineným protiprávnym konaním tretej osoby musí
existovať príčinná súvislosť. V prípade, že príčinná súvislosť medzi týmito skutočnosťami nie je výlučná
a vstupuje doň aj konanie samotnej poškodenej nemožno hovoriť o tom, že zdravotná poisťovňa má
nárok na náhradu všetkých nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej poistenkyne. Ide

o významnú skutočnosť, ktorá má za následok to, že ku škode na zdraví nedošlo výlučným zavinením
tretej osoby, ale aj konaním samotnej poškodenej. Keďže príčinná súvislosť je narušená a konanie
poškodenej bolo súdom vyhodnotené v rozsahu 55% na vniknutej škode na jej zdraví zastáva názor, že
súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o regresnom nároku musí prihliadnuť a nemusí pritom použiť ani
ust. Občianskeho zákonníka o náhrade škody, keďže to vychádza len z logického a jazykového výkladu
textu zákona, podľa ktorého si žalobca uplatňuje svoj regresný nárok.

14. Na pojednávaniach konaných 17.5.2018 a 14.6.2018 zástupca žalobcu zotrvávajúc na doterajších
prednesoch poukázal na zbytočnosť návrhu na dokazovanie zo strany intervenienta ohľadne
preukazovania výšky nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorá nebola namietaná tak pri úhrade resp.
ani v spore, keď nás žalovaný žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento spôsob vykazovania

zdravotnej starostlivosti, opierajúci sa o príslušné zdravotnícke právne predpisy a metodické pokyny
vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v zmysle ktorých poskytovateľ ma právo
hromadne účtovať a teda vykazovať a poisťovňa je povinná zaplatiť, používajú všetky tri zdravotné
poisťovne na Slovensku. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje na základe zmluvy a uhrádza sa
poskytovateľomzdravotnejstarostlivostinazákladezmluvyavšeobecnéobchodnépodmienkyobsahujú

že sa to riadi metodickým pokynom Úradu pre dohľad. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline, č.k. 6Co/386/2013-127 tak s použitím analógie ho možno považovať za prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, aby bola skúmaná zmluva, teda či je to náhrada škody alebo či je potrebné aplikovať
spoluzavinenie alebo nie. Skutočnosť, že sa nejedná o náhradu škody jednoznačne vyplýva aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/703/2015, v ktorom je zdôraznená verejnoprávna

stránka regresného nároku. Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá vznikne na
majetku. Tieto prostriedky verejného zdravotného poistenia nie sú majetkom zdravotnej poisťovne.
Zdravotné poisťovne len spravujú prostriedky, ktoré sú povinné určite subjekty zo zákona platiť a
tieto prostriedky sa alokujú na účte štátu, ktoré potom používa na ochranu zdravia a práva svojich
občanov. Tie prostriedky zdravotnej starostlivosti musí zdravotná poisťovňa uhradiť v každom prípade.

Bolo by nespravodlivé, aby niektorí poistenci boli ukracovaní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
z takéhoto dôvodu. Naopak intervenient má možnosť ustanovenú v zákone č. 385/2001 Z.z. obdobné
veci riešiť, keď vie kto mu škodu spôsobil. Keďže intervenient vie aké je zavinenie tak mu nič nebráni
tomu, aby si to uplatnili voči poistencovi zdravotnej poisťovne, keď je presvedčený, že škodu spôsobil.
Zdravotná poisťovňa musí vždy zdravotnú starostlivosť zaplatiť, nemá voči nikomu inému uplatniť tento

svoj nárok, pretože zákon jej to neumožňuje s výnimkou týchto prípadov, ktoré boli v § 42 ods. 4
písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. - v súčasnosti § 9 ods. 7 písm. a) až c) zákona 580/2004 Z.z..
Zdravotná poisťovňa nemá žiadnu možnosť, aby si od poistenca vymáhala škodu, pretože to škoda
nie je. Intervenient zneužíva svoje postavenia na to, aby sa odbremenil od nejakých sporov a aby
prostriedky získal hneď, inak by musel žalovať svojich poistencov a kým by peniaze dostal tak to by

nejaký čas trvalo. Zdravotná poisťovňa nemá zákonom umožnené, aby si to voči poistencovi mohla
uplatňovať. Za poistenca platí zo zákona zdravotnú starostlivosť. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
vyfakturuje a vykáže výkony zdravotnej poisťovni za príslušný mesiac za všetkých poistencov zdravotnej
poisťovne, ktoré v tom mesiaci ošetril. Vystaví faktúru, čo podlieha kontrolnému procesu zo strany
poisťovne - revízni lekári kontrolujú, či tie výkony boli správne, z hľadiska účelnosti a hospodárnosti

a potrebnosti. Zdravotná poisťovňa náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti uhradiť musí, lebo
nemá ani vedomosť, či došlo k protiprávnemu konaniu tretej osoby alebo si to poistenec zavinil sám.
Zdravotná poisťovňa je inštitúcia zriadená na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejných prostriedkov
a je to hospodárenie s prostriedkami poistencov a cez zdravotné poisťovne ich potom štát rozdelí
medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Poisťovňa v danom prípade nevystupuje ako poškodený,

ale vystupuje ako subjekt verejného práva, ktorý vlastne rozdeľuje alokované prostriedky zdravotného
poistenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004
Z.z. je kogentným ustanovením, ktoré patrí do oblasti verejného práva a to na základe realizácie
záujmu štátu na ochranu zdravia ľudí podľa Ústavy Slovenskej republiky, čo znamená, že právonepripúšťa jeho modifikáciu a toto ustanovenie si nemožno zamieňať s ustanovením § 420 Občianskeho
zákonníka, pretože postavenie subjektov a predmet právneho vzťahu v obidvoch prípadoch je úplne
odlišný. Zatiaľ čo zákon č. 580/2004 Z.z. je právnou normou upravujúcou vzťahy medzi štátom a

fyzickými osobami a právnickými osobami, kde platí, že postavenie subjektov je založené na princípe
nadriadenosti a podriadenosti, ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka je súčasťou súkromného
práva, ktoré vyžaduje rovnosť účastníkov v každom právnom vzťahu. Zdravotná poisťovňa ako žalobca
v tomto prípade nevymáha škodu, ale vymáha náklady zdravotnej starostlivosti, ktoré boli poskytnuté v
súvislosti s porušením iných právnych predpisov a tým boli pri uplatňovaní princípu solidarity ukrátení

iní príjemcovia zdravotnej starostlivosti, nakoľko zdravotné poistenie je verejné a tieto platby je povinný
poukazovať každý účastník takéhoto vzťahu. V prípade úspechu si uplatňuje aj na náhrade trov konania.

15. Zástupca intervenienta na pojednávaniach konaných 17.5.2018 a 14.6.2018 uviedol, že aj podľa
ich názoru ide o regresný nárok, a nie náhradu škody. V tejto veci nepoukazuje len na spoluvinu, ale
poukazuje hlavne na to, že v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. nárok na

úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe má zdravotná poisťovňa, ak k úrazu alebo
inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním a tento nárok voči tretej
osobe je len v tom rozsahu, ako tá tretia osoba zodpovedá za vzniknutú škodu. Uvedené potvrdzuje
aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co/109/2017-226 z 28.12.2017 (č.l. 111-115), v ktorom
sa tiež uvádza, že to ustanovenie zakladá regresný nárok voči tretím osobám, avšak len v prípade ak

sú splnené základné podmienky v ňom uvedené. Čiže zdravotná poisťovňa si regresný nárok môže
uplatňovať len v tom rozsahu, v akom má naplnené tie zákonné podmienky a nemôže žiadať náhradu
všetkých nákladov vynaloženej zdravotnej starostlivosti aj za ten rozsah, za ktorý tretia osoba - žalovaný
nezodpovedá. Ak si teda chce zdravotná poisťovňa uplatňovať regresný nárok voči žalovanému, tak
musia byť naplnené zákonné podmienky. Preto je potrebné sa zaoberať aj mierou zavinenia poistenca.

Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co/109/2017-226 z 28.12.2017 vysvetľuje predmetné
ustanovenie regresného nároku zdravotnej poisťovne tak ako to vyplýva zo samotného znenia tohto
ustanovenia. Čo sa týka uplatňovaného regresného nároku, tak žalobca má nárok na zaplatenie len ak
splní zákonom predpokladané podmienky, čo v tomto prípade nebolo naplnené, keďže k poškodeniu
zdravia nedošlo výlučne protiprávnym konaním tretej osoby, ale významnou mierou sa na vzniku škody

podieľala aj samotná poškodená. Čo sa týka toho, že intervenient ako poisťovňa si môže uplatniť voči
poistencovi nejaké náhrady škody, tak v zmysle zákona si neuplatňuje náhradu škody, ale má tiež nejaké
postihové nároky na základe úplné iných podmienok. Opätovne poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,citovanévnímpodanýchvyjadreniachaktorésúaplikovateľnéajtentoprípad
a dosiaľ rozhodovacou praxou neboli prekonané. Čo sa týka rozhodnutia sp.zn. 6Co/386/2013, na ktoré

poukazuježalobca,takjetozinéhokonania,ktoréniejezáväznépretentoprípad.Spoluvinapoškodenej
bola jednoznačne preukázaná rozhodnutím Okresného súdu Námestovo a vzhľadom na to, že nárok nie
je daný v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. v rozsahu akom si to žalobca uplatňuje,
žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatňuje si náhradu trov konania.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 25.5.2018 (č.l. 122) ospravedlňujúcom
svoju neúčasť na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia intervenienta, pričom
opakujúc tie isté dôvody a argumentáciu ako intervenient opätovne uviedol, že vzhľadom k tomu, že
vznik škody na zdraví I. S. nebol spôsobený výlučne a len jeho zavineným protiprávnym konaním, ale
podieľala sa na ňom aj iná významná okolnosť, ktorou bolo konanie samotnej poškodenej, žiadal žalobu

v celom rozsahu zamietnuť.

17. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 1.7. 2007 v čase okolo 00:20 hod, viedol žalovaný po ceste č. II/520 na ul. SNP v meste Trstená,
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit 135 LUX, EČ: Y. XXX AF, v smere od obce Liesek na

mesto Tvrdošín, po požití alkoholu, ktorého mal najmenej 1, 31 mg/l alkoholu v dychu, neprimeranou
rýchlosťou v intervale 79,0 km/h + - 4 km/h, stavu a povahe vozovky, ktorá bola mokrá v dôsledku
čoho vedenie vozidla nezvládol, dostal s ním šmyk, následkom čoho narazil do betónového obrubníka
po pravej strane cesty a následne narazil do stĺpa pouličného osvetlenia, kde pri uvedenom utrpeli
spolujazdci vo vozidle nasledovné zranenia: poškodená I. S., nar. X.XX.XXXX zlomeninu tvárových kostí

vpravo a vľavo, subdurálny hematóm v spánkovej a temennej časti lebečnej dutiny vpravo, zlomeninu
čelovej kosti, pohmoždenie mozgu s krvácaním do mozgovej hmoty, zlomeninu ramennej kosti vľavo,
zlomeninu kosti ľavého predlaktia, zlomeninu kosti skalnej vpravo, pohmoždenie pravého hrudníka
s aspiráciou krvi do pľúc, viacpočetné rany na tvári, vyrazený pravý horný rezák a rany na chrbtepravej ruky, kde v dôsledku týchto zranení jej práceneschopnosť a obmedzenie v obvyklom spôsobe
života stále trvá pripútaním na lôžko, poškodená V. A., nar. X.X.XXXX utrpela zlomeninu lonovej kosti
vľavo, zlomeninu acetabula vpavo, zlomeninu stropu pravej očnice s posunom úlomku, otras mozgu

ľahkého stupňa, tržnú ranu v oblasti horného oblúka pravej očnice a viacpočetné rezné rany na ľavej
strane hrudníka, kde uvedené zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní minimálne 4 mesiace,
poškodený Z. H., nar. XX.X.XXXX utrpel drobnú tržnú ranu vo vlasovej časti hlavy a ľahké
pohmoždenie v oblasti pravého bedra, kde uvedené zranenia ho neobmedzili v obvyklom spôsobe
života, a Mesto Trstená poškodením stĺpu pouličného osvetlenia škodu vo výške 330,6 Eur, za čo bol

žalovaný v tzv. dohodovacom konaní rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/16/2009-238 z
24.3.2009 právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
22 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Taktiež mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek

druhu po dobu 4 rokov. Zároveň súd týmto trestným rozsudkom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
odkázal poškodených: Mesto Trstená a I. S. s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

18. V tomto konaní nebolo sporným, že na vzniku škody na zdraví poškodenej I. S. sa podieľala
aj samotná I. S. a to tým, že nastúpila do motorového vozidla, ktoré viedol vodič - žalovaný, s

ktorým tesne pred jazdou konzumovala alkohol (teda vedela, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu) a
v tomto motorovom vozidle sa nepripútala bezpečnostným pásom, čo malo za následok jej vymrštenie
z havarovaného vozidla na cestu, kde utrpela zranenia. Uvedené bolo konštatované v rozsudku
tunajšieho súdu, č.k. 2C/87/2010-113 z 30.1.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
č.k. 9Co/132/2013-138 z 30.5.2013, vydanom v konaní o náhrade za stratu na zárobku iniciovanom

poškodenou I. S. proti žalovanému, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej titulom
náhrady za stratu na zárobku pri invalidite sumu 369,27 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
a zároveň bola žalovanému uložená povinnosť hradiť jej (poškodenej) titulom pomernej časti - 45%
náhrady za stratu na zárobku pri invalidite a to od 1.2.2013 mesačne sumu 5,77 Eur pre rok 2013 a
v nasledujúcich rokoch v závislosti od percenta zvýšenia úrazovej renty stanoveného opatrením vlády

SR po odpočte sumy invalidného dôchodku žalobkyne zvyšovaného opatrením vlády SR pre príslušný
kalendárny rok do 62 roku veku, a to vždy do 20 dňa príslušného mesiaca. Mieru zodpovednosti
poškodenej I. S. súd v danom prípade ustálil vo výške 55% tak, že 50% za vedomosť, že vodič je pod
vplyvom alkoholu a napriek tomu si poškodená sadla k nemu do tohto motorového vozidla, a 5% za
porušenie povinnosti pripútať sa bezpečnostným pásom v idúcom motorovom vozidle.

19. V súvislosti so zraneniami, ktoré pri dopravnej nehode dňa 1.7.2007 utrpela poškodená I. S., uhradil
žalobca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti celkovo sumu 20.347,44 Eur. Vo vzťahu k námietke
intervenienta týkajúcej sa preukázania výšky uplatneného nároku súd podotýka, že je neopodstatnená,
a to nielen z dôvodu, že intervenient túto výšku nákladov vynaložených za zdravotnú starostlivosť

poškodenej nespochybňoval pri čiastočnej náhrade týchto nákladov, ale najmä preto, že žalobca v
priebehu konania predložil kompletnú špecifikáciu zdravotníckych výkonov, liekov a zdravotníckych
pomôcok poskytnutých a vydaných I. S. v súvislosti s jej zranením pri predmetnej dopravnej nehode
(č.l. 88-102).

20. Následne výzvou zo dňa 29.5.2009 žalobca vyzval intervenienta a žalovaného na úhradu
vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Po právoplatnom skončení trestného
konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 6T/16/2009 voči žalovanému intervenient na strane
žalovaného titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla žalovaného, ktorý poškodenej I. S. spôsobil predmetný úraz, plnil za žalovaného

žalobcovi sumu 16.277,95 Eur, ktorá zodpovedá 80% nákladov, ktoré vynaložil žalobca za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. V oznámení z 3.6.2009 adresovanom žalobcovi (č.l. 5) intervenient uviedol, že
odcelkovejžalobcompožadovanejsumy20.347,44Eurodpočítalspoluvinupoškodenéhovovýške20%
v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka a na základe súdnej praxe, nakoľko si sadol do vozidla, ktorého
vodič bol pod vplyvom alkoholu a bolo mu zistené 2,73 promile alkoholu v dychu.

21. Na základe uvedeného žalobca 9.6.2009 adresoval žalovanému výzvu na zaplatenie zvyšnej
intervenientom neuhradenej sumy vo výške 4.069,49 Eur. Dňa 4.5.2010 žalovaný ako dlžník uznal,
že má voči žalobcovi ako veriteľovi dlh vo výške 4.069,49 Eur (spočívajúci v náhrade nákladov zaposkytnutú zdravotnú starostlivosť) a zároveň uzatvorili dohodu o splátkach tohto dlhu, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach - 81 mesiacov po 50,-Eur (spolu 4.050,-Eur) a 1
mesiac 19,49 Eur, počnúc mesiacom jún 2010 (č.l. 6).

22. Na základe vyššie označenej dohody žalovaný žalobcovi uhradil sumu 1.200,-Eur. Následne v
roku 2012 žalovaný inicioval súdne konanie, v ktorom sa voči žalobcovi (v tamtom konaní v pozícii
žalovaného) domáhal vydania tejto sumy 1.200,-Eur ako bezdôvodného obohatenia dôvodiac tým, že v
dôsledkuspoluvinypoškodenejuhradiltútočiastkužalovanému(vtomtokonanížalobcovi)bezprávneho

dôvodu. Tunajší súd rozsudkom, č.k. 8C/104/2012-107 z 11.3.2013, žalobe žalovaného vyhovel a
žalobcovi (v tamtom konaní žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1.200,- Eur s
úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od 28.7.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň aj povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Na základe
odvolania žalovaného (v tom konaní žalobcu) Krajský súd v Žiline rozsudkom, č.k. 6Co/386/2013-127 z
26.2.2014, rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 8C/104/2012-107 z 11.3.2013, ktorým súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1.200.-Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z tejto sumy od 28.7.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
zmenil tak, že žalobu zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol:
„Odvolací súd zdôrazňuje, že regresný nárok, ktorým je v danom prípade právo poisťovne uplatniť si
voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (za predpokladu, že

došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby), je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči
tretej osobe vyplývajúci z osobitných právnych predpisov, a nie je právom na náhradu škody podľa §
420 Občianskeho zákonníka a k tomu ustanoveniu nemôžu byť ustanovenia Občianskeho zákonníka
špeciálnymi ustanoveniami. V súdenej veci preto nebolo na mieste zisťovať mieru spoluzavinenia
poškodenej I. S. na jej poškodení zdravia tak, ako to učinil v prejednávanej veci okresný súd. Aplikácia

ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody je v danom prípade vylúčená. Ak teda žalovaný
prijal od žalobcu plnenie na úhradu časti nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola
poskytnutá jeho poistenkyni I. S. v dôsledku zranení, ku ktorým došlo pri dopravnej nehode dňa 1.7.2007
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalobcu (ktorý ako vodič riadil osobné motorové vozidlo
pod vplyvom alkoholu), postupoval v plnom súlade s ust. § 42 ods. 4 psím. a) zákona č. 577/2004 Z.z., v

dôsledku čoho nemohlo na jeho strane dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca totiž uhradil
žalovanému jeho legitímny nárok na náhradu jeho nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti poškodenej poistenkyni, a ktoré žalovaný ako zdravotná poisťovňa uhradil/-a
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa osobitných právnych predpisov.“

23. Po právoplatnom skončení konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výsledok vyznel
v neprospech žalovaného, dňa 10.11.2014 žalobca adresoval žalovanému výzvu, aby zaplatil zostatok
nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 2.769,49 Eur (zrejme nedopatrením uvedená suma 2.769,49
Eur, a nie suma 2.869,49 Eur), a to do 30.11.2014, resp. aby pokračoval v splácaní formou splátok
podľa dohody o splácaní uzatvorenej 4.5.2010. Rovnakú požiadavku žalobca uviedol aj v predžalobnej

upomienke adresovanej žalovanému 23.12.2014. Žalovaný požadovanú sumu do vyhlásenia tohto
rozsudku žalobcovi neuhradil.

24. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004

Z.z.“) zdravotná poisťovňa uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná starostlivosť"), ktorý jej vyplýva z osobitného
predpisu.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 zdravotná poisťovňa
má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu

poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo
inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca
došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004

Z.z.) /ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“/ v znení účinnom od 1.1.2017 zdravotná poisťovňa má právo
uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k
úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.25. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej epubliky
sp.zn.: 2Cdo/343/2009, 1Cdo/70/2009) je nutné za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený vznik nároku
poisťovne domáhať sa takto vynaložených liečebných nákladov, deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti, t.j. okamih zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou zdravotníckym
zariadeniam, ktorým dňom vzniká zdravotnej poisťovni právo na úhradu ňou uplatnených súm proti
tretej osobe, ktorá svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobila úraz alebo iné poškodenie
zdravia u poistenca poisťovne. Takisto z konštantnej judikatúry (napr. aj Rc 52/2004, či spomínaný
rozsudok Krajského súdu v Žiline rozsudkom, č.k. 6Co/386/2013-127 z 26.2.2014 - bod 22. tohto

rozsudku) vyplýva, že právo zdravotnej poisťovne podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2016 (v súčasnosti obsiahnuté v § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004
Z.z. v znení účinnom od 1.1.2017) je tzv. regresným právom (nárokom), v zmysle ktorého prináleží
zdravotnej poisťovni právo uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť (za predpokladu, že došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby),
je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči tretej osobe vyplývajúci z osobitných právnych predpisov,

a nie je právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Základom tohto regresného
nároku je systém verejného zdravotného poistenia, v rámci ktorého žalobca poskytol svojmu poistencovi
(poškodenej I. S.) zdravotnú starostlivosť v súvislosti so zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode
spôsobenej žalovaným. Predmetná zdravotná starostlivosť má svoj finančný ekvivalent, ktorý je
vyjadrený vo vyčíslení súvisiacich nákladov. V súdenej veci ide celkovo o sumu 20.347,44 Eur, ktorú

výšku žalovaný ani intervenient žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval (ani z hľadiska časového
rozsahu a konkrétnych foriem poskytnutej zdravotnej starostlivosti).

26. Zákonnými podmienkami pre vznik nároku zdravotnej poisťovne na dotknutú regresnú náhradu je
jednak poskytnutie zdravotnej starostlivosti jej poistencovi a jednak skutočnosť, že k úrazu alebo inému

poškodeniu zdravia tohto poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. V súdenej veci
obe podmienky boli naplnené, čo nenamietal ani žalovaný ani intervenient vystupujúci na jeho strane.

27. Primárnouotázkouvsúdenejveciboloposúdenietoho,čiprirozhodovaníotomtoregresnomnároku
zdravotnej poisťovne je potrebné zisťovať a následne prihliadať na mieru spoluzavinenia poškodenej -

poistenca zdravotnej poisťovne na následkoch (škode na zdraví) spôsobenej jej dopravnou nehodou,
ktorú zavinil žalovaný alebo nie. Vzhľadom k tomu, že judikatúra súdov všetkých inštancií je pri
posudzovaní tejto otázky nejednotná, súd sa nevyhnutne musel prikloniť k jednej z alternatív podľa
toho, ktorá z nich podľa jeho názoru viac zodpovedá kritériám všeobecnej spravodlivosti. V intenciách
všetkýchnavecsavzťahujúcichsúvislostíanásledkovjudikovanéhorezultátunielennastranysporusúd

dospel k záveru, že v posudzovanom prípade vychádzajúc z charakteru uplatňovaného nároku, ktorý
nie je nárokom na náhradu škody, nemožno subsidiárne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa náhrady škody, a teda ani skúmať existenciu a rozsah (prípadného) spoluzavinenia osoby
poškodenej. Na podporu tohto svojho záveru súd poukazuje najmä na odôvodnenie rozsudku Krajského
súduvŽilinerozsudkom,č.k.6Co/386/2013-127z26.2.2014(bod22.tohtorozsudku),ktorýbolvydanýv

konaní, výsledok ktorého mal nepochybne význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko ak by súd
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v uhradení 1.200,-Eur (t.j. časti nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) žalobe vyhovel (teda právoplatne by konštatoval, že uplatňovanie
si tejto náhrady zo strany zdravotnej poisťovne voči vodičovi motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu
spôsobil, je bez právneho dôvodu, a teda zakladá skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia) súd

by uplatňovaný nárok (ktorý by mal napĺňať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia) nemohol
v tomto konaní priznať. V tamtom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, podstatou ktorého
tkvela v tom, či žalobca (v tomto konaní žalovaný) zodpovedá za náklady zdravotnej starostlivosti
v dôsledku svojho protiprávneho konania v celom rozsahu, alebo len sčasti podľa miery svojho
zavinenia na vzniknutej škode, odvolací súd jednoznačne konštatoval, že regresný nárok, ktorým je v

danom prípade právo poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť (za predpokladu, že došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby),
je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči tretej osobe vyplývajúci z osobitných právnych predpisov,
a nie je právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a k tomu ustanoveniu nemôžu
byť ustanovenia Občianskeho zákonníka špeciálnymi ustanoveniami, nakoľko aplikácia ustanovení

Občianskeho zákonníka o náhrade škody je v danom prípade vylúčená s tým, že v súdenej veci preto
nebolo na mieste zisťovať mieru spoluzavinenia poškodenej I. S. na jej poškodení zdravia.28. Okrem vyššie označeného rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 6Co/386/2013-127 z 26.2.2014,
vydaného v konaní súvisiacom s predmetným konaním, súd poukazuje aj na závery prezentované
v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/703/2015 z 31.5.2016, ktoré plne korešpondujú s

vyššie vysloveným právnym záverom. V označenom rozsudku krajský súd vo vzťahu k regresnému
nároku zdravotnej poisťovne konštatoval, že je nepochybné, že ide o nárok vzniknutý v oblasti
verejného práva, čo už zo svojej podstaty vylučuje aplikáciu inštitútov súkromného práva (napríklad
spoluzavinenia na vzniku škody), nadväzne na čo je nutné súhlasiť s argumentom, že otázka miery
spoluzavinenia poškodeného nie je dôležitá, významným a rozhodujúcim je totiž samotný fakt, že

tretia osoba protiprávnym konaním spôsobila úraz, resp. iné poškodenie zdravia poistenca žalobcu.
Zásadný rozdiel oproti náhrade škody (ako typickému občianskoprávnemu, resp. súkromnoprávnemu
inštitútu) je v prípade regresného nároku v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z.
daný práve jeho základom vo verejnom práve - v systéme verejného zdravotného poistenia. Právny
predpis verejného práva ani nemá prečo upravovať inštitút spoluzavinenia. Takýmto právnym predpisom
je vo vzťahu k eventualite určitej moderácie (súdom) vlastný prístup prostredníctvom odstránenia

neprimeranýchtvrdostízákona,naktorýprístupvšakkonkrétnykonajúcisubjektmusímaťdanéosobitné
zákonné splnomocnenie. Krajský súd poukázal na to, že zrejme len termín „zavineným protiprávnym
konaním“ použitý v ustanovení § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. môže navodzovať dojem
obdobnosti povahy predmetného nároku s nárokom na náhradu škody. Použitie prívlastku „zavineným“
- popri prívlastku „protiprávnym“ - nesmeruje k zisťovaniu rozsahu (spolu)zavinenia poškodeného, ale

je zdôraznením zodpovednosti tretej osoby za protiprávne konanie. To čiastočne súvisí aj s tým, že
treťou osobou môže byť tiež právnická osoba a súčasne nadväzuje na to, že zavinenie bolo spravidla
konštatované v inom samostatnom (súdnom alebo administratívnom) konaní.

29. Vo svetle vyššie citovaného právneho záveru neobstojí gramatický a logický výklad ustanovenia §

42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. znení účinnom do 31.12.2016 (v súčasnosti obsiahnuté v
§ 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2017) ako prezentoval intervenient
na strane žalovaného. V súvislosti s povinnosťou vykladať zákon a ohľadne viazanosti sudcu textom
právneho predpisu súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07
z 1.7.2008 (R 36/2008), v zmysle ktorého súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný

absolútne. Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade,
keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

30. Racionálnosť a tým aj opodstatnenosť záveru, že pri rozhodovaní o regresnom nároku zdravotnej
poisťovne voči tretej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania podmieňujúceho nutnosť
poskytnutia zdravotnej starostlivosti poistencovi žalobcu nie je potrebné zisťovať a následne prihliadať
na mieru spoluzavinenia poškodenej - poistenca zdravotnej poisťovne na následkoch (škode - ujme na

zdraví) spôsobenej jej dopravnou nehodou, ktorú zavinila táto tretia osoba (žalovaný), spočíva podľa
názoru súdu v tom, že žalobca nemá inú možnosť ako sa domôcť úhrady nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ktorá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti už bola vyplatená. V zmysle
právnej úpravy platnej v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenej súdu si mohla a môže
zdravotná poisťovňa uplatňovať svoj nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči

poistencovi len v zákonom stanovených prípadoch (porušenie liečebného režimu poistencom; v prípade
ak sa poistencovi zdravotnú starostlivosť poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo
inej návykovej látky; a od 1.1.2017 aj voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia,
ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/ označeného zákona).
Do 31.12.2016 mohla zdravotná poisťovňa uplatňovať regresný nárok len voči poistencovi (v presne

stanovených prípadoch) alebo len voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u
poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. V súvislosti s uplatňovaným nárokom nemožno
opomenúť, že žalobca je zdravotnou poisťovňou, ktorej postavenie upravuje zákon č. 581/2004
Z.z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej
republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na

vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Do činnosti zdravotnej poisťovne patrí okrem iného
aj uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (§
6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 581/2004 Z.z.). Zdravotná poisťovňa spravuje prostriedky verejnéhozdravotného poistenia, ktoré nie sú jej majetkom, v dôsledku čoho nemôže byť naplnený inštitút
náhrady škody v zmysle ktorého škoda je majetková ujma a následkom škodovej udalosti je zmenšenie
majetku poškodeného. Zdravotná poisťovňa vystupuje ako subjekt verejného práva, ktorý rozdeľuje

alokované prostriedky zdravotného poistenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na
fakt, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa
hospodári s verejnými prostriedkami (§ 2 ods. 2 zákona č. 580/2004), je zrejmé, že ak si zdravotná
poisťovňa regresný nárok úspešne neuplatní, tak na to doplatia ostatní poistenci, ktorí ako príjemcovia
zdravotnej starostlivosti budú ukrátení tým, že na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti osoby

poškodenej protiprávnym konaním inej osoby, bude použitá aj časť ich platieb poistného. Podľa názoru
súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na úhrade nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
potreba ktorej nastala v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby, podieľali subjekty, ktoré nutnosť
poskytnutiazdravotnejstarostlivostinijakýmspôsobomnezavinili(inípoistencizdravotnejpoisťovne).Za
danej právnej úpravy, v ktorej absentuje oprávnenie zdravotnej poisťovne uplatňovať si nárok na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť priamo voči jej poistencovi, ktorý k rozsahu poškodenia

svojho zdravia prispel aj vlastným pričinením, súd považuje za spravodlivejšie, aby na úhradu týchto
nákladov bola zaviazaná tretia osoba, ktorá nesie vinu za protiprávne konanie, v dôsledku ktorého k
tomuto poškodeniu zdravia inej osoby (poistenca zdravotnej poisťovne) došlo s tým, že následne sa táto
tretia osoba môže zaplatenie časti uhradenia týchto nákladov domáhať voči osobe poškodenej, ktorá
sa na následkoch poškodenia jej zdravia tiež podieľala minimálne porušením všeobecnej prevenčnej

povinnosti.

31. Opačný záveru (prezentovanému žalovaným a intervenientom na jeho strane), v zmysle ktorého
zdravotná poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti svojho
poistenca v súvislosti s poškodením zdravia poistenca alebo jeho úrazom v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania v rozsahu podľa miery zavinenia s tým, že pri rozhodovaní o výške tohto nároku
treba zohľadniť prípadné spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho
zákonníka, nemožno podľa názoru súdu odvodiť ani z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
týkajúce sa regresného nároku Sociálnej poisťovne (rozhodnutia uvedené v unesení Krajského súdu v
Žiline, č.k. 8Co/109/2017-226 z 28.12.2017 predloženého intervenientom: sp. zn. 2Cdo 91/2003 zo dňa

27.11.2003. sp. zn. 4Cdo 21/2004 zo dňa 26.5.2004, sp.zn. 5Cdo 71/2003 zo dňa 29.1.2004 či 3MCdo
19/2008 zo dňa 21.1.2009), a to z nasledovných dôvodov majúcich základ najmä v genéze a vývoji
právnej úpravy, ktorý zrejme mal podstatný vplyv aj na rozhodovaciu prax súdov:

32. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v súčasnosti už neúčinného

(ďalej len „zákon č. 274/1994 Z.z.) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok
poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania.
Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 274/1994 Z.z. Sociálna poisťovňa pri vykonávaní činností uvedených
v odseku 1 (t.j. nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitných predpisov a

poistenie zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu) rozhoduje o
dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a zabezpečuje ich výplatu v rozsahu
vymedzenom osobitnými predpismi.

33. Povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať dávky dôchodkového zabezpečenia vznikala pri splnení

stanovených podmienok a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo k vzniku nároku na tieto dávky. V
prípade dávky poskytovanej vo forme invalidného dôchodku vznikala teda táto povinnosť bez ohľadu na
to,čipoškodeniezdravia,odôvodňujúcejejpriznanie,bolospôsobenézavinenýmprotiprávnymkonaním
tretej osoby alebo následkom inej udalosti. Citované ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z.
zakladalo regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak boli splnené zákonné predpoklady

v ňom uvedené. Poskytnutím dávok z nemocenského poistenia alebo z dôchodkového zabezpečenia,
na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb,
vznikla Sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených
predpokladov. Preto súdna prax dospela k záveru, že uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom
na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom

samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z., majúceho
z tohto dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia
vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody.34. Zákon č. 274/1994 Z.z. bol dňa 1.1.2004 zrušený zákonom č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení,
ktorý nadobudol platnosť 26.7.2002, avšak nestihol byť účinný, nakoľko v deň keď nadobudol účinnosť,
t.j. 1.1.2004 bol zároveň aj zrušený, a to zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - platným od

27.11.2003, účinným od 1.1.2004.

35. Podľa § 178 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z.z.“) do pôsobnosti pobočky (Sociálnej poisťovne) patrí uplatňovať právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania.
Podľa § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o
výške vyplatených dávok. Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku
jeho zavineného protiprávneho konania.

Podľa § 239ah zákona č. 461/2003 Z.z. ak vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretej osoby a invalidný dôchodok sa vypláca podľa § 263 ods. 10, zaniká právo
Sociálnej poisťovne na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou tohto dôchodku podľa § 238; ak nárok
na výplatu invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10 vznikol
a) pred 1. januárom 2008, zaniká právo na náhradu škody od 1. januára 2008,

b) po 31. decembri 2007, zaniká právo na náhradu škody odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného
dôchodku podľa § 263 ods. 10.

36. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právna úprava právo Sociálnej poisťovne na
náhradu vyplatených dávok modifikovala na právo na náhradu škody (a to už aj v zákone č. 413/2002

Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol platnosť 26.7.2002, hoci sa nestal účinný). Vychádzajúc z
citovaných zákonných ustanovení niet žiadnych pochýb o tom, že nárok Sociálnej poisťovne je nárokom
na náhradu škody, v dôsledku čoho má aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody
(a zohľadnení prípadného spoluzavinenia podľa § 441 Občianskeho zákonníka) svoje opodstatnenie.
Zrejme aj z týchto dôvodov súdna prax dospela vo svojich rozhodnutiach vydaných po 26.7.2002 k

záveru, že pri regresnom práve poisťovne tak ako bolo upravené v § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z.
vzhľadom na jeho legislatívnu transformáciu na právo na náhradu škody (v nasledujúcom zákone č.
413/2002 Z.z. - § 176 ods. 1 písm. f/ a § 231, platnom od 26.7.2002 a následne v súčasne platnom a
účinnom zákone 461/2003 Z.z.) je potrebné zohľadňovať všetky aspekty ako pri inom nároku na náhradu
škody (teda skúmať aj otázku spoluzavinenia).

37. K takejto transformácii však nedošlo vo vzťahu k regresnému nároku zdravotnej poisťovne,
ktorej právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť má stále
charakter regresného nároku sui generis, a to aj v zmysle novej právnej úpravy účinnej od 1.1.2017
(§ 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z.). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby regresný nárok

zdravotnej poisťovne mal identickú povahu ako nárok (právo) Sociálnej poisťovne - teda aby aj právo
zdravotnej poisťovne bolo subsumovateľné pod inštitút náhrady škody a zohľadňovala sa pri ňom
aj miera prípadného spoluzavinenia poškodeného poistenca, tak by tento svoj úmysel nepochybne
expressis verbis formuloval priamo v zákone tak ako to učinil pri Sociálnej poisťovni.

38. Len pre úplnosť súd uvádza, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na
výkon sociálneho poistenia, ktorá hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom, pričom
do vecnej príslušnosti tak pobočky Sociálnej poisťovne (§ 178 zákona č. 461/2003 Z.z.) ako i jej
Ústredia (§ 179 zákona č. 461/2003 Z.z.) patrí v prevažnej miere rozhodovacia činnosť o dávkach,
ktoré sú jej poistencom vyplácané. Inak povedané vyplateniu dávok predchádza vydanie rozhodnutia.

Treba si uvedomiť, že zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 zákona
č. 581/2004 Z.z. poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom -
zákonom č. 577/2004 Z.z. podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)] a podkladom na
úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určuje Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou [§ 20 ods. 2 písm. k)], ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 a 7a) nedohodnú inak.
Ak teda poistencovi zdravotnej poisťovne bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a vynaložené náklady
boli v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 581/2004 Z.z. skontrolované a odsúhlasené revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne, ktorý potvrdí, že diagnózy a výkony poskytnutej zdravotnej starostlivostisú v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia poistenca, je zdravotná poisťovňa povinná
bez ďalšieho tieto náklady uhradiť poskytovateľom tejto zdravotnej starostlivosti. Rozsah poskytnutej
zdravotnej starostlivosti je pritom priamoúmerný poškodeniu zdravia poistenca, čo je v každom prípade

individuálne.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a úvah súd za významné považoval len to, či došlo
k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby - žalovaného bez potreby zisťovania miery zavinenia
poškodenej osoby. Čo sa týka zohľadňovania a zisťovania miery zodpovednosti poškodenej I. S.

v konaní o náhrade na stratu na zárobku vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 2C/87/2010 súd
poukazuje na to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku je upravený priamo v Občianskom zákonníku
v časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu, z ktorého dôvodu bol súd povinný aplikovať ustanovenie
o zavinení poškodeného (spoluúčasť poškodeného) v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Ide o
rozdielny nárok, ktorý so súdenou vecou nemá priamy súvis. Predmetom aktuálneho konania bol iba
vzťah poskytovateľa verejného zdravotného poistenia voči tretej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho

konania podmieňujúceho nutnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti poistencovi žalobcu.

40. Súd len stručne rekapituluje, že pri rozhodovaní o výške regresného nároku zdravotnej poisťovni
voči tretej osobe, ktorej zavineným protiprávnym konaním došlo k poškodeniu zdravia poistenca je
miera spoluzavinenia poškodenej osoby - poistenca irelevantná, z ktorého dôvodu na ňu nemožno

pri rozhodovaní o tomto regresnom nároku prihliadať. Miera spoluzavinenia poškodenej osoby na
následkoch, ktorých jej protiprávnym konaním tretej osoby vznikli, by bola relevantná len v konaní, v
ktorom by si žalovaný voči poškodenej uplatňoval nárok na zaplatenie tej časti nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ktoré uhradil zdravotnej poisťovni a za vznik ktorých podľa miery svojho
zavinenia zodpovedá výlučne poškodená.

41. Vychádzajúc z vysloveného právneho záveru oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaného
náhradu rozdielu medzi hodnotou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a medzi sumou, ktorú za
žalovaného uhradila poisťovňa (intervenient na strane žalovaného) z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a časť ktorej (1.200,-Eur)

dobrovoľne uhradil samotný žalovaný na základe uznania dlhu a dohody o jeho splátkach uzavretej so
žalobcom. V konkrétnostiach súdenej veci ide o sumu/rozdiel 2.869,49 Eur. Súd konštatuje, že nárok
na doplatenie rozdielu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poistenky žalobcu je v celom
rozsahu dôvodný, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku žalobcovi vznikol aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ktorého výška k prvému dňu omeškania
s plnením dlhu k 1.12.2014 predstavovala zákonný ročný úrok v občianskoprávnych vzťahoch z
omeškania vo výške 5,05%. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania od 1.12.2014, nakoľko výzvou
naplateniepreukázateľnedoručenoužalovanému12.11.2014(č.l.12)žiadaloúhraduzostatkunákladov

zdravotnej starostlivosti do 30.11.2014, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na úroky z
omeškania od ním požadovaného dňa.

44. Na splnenie uloženej povinnosti súd žalovanému poskytol dlhšiu paričnú lehotu, a to až 90 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku (a nie lehotu 3 dni ako bežne určuje v ostatných prípadoch).

45. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom, vychádzal z
toho, že žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu v tomto rozsahu priznal
aj nárok na náhradu trov konania na nahradenie ktorých zaviazal žalovaného. O výške náhrady trovkonania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 a 2 CSP), t.j. na Okresnom súde Námestovo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.