Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 12, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200211
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200211.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, L.,
zastúpeného:DEDÁK&Partners,s.r.o.,sosídlomSuchémýto1,Bratislava,protižalovanému:Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 72553-3/2020- BA zo dňa 7.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd procesný návrh žalobcu zo dňa 15.2.2021 na priznanie odkladného účinku žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.3.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rothodnutia
žalovaného Číslo: 72553-3/2020- BA zo dňa 7.12.2020 ako aj priznania odkladného účinku správnej
žalobe. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa,
ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na sociálne poistenie v celkovej sume 34.720,76 €.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nebol dostatočne zistený skutkový stav ako aj tým, že zistený
skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
3. Žalobca tvrdil, že žalovaný v prejednávanej veci nepostupoval podľa čl. 13 ods. 3 Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.4.2004 a čl. 16 Vykonávacieho Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, keď sám neurčil uplatniteľné právne predpisy, ale zaťažil
nezákonne touto povinnosťou žalobcu. Žalobca ďalej namietal aj to, že žalovaný pri výpočte aplikoval/

určil nesprávny vymeriavací základ za rok 2013, nezohľadnil ním už uhradené poistné a nesprávne
vypočítal penále.
4. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa by mohlo dôjsť k
nútenému výkonu rozhodnutia za účelom uspokojenia predpísaného poistného, v dôsledku čoho by
žalobcovi vznikla taká ujma, ktorá by mala mimoriadne nepriaznivý dopad na jeho finančnú situáciu. Aj

bez povinnosti platiť predpísané poistné sa žalobca musí neustále vyrovnávať s nepriaznivou finančnou
situáciou, ktorú aktuálne zhoršuje situácia, spôsobená ochorením COVID - 19, keďže športové podujatia
sa aktuálne odohrávajú v obmedzenej miere. Žalobca tvrdil, že zaplatením nezákonne prepísaného
poistného mu hrozí značná finančná škoda, nakoľko sa jedná o pomerne vysokú finančnú čiastku.
Priznanie odkladného účinku žaloby nie je podľa neho v rozpore s verejným záujmom, nakoľko
jeho priznaním nebude fungovanie a činnosť žalovaného ohrozená, pretože tento nie je finančne

závislým na okamžitej úhrade poistného. Zároveň priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebude
ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko čiastka poistného je z
pohľadu celkových príjmov štátneho rozpočtu zanedbateľná a štátny rozpočet nebude o túto čiastku
ukrátený. V rozpore s verejným záujmom by naopak bolo, ak by žalobcovi nebola poskytnutá ochrana v
podobe odkladu vykonateľnosti Napadnutého rozhodnutia, a to s ohľadom na úmyselné nezohľadnenie
dodatočného daňového priznania zo strany žalovaného ako aj zo strany pobočky, ktoré má obrovský

vplyv na výšku predpísaného poistného.5.Žalovanýsakvecivyjadrilpísomnýmpodanímzodňa11.3.2021tak,žezdôraznil,žepredmetomtohto
konaniajepreskúmaniezákonnostirozhodnutiavovecipredpisupoistného,nievovecivznikupovinného
poistenia žalobcu, pretože táto otázka už bola právoplatne vyriešená ešte pred vydaním napadnutého

rozhodnutia. Rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobcu nebolo napadnuté správnou
žalobou, resp. o tejto skutočnosti žalovaný nemal vedomosť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na
viaceré rozhodnutia krajských a najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že správny súd už otázku vzniku
poistenia nie je oprávnený preskúmavať pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísanom poistnom. K
nesprávne predpísanej výške poistného v nadväznosti na dodatočné daňové priznanie žalovaný tvrdil,

že s poukazom na § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je možné vykonať zmenu poistenia len
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol predloženého dodatočné
daňové priznanie správcovi dane, preto žalovaný nemohol urobiť zmenu vymeriavacieho základu na
plateniepoistnéhozaobdobieod1.7.2012do30.6.2013.Žalovanýpoukázalnato,žežalobcadodatočné
daňové priznanie nepredložil v rámci konania vo veci vzniku povinného poistenia, ale až v konaní, v
ktorom bolo žalobcovi predpísané penále. K námietke o nezohľadnení všetkých zaplatených platieb

poistného žalovaný uviedol, že všetky platby riadne eviduje a zohľadnil ich, avšak v záujme prednostne
uspokojiť najstaršie pohľadávky na poistnom, aby sa ďalej nezvyšoval počet dní omeškania, zaevidoval
namietané úhrady za obdobie júl 2012 až február 2013, pričom uviedol podrobnú špecifikáciu platieb,
namietaných žalobcom ako aj to, na ktoré obdobie ich zaevidoval. Žalovaný navrhol, aby z dôvodov,
uvedených v jeho vyjadrení správnu žalobu zamietol.

6. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe sa žalovaný v rovnakom vyjadrení vyjadril tak,
že zákon o sociálnom poistení výslovne neustanovuje odkladný účinok právoplatného rozhodnutia,
ktoré bolo napadnuté správnou žalobou, a teda ani neupravuje podmienky, naplnením ktorých je
možné právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný účinok. Uviedol, že právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie je podľa jeho názoru spôsobilým exekučným titulom, oprávňujúcim vymáhanie

uloženej povinnosti, od osoby, ktorá túto povinnosť dobrovoľne nesplnila. Žalovaný preto s odkladným
účinkom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou nesúhlasil.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
9. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
11. Pretože predmetom konania je správna žaloba v sociálnych veciach a ustanovenia SSP o
správnej žalobe v sociálnych veciach neobsahujú osobitnú úpravu inštitútu odkladného účinku, súd pri
rozhodovaní o tomto procesnom návrhu žalobcu postupoval podľa ustanovení o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.
12. Podľa komentára k § 186 ods. 1 SSP (zdroj ASPI), ustanovenie špecifikuje obsah odkladného účinku
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu tak, že sa nielen pozastavuje jeho vykonateľnosť,
ale na takéto rozhodnutie nemožno počas trvania odkladného účinku hľadieť ani ako na právoplatné.
Aj v prípadoch, keď napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie neukladá povinnosť, ale

iba autoritatívne konštatuje existenciu určitého právneho stavu, nemôže byť použité ako podkladové
rozhodnutie pre iné administratívne konania. Týka sa to najmä stavebných vecí.
13. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení neupravuje
podmienky, naplnením ktorých je možné právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný
účinok, ak by súd priznal podanej žalobe odkladný účinok, žalobou napadnuté rozhodnutie by po dobu,

počas ktorej by mala žaloba priznaný odkladný účinok, nebolo spôsobilým exekučným titulom a žalobca
by počas tejto doby nemal povinnosť splniť povinnosti, uložené dotknutým rozhodnutím. Táto skutočnosť
vyplýva z ustanovenia § 186 SSP.14. Žalobca žiadal priznanie odkladného účinku žalobe, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného o povinnosti zaplatiť poistné na sociálne poistenie vo vymedzenej výške za
vymedzené obdobie.

15. V správnom súdnictve neexistujú predbežné opatrenia (resp. podľa Civilného sporového poriadku
neodkladné opatrenia) a ich funkciu plní priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Potreba dočasnej
úpravy pomerov vyplýva z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím alebo opatrením
orgánu verejnej správy. Dočasný charakter inštitútu odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z
ustanovenia § 186 ods. 2 SSP.

16. Predpokladom priznania odkladného účinku žalobe je bezprostredná hrozba vzniku závažnej ujmy,
škody alebo iného nenapraviteľného následku. Súčasne však musí byť splnená aj podmienka, že
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
17. Procesný návrh na vyslovenie odkladného účinku môže podať výlučne žalobca, ktorý musí uviesť
niektorý zo zákonom ustanovených predpokladov jeho vyslovenia a tento musí aj preukázať.
18. Žalobca svoj procesný návrh odôvodnil hroziacou škodou, ktorá spočíva v nepriaznivom dopade

prípadného núteného výkonu rozhodnutia na jeho finančnú situáciu, ako aj možnou (nešpecifikovanou)
ujmou, ktorá by mohla mať mimoriadne nepriaznivý dopad na jeho finančnú situáciu.
19. Je nepochybné, že výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je zaplatenie predpísaného poistného,
bude mať nepriaznivý dopad na finančnú situáciu ktoréhokoľvek poistenca a to bez ohľadu na výšku
vymáhaného poistného. Nepriaznivý dopad na finančnú situáciu poistenca však nemožno považovať za

akúkoľvek škodu alebo ujmu, ktorá by mohla vzniknúť na majetku žalobcu, pretože v prípade úspechu
podanej žaloby, pri súčasnom splnení povinnosti, uloženej napadnutým rozhodnutím, by žalovanému
vznikla povinnosť už zaplatené poistenie bezodkladne vrátiť.
20. Predpokladom vyslovenia odkladného účinku by mala byť reálna hrozba škody prípadne inej ujmy,
spravidla na majetku žalobcu, náprava ktorej je buď absolútne nemožná, alebo iba ťažko dosiahnuteľná,

čo žalobca ani netvrdil, ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd procesný návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie
odkladného účinku žalobe (rozpor s verejným záujmom) bolo pre nesplnenie prvého predpokladu
(hroziaca škoda, ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok) nadbytočné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. e) SSP).