Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118218610.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: Y. J.Š., W..

XX.XX.XXXX, F. N. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, v spore o vrátenie dokladov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.
II. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 31. decembra 2018 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
vydať jej doklady podľa prílohy číslo 1 žaloby, a to podľa odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu
vydaného X. T., advokátskou kanceláriou, s.r.o. dňa 19.01.2020. Zároveň žiadala finančnú náhradu
škody. Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 10C/63/2018-12 zo dňa 21. januára 2019

bola žalobkyňa vyzvaná, aby do pätnástich dní odo dňa doručenia uznesenia doplnila svoju žalobu
zo dňa 31. decembra 2018 o presné označenie strán sporu, aby presne špecifikovala žalobný petit,
čoho sa domáha, doplnila dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez
svojej viny, predložila opravené a doplnené podanie s potrebným počtom rovnopisov. Žalobkyňa vo
svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 24. apríla 2019 žiadala od žalovaného vydať
zoznamdokladov,ktorýsanachádzavprílohečíslo2podľaodovzdávajúcehoapreberajúcehoprotokolu
vystaveného X. T., advokátskou kanceláriou, s.r.o. dňom 19.01.2010, keďže tieto doklady jej zo strany

žalovaného, ktorý ju zastupoval v súdnych sporoch neboli vrátené. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal
a zaviazal žalovaného zaplatiť jej finančnú náhradu za škodu vo výške 20.000 Eur. K opravenému a
doplnenému podaniu žalobkyňa predložila Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 08. marca
2012, z obsahu ktorej vyplýva podpísanie zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobkyňou
ako klientkou a žalovaným, kde podľa článku 2 predmetom tejto právnej služby je, že právny zástupca
sa zaväzuje poskytnúť klientovi právne služby vo veci zastupovania pred Okresným súdom Prešov sp.
zn. 10C/156/2002 a 10C/155/2010. Zároveň predložila odovzdávajúci a preberajúci protokol zo dňa

19.01.2010. Advokátska kancelária jej tento materiál nevrátila, napriek skutočnosti, že im bol odovzdaný.
V prípade nevrátenia materiálu žiadala advokátsku kanceláriu o finančnú náhradu za škodu vo výške
20.000 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.06.2019, v ktorom
uviedol, že R.. K. Q. prestal a ukončil ako advokát svoju samostatnú prax v roku 2013 a začal ju
poskytovať prostredníctvom advokátskej kancelárie h&h Partners, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:

44 323 760, so sídlom Mäsiarska 6, Košice. Situáciu ohľadne tejto klientky, žalobkyne sa snažili aktívne
riešiť, jej správanie však bolo neakceptovateľné. Zo strany žalobkyne boli na advokátsku kanceláriu
podávané viaceré podania na Slovenskú advokátsku kanceláriu a orgány činné v trestnom konaní.
V priebehu jesene 2016 sa klient dohodol na termíne odovzdania dokladov. Ani jeden z konateľovspoločnosti nebol prítomný v kancelárii, office manažérka spätne informovala konateľa spoločnosti R..
M. Q., ktorý spätne telefonicky klienta informoval, že spisy nemôžu sa okamžite vydať. Klient bol v
priebehu niekoľkých dní informovaný telefonicky o možnosti prevziať si materiál s tým, aby sa vopred

ohlásil tak, aby konateľ spoločnosti bol prítomný. Klientka dochádzala do kancelárie pravidelne bez
ohlásenia. Konateľ spoločnosti poveril odovzdaním spisového materiálu office manažérku kancelárie
A. M.. Zhruba po troch mesiacoch tak sa ustanovila opäť žalobkyňa do kancelárie s tým, že si prišla
prevziať svoj spisový materiál. Office manažérka spisový materiál chcela oproti podpisu vydať, avšak
žalobkyňa predkladaný spisový materiál odmietla prevziať a podpísať s tým, že nie je uložený v tom

istom šanóne - obale, ktorý odovzdala kancelárii pri začatí zastupovania, a preto nič teraz neprevezme.
Zároveň došlo k neprimeraným verbálnym útokom zo strany žalobkyne na členov kancelárie, aj napriek
maximálnej snahe vyjsť žalobkyni v ústrety a dohodnúť sa s ňou na odovzdaní pripraveného materiálu.
Obsahom materiálu, ktorý bol na odovzdanie pripravený pritom bolo všetko, čo v priebehu zastupovania
žalobkyňa odovzdala kancelárii a tiež materiál vypracovaný v mene klienta a pre klienta v priebehu
zastupovania. K ukončeniu právnych služieb došlo dňa 17. marca 2017. Dňa 13.07.2017 žalobkyni

prostredníctvom mailovej pošty odoslali preberacie protokoly pripravené na podpis, k odovzdaniu
nedošlo, dňa 28.07.2017 žalobkyni odoslali list. Súčasťou tohto listu boli opätovne zaslané preberacie
protokoly a poučenie o možnosti vyzdvihnúť si spisový materiál osobne v ich advokátskej kancelárii.
Tento list sa im vrátil dňa 22.08.2017 ako neprevzatý v odbernej lehote. Dňa 08.08.2017 opätovne
odovzdali žalobkyni list a upovedomili ju o možnosti prevziať si spisový materiál. Táto zásielka sa im

vrátila dňa 04. septembra 2017. Dňa 25. septembra 2017 žalobkyni zaslali balík, obsahom ktorého bol
spisový materiál podľa priložených odovzdávacích protokolov 5 kusov, ktorý im bol odovzdaný na účely
jej právneho zastupovania. Obsah balíka bol skontrolovaný a zabalený za prítomnosti dvoch svedkov
R.. M. Q. E. R.. K. Q., ako aj dvoch zamestnancov R.. T. J. E. A. M.. Nakoniec sa klientka dostavila do
kancelárie a podpisovala celkovo 4 protokoly o odovzdaní a prevzatí veci. K celému prípadu zároveň

uviedli, že dňa 10.08.2018 jej ešte v dvoch protokoloch odovzdali ďalšie listiny.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, vypočutím žalobkyne, ostatným
spisovým materiálom, ktorý je súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 19.01.2010 bol medzi advokátskou kanceláriou X. T., advokátska kancelária s.r.o. a žalobkyňou
ako klientkou podpísaný odovzdávajúci a preberajúci protokol, ktorým boli zo strany predchádzajúceho
právneho zástupcu odovzdané žalobkyni všetky doklady vo veci, kde žalobkyňu táto advokátska
kancelária zastupovala v konaní pred Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 10C/156/2002 a
to vo veci žalobkyne Y. J. proti žalovanej Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove o

náhradu škody s príslušenstvom. Na uvedenom odovzdávajúcom a preberajúcom protokole je vzájomný
podpis zástupcu advokátskej kancelárie a žalobkyne o odovzdaní a prevzatí týchto listín. Zároveň
je v tomto protokole uvedené, že odovzdávajúci a preberajúci zhodne vyhlasujú, že týmto je právne
zastúpenie v celom rozsahu ukončené. Preberajúci zároveň potvrdil prevzatie uvedených dokumentov
a listín a týmto dáva odovzdávajúcemu výslovný súhlas na skartáciu zostatku listín v spise, a to hneď

a nežiada ich archivovať u odovzdávajúceho. Preberajúci zároveň vyhlásil, že prevzaté listiny bude
archivovať vo vlastnom záujme, vo svojom osobnom archíve.

5.ZoZmluvyoposkytovaníprávnychslužiebzodňa8.marca2012malsúdzapreukázané,žežalobkyňa
udelila advokátskej kancelárii R.. K. Q., T.. plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o náhradu škody

spôsobenej na zdraví vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 10C/156/2002 a vo
všetkých ďalších konaniach súvisiacich s týmto konaním, predovšetkým v konaní na Krajskom súde
Prešov pod spisovou značkou 11Co/41/2011, b) zastupovanie v konaní o náhradu škody spôsobenej
na zdraví vedenej na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 10C/155/2010, c) iné právne veci
podľa požiadaviek klienta.

6. Podľa článku 7 uzatvorenej zmluvy, bod 1.3, Klient sa zaväzuje, že pri poskytovaní právnych služieb
odovzdá právnemu zástupcovi všetky potrebné listiny, podľa potreby aj ich originály alebo úradne
overené kópie, veci dôležité pre konanie, dôkazy, udelí potrebný počet plnomocenstiev na zastupovanie
a pravdivo ho bude informovať o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach. Klient je povinný rešpektovať

výzvy štátnych orgánov a dostaviť sa na ústne konanie pred nimi. Klient berie na vedomie, že v súdnom
alebo inom konaní môže byt' v prípade úspechu vo veci, prípadne čiastočného úspechu vo veci priznaná
právnemu zástupcovi náhrada trov právneho zastúpenia iba vo výške zodpovedajúcej tarifnej odmene
advokáta podľa ust. §9 a nasl. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb. Klient vyhlasuje, že ho právny zástupca o tejto skutočnosti podrobne
poučil. Klient berie na vedomie, že listiny odovzdané právnemu zástupcovi budú právnym zástupcom
opatrované v jeho spise až do úplného vybavenia veci a následne mu budú vydané iba na základe

písomného potvrdenia. Klient berie na vedomie, že odmena za poskytovanie právnych služieb patrí
právnemu zástupcovi bez ohl'adu na výsledok konania, či mieru úspechu v ňom.

7. Žalobkyňa súdu predložila odvolanie plných mocí, ktoré udelila žalovanému v konaní pod spisovou
značkou 10C/389/2012, a to dňom 01.01.2016. Rovnako tak urobila aj v konaní pod spisovou značkou

10C/390/2012.

8. Z riešenia sťažností Slovenskou advokátskou kanceláriou pod číslom 44/558/2017 zo dňa 05. júna
2017 bolo žalobkyni oznámené, že advokát disciplinárne nezodpovedá za neúspech klienta v sporovej
veci. Nebolo preukázané, že by dotknutý advokát, koncipient alebo zamestnanci sa voči žalobkyni
dopustili akéhokoľvek pochybenia, ktoré by bolo porušením advokátskych predpisov. Pokiaľ ide o

odovzdanie dokladov, z prešetrenia veci pre Slovenskú advokátsku komoru bolo nesporné, že advokát
bol pripravený odovzdať žalobkyni všetky dokumenty, ktoré odmietla prevziať u neho v kancelárii, hoci sa
dohodla s advokátom na osobnom prevzatí dokladov. Advokát nie je povinný odovzdať klientovi doklady
v obale, v ktorom doklady prevzal, avšak je povinný klientovi odovzdať všetky doklady, ktoré od klienta
počas zastupovania prevzal alebo mu boli klientom zverené. Výzvami zo dňa 08.08.2017, zo dňa 19.

októbra 2018, 25. septembra 2017 mal súd za preukázané, že advokátska kancelária a rovnako tak
výzvou zo dňa 28.07.2017 vyzvala žalobkyňu, aby si prišla osobne prevziať odovzdaný materiál.

9. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu zo dňa 10.08.2018 (číslo listu 60 súdneho
spisu) mal súd za preukázané, že advokátska kancelária odovzdala žalobkyni listiny zaradené pod

bodom číslo 1 až 39. Rovnako tak z protokolu o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu číslo listu 61
súdneho spisu, ktorý žalobkyňa podpísala dňom 10.08.2018, jej boli zo strany žalovaného odovzdané
dokumenty pod poradovým číslom 1 až 22. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu,
ktorýžalobkyňapodpísaladňa10.08.2018presúdvyplynuloodovzdaniezostranyžalovanéhožalobkyni
dokumentov pod poradovým číslom 1 až 50 a rovnako tak v štvrtom protokole o odovzdaní a prevzatí

spisového materiálu podpísaného žalobkyňou toho istého dňa 10.08.2018 (číslo listu 63 súdneho spisu),
žalobkyňa potvrdila prevzatie dokumentov pod bodom číslo 1 - 16. Tieto protokoly sú vlastnoručne
podpísané žalobkyňou.

10. Zároveň žalovaný predložil súdu výpoveď plnomocenstiev zo dňa 17. marca 2017, z obsahu

ktorého vyplýva, že žalobkyni dávajú výpoveď z plnomocenstva, ktoré im udelila dňa 16. marca 2017
na zastupovanie pred Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 10C/48/2012, 10C/156/2002,
10C/155/2010, 10C/389/2012, 10C/390/2012. 10C/209/2013 a iných z tohto vyplývajúcich konaní pred
Krajským súdom, Najvyšším súdom, Ústavným súdom alebo iným medzinárodným súdom. Výpoveď
žalovaný podal z dôvodu vážne narušenej dôvery a verbálnych neprimeraných atakov na členov

kancelárie žalovaného. Zároveň bola žalobkyňa upozornená, že si môže prevziať u žalovaného vo
vopred dohodnutom termíne za účasti jedného z konateľov spoločnosti všetky spisy.

11. Žalobkyňa súdu predložila faktúry číslo 0162013, 0282013, faktúru zo dňa 30.01.2015, faktúru
0572013, faktúru 0702013, 0872013, 0282013, 0382013, 0732013, 1022013, 1422013, 0172014,

0692014,faktúruzodňa03.mája2014,zodňa31.08.2014,30.09.2014,02.06.2014,31.03.2015,zodňa
31. decembra 2014, 30. apríla 2015, 30. septembra 2015, faktúru číslo 0782012, 0432012, 0942012,
0632012, 1272012, 1142012, 1562012, 1422012 a faktúru 0082013, ako aj faktúru 1682012, na základe
ktorých preukazovala zaplatenie advokátskej kancelárii za poskytnuté služby.

12. Dňa 25.07.2019 bol medzi žalovaným a žalobkyňou podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí
spisového materiálu, ktorým žalobkyňa potvrdila prevzatie od žalovaného dokumentov pod poradovým
číslom 1 až 18. Rovnako dňa 25.07.2019 bol medzi žalobkyňou a žalovaným podpísaný protokol o
odovzdaní a prevzatí spisového materiálu, kde žalobkyni boli odovzdané dokumenty pod poradovým
číslom 1 až 49, pričom zároveň je vo všetkých protokolov konštatované, že prevzaté dokumenty

skontrolovala, potvrdila, že tam nič nechýba a nemá k tomu žiadne výhrady. Zároveň bola žalovaným
žalobkyňa poučená o aktuálnom stave veci, o možnostiach riešenia a rizikách, ako aj iných dôsledkoch
s nimi spojenými.13. Listom zo dňa 20. novembra 2019 Slovenská advokátska kancelária oznámila žalobkyni, že jej
podnet na disciplinárne konanie žalovaného odkladá z dôvodu, že neboli splnené podmienky na začatie
disciplinárneho konania. Z obsahu tohto listu vyplýva, že advokát ukončil právne zastúpenie výpoveďou

plnomocenstva zo dňa 17. marca 2017, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 24. marca 2017. Listom zo
dňa 28.07.2017 opätovne žalovaný zaslal žalobkyni odovzdávacie protokoly s poučením o možnosti
prevzatia spisového materiálu osobne v advokátskej kancelárii. Z potvrdenia pošty vyplýva, že sa list
vrátil advokátovi dňa 22.08.2017, následne 08.08.2017 opätovne bola žalobkyňa žalovaným vyzvaná na
prevzatiespisovéhomateriálualebonaoznámenieadresypredoručenie.Listsavrátildňa04.septembra

2017. Následne dňa 25. septembra 2017 zaslal žalovaný žalobkyni balík o hmotnosti 3,594 kilogramov,
ktorého obsahom mal byť spisový materiál. Zároveň odovzdal časť spisového materiálu dňa 10.08.2018,
čo potvrdila žalobkyňa na štyroch preberacích protokoloch. Zvyšnú časť odovzdal advokát žalobkyni dňa
25.07.2019, čo potvrdila vlastnoručne svojím podpisom. Zároveň z tohto vybavenia podnetu Slovenskej
advokátskej Komory vyplýva, že advokát po skončení právneho zastúpenia vyvinul dostatočnú snahu na
odovzdanie dokladov, ktoré mu žalobkyňa zverila, alebo ktoré prevzal počas zastupovania. Naopak, k

bezodkladnému odovzdaniu spisového materiálu nedošlo výlučne z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo
strany žalobkyne. Z oznámenia Slovenskej advokátskej kancelárie žalobkyni Listom zo dňa 10. februára
2020 vyplýva, že opätovne revízna komisia Slovenskej advokátskej komory preskúmala sťažnosť
žalobkyne, pričom konštatoval, že je v celom rozsahu nedôvodná. Obdobne tak Slovenská advokátska
komora urobila Listom zo dňa 20. februára 2020.

14. Žalobkyňa v zmysle záverov z pojednávania zo dňa 26.02.2020 upresnila svoj žalobný petit pokiaľ
ide o vrátenie dokladov porovnaním materiálov, ktoré mala k dispozícii, pričom v písomnom podaní zo
dňa 07.04.2020 žiadala, aby súd uložil žalovanému vydať doklady podľa prílohy číslo 1 tohto písomného
podania zo dňa 07. apríla 2020 nachádzajúce sa na čísle listu 118 súdneho spisu. Súd toto písomné

podanie a upresnenie dokladov zaslal na vyjadrenie žalovanému, ktorý v písomnom podaní zo dňa
24. apríla 2020 súdu oznámil, že uvedenými listinami nedisponuje, nakoľko so žalobkyňou uzatvoril
celkovo 6 odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov a všetky prevzaté listiny, ktoré mal k dispozícii,
boli žalobkyni odovzdané. Žiadne iné dokumenty žalovaný k dispozícii nemá.

15. Na pojednávaní dňa 26.02.2020 žalobkyňa uviedla, že spočiatku ju zastupovala advokátska
kancelária X. T.W., L..C..I.. W. H. T. ochorela, bola vážne chorá, nemala sa čas jej venovať, z tohto
dôvodu začala a oslovila na zastupovanie žalovaného, keďže sa zaoberali medicínskym právom.
Tak ako mala celý šanón od pani H. T., tento šanón odovzdala advokátskej kancelárii žalovaného.
Ešte sa ich pýtala, či s ňou nepodpíšu preberací protokol o prevzatí týchto dokumentov, na čo jej

z advokátskej kancelárie bolo povedané, že to zaberie veľa času. Bola veľmi s touto advokátskou
kanceláriou sklamaná. Dňa 08. marca 2012 podpísala s R.. K. Q. Zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, kde ju zastupoval v konaniach 10C/156/2002 a 10C/155/2010. Celý šanón dokladov, ktorý mala
od doktorky T. odovzdala žalovanému. Pracovník advokátskej kancelárie R.. T. S. si prezrel všetky
dokumenty, povedal, že je to všetko. Keď ho prosila o nejaké prevzatie týchto dokladov, povedal, že to

zaberie veľa času. Zmluvný vzťah s advokátskou kanceláriou ukončila k 01.01.2016. Od žalovaného sa
domáhafinančnejškodyvovýške20.000Eur. Jetoškoda,ktorávzniklaodroku2016,keďsožalovaným
ukončila zastúpenie až do roku 2020. Posledné dokumenty jej žalovaný vydal 25.07.2019, spôsobil jej
ujmu, keďže konania nie sú skončené. S prácou advokátskej kancelárie nie je spokojná, navštevuje
vedeckú knižnicu a ďalej sa bude zastupovať sama. Dnes by mohla byť už na inej úrovni. Žiadnych

atakov voči advokátskej kancelárie sa nedopustila. Suma 20.000 Eur je ujmou, osočovali ju, atakovali,
písalinaSlovenskúadvokátskukanceláriu,robiliznejhysteričku,utrpelaurážkunacti.Dodnešnéhodňa
nebola odškodnená, mohla ísť do zahraničia, H. Š.. Žalovaný jej poprehrával všetky spory. Ak by mala
všetky dokumenty, mohla by v sporoch ďalej pokračovať. Advokátska kancelária sa voči nej dopúšťala
atakov, pričom ona im v zmysle vyúčtovaných faktúr riadne platila. Mysleli si, že je šibnutá a tým došlo

k vážnym zásahom do jej cti. Má veľmi zlý zdravotný stav a advokátska kancelária ju poškodila na cti.
Je invalidnou dôchodkyňou, jej zdravotný stav je veľmi nepriaznivý. Sumu 20.000 Eur žiada, nakoľko
v liste advokátskej kancelárii vo vypovedaní plnomocenstiev je uvedené, že sa dopustila verbálnych,
neprimeraných útokov na členov kancelárie, čo nie je pravda.

16. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že nebolo dôvodné vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
Žalobkyňa nepreukázala základné predpoklady náhrady škody, ani na priznanie nemajetkovej ujmy.
Zároveňvšetkydoklady,ktoréobdržaliodžalobkyne,ichadvokátskakanceláriažalobkynivrátila. Žalobu
žiadal v celom rozsahu zamietnuť.17. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 25. mája 2020 v neprítomnosti žalobkyne, ktorá termín tohto
pojednávania vzala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 26.02.2020, ako to

vyplýva z čísla listu 79 - 81 súdneho spisu. Napriek skutočností, že súd o 8:45 do 9:00 hod. zisťoval, či sa
ospravedlnila z neprítomnosti na tomto pojednávaní, k 9:00 hod. neevidoval súd žiadne ospravedlnenie
neprítomnosti žalobkyne na tomto pojednávaní, napriek skutočnosti, že tento termín vzala na vedomie
na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 26.02.2020. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na tomto
pojednávaní ospravedlnila až v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.05.2020, teda po

verejnom vyhlásení rozsudku, ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu. Z dôvodu, že žalobkyňa svoju
neprítomnosť na tomto pojednávaní včas písomne neospravedlnila, pojednávanie z dôležitého dôvodu
nežiadala odročiť, súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal v jej neprítomnosti.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)
splnení povinnosti,
b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)

určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 139 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žežalobnýnávrhžalobkynetakvprvomžalobnom
petite o vydanie dokladov, ako aj v druhom žalobnom petite, ktorým žiadala priznať vo vzťahu k
žalovanému náhradu škody, respektíve ujmu vo výške 20.000 Eur, je v celom rozsahu nedôvodný.20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010 spisová značka

3MCdo/6/2010). Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok je žalobca povinný označiť dôkazy,
ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak
to povaha veci pripúšťa.

21. Povinnosť tvrdenia možno považovať za základný pilier celého sporového konania. Z okruhu

tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením
skutočnosti žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených
žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočnosti určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Súd
by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností
k nároku z formulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby,

relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam zhodnotiť, či sa označenými dôkazmi
tvrdené skutočnosti preukázali.

22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017 spisová značka
3Cdo/2/2016, dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka,
ktorý tiež existenciu takýchto skutočnosti tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným
bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre
rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii.

23.Súduvádza,žeakúčastníkkonania,ktorýsplnilpovinnosťtvrdeniaipovinnosťdôkaznú,navrhnutými
ivykonanýmidôkazminepreukázalnepochybneskutočnostinímtvrdené,znášaprocesnúzodpovednosť
za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu
dôkazné bremeno má určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je
dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto

neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie
dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu.

24. Žalobkyňa v tomto spore tvrdila, že zo strany advokátskej kancelárie jej neboli ešte odovzdané
doklady, ktoré špecifikovala vo svojom písomnom podaní zo dňa 07. apríla 2020 nachádzajúce sa na

čísle listu 117 súdneho spisu. Súd je toho názoru, že v tomto spore neuniesla povinnosť tvrdenia a
s tým spojenú dôkaznú povinnosť. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24. apríla 2020
uviedol, že chýbajúcimi listinami, ktoré tvrdí a na ktoré poukazuje žalobkyňa, žalovaný nedisponuje. Z
vykonaného dokazovania pre súd jednoznačne vyplynulo, že žalovaný a žalobkyňa podpísali celkovo
6 protokolov, ktoré súd uviedol pri zistení skutkového stavu, a to 4 protokoly zo dňa 10.08.2018, ako

aj 2 protokoly zo dňa 25.07.2018, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Všetky tieto doklady zo strany
žalovaného boli žalobkyni odovzdané. Pokiaľ ide o zvyšné písomné doklady, súd je toho názoru, že
žalobkyňa nepreukázala, aby jej žalovaný tieto listiny nevrátil. Súd z listín, ktoré predložil žalovaný k
žalobe má za preukázané, že bola vôľa, snaha žalovaného vydať všetky prevzaté listiny, ktoré žalovaný
ako právny zástupca od žalobkyne prevzal. K ukončeniu právneho zastúpenia a zmluvného vzťahu

medzi žalobkyňou a žalovaným došlo výpoveďou plnomocenstiev zo dňa 17. marca 2017. Žalovaný
predložil list, ktorým dňa 13.07.2017 žalobkyni prostredníctvom mailovej pošty odoslal preberacie
protokoly pripravené na podpis a na odovzdanie do jej rúk. K odovzdaniu nedošlo, následne žalobkyni
advokátska kancelária zaslala list zo dňa 28.07.2017. Súčasťou tohto listu boli odovzdané preberacie
protokoly a poučenie o možnosti vyzdvihnúť si spisový materiál osobne v ich advokátskej kancelárii

vo vopred dohodnutom termíne alebo o možnosti doručenia spisového materiálu domov na klientovu
súkromnú adresu. Tento list z dôvodu neprevzatia žalobkyňou sa advokátskej kancelárii vrátil dňa
22.08.2017. Následne dňa 08.08.2017 žalobkyni opätovne zaslali list, v ktorom ju informujú o možnosti
prevziať si spisový materiál osobne v ich advokátskej kancelárii vo vopred dohodnutom termíne. Tentolist sa advokátskej kancelárii vrátil dňa 04. septembra 2017. Následne tak, ako to preukázal žalovaný
dňom 25. septembra 2017 žalobkyni zaslali balík, obsahom ktorého bol celý spisový materiál podľa
priložených odovzdávacích protokolov, ktorý prevzali na zastupovanie klientky, v tomto spore žalobkyni.

Žalobkyňa si kuriérom doručený balík odmietla prevziať tak, ako to sama potvrdila vo svojej sťažnosti.
Následne sa žalobkyňa dostavila do advokátskej kancelárie a podpísala 4 protokoly o odovzdaní a
prevzatí materiálu. Po časť materiálu sa ešte mala zastaviť, pričom tak neurobila. Dňa 19. októbra 2018
žalovaný emailom kontaktoval žalobkyňu, že si môže prísť prevziať zvyšné materiály.

25. Súd je toho názoru, že žalovaný si svoju povinnosť splnil, keď odovzdal všetky prevzaté dokumenty
žalobkyni, a to štyrmi protokolmi zo dňa 10.08.2018 a dvoma zo dňa 25.07.2018. Svoju povinnosť
odovzdať žalobkyni listiny si podľa názoru žalovaný odovzdávajúcimi a preberajúcimi protokolmi splnil
dňa 10.08.2018 a 25.07.2018 v počte 6 kusov. Aj z obsahu vybavenia sťažnosti, ktoré zasielala
žalobkyňa na advokátsku kanceláriu žalovaného na Slovenskú advokátsku komoru vyplýva, že
advokátska kancelária žalovaného nepochybila, splnila si všetky svoje povinnosti. V liste zo dňa 05. júna

2017, s ktorým súd v celom rozsahu súhlasí Slovenská advokátska kancelária konštatuje a uvádza,
že advokát nie je povinný odovzdať klientovi doklady v obale, v ktorom doklady prevzal, avšak je
povinný klientovi odovzdať všetky doklady, ktoré od klienta počas zastupovania prevzal alebo mu boli
klientom odovzdané. Výzvy na prevzatie si predmetných dokladov žalovaný v celom rozsahu splnil
predložením týchto výziev, vrátane podacieho lístka, ktorým dňa 25. septembra 2019 zaslal žalobkyni

balík s hmotnosťou 3,594 kg ( č. l. 56 súdneho spisu). V protokoloch o odovzdaní a prevzatí spisového
materiálu zároveň žalobkyňa svojim vlastnoručným podpisom potvrdila, že všetky dokumenty, ktoré jej
na základe týchto šiestich protokolov o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu boli odovzdané, tie
skontrolovala, pričom potvrdila, že jej nič nechýba a nemá k nim žiadne výhrady. Zároveň zo strany
žalovaného bola poučená o aktuálnom stave veci, o možnostiach riešenia, o rizikách a iných následkoch

s tým spojených. Z ďalších podnetov a vybavených sťažnosti Slovenskou advokátskou kanceláriou
zo dňa 20.novembra 2019, 10. februára 2020, 20. februára 2020 jednoznačne nevyplýva pochybenie
žalovaného ako právneho zástupcu pri zastupovaní žalobkyne. Naopak, je tam konštatované, že
advokát po skončení právneho zastúpenia vyvinul dostatočnú snahu na odovzdanie dokladov, ktoré
mu žalobkyňa ako jeho klientka zverila alebo ktoré v jej mene počas zastupovania prevzal. Slovenská

advokátska kancelária jednoznačne konštatuje, že k bezodkladnému odovzdaniu spisového materiálu
nedošlo výlučne z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalobkyne. Zároveň súd dáva do pozornosti, že
napriek skutočnosti, že žalobkyňa so žalovaným podpísala protokoly dňa 25.07.2018 a 10.08.2018,
ku dňu podania žaloby dňa 31. decembra 2018 vôbec nemala sama ujasnené, aké doklady jej zo
strany žalovaného neboli odovzdané, keď poukazovala na odovzdávajúci a preberajúci protokol zo dňa

19.01.2010, ktorý má 8 strán, pričom žiadala vydať všetky tieto doklady, pričom vo svojom písomnom
podaní zo dňa 07. apríla 2019 žiadala vydať iba časť z týchto dokladov. Súd je toho názoru, že žalovaný
splnil všetky svoje povinnosti v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb článku 7, bod 3 zo
dňa 8. marca 2012 a pri ukončení právneho zastúpenia výpoveďou plnomocenstva zo dňa 17. marca
2017 odovzdávajúcimi a preberajúcimi protokolmi v celkovom počte 6 kusov t.j., že si svoju povinnosť

odovzdaťvšetkyprevzatédokumentyodovzdanéžalobkyňouvcelomrozsahusplnil.Pokiaľžalobkyňaje
toho názoru, že zostala zvyšná neodovzdaná časť dokumentov, neuniesla podľa názoru súdu povinnosť
tvrdenia a s tým spojenú dôkaznú povinnosť, preto tento žalobný nárok bol v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietnutý.

26. Obdobne tak postupoval súd aj pri nároku žalobkyne, ktorá požadovala finančnú náhradu škody
vo výške 20.000 Eur, resp. ujmu. Súd poukazuje na to, že napriek uzneseniu, ktorým bola žalobkyňa
vyzvaná na doplnenie žaloby a označenie skutkových tvrdení, k tomuto nároku, sama nemala ujasnené,
aký nárok titulom sumy 20.000 Eur od žalovaného požaduje. V prípade, ak by to mal súd posudzovať ako
finančnú a majetkovú škodu, ktorú jej mal žalovaný spôsobiť v sume 20.000 Eur, absolútne neuniesla

dôkaznú povinnosť a s tým spojené dôkazné bremeno a nešpecifikovala súdu všetky predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti ako protiprávny úkon žalovaného, ujmu, škodu, ktorá jej vznikla a
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti kauzálny nexus
ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti

nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku ( Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 2010 spisová značka 3Cdo/130/2010).27. Žalobkyňa absolútne súdu nepreukázala základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu, ani samotnú skutočnosť, že jej majetková škoda vo výške 20.000 Eur reálne vznikla. Pokiaľ

by mal súd brať jej výpoveď na pojednávaní dňa 26.02.2020 do úvahy, kde uviedla, že došlo konaním
žalovaného k zásahu do jej cti, urážky, ani tu žalobkyňa neuniesla dôkaznú povinnosť a s tým spojené
dôkazné bremeno. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 131/2018
zo dňa 27.03.2018, podľa ktorého v konaní o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno predovšetkým
žalobca. Súdu neoznačila ani netvrdila akým konaním žalovaného došlo k zásahu do jej práva na

ochranu osobnosti, nevyjadrila sa ani k samotnej výške požadovanej náhrady.

28. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je
objektívna zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená súčasne na kumulatívnom splnení
troch predpokladov, činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených

predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané, pričom dôkaznú povinnosť
mávtomtosmerepoškodený.Niekaždézanedbanie,porušeniealebonedostatočnésplneniepovinnosti
advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie. Pochybenie advokátom neznamená automatický vznik škody na strane klienta.
Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v

určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je
dôsledkom porušenia povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. októbra 2010, spisová značka 3MCdo/18/2009). Žalobkyňa si
túto svoju povinnosť označiť protiprávny úkon a nesplnenie povinnosti žalovaného ako jej právneho
zástupcu nesplnila, s tým súd v danom prípade uvádza, že nemal vôbec splnené žiadne zo základných

zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, respektíve nemajetkovú ujmu, ktorého by sa mal
dopustiť žalovaný vo vzťahu k žalobkyni a z tohto dôvodu bola žaloba žalobkyne aj v časti o priznanie
majetkovej, respektíve nemajetkovej ujmy zamietnutá, keďže ani samotná žalobkyňa nemala v tomto
spore ujasnené, čoho sa vlastne druhým žalobným petitom vo vzťahu k žalovanému domáha.

29. Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§257CSP.Predmetnéprocesnéustanoveniepredstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Podľa týchto
zásad jednak platí, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy
konania, ktoré úspešnej strane v spore vznikli, pričom zároveň tiež platí, že súdy sú povinné zaviazať
sporovú stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila.

Výklad formulácie dôvody hodné osobitného zreteľa rovnako ako individualizácia a konkretizácia týchto
dôvodov je výlučnou úlohou súdu a súdnej praxe. Zmyslom ustanovenia § 257 CSP je primárne umožniť
súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonným, no pritvrdým
rozhodnutiam, respektíve takým rozhodnutiam. Súd uvádza, že v rámci posudzovania dôvodov hodných
osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadať aj na majetkové, sociálne, rodinné a osobné, či iné

pomery strán sporu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 158/2015). Súd môže za
rozhodujúce brať povahu, okolností sporu, neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu
sporu. Súd zohľadnil v tomto spore vzťah žalobkyne ako klientky a žalovaného, ktorý ju zastupoval vo
viacerých súdnych sporoch vedených na Okresnom súde Prešov. Za základ svojho rozhodnutia, ktorým
nezaviazal neúspešnú žalobkyňu v tomto spore nahradiť žalovanému trovy konania, súd predovšetkým

posudzoval jej nepriaznivý zdravotný stav, keď je invalidnou dôchodkyňou, pričom jej jediným príjmom
je invalidný dôchodok, ktorý podľa jej písomného podania zo dňa 24.02.2020 je veľmi nízky. Z tohto
dôvodu je súd toho názoru, že ak by žalobkyňu zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému, mohla by
byť ohrozená jej základná životná úroveň a z tohto dôvodu sa súd na daný prípad rozhodol aplikovať toto
výnimočné zákonné ustanovenie § 257 CSP a trovy konania žalovanému nepriznať. Za rozhodujúcu

považoval aj záverečnú reč zástupcu žalovaného, ktorý si v záverečnej reči náhradu trov konania vo
vzťahu k žalobkyni neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.