Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203946
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119203946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: X.I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Z. X, XXX
XX J., právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 833 533, so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Q. K., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX O.,
právne zastúpený: LawService, s.r.o., IČO: 36 861 723, so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, o určenie
vlastníckeho práva k pozemkom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
11. decembra 2019 č. k. 19C/26/2019-147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že podľa výrokovej časti rozhodnutia Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy
zo dňa 18.4.2016, č. XXXXX/XXXX/O.-W./XXXXX/I. v spojení s rozhodnutím Okresného úradu K.,
odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 1.3.2016, č. R.-K.-R.-XXXX/XXXXXX-X, vlastníkom pozemku
nachádzajúceho sa v katastrálnom území: J., obec: J., okres: K., parcela reg. „C“ s parcelným číslom
XXXX - orná pôda o výmere X XXX m2 bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení žalobca.

2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 11.4.2016 domáhal určenia,
že bol vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území: J., obec: J., okres: K., parcela
reg. „C“ s parcelným číslom XXXX - orná pôda o výmere X XXX m2 bol v čase vydania rozhodnutia o
vyvlastnení,alternatívnežiadalurčiť,žemupatrífinančnánáhradazavyvlastnenieuvedenéhopozemku.
V žalobe žalobca uviedol, že je XX-ročný P. s podlomeným zdravím, zhoršeným zrakom a sluchom. Dňa
X.X.XXXX ho neohlásene a z vlastnej iniciatívy navštívil v jeho obydlí žalovaný, ktorý tvrdil, že skupuje

pôdu pre V. P.. So žalobcom sa po neustálom naliehaní a presviedčaní dohodli, že na druhý deň pôjdu
podpísať zmluvu k notárovi. Žalovaný na druhý deň, t. j. X.X.XXXX žalobcu odviezol na notársky úrad
X.. Q. v K., kde mu bola predložená kompletne vypracovaná zámenná zmluva, ktorú ani nemal čas si
prečítať. Nevedel, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorou zamenený pozemok v Q. predáva kupujúcemu
O. I., za čo mu mala byť podľa čl. III. bod 2 kúpnej zmluvy vyplatená kúpna cena 100 eur, ktorú mu
kupujúci doposiaľ nezaplatil. Nevedel, že predmetom kúpy je zámena len X/X-nového spoluvlastníckeho
podielu na pozemok v Q., parcela registra “C“ č. XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, ktorý je z

dôvodu vedenia plynovodu aj zaťažený vecným bremenom - povinnosťou vlastníka strpieť uplatňovanie
práv prevádzkovateľa ropovodu I., U..W.. Nemal vedomosť o plánovanej investícii štátu vybudovať na
jeho pozemku strategický park. Na základe rozhodnutia Okresného úradu K., katastrálneho odboru bol
pod č. B. XXXX/XX dňa 13.07.2015 povolený vklad do katastra nehnuteľností a ako nový vlastníkspornej nehnuteľnosti bol zapísaný žalovaný. Žalobca sa následne dozvedel, že spoločnosť Q. H.,
W..Y..R.. začala vykupovať za účelom výstavby strategického parku pozemky, pričom kúpna cena
ponúkaná spoločnosťou Q. H. bola XX,XX eur/m2. Dňa XX.X.XXXX od zámennej zmluvy odstúpil.

Dňa 1.3.2016 vydal Okresný úrad K., odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. R.-
K.-R.-XXXX/XXXXXX-X, ktorým rozhodol, že okrem iného vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke
právo žalovaného k pozemku v prospech spoločnosti Q. H., W..Y..R.., pričom náhradu za vyvlastnenie je
spoločnosť povinná uhradiť na účet Slovenského pozemkového fondu v zmysle § 111 ods. 4 zákona č.
50/1976 Zb. stavebného zákona z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Nitra.

Rozhodnutie o vyvlastnení bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 18.04.2016, č. XXXXX/XXXX/O.-
W./XXXXX/I.. Žalobca poukázal na uznesenie vlády č. 401/2015 zo dňa 8.7.2015, ktorým vláda schválila
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie
strategického parku, počnúc dňom X.X.XXXX bol žalobca obmedzený ako vlastník pozemku v dispozícii
s pozemkom a bol povinný ponúknuť ho pred jeho prevodom prednostne štátu, na predkupné právo

štátu bol následne povinný prihliadať aj správny orgán, ktorý rozhodoval o povolení vkladu vlastníckeho
práva. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na jeho neskúsenosť a dôverčivosť, ktorú žalovaný zneužil,
ako aj na hrubý nepomer plnení v zámennej zmluve, keď za jeho pozemok, ktorého bol výlučným
vlastníkom mu bol ponúknutý iba menšinový spoluvlastnícky podiel na pozemku v Q. (v podiele X/X) bez
reálnehodispozičnéhooprávnenia,aktorýjenaviaczaťaženýodroku2013vecnýmbremenom.Žalobca

zamenený pozemok v Q. následne predal tretej osobe, teraz nemá ani svoj pozemok, ani pozemok v Q.
a ani 100 eur z kúpnej ceny. Žalovaný sa podvodom obohatil o XX XXX,XX eur. S poukazom na hrubý
nepomerplnenípovažuježalobcazámennúzmluvuvzmysleustanovenia§39aObčianskehozákonníka
za absolútne neplatný právny úkon. Zámenná zmluva je podľa žalobcu neplatná tiež s poukazom na
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na prekážku litispendencie, má za to, že v tejto veci
prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/483/2015 totožné konanie začaté skôr. Žalovaný poprel
tvrdenia žalobcu o nedostatku času k preštudovaniu zmlúv. Žalobcovi bola predložená ponuka na
zámennú zmluvu a následne na kúpnu zmluvu s p. I. ako investorom. Žalovaný toho času nedisponoval

voľnými finančnými prostriedkami, avšak mal k dispozícii pozemky v Q.. Voči takémuto postupu
žalobca neprejavil žiaden nesúhlas. Z vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva, že medzi ponukou a
uzatvorenímzmlúvuplynulistýčas,počasktoréhosižalobcamoholzámennúikúpnuzmluvupremyslieť,
nie je pravdou, že žalobca nemal čas prečítať si zmluvu, inak by notár nemohol na podpis na zmluve
overiť. Na pravde sa nezakladajú ani tvrdenia žalobcu o úžere a porušení dobrých mravov. Podľa

žalovaného zákon č. 175/1995 Z. z. o niektorých opatreniach neupravuje predkupné právo komplexne.
Tento predpis stanovil v ustanovení § 3 ods. 5 len okamih vzniku predkupného práva, tiež časovo
ohraničil trvanie predkupného práva. Obsah a následky spojené s prípadným porušením predkupného
právanijakoneupravil.PredkupnéprávojeinštitútomupravenýmvObčianskomzákonníku.Ustanovenie
§853ods.1Občianskehozákonníkajenormatívnymvyjadrenímtzv.analógielegisvobčianskoprávnych

vzťahoch. V § 603 ods. 2 veta prvá a druhá je upravené predkupné právo, ktoré možno dojednať aj
ako vecné právo. Aj predkupné právo na základe zákona č. 175/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
je svojím charakterom vecným právom. Zo zásady bezrozpornosti právneho poriadku a rovnosti v
právnych vzťahoch vyplýva, že predkupné právo štátu má taký istý obsah ako predkupné právo
spoluvlastníka veci, dokonca obe predkupné práva sú zákonné, teda vznikajú na základe zákona, nie

zmluvou. Nároky spojené s prípadným porušením predkupného práva sú upravené v ustanovení §
603 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať predovšetkým pre účel predkupného práva
štátu, ktorý je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou.
Nemôže obstáť záver o dodatočnej nemožnosti plnenia ani o absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností, má vecnoprávnu povahu a teda zaväzuje

i právnych nástupcov. Predkupné právo teda neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka, ale
ten, v koho prospech bolo zapísané sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe
(dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia súdu). K uplatneniu predkupného práva štátom však nedošlo.
V obdobných prípadoch si štát mohol uplatniť predkupné právo len v dôsledku nezákonného postupu
Okresného úradu K., katastrálneho odboru, čo konštatoval i Krajský súd v Nitre, keď rozhodnutia o

zastavení konania zrušil a vec vrátil na nové konania a rozhodnutia.

4.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciezistil,žestranysporuuzavrelidňaX.X.XXXX zámennú
zmluvu, na základe ktorej došlo k zámene pozemkov vo vlastníctve žalobcu s pozemkami vo vlastníctvežalovaného. Z predmetnej zámennej zmluvy bolo zistené, že žalobca bol v čase uzavretia zámennej
zmluvy výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K.,
zapísaného Okresným úradom K., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ evidovaná

na katastrálnej mape, a to parcelné č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda. V čase
uzavretia zámennej zmluvy bol žalovaný podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Q., obec Q., okres W., vedenej Okresným úradom W., katastrálny odbor na
LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu, a to parcelné č. XXX/X o
výmereXXXX m2,druhpozemkuornápôda,voveľkostispoluvlastníckehopodieluX/X-iny.Podľačlánku

II, bodu 1 zámennej zmluvy strany sporu sa navzájom dohodli, že si zamenia pozemky a to tak, že
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X vo vlastníctve žalovaného sa zamieňa za spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti X/X vo vlastníctve žalobcu. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a
pánom O. I., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX O. ako kupujúcim súd zistil, že žalobca predal pánovi
I. pozemok v Q., ktorý mal nadobudnúť na základe zámennej zmluvy za kúpnu cenu vo výške 100 eur.

5. Z obdobných vecí vedených tunajším súdom mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že vláda
Slovenskej republiky dňa 8.7.2015 uznesením č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o
významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ a dňa 13.7.2015 vydalo
Ministerstvo hospodárstva SR Osvedčenie o významnej investícii č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX. V
súlade s prijatým uznesením vlády č. 413/2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR dňa 22.7.2015

Osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX, ktorým sa doplnila príloha č. 1 osvedčenia zo dňa
13.7.2015. V zmysle uvedeného je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou
a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. S poukazom na uvedené skutočnosti bola Okresnému
úradu K., katastrálny odbor dňa 22.7.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa
20.7.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych

území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba
„Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Z rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Okresným úradom K., odbor výstavby a bytovej politiky č.R.-
K.-R.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 1.3.2016 bolo zistené, že v súlade s ustanovením § 108 stavebného
zákona sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi Q. K., pričom v

predmetnom rozhodnutí o vyvlastnení je uvedená parcela č. XXXX o výmere XXXX, ktorá pôvodne
patrila žalobcovi a zároveň je v rozhodnutí o vyvlastnení uvedené, že sa vyvlastňuje za náhradu vo výške
XX XXX,XX eur. Predmetná nehnuteľnosť sa vyvlastňuje v prospech spoločnosti Q. H. W..Y..R.., I. D.
XXX, XXX XX O. za účelom vybudovania strategického parku katastrálne územie Q., G., P., J., G., E.. Z
predmetného rozhodnutia bolo ďalej zistené, že na súde prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, pričom je tam uvedená aj parcela žalobcu, preto úhradu za vyvlastnenie nebolo
možné vyplatiť, náhradu uhradí spoločnosť Q. H. do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu. Rozhodnutím Ministerstva dopravy,
výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyzodňa18.4.2016bolovyššiecitovanérozhodnutie
Okresného úradu K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 1.3.2016 zmenené tak, že z dôvodu

prebiehajúcich súdnych konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, kat. úz. J., parcely reg. „C“, medzi inými i parcela č. XXXX, žalobca - X.I. č. súdneho konania
25C/483/2015, náhradu uhradí spoločnosť Q. H. W..Y..R.. I. D. XXX, XXX XX O. do 21 pracovných dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu s
uvedením poznámky pre prijímateľa platby, že Slovenský pozemkový fond vyplatí jednotlivé náhrady za

vyvlastnenie jednotlivých pozemkov tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania
rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území J. zapísaných
na liste vlastníctva XXXX, parc. registra C pričom je tam uvedená aj parcela č. XXXX o výmere XXXX
m2 náhradu XX XXX,XX eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c/, § 151 ods. 1Civilného sporového
poriadku, § 39, § 39a, § 575 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.

7. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou prekážky litispendencie, ktorú vzniesol

žalovaný. Prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami
nemôže prebiehať ďalšie konanie. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť
predmetu sporu a totožnosť strán. V tomto spore mal súd prvej inštancie totožnosť strán sporu
preukázanú. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu jeten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. V poradí druhú podmienku súd prvej inštancie
preukázanú nemal. Hoci nárok žalobcu v obidvoch sporoch vychádza z rovnakých skutkových okolností
a prakticky aj z rovnakého skutkového deja, nárok, ktorého sa žalobca v jednotlivých konaniach žalobou

domáha totožný nie je.

8. Konštatoval, že v konaní sp. zn. 25C/483/2015 sa žalobca podľa petitu pôvodne podanej žaloby
domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom v petite pôvodnej žaloby
žalobca svoje vlastnícke právo nežiadal určiť ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. V

priebehu konania žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že žiadal, aby súd určil, že žalobcovi patrí náhrada
za vyvlastnenie spornej nehnuteľnosti, alternatívne žiadal určiť, že žalobca bol ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení spornej nehnuteľnosti jej výlučným vlastníkom dôvodiac tým, že má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Súd v danom prípade zmenu petitu žaloby nepripustil a
rozsudkom č. k. 25C/483/2015-179 zo dňa 2.7.2017 súd žalobu s poukazom na nedostatok naliehavého
právneho záujmu zamietol. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd predmetný rozsudok uznesením

8Co/350/2017-298 zo dňa 5.9.2019 zrušil, pričom zrušil i uznesenie súdu o nepripustení zmeny petitu
žalobyavecvrátilsúduprvejinštancienanovékonanieanovérozhodnutie.Dňa11.11.2019žalobcavzal
žalobu v celom rozsahu späť. So späťvzatím žaloby žalovaný vyjadril nesúhlas. V čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, t. j. ku dňu 2.12.2019, kedy sa v tejto veci konalo pojednávanie, konanie
25C/483/2015 nebolo právoplatne skončené a predmetom tohto konania bol naďalej petit pôvodnej

žaloby, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
ku dňu rozhodnutia súdu (nie spätne ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení). Z uvedeného súd prvej
inštancie ustálil, že predmety konaní pod sp. zn. 25C/483/2015 a sp. zn. 19C/26/2019 totožné nie sú,
skôr začaté konanie 25C/483/2015 teda prekážku litispendencie pre toto konanie sp. zn. 19C/26/2019
netvorí.

9. Keďže predmetom konania je určovacia žaloba, súd prvej inštancie sa ako ďalšou otázkou zaoberal
existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. V danom prípade mal
preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, pretože z vyššie citovaného
rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej

stavebnej správy zo dňa 18.4.2016 vyplýva, že Slovenský pozemkový fond vyplatí náhradu za
vyvlastnenie pozemku tomu, o kom bolo právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania rozhodnutia o
vyvlastnení vlastníkom pozemku.

10. Ďalej uviedol, že k okolnostiam uzavretia sporných zmlúv strany sporu nenavrhli vykonať výsluch

žalobcu a žalovaného, preto vychádzal len z ich písomných vyjadrení učinených prostredníctvom
splnomocnených právnych zástupcov. Skutkové okolnosti považoval za preukázané už na základe
samotnej žaloby, kde sú jednotlivé okolnosti uzavretia zmluvy popísané a tieto sú potvrdené aj listinnými
dôkazmi (jednotlivými zmluvami), z ktorých boli súdu zrejmé dojednané zmluvné podmienky. Z takto
vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade došlo k uzavretiu pre žalobcu zjavne

nevýhodnej zámennej zmluvy, kedy žalobca za pozemok, ku ktorému bola náhrada za vyvlastnenie
určená vo výške XX.XXX,XX eur na žalobcu previedol za iný pozemok v obci Q., ku ktorému súčasne
uzavrel kúpnu zmluvu a touto zamenený pozemok predal za sumu vo výške 100 eur kupujúcemu O.
I.. Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobca uzavrel s jemu dovtedy neznámymi osobami zmluvy o
prevode vlastníckych práv (kúpna a zámenná zmluva) a takto prišiel o nehnuteľnosť v hodnote vo výške

XX.XXX,XX eur. Poukázal na to, že v prípade žalobcu sa jedná o osobu vyššieho veku, ktorý mal v
čase uzavretia sporných zmlúv XX rokov. Z viacerých konaní (napr. konania sp. zn. 17C/490/2015,
sp. zn. 16C/516/2015, sp. zn. 18C/532/2015) mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že žalovaný
takýmto spôsobom pouzatváral zmluvy o prevode vlastníckych práv aj k iným nehntueľnostiam, ktoré
boli následne vyvlastnené za niekoľkonásobne vyššie ceny a takýmto spôsobom mal snahu nadobudnúť

značný majetkový prospech. Nie je náhodou, že žalovaný zámerne oslovoval osoby vyššieho veku, u
ktorých sa predpokladá nižšia miera obozretnosti, ktoré nemajú dostatok informácií a ktoré jednoduchšie
dokázaluviesťdoomylu,abyuzavreliprenichjednoznačnenevýhodnézmluvy.Spoukazomnauvedené
súd prvej inštancie vyhodnotil podpísanú zámennú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon uzavretý
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon je možné považovať

za neplatný tiež s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, keďže ide o právny úkon
urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorej neskúsenosť a dôverčivosť druhá zmluvná strana,
teda žalovaný zneužil a dojednal so žalobcom plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na
vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu žalovanýnikdy nenadobudol vlastnícke právo k spornej parcele a jej vlastníkom nebol ani ku dňu vydania
rozhodnutia o vyvlastnení. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.
1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100
%). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal konanie zastaviť alebo alternatívne
zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal
nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozsudku. Uviedol, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil litispendenciu. V konaní 25C/483/2015 vystupujú tí istí účastníci
ako v tomto konaní, v rovnakom procesnom postavení, predmetom oboch konaní sú určovacie žaloby

a vychádzajú z tých istých skutkových okolností - došlo k podpisu zmluvy žalovaným, ktorú považuje za
neplatnú. V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých
v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky. Súd
prvej inštancie sa venoval iba jednému aspektu - totožnosť petitu. Nebral do úvahy skutkový základ, z
ktorého žalobca svoj nárok odvodzuje. Žalobca sa jednoznačne v oboch žalobách domáha z obsahovej

stránky toho istého, výsledkom by bolo určenie, ktoré by vyriešilo právny základ pre vyplatenie náhrady.
Obe žaloby sú určovacie. Ďalej žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho
záujmu súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že v obdobných veciach, v ktorých je v postavení žalobcu
sú súdmi žaloby zamietané pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal i na vznik predkupného práva štátu, avšak nie je zrejmé aký

záver z toho vyvodzuje. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Uviedol, že predkupné právo
štátu v čase podpisu zmluvy neexistovalo a teda nebolo ani zapísané v katastri, opačný názor je v
rozpore s ústavným zákazom retroaktivity právnych predpisov, jeho porušenie nezakladá absolútnu
neplatnosť ani dodatočnú nemožnosť plnenia. Predkupné právo štátu má taký istý obsah ako predkupné
právo spoluvlastníka, obe sú zákonné. Pokiaľ z kogentných ustanovení vyplýva záver, že štát sa môže

domáhať nadobudnutia vlastníctva od nadobúdateľa, je vylúčená absolútne neplatnosť právneho úkonu.
Z toho vyplýva, že prípadné porušenie predkupného práva nezakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. Pokiaľ zákon o niektorých opatreniach nedefinuje obsah pojmu predkupné právo, zo zásady
bezrozpornosti právneho poriadku vyplýva, že tento pojem, resp. právny inštitút má rovnaký obsah ako
predkupné právo upravené v Občianskom zákonníku. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

II.ÚS 161/09, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 56/2009, právnu úpravu predkupného
práva v ustanoveniach § 603 OZ, § 853 OZ. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nesprávne skutkové
zistenia. Zmluva nebola podpísaná pod nátlakom ani v omyle. Žalobca mal k dispozícii dostatočný
časový priestor a mohol si uzatvorenie zmluvy premyslieť. Súkromné právo vychádza zo zásady
autonómie vôle v zmluvných vzťahoch. Poukázal na to, že súd môže voľne hodnotiť dôkazy, ale nemôže

voľne hodnotiť, kto má uniesť dôkazné bremeno. Podľa jeho názoru dôkazné bremeno ohľadne dôvodov
neplatnosti nesie žalobca. V danej veci práve žalovaný tvrdil, že kúpna cena zo strany žalovaného bola
ponúknutá niekoľkonásobne nižšia ako skutočná hodnota pozemku. Toto svoje tvrdenie žalovaný nijako
nepreukázal. Nepostačuje len porovnanie ceny na základe rozhodnutia o vyvlastnení a kúpnej ceny, v
čase uzatvorenia zmluvy nebolo zrejmé, že dôjde k vyvlastneniu.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že neplatnosť zmluvy namietal z dôvodu
úžery podľa § 39a OZ a z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom, preto je absolútne neplatná podľa §
39 OZ. V žalobe uviedol aj ďalší dôvod neplatnosti z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva

štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií. Akonáhle má súd za preukázané, že zmluva je neplatná pre naplnenie čo i len jedného
z namietaných dôvodov, nie je vzhľadom na hospodárnosť konania povinný dokazovať aj naplnenie
ostatných dôvodov predpokladanej neplatnosti. K použitiu § 853 OZ uviedol, že dňom 8.7.2015 vzniklo
na pozemok priamo zo zákona podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. predkupné právo štátu, ktoré

boli strany povinné rešpektovať. Právny úkon - zmluva uzavretá X dní pred vznikom predkupného práva
štátu priamo odporuje zákonu č. 175/1999 Z.z. a je absolútne neplatným právnym úkonom, nejedná sa o
prípad relatívnej neplatnosti taxatívne vypočítaný v § 40a OZ. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Sžrk/3/2018, v ktorom sa uvádza, že neprihliadnutie katastrálneho úradu na existenciuinštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu,
je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením zákona č. 162/1996 Z.z. o katastri
nehnuteľností, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzatvorení kúpnej zmluvy,

ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ďalej
uviedol, že zmluva uzavretá X.X.XXXX je neplatná aj podľa § 39a OZ, pretože zo znaleckého posudku
zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že hodnota sporného pozemku v čase uzatvorenia zámennej zmluvy je
XX,XX eur/m2, t.j. XX.XXX,XX eura. Hodnota zamieňaných pozemkov bola v hrubom nepomere, keď
hodnota pozemku v jeho výlučnom vlastníctve bola znaleckým posudkom určená sumou XX.XXX,XX

eura a proti tomu bola žalovaným ponúknutá hodnota spoluvlastníckeho podielu X/X v kat. úz. Q. v
sume X.XXX eur. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v konaní, poukázal na to, že každý účastník musí na
preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, teda uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods.
3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, a tak na dôvažok dodáva len nasledovné:

15. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že bol vlastníkom pozemku
nachádzajúceho sa v katastrálnom území: J., obec: J., okres: K., parcela reg. „C“ s parcelným číslom

XXXX - orná pôda o výmere X XXX m2 bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, alternatívne
žiadal určiť, že mu patrí finančná náhrada za vyvlastnenie uvedeného pozemku v zmysle rozhodnutia
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej
správy zo dňa 18.04.2016 č.XXXXX/XXXX/O.-W./XXXXX/I. v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu
K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 01.03.2016, č. R.-K.-R.-XXXX/XXXXXX/X. Svoje vlastnícke

právo k predmetnej nehnuteľnosti založil na absolútnej neplatnosti zámennej zmluvy uzavretej so
žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bola zámena nehnuteľnosti žalobcu, nachádzajúca
sa v kat. úz. J. zapísaná v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX
m2 za nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúca sa v kat. úz. Q. zapísaná v LV č. XXXX
ako parcela registra „E“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/X. Po tejto zámene

bola predmetná nehnuteľnosť (parc. č. XXXX) vyvlastnená rozhodnutím Okresného úradu K. z dôvodu
vybudovania strategického parku. Na základe rozhodnutia o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo na
spoločnosť Q. H., W..Y..R.., a náhrada za vyvlastnený pozemok vo výške XX.XXX,XX eura bola zložená
na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu. Dôvodom bolo toto prebiehajúce súdne konanie,
v ktorom sa rieši otázka vlastníctva k vyvlastnenému pozemku v čase jeho vyvlastnenia. Slovenský

pozemkový fond má náhradu vyplatiť tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania
rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom sporného pozemku. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil,
že žalobca bol vlastníkom uvedeného pozemku v čase jeho vyvlastnenia. Zámennú zmluvu považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 PZ a pre hrubý nepomer dojednaného
plnenia v neprospech žalobcu s poukazom na § 39a OZ .

16. V prvom rade odvolací súd sa zaoberal odvolacím dôvodom týkajúcim sa námietky litispendencie.
Súd prvej inštancie správne posúdil, že v danom prípade nejde o litispendenciu predmetného konania
vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 25C/483/2015. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa
berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania,

a to 1. žalobný návrh či petit a 2. skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Žalobný
návrh či petit žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP. V prípade
žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých v žalobách, ale
je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky. Prekážku začatej veci
nezakladá sporové konanie, ktoré sa týka totožnej veci v právnom zmysle, napríklad nehnuteľnosti,

ak si sporové strany k tejto veci uplatňujú odlišné procesné nároky. Pre vznik litispendencie by sa
žalobný návrh mal vyznačovať totožnosťou spočívajúcou v označení právnych následkov. V oboch
konaniach je predmetom konania určenie vlastníctva, avšak s odlišnými právnymi následkami. V konaní
25C/483/2015 bol predmet konania určenie vlastníckeho práva žalobcu v súčasnosti a teda do budúcna,avšak v tomto konaní je predmet konania určenie vlastníckeho práva v určitom okamihu v minulosti
(v čase vyvlastnenia nehnuteľnosti), pričom v súčasnosti patrí vlastnícke právo inej osobe. Žalobca sa
ani nedožaduje, aby bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva. Žalobca sa

snaží dosiahnuť len to, aby mu ako vlastníkovi vyvlastneného pozemku bola vyplatená vyvlastňovacia
náhrada. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemožno konštatovať, že predmet konania v uvedených
konaniach je totožný. Naviac v konaní 25C/483/2015 nebolo rozhodnuté v merite veci, pretože žalobca
vzal svoj návrh späť.

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo založené predovšetkým na uznaní neplatnosti
zámennej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a hrubého nepomeru dohodnutého plnenia v
neprospech žalobcu. Z obsahu jeho žaloby je zrejmé, že žalobca mal záujem pozemok predať. Žalovaný
ho neohlásene a z vlastnej iniciatívy navštívil v jeho obydlí X.X.XXXX a tvrdil, že skupuje pôdu pre V.
P.. Po naliehaní a presviedčaní sa dohodli, že na druhý deň pôjdu podpísať zmluvu k notárovi. Bola
mu predložená kompletne vypracovaná zámenná zmluva, ktorú nemal čas si prečítať a nevedel, že

podpisuje aj kúpnu zmluvu, ktorou zamenený pozemok v Q. predáva kupujúcemu O. I., za čo mu mala
byť vyplatená kúpna cena 100 eur, ktorú mu kupujúci nezaplatil. Nevedel, že predmetom kúpy je zámena
len X/X-nového spoluvlastníckeho podielu na pozemok v Q..

18. Z popisu udalostí žalobcom je zrejmé, že tento skutočne nemal záujem o uzatvorenie zámennej

zmluvy. Pozemky nachádzajúce sa v Q. nepoznal a nemal ani záujem ich nadobudnúť do vlastníctva.
Žalobcovi bolo prezentované, že žalovaný má záujem o kúpu jeho pozemku v J.. Žalobca preto konal
v omyle, že uzatvára kúpnu zmluvu, pritom však uzatvoril zámennú zmluvu. Z obsahu spisu nevyplýva
žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalobca mal záujem o zámenu svojho pozemku,
konkrétne o zámenu pozemku v Q.. Žalovaný tým, že predstieral vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, uviedol

žalovaného do omylu.

19. Žalovaný nevysvetlil, prečo so žalobcom uzatvoril zámennú zmluvu, o ktorú žalobca nejavil záujem,
pričom ho o tom ani neinformoval. Žalobca uviedol, že s touto zámennou zmluvou mu bola predložená
aj kúpna zmluva, ktorou pozemok v Q. predal O. I., z čoho je podľa neho evidentné, že išlo o

obchádzanie zákona, pretože vôľa strán viedla len k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. K uvedeným námietkam
žalobcu žalovaný uviedol len to, že v niektorých prípadoch nedisponoval dostatočnou hotovosťou, a
preto ponúkal na výmenu svoje pozemky v Q.. Ku skutočnosti vedúcej k prevodu pozemku získaného
zámennou zmluvou žalobcom na O. I. sa však žalovaný nevyjadril. Nie je tak zrejmé, prečo - ak žalovaný
nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny - vôbec mienil pristúpiť ku kúpe.

O danom spôsobe riešenia celej záležitosti mal žalobcu riadne informovať a ponúknuť mu riešenie so
zámenou jeho pozemkov v Q.. Takto však nepostupoval a fakticky priznal, že cena sporného pozemku
bola v skutočnosti vyššia, než akú žalobcovi vyplatil. Tento nepomer ceny pozemku a kúpnej ceny sa
žalovaný podľa jeho vyjadrenia snažil vyriešiť zámennou zmluvou. Je však evidentné, že žalobca nemal
záujem o pozemok v Q., o ktorom ani nevedel, ani akú má hodnotu, ani kde sa nachádza.

20. Pokiaľ by žalovaný žalobcu nezavádzal a dal by mu jasne na výber, či súhlasí s uzavretím kúpnej
zmluvy s vyššou kúpnou cenou alebo s uzavretím zámennej zmluvy s tým, že by mu boli vyplatené
finančnéprostriedkyvnižšejsume,alezatobybolnanehoprevedenýpozemokvQ.,bolobyuzatvorenie
zámennej zmluvy z hľadiska informovania zmluvnej strany korektné. Namiesto toho však žalovaný,

resp. ním poverené osoby uviedli žalobcu do omylu, ktorý bol jednak podstatným omylom, týkajúcim sa
právneho dôvodu, keď vôľa žalobcu bola zameraná na uzavretie kúpnej a nie zámennej zmluvy, a jednak
omylom vyvolaným druhou stranou úmyselne, ktorá vedome a klamlivo predstierala uzavretie kúpnej
zmluvy. Aj z následného prevodu nehnuteľnosti v Q. na O. I. je zrejmé, že žalobcovi zamieňaný pozemok
vo vlastníctve nezostal, ale bol ihneď prevedený na tretiu osobu, pričom tento prevod evidentne mohol

uskutočniť priamo žalovaný, ktorý bol pôvodne vlastníkom pozemku v Q..

21. Keďže žalobca podanú žalobu neodôvodňoval neplatnosťou zmluvy z dôvodu omylu, teda nedovolal
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie nemohol posudzovať zistený skutkový stav
podľa § 49a OZ. Správne na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie potom posúdil vec

podľa § 39 a § 39a OZ, keď dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uzavretiu pre žalobcu zjavne
nevýhodnej zámennej zmluvy, kedy žalobca za pozemok, ku ktorému bola náhrada za vyvlastnenie
určená vo výške XX.XXX,XX eur na žalobcu previedol za iný pozemok v obci Q., ku ktorému súčasne
uzavrel kúpnu zmluvu a touto zamenený pozemok predal za sumu vo výške 100 eur kupujúcemu O.I.. Bez pochýb je zrejmé, že žalobca uzavrel zmluvy o prevode vlastníckych práv (kúpna a zámenná
zmluva) a takto prišiel o nehnuteľnosť v hodnote vo výške XX.XXX,XX eur iba za protihodnotu 100
eur. Možno konštatovať, že ide o úžeru a rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon - uzavretie zmluvy

bol urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorej neskúsenosť a dôverčivosť druhá zmluvná strana,
teda žalovaný zneužil a dojednal so žalobcom plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na
vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

22. Odvolací súd dodáva, že bez vyriešenia otázky spornosti vlastníctva k vyvlastnenému pozemku

(kvôli ktorej bola aj náhrada vložená do depozitu), by zrejme náhrada zostala aj naďalej v depozite, čo by
neriešilo problém, pre ktorý bola do neho vložená. Dôvodom zloženia náhrady do depozitu je práve toto
prebiehajúce súdne konanie, účelom ktorého je určiť, kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom, a teda na
tom základe v končenom dôsledku stanoviť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako

neopodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

24. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov
vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2
CSP o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).