Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205316
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217205316.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobkyne D. E., J.. XX.XX.XXXX,
G. A. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov,
proti žalovanému Š. E., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Svätoslav Vaško, advokát,
so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k bytu č. X, nachádzajúceho sa na 2.

podlaží (1. poschodí) v Bardejove na sídlisku I., ulica Z.. A., orientačné číslo XX, súpisné číslo XXXX, v
bloku G.-XX, v sekcii M.-X, pozostávajúceho z kuchyne a 2 obytných miestností s príslušenstvom bytu 1.
kategórie o celkovej ploche 50,30 m2, bez povinnosti žalobkyne poskytnúť žalovanému bytovú náhradu.

II. Súd u r č u j e, že byt bude naďalej ako nájomca užívať žalobkyňa.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2017 domáhala „vysťahovania
bývalého manžela“, keďže už viac ako 1 rok žije u svojej priateľky v Prešove. Žalobkyňa uviedla, že

predmetný byt, v ktorom žije aj so svojimi maloletými deťmi, ktoré jej boli po rozvode zverené do
osobnej starostlivosti, je mestský. Okrem toho uviedla, že pre viaceré nezhody s bývalým manželom,
musela zasahovať v byte polícia. V doplnení žaloby prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré bolo súdu
doručenédňa20.11.2017uviedla,ženájomnýbytimbolpridelenýzatrvaniamanželstvavroku2004.Ide
o byt č. X, nachádzajúci sa na 2. podlaží (1. poschodí) v Bardejove na sídlisku VF., ulica Z.. A., orientačné
číslo XX, súpisné číslo XXXX, v bloku G.-XX, v sekcii M.-X, pozostávajúci z kuchyne a X obytných

miestností s príslušenstvom bytu 1. kategórie o celkovej ploche 50,30 m2. Rozsudkom tunajšieho súdu
sp. zn. 6P/139/2015 zo dňa 06.10.2015 bolo manželstvo strán sporu rozvedené a ich maloleté deti Š.Y.,
J.. XX.XX.XXXX a S., J.. XX.XX.XXXX, boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Po rozvode v byte
ostala bývať žalobkyňa spolu s deťmi, pričom náklady spojené s užívaním bytu v sume okolo 230,00
Eur mesačne hradil žalovaný a ostatné výdavky spojené s udržiavaním a zveľaďovaním domácnosti
znášala žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že ona s deťmi nemá inú možnosť kam ísť bývať, avšak žalovaný

má bytovú otázku v súčasnej dobe vyriešenú, pretože už dlhšiu dobu býva v byte v Prešove u svojej
priateľky. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu, aby ju
určil výlučným nájomcom bytu bez povinnosti zabezpečiť žalovanému bytovú náhradu. Tiež si uplatnila
nárok na náhradu trov konania.

2.Žalovanýspočiatkutvrdeniažalobkynepopieral,alepodanímdoručenýmsúdudňa04.06.2019právny

zástupca žalovaného súdu oznámil, že žalovaný súhlasí s petitom žaloby tak, ako to vyplýva z podania
právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.09.2018 (návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu, určenie, žežalobkyňa sa stáva výlučným nájomcom bytu bez povinnosti zabezpečiť žalovanému bytovú náhradu,
vrátane uplatnenia trov konania). Okrem toho uviedol, že žalovaný sa vzdáva práva podať odvolanie
voči vyhlásenému rozsudku.

3. V podaní doručenom súdu dňa 27.09.2018 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
súdu oznámila, že v byte býva so svojimi deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva so žalovaným a zároveň
sa stará o ďalšie maloleté dieťa Y., ktorý sa jej narodil dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu s jej terajším druhom.
Tiež uviedla, že po rozvode manželstva so žalovaným býva s deťmi v byte výlučne ona a hradí aj náklady

spojené s užívaním bytu. Na bývanie v byte s deťmi je odkázaná, pričom poukázala na to, že žalovaný
má zabezpečené iné bývanie u svojej priateľky v Prešove. Trvala na podanej žalobe a žiadala, aby súd
zrušil spoločný nájom bytu, aby sa stala jeho výlučným nájomcom bez uloženia povinnosti zabezpečiť
žalovanému náhradné ubytovanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 04.06.2019 súdu písomne oznámil, že

súhlasí s tým, aby súd rozhodol v súlade s návrhom žalobkyne zo dňa 26.09.2018.

5. Vo veci súd nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 04.04.2018 a 05.06.2019. Na prvom
z uvedených pojednávaní boli prítomné strany sporu a ich právni zástupcovia. Na druhom z uvedených
pojednávaní bola prítomná žalobkyňa a jej právny zástupca. Žalovaný a jeho právny zástupca prítomní

neboli, svoju neúčasť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s pojednávaním v ich neprítomnosti.

6. Na pojednávaní dňa 04.04.2018 žalobkyňa tvrdila, že trvá na podanej žalobe, že v byte býva spolu
s maloletými deťmi, čaká dieťa so svojim partnerom a iné bývanie nemajú. Uviedla, že žalovaný je vo
vzťahu k nej agresívny a do bytu sa vracia aj pod vplyvom alkoholu. Na pojednávaní dňa 05.06.2019

uviedla, že trvá na podanej žalobe, poukázala na to, že žalovaný býva v Prešove u svojej priateľky a
asi 6 mesiacov v roku trávi čas pracovne v zahraničí. Domnieva sa, že užívanie bytu by bolo z tohto
dôvodu účelnejšie pre ňu a jej deti. V byte býva so svojimi deťmi, a to Š., ktorý je už od 02/2019 plnoletý,
s maloletou S., J.. XXXX a S. Y., J.. XXXX zo vzťahu s terajším partnerom. Toho času je na rodičovskej
dovolenke a nemá dostatok peňazí na to, aby si našla iné bývanie. K matke ísť nemôže, pretože tá býva

len v 1-izbovom byte. Z tohto dôvodu, ako aj s poukazom na podanie žalovaného zo dňa 04.06.2019
navrhla, aby súd žalobe vyhovel a aby jej priznal nárok na náhradu trov konania.

7. Na pojednávaniach žalovaný uviedol, že zo spoločnej domácnosti odišiel z dôvodu nezhôd medzi
ním a žalobkyňou, nakoľko ich vzájomné vzťahy sa vyhrotili až tak, že na seba navzájom volali políciu.

Uviedol, že má novú priateľku a býva u nej v byte v Prešove.

8. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami strán
sporu, oznámením o pridelení nájomného bytu, zmluvou o nájme bytu uzavretou medzi Mestom
Bardejov a stranami sporu, protokolom o prevzatí bytu, stanoviskom Mesta Bardejov k predmetu sporu,

rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva strán sporu sp. zn. 6P/139/2015 zo dňa 06.10.2015,
ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi. Na pojednávaní dňa 05.06.2019 súd vyhlásil
rozsudok. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 04.06.2019 síce
vzdal práva podať odvolanie voči rozsudku, avšak súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre
vyhotovenie rozsudku bez odôvodnenia podľa § 221 CSP, a to z dôvodu, že rozsudok nebol vyhlásený

v prítomnosti žalovaného, ani jeho právneho zástupcu.

9. Súd zistil, že v Oznámení o pridelení nájomného bytu č. 01/01660-Byt, č. 04/03731-Byt, evid. č.:
MZZ:201 zo dňa 24.08.2004 Mesto Bardejov (ďalej len „mesto“) oznámilo žalovanému, že ho určuje za
nájomcu 2-izbového nájomného bytu spolu s manželkou - žalobkyňou a ich synom Š., J.. XX.XX.XXXX.

Predmetom bol nájom k bytu č. X, nachádzajúceho sa na 2. podlaží (1. poschodí) v Bardejove na sídlisku
I., ulica J. A., orientačné číslo XX, súpisné číslo XXXX, v bloku G.-XX, v sekcii M.-X, pozostávajúceho z
kuchyne a X obytných miestností s príslušenstvom bytu 1. kategórie o celkovej ploche XX,XX m2. Nájom
bol určený na dobu jedného roka do 31.12.2005 s tým, že mesto poučilo strany sporu, že majú právo
na opakované uzatvorenie nájmu bytu. V konaní bola predložená nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013

týkajúca sa nájmu totožného bytu, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a mestom.

10. K prevzatiu predmetného bytu došlo v zmysle Protokolu o prevzatí bytu zo dňa 30.08.2004.11. Podaním doručeným dňa 05.03.2018 oznámilo mesto súdu, že byt bol pridelený žalobkyni a
žalovanému ako manželom dňa 30.08.2004. Menovaní majú na byte nedoplatky ku dňu 28.02.2018 v
sume 785,20 Eur. Mesto navrhlo, aby súd prenechal byt tomu z rodičov, komu budú zverené maloleté

deti do osobnej starostlivosti.

12. Na základe žiadosti súdu Okresný úrad Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa
30.04.2018 predložil súdu listinné dôkazy - rozhodnutia o priestupkoch, z ktorých boli v jednotlivých
prípadoch žalovaný a v jednotlivých prípadoch žalobkyňa uznaní vinnými zo spáchania priestupkov voči

sebe navzájom.

13. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 6P 139/2015-30 zo dňa 06.10.2015 bolo manželstvo
strán sporu rozvedené a maloleté deti Š.Y., J.. XX.XX.XXXX a S., J.. XX.XX.XXXX, boli zverené do
osobnej starostlivosti matky. Z rozsudku vyplýva, že manželstvo strán sporu vzniklo dňa 06.05.2000.

14. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak sa za trvania manželstva manželia
alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

15. Podľa § 705 ods. 1 a 3 OZ ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt

ďalej užívať ako nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

16. Podľa § 707 ods. 1 OZ ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane
sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

17. Podľa § 708 OZ Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí
trvale spoločnú domácnosť.

18. Súd mal preukázané, že strany sporu boli manželmi od XX.XX.XXXX. Za trvania manželstva, v roku

2004 im vzniklo právo spoločného nájmu bytu, ktorý prevzali dňa 30.08.2004. Je zrejmé, že stranám
sporu vznikol spoločný nájom k predmetnému bytu v čase trvania manželstva. Ich manželstvo bolo
právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX a o spôsobe užívania predmetného bytu sa strany sporu
nevedeli po rozvode dohodnúť. Napokon žalovaný súhlasil so žalobným návrhom žalobkyne.

19. Súd zároveň rozhodol, že ďalšou nájomníčkou bytu bude žalobkyňa, predovšetkým z dôvodu, že po
rozvode manželstva jej boli maloleté deti Š. (toho času už plnoletý) a S., J.. XX.XX.XXXX, zverené do
jej osobnej starostlivosti. Okrem toho sa žalobkyni v roku 2018 narodilo ďalšie dieťa pochádzajúce zo
vzťahu s iným mužom. Súd teda prihliadal najmä na záujem maloletých detí, ktoré so žalobkyňou žijú v
spoločnej domácnosti - v byte, o ktorého zrušenie spoločného nájmu ide. Okrem toho súd pri úvahe o

tom, kto bude výlučným nájomcom predmetného bytu sa riadil aj stanoviskom mesta (prenajímateľa), z
ktorého vyplýva určiť za výlučného nájomcu toho z bývalých manželov, komu boli zverené maloleté deti
do osobnej starostlivosti. Okrem toho súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný trvale opustil spoločnú
domácnosť v predmetnom byte.

20. Vzhľadom na to, že žalovaný v závere súhlasil s nárokom žalobkyne, ako aj s prihliadnutím
na to, že v konaní nebolo sporné, že tento má zabezpečené bývanie u svojej priateľky v Prešove,
súd rozhodol o zrušení spoločného nájmu bez uloženia povinnosti žalobkyni zabezpečiť žalovanému
náhradné ubytovanie. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný sa 6 mesiacov v roku nachádza z
pracovných dôvodov v zahraničí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.