Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418201761
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5418201761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 29. augusta 8 a 10, IČO: 308 074 84; adresa na
doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, proti žalovaným: 1/ Z. P.,
nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom L., E. XXX/XXX, ktorý zomrel X.X.XXXX,. 2/ Slovenskej kancelárii
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 360 622 35, o náhradu škody v sume 7.763
eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 5C/70/2018-126
zo dňa 5. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobca voči
žalovanému 2/ domáha zaplatenia sumy 7.763 eur (výrok II.) a vo výroku o priznaní žalovanému 2/ voči
žalobcovi nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% (výrok IV.).

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania voči
žalovanému 1/ (výrok I.) a vo výroku III., podľa ktorého v pomere medzi žalobcom a žalovaným 1/ žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný 2/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom konanie voči
žalovanému 1/ v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil. S odkazom na § 63 ods. 1 v spojení s § 470 Obč.
zák. dodal, že smrť žalovaného 1/, ku ktorej došlo v priebehu konania (1.9.2019), by viedla i sama o
sebe k zastaveniu konania v danej časti. Z doterajších výsledkov dedičského konania po žalovanom 1/
je totiž zrejmé, že dedičstvo po ňom bude vysoko predĺžené.
2. Okresný súd uviedol, že skutkový rámec, na základe ktorého si žalobca uplatňoval žalovaný nárok,

bol medzi stranami nesporný. Pôvodne žalovaný 1/ ako vodič traktora spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
poškodenémuF.Z.,zaktorékonanieboluznanýivinnýmvrámcitrestnéhokonania.Vpríčinnejsúvislosti
s následkami úrazu bol poškodený uznaný za invalidného a žalobca mu vyplácal invalidný dôchodok.
V súdenej veci si žalobca s poukazom na § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uplatňoval nárok
na náhradu škody vzniknutej vyplatením invalidného dôchodku poškodenému za obdobie od 01/2016
až do 04/2017. Ide o identický nárok, aký si žalobca uplatňoval v konaní tamojšieho súdu pod sp. zn.
6C/10/2018 za predchádzajúce obdobie (02/2015 - 12/2015); ktorá žaloba bola v rámci prvoinštančného

konania v plnej miere zamietnutá.
3. Okresný súd zdôraznil, že možnosť žalobcu domáhať sa podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej zavineným protiprávnym konaním škodcu je limitovaná §
238 ods. 7 označeného právneho predpisu (vo vzťahu k súdenej veci osobitne dôvodom vymedzenýmpod písmenom b/). Okrem už v konaní pod sp. zn. 6C/10/2018 zistených a žalobcom nerozporovaných
majetkových pomerov žalovaného 1/, ktoré bránili priznaniu dotknutej náhrady, navyše v priebehu
súdenej veci žalovaný 1/ zomrel. S poukazom aj na doterajšie zistenia v súvisiacom dedičskom

konaní, keď dedičstvo je „vysoko predĺžené“, je zrejmá bezúspešnosť čo i len čiastočného uspokojenia
žalovaného nároku. Ak súčasne povinnosť žalovaného 2/ plniť za žalovaného 1/ je daná výlučne
rozsahom, v akom je (by bol) povinný vo vzťahu k žalobcovi plniť samotný škodca - žalovaný 1/, ako to
vyplýva z § 4 ods. 3 a § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., okresný súd ustálil nedôvodnosť podanej
žaloby voči žalovanému 2/. Následne túto v celom rozsahu voči žalovanému 2/ zamietol.

4. O trovách konania v pomere medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozhodol tak, že žiadny z nich nemá
právo na náhradu trov, keď zohľadnil fakt úmrtia žalovaného 1/. V pomere medzi žalovaným 2/ a
žalobcom konštatoval plný úspech žalovaného 2/, ktorý podmieňuje priznanie mu voči žalobcovi nároku
na plnú náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zmeny tak, že žalobe proti žalovanému 2/ bude vyhovené v celom rozsahu. Uplatňovaný nárok
považoval naďalej za opodstatnený. Žalovaný 2/ je povinný ho uhradiť za žalovaného 1/, ktorého vozidlo
v čase dopravnej nehody nebolo povinne zmluvne poistené. Žalobca tvrdil, že hoci § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2017 nespomína Sociálnu poisťovňu explicitne, táto
je subsumovaná pod pojem „poškodený“. Uviedol, že je bez právneho významu, či právna úprava do

novely zákonom č. 110/2007 Z. z. dotknutú ujmu považovala za škodu a po novele za regresný nárok.
6. V súvislosti s konštatovaním okresného súdu, že žalobca postupoval v rozpore s § 238 ods. 7 písm.
b/ zákona č. 461/2003 Z. z. poukazoval odvolateľ na to, že nepriaznivé majetkové pomery žalovaného
1/ nie sú rozhodujúce, pretože náhradu škody za neho mal zaplatiť žalovaný 2/, ktorý si následne mal
uplatniťpostihovéprávosmerujúcevočižalovanému1/.Dodal,žepostihovéprávomácharakternáhrady

za poskytnuté plnenie. Nejedná sa teda o nárok na náhradu škody, ale ide o subrogačný postih voči
tretej osobe. Keďže tretia osoba zomrela, žalovaný 2/ si môže svoje nároky uplatniť v dedičskom konaní.

7. Žalovaný 2/ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožňoval sa s odôvodnením napadnutého
rozsudku a zdôrazňoval, že jeho povinnosť plniť za žalovaného 1/ je daná výlučne v rozsahu, v akom je

(by bol) povinný vo vzťahu k žalobcovi plniť samotný škodca - t.j. práve žalovaný 1/.

8. V následnej reakcii žalobca zotrval na svojom odvolaní, vrátane zopakovania odvolacej argumentácie
týkajúcej sa jeho neuvedenia explicitne v § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom
do 31.3.2007. Na podporu tejto svojej argumentácie dával do pozornosti rozhodnutia iných odvolacích

súdov (Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2017 a Krajský súd v Košiciach sp. zn. 3Co/271/2016).
9. Taktiež žalovaný 2/ zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii prezentovanej v priebehu
odvolacieho konania a naďalej žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním
nenapadnutom výroku I. o zastavení konania voči žalovanému 1/ a v nadväzujúcom výroku III., podľa
ktorého v pomere medzi žalobcom a žalovaným 1/ žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Žalobca síce odvolanie formálne vymedzuje ako odvolanie proti „celému“ rozsudku okresného súdu,
ale z obsahu odvolania, ktoré hľadisko je v zmysle § 124 ods. 1 CSP určujúce, je zrejmé, že nenapáda
výrok I. o zastavení konania voči žalovanému 1/ (a ani naň nadväzujúci výrok III. o nároku na náhradu
trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/). Pokiaľ by aj odvolací súd (pri značne formalistickom
prístupe) rešpektoval vymedzenie rozsahu odvolania ako smerujúce proti „celému“ rozsudku okresného

súdu, muselo by byť v dotknutých častiach podľa § 359 v spojení s § 386 písm. b/ CSP odmietnuté
(vecne by rozsudok okresného súdu nebol - taktiež - preskúmavaný), lebo vo vzťahu k nim nie je žalobca
subjektívne oprávnený podať odvolanie, keďže týmito výrokmi bolo (plne) vyhovené jeho procesnému
úkonu (späťvzatiu žaloby voči žalovanému 1/).

12. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku
(§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumukonkrétneho rozsudku predmetná viazanosť veľmi úzko súvisí s určujúcim záverom okresného súdu, na
ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

13. Okresný súd zamietnutie žaloby vôbec nezdôvodňoval znením § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.
381/2001 Z. z. účinným do 31.3.2007, resp. jeho výkladom odlišujúcim sa od názorov žalobcu. Preto
odvolacia argumentácia žalobcu dovolávajúca sa iného výkladu označenej právnej normy nemôže
nijako ovplyvniť určujúce závery okresného súdu a tým ani výsledok sporu. V danom smere ide o
zjavné zlyhanie odvolateľa pri formulovaní konkrétnych odvolacích dôvodov. V nemalej miere zrejme i

v dôsledku toho, že pri vyhotovení odvolania žalobca viac-menej len prevzal (v značnej časti doslova
len skopíroval) obsah svojho vyjadrenia (č.l. 121) prezentovaného na (záverečnom) pojednávaní dňa
5.2.2020. Logicky tak dotknuté podanie ani nemôže byť reakciou na až neskôr vydané (a konkrétne
odôvodnené) rozhodnutie okresného súdu.
14. Len na okraj krajský súd dodáva, že okresný súd v rámci citácie aplikovaných právnych noriem
uvádza aktuálne účinné znenie § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. obsahujúce termín „príslušným

subjektom“, a nie termín „poškodenému“, ktorý bol súčasťou zákonného textu do novelizácie zákonom
č. 110/2007 Z. z. a na ktorý - avšak mimo podstaty napadnutého rozhodnutia - opakovane poukazuje
žalobca. Z daného titulu - bez ohľadu na to, že pre konajúce súdy ani nie sú záväzné - sú bez významu
odkazy žalobcu na rozhodnutia vydané inými odvolacími súdmi v obdobných veciach, v ktorých sa
venovali výkladu termínu „poškodený“, resp. „poškodenému“.

15. Nedostatočnosť a nenáležitosť odvolacej (proti)argumentácie je daná aj k „druhému“ odvolaciemu
dôvodu týkajúcemu sa obmedzenia/limitovania žalobcu v uplatňovaní náhrady škody ustanovením §
238 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca ani v odvolacom štádiu konania nespochybňuje majetkové
pomery žalovaného 1/, ktoré boli ustálené v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/10/2018

(a sú podrobne vymedzené v bode 16. odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia). Rovnako vôbec
nenamieta závery o „vysokom predĺžení“ dedičstva po pôvodne žalovanom 1/ - Z. P., ktorý zomrel
X.X.XXXX.
16. Napokon odvolateľ nespochybňuje absolútne žiadnou námietkou (neposkytuje nijaký iný výklad
prioritne § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.; osobitne jeho záverečnej časti „ak poistený je povinný ich

nahradiť týmto subjektom“) určujúci právny záver okresného súdu, že povinnosť žalovaného 2/ plniť za
žalovaného 1/ je daná výlučne rozsahom, v akom by bol povinný plniť (medzičasom zosnulý) pôvodný
žalovaný 1/. Naopak, jeho odvolanie - odkazom na oprávnenie žalovaného 2/ uplatňovať si nároky z
postihového práva do dedičského konania po žalovanom 1/ - len potvrdzuje okresným súdom vyslovené
stanovisko o bezprostrednom podmienení povinnosti žalovaného 2/ plniť žalobcovi existenciou takejto

povinnosti plniť vo vzťahu k žalovanému 1/ (škodcu).

17. Žalobca teda dotknutý určujúci záver, ktorý priamo podmieňuje zamietavé rozhodnutie o žalobe,
vôbec nenamietal; t.j. nijako nespochybňoval jeho správnosť. Nadväzne je nutné uzavrieť, že odvolanie
žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho a určujúceho záveru) nebolo spôsobilé privodiť

zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku.

18. V podstate nad bezprostredný rámec odvolacieho konania (vymedzený konkrétnymi odvolacími
námietkami) krajský súd uvádza, že výklad § 4 ods. 3 a § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. okresným
súdom považuje za vecne správny. Ak Sociálna poisťovňa podľa § 238 ods. 7 zákona č. 461/2003

Z. z. neuplatní právo na náhradu škody (v zmysle uplatniť nemá) - okrem iného podľa písmena b/
danej právnej normy - pretože je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery škodcu uplatňovanie
škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva na náhradu škody, potom úspešne/dôvodne
nemôže uplatniť dotknutý nárok ani voči inému subjektu, ktorého povinnosť plniť zodpovedá len rozsahu
povinnosti škodcu. Inými slovami, ak voči škodcovi, ktorý spôsobil škodu prevádzkou nepoisteného

motorového vozidla, nemožno právo na náhradu škody uplatniť, neprichádza do úvahy ani jeho úspešné
uplatnenie voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov.

19. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
20. Žalobca odvolaním výslovne nenapadol (aj) výrok rozsudku okresného súdu o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania vo vzťahu medzi ním a žalovaným 2/. Keďže svojou povahou ide o
výrok závislý na meritórnom rozhodnutí, podlieha v zmysle § 379 písm. a/ CSP taktiež odvolaciemuprieskumu. V súvislosti s predmetným výrokom však odvolateľ nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku.
Nadväzne,potvrdenieposudzovanéhorozhodnutiavpreskúmavanejmeritórnejčasti,odktorejjevýroko
trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého

bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania, ktorého stranami/účastníkmi boli len žalobca a žalovaný 2/,
rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto
štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný 2/ voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.