Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121200895
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121200895.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XA, XXX
XX Z., zastúpený: JUDr. Michal Antal, PhD., advokát, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: A. X., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie sumy 19.300,- eur s prísl., o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd dňa 16.02.2021 žalobu, ktorou sa od žalovaného domáha vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 19.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
súm špecifikovaných v žalobe, ako aj náhrady trov konania.

2. Súčasťou žaloby bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd

zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa katastrálnom území H.,
zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. C, č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX mX a stavba súp. č. XXX - rodinný dom postavená na parcele č. XXXX,
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške XX.XXX,- eur s príslušenstvom.

3. Žaloba a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli odôvodnené tým, že žalobca je

výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa okrese H., obci H., kat. úz. H., zapísaných na
LV č. XXXXX ako stavba súp. č. XXX - sklad a dielňa postavená na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X a
XXXX/X a pozemky parcely reg. Y., č. XXXX/X - R. o výmere XXX m2, XXXX/X - R. o výmere XXX
m2, XXXX/X - R. o výmere XX mX a XXXX/XX - R. o výmere XXXX m2. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudolžalobcanazákladedražbyeštevmarcirokuXXXX,pričomichvzhľadomnavšetkuopatrnosť,
ktorú bolo od neho možné požadovať, nadobúdal s presvedčením, že na nehnuteľnostiach neviaznu

žiadne práva tretích osôb. Následne ale zistil, že nehnuteľnosti užíva žalovaný, ktorý ich odmieta opustiť.
Až v roku XXXX mu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil zmluvu o nájme
nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bývalý vlastník nehnuteľností - spoločnosť
I. Y. s.r.o., L.: XX XXX XXX (ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol a stále je žalovaný) prenechal
žalovanému (teda sám sebe) nehnuteľnosti do nájmu za nájomné vo výške 100,- eur mesačne, ktorého
splatnosť mala byť dojednaná ku koncu nasledovného roka. Žalobca tvrdí, že uvedená nájomná zmluva

je neplatným právnym úkonom. Táto je podľa jeho názoru dodatočne vypracovaná (fiktívna) a v čase
dražbyneexistovala.Akebytomunebolo,takpredmetnánájomnázmluvajeneplatnáajzdôvodovpodľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a taktiež z dôvodu podľa §
3 ods. 4 v spojení s § 3 ods. 3 Zákona č. 116/199 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, keďže
zmluva neupravuje spôsob platenia nájomného. Dovoľuje si zároveň poukázať na vyjadrenie Okresného
súduTrnavavosvojomuznesenízodňa7.11.2019,sp.zn.14C/14/2019:„Súdpovažujezaosvedčenéaj

tvrdenie o tom, že nájomná zmluva je účelová, nakoľko nájomné vo výške 100,- € mesačne je vyslovene
podhodnotené a túto uzavrela v postavení nájomcu osoba, ktorá je konateľom a jediným spoločníkomspoločnosti I.. s.r.o., pričom táto osoba ako konateľ spoločnosti I. vedela, že v rámci konkurzu na majetok
úpadcuI.Y.s.r.o.sabudevdobrovoľnejdražbespeňažovaťnehnuteľnosť,ktorájepredmetomnájmuaaj
napriek tomu, nebola pri dražbe nehnuteľnosti nájomná zmluva známa.“ (str. 6 odôvodnenia uznesenia).

Žalobca má za to, že hrubý rozpor nájomnej zmluvy s dobrými mravmi je úplne zjavný. Každému
súdnemu človeku musí byť jasné, že takto dojednané podmienky majú jediný cieľ, a to zachovať si
takmer zdarma právo užívať nehnuteľnosti i po tom, čo vlastnícke právo k nim nadobudne iná osoba
prostredníctvom dražby. Zároveň odôvodnene predpokladá, že táto zmluva bola vypracovaná až po
vydražení nehnuteľností - žalovaný mu ju predložil až vyše po roku odvtedy, čo nehnuteľnosti nadobudol

a taktiež pri dražbe nebola nájomná zmluva uvedená v žiadnych oficiálnych dokumentoch týkajúcich
sa dražby, a to napriek tomu, že žalovaný sa samotnej dražby zúčastnil. Predmetnú zmluvu žalobca
z opatrnosti i vypovedal, avšak ako už uviedol vyššie, túto považuje za absolútne neplatný právny
úkon. Svoj nárok teda zakladá z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže žalovaný užíva žalobcove nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím sa na jeho úkor
neoprávnene obohacuje. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, tak podľa zaužívanej a súdmi

uznávanej praxe sa výška bezdôvodného obohatenia určí vo výške trhového nájmu, t. j. v sume, za akú
by bolo možné obdobné nehnuteľnosti na obdobnom mieste a v rovnakom čase prenajať. Pri určení
takejto výšky vychádza žalobca zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s dražbou
nehnuteľností. V zmysle uvedeného znaleckého posudku predstavuje výška bežného nájomného za
predmetnú stavbu sumu 850,- eur mesačne (viď str. 15 posudku). V súčasnej dobe je už trhový nájom

podľa žalobcu vyšší, a ak by žalovaný výšku ním požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia namietal
čo do výšky, v konaní navrhne vykonať znalecké dokazovanie, pričom predpokladá, že by na základe
toho z jeho strany došlo k rozšíreniu žaloby. Z opatrnosti z dôvodu premlčania žiada žalobca úhradu
bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby, t.j. odo dňa
17.02.2019 do 16.02.2021. Výška bezdôvodného obohatenia za dvojročné obdobie teda predstavuje

sumu 20.400,- eur. Od tejto čiastky treba odpočítať príslušné plnenie, ktoré mu za dané obdobie poslal
žalovaný - t.j. 1.100,- eur (za rok 2019 poslal 1.200,- eur, avšak žaluje náhradu len za 11 mesiacov).
Spolu s istinou od žalovaného požaduje žalobca príslušný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Z
procesných dôvodov týmto hneď pri podaní žaloby podáva žalobca návrh na prerušenie konania. Voči
žalovanému na tunajšom súde už podal žalobu o vypratanie nehnuteľností, toto konanie je vedené pod

sp.zn. 14C/15/2020. V danom konaní bude preto súd ako predbežnú otázku skúmať platnosť predmetnej
nájomnej zmluvy ako i otázku, či žalovaný nehnuteľnosti užíval na základe existujúceho právneho titulu.
Žalobca tvrdí, že takého právneho titulu niet. Z dôvodu prebiehajúceho konania sp.zn. 14C/15/2020 je
však odôvodnené počkať na závery súdu v tejto veci a až do právoplatného skončenia predmetného
konania toto konanie prerušiť. Žalobca poukazoval na § 164 CSP. Žalobca na zabezpečenie jeho

pohľadávky žiada súd, aby v jeho prospech nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné
právo na nehnuteľnosti žalovaného, pretože podľa neho existuje reálna obava, že žalovaný sa do
právoplatného skončenia tohto konania zbaví na území Slovenskej republiky všetkého svojho majetku.
Podľa informácií žalobcu sa tak už deje. Po žalovanom bolo totiž vyhlásené pátranie a tento sa skrýva
v zahraničí. On síce tvrdí, že plne spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak podľa

názoru žalobcu jeho prístup nemožno nazvať inak ako vyhýbanie sa trestnému konaniu. Napriek tomu,
že žalovaný sa dlhodobo zdržuje v zahraničí z dôvodu, že na Slovensku mu hrozí trestné odsúdenie,
je schopný disponovať svojím majetkom na Slovensku a to prostredníctvom R.., bytom N. XX, ktorej
žalovaný udelil generálne plnomocenstvo (menovaná ho napr. zastupuje aj pri úkonoch aj v konaní
vedenomnaOSH.podsp.zn.14C/15/2020).PodľavedomostížalobcužalovanýnaSlovenskuužvlastní

lennehnuteľnosť-rodinnýdomvH.,ktorýjezapísanýnaLVč.XXXXprekat.úz.H..Žalobcaďalejcitoval
ustanovenia § 343, § 344, § 324 ods. 3, § 326 Civilného sporového poriadku. Žalobca zastáva názor,
že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hrozí reálna obava, že žalovaný sa úplne zbaví majetku na
území Slovenskej republiky a žalobcom uplatňovaná pohľadávka sa stane nevymožiteľnou. Ak sa totiž
trestné konanie, ktorému sa žalovaný úmyselne vyhýba, nebude vyvíjať podľa predstáv žalovaného, je

možné rozumne predpokladať, že žalovaný sa už na územie Slovenskej republiky nebude chcieť nikdy
vrátiť, a preto sa tu logicky pokúsi zbaviť všetkého majetku.

4. Ako dôkazy žalobca predložil výpisy z LV č. XXXX a LV č. XXXXX pre k.ú. H., Notársku zápisnicu
o osvedčení priebehu dražby č. N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

Oznámenie o dražbe č. XX/XXXX, Znalecký posudok č. X/XXXX, Výpoveď zo dňa 29.02.2020, kópiu
podacieho lístku, Stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu vo veci sp.zn. 14C/15/2020 zo dňa
22.12.2020, Zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemkov zo dňa 23.01.2017, a ako dôkazy
označil spisy tunajšieho súdu sp.zn. 14C/14/2019 a sp.zn. 14C/15/2020.5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

(1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. (3)

6. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

11. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

12. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

14. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre
vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním

zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené,
že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenienároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná
možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na
veciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,pričomzáložnéprávosazriaďujevydaním

uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie
opatreniemáprednosťpredneodkladnýmopatrením,ktorésúdnariadiibazapredpokladu,žesledovaný
účelnemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením.Zmyslomnariadeniazabezpečovaciehoopatrenia
je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

15. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a
preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad
nevyhnutnúmieru,tedavrozsahu,vakomnemožnouloženéobmedzenieodpovinnejosobyspravodlivo
požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom
do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.

16. Súd po oboznámení sa so žalobou vrátane návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s
prílohami, ako aj uzneseniami zo spisu sp.zn. 14C/14/2019 a žalobou zo spisu sp.zn. 14C/15/2020 (keď
konkrétne listinné dôkazy z uvedených spisov žalobca nenavrhoval, pričom spis ako taký dôkazom nie
je), dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pretože

jednak nie je osvedčená danosť práva žalobcu, ani obava ohrozenia exekúcie a zároveň vyhovením
návrhu by došlo k porušeniu princípu proporcionality.

17. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca neosvedčil danosť
práva, keď v tomto štádiu konania (bez riadne vykonaného dokazovania) sú tu pochybnosti o nároku

žalobcu voči žalovanému, keď žalobca neosvedčil, že predmetné nehnuteľnosti žalobcu žalovaný
vôbec užíval a po aké obdobie, resp. či to bolo v žalovanom období. Súd pritom poukazuje na
skutočnosť, že sám žalobca uvádza, že žalovaný sa dlhodobo nenachádza na území SR, z čoho možno
mať pochybnosti o tom, či a v akom rozsahu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Z
predloženej notárskej zápisnice zároveň vyplýva, že minimálne W. na parcele č. XXXX/X a Z. na

parcele č. XXXX/X. neboli ku dňu 21.03.2018 užívané, a preto nie je súdu zrejmé, prečo sa žalobca
po dražbe neujal držby nehnuteľností, resp. minimálne uvedených stavieb, ako aj pozemku parc. č.
XXXX/XX. Okrem toho súd poukazuje na uznesenie tunajšieho súdu č.k. 14C/14/2019-44 zo dňa
07.11.2019 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. 9Co/253/2019-91 zo dňa 28.01.2020, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností, ktoré uznesenie

nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.11.2019. Za takýchto okolností nemožno mať za osvedčený nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže sú dôvodné pochybnosti či, kedy a v akom
rozsahu žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíval, od čoho sa odvíja aj pochybnosť o potencionálnom
nárokužalobcuvžalovanejvýške.Okremtohosúdpoukazujenapredloženúzmluvuonájmenebytových
priestorov a pozemkov, ktorej neplatnosť zatiaľ nebola v žiadnom konaní s konečnou platnosťou

preukázaná. Sám žalobca uznáva, že platnosť predmetnej nájomnej zmluvy bude skúmaná v konaní
sp.zn. 14C/15/2020, a preto navrhuje prerušiť konanie sp.zn. 11C/10/2021. Zo všetkého uvedeného
potom nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že danosť nároku žalobcu voči žalovanému sa javí ako vážne
spochybnená.

18. Okrem osvedčenia nároku však musí žalobca osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by
bolo prípadné budúce uspokojenie tvrdenej pohľadávky ohrozené. Existencia dlhu ešte sama o sebe
nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti,
ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť
dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone

rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. S
poukazom na uvedené žalobca ničím neosvedčil, že by bez zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky
bola dôvodná obava, že by bola prípadná exekúcia ohrozená, keď ničím neosvedčil, že by sa žalovaný
zbavovalsvojhomajetkujehopredajomzanízkucenu,darovanímalebozámenouzavecinižšejhodnoty.

19. Súd pritom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/1/2021-55 zo dňa
02.02.2021, v ktorom odvolací súd uzavrel, že „ani samotná existencia pohľadávky žalobcu, už priznaná
súdom, ešte nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca podľa posúdenia
odvolacieho súdu neuviedol žiadne skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, že by prípadnáexekúcia mohla byť zmarená a jeho subjektívne tvrdenie, že žalovaná by mohla previesť predmetné
nehnuteľnosti na iné osoby nie je preukázaná faktami a zostáva len v rovine vyslovenej hypotézy.“ Súd
pritom poukazuje na skutočnosť, že v tu prejednávanej veci ani nie je nárok žalobcu voči žalovanému

judikovaný, ale sú o ňom zatiaľ vážne pochybnosti (odsek 16.).

20. Zároveň, nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k porušeniu princípu proporcionality.
Žalobcom uvádzaná (neosvedčená) pohľadávka má byť vo výške 19.300,- eur, pričom žalobca žiada
pre túto peňažnú pohľadávku zriadiť záložné právo k F. - R. o výmere XXX mX v H., ktorú sú

nepochybne niekoľkonásobnej hodnoty, resp. primeranosť zabezpečovacieho opatrenia žalobca ničím
neosvedčil. Pri posudzovaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné skúmať
proporcionalitu zásahu do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke. Súd dospel
k záveru, že je tu zrejmý nepomer, pretože hodnota zálohu, rodinného domu s pozemkom v H., zrejme
(bez preukázania opaku) niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej peňažnej pohľadávky
žalobcu. Z uvedeného dôvodu je takýto zásah zjavne neprimeraný.

21. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/414/2017-86 zo
dňa 19.12.2017, v odôvodnení ktorého odvolací súd v obdobnej veci poukázal na to, že „účinky
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych
vzťahov strán sporu. Zabezpečovacie opatrenie a rovnako neodkladné opatrenie nemá nad mieru

primeranú veci obťažovať stranu sporu, proti ktorému smeruje. Z toho možno vyvodiť zásadu
primeranosti zásahu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia do právnych vzťahov medzi
stranami.“

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo

výroku tohto uznesenia zamietol.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Keďže žalobca spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal aj žalobu vo veci
samej, o nároku na náhradu trov konania bude v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).