Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217216235
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4217216235.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky v sume 1.084 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/837/2017-12 zo dňa 21.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (EX 4516/17). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie §

44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 105/2011, 3Cdo 122/2011 a
3Cdo146/2011).Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ženazákladenávrhunavykonanieexekúcie
spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 28.01.2017
sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 1.084 eur s príslušenstvom,

trov konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Združením arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6,
Bratislava, IČO: 45 745 595, vedený pod sp.zn. SR 00433/16 zo dňa 08.07.2016.

2. Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posúdil žiadosť exekútora, návrh oprávneného a
exekučnýtitulzhľadiskasúladusozákonom,tedačibolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprevydanie

poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Predloženú Zmluvu o úvere č. 405702337 zo
dňa 03.07.2015 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Povinný v čase uzatvorenia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti.
Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa, súd túto skutočnosť
nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, keďže bol

označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

3. Súd prvej inštancie preskúmal i rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným
a dospel k záveru, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Keďže rozhodcovská zmluva

nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo
spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred), a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskémukonaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie
rozhodcovskej zmluvy, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom
mu bola de facto vnútená. Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského

konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Spotrebiteľ sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy
reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu pred všeobecným súdom. Ak je rozhodcovská
zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“), a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.
Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných

súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej

stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom
súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného

k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy
bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl.
2 ods. 2 zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so
zmluvou o úvere na všeobecný súd.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je

opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj

s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok
bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 28.01.2017, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku
vydanéhodňa08.07.2016Stálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzáujmovýmzdruženímprávnických
osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, pod sp. zn. SR
00433/16. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 30.01.2017, doručeným

súdu dňa 22.06.2017 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 21.08.2018 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie,
ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vyššie uvedených. V
danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným dňa 03.07.2015. Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej toho istého dňa z čl. II. bod 1. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe

exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu
exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver 500 eur,
ktorý mal vrátiť a zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484 eur, t. j. celkovo mal zaplatiť sumu
984 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom 03.08.2015. Povinný dlh podľa zmluvy

riadne nesplatil, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený
rozsudok. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v podanom odvolaní nenamietal status povinného
ako spotrebiteľa, pričom odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, odvolací súd považoval povinného rovnako ako súd prvej inštancie za spotrebiteľa a vzťah
vyplývajúcizozmluvyoúverezavzťahspotrebiteľsko-dodávateľskýpoužívajúcizvýšenúochranupodľa

ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

8. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“

9. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver
o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods.

1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu
bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu
možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani
netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. IV ods. 4 rozhodcovskej zmluvy sa

uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom
sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že zmluva v čl. III. obsahuje akési poučenie o
rozhodcovskom konaní, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53
ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní
nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením

§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený
mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľnéinformácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá
- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej

vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny
záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo
veci konať a rozhodnúť.

10. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).