Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 510203663
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:510203663.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Vladimíra

Hriba, PhD. a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: N. V., S.. XX.X.XXXX, F. X, Z. zastúpeného
advokátomJUDr.MichalomMichalovčíkom,Makovická768/20,Svidník,adresapracoviska:PriJazdiarni
1, Košice proti žalovanému: Ing. F. C., G. XXX zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou,
Žižkova 6, Košice o zaplatenie 51 375,50 eura s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 8.11.2017 č. k. 30Cbi/10/2010-537 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 37.579,15 eura
s 9% ročným úrokom z omeškania od 8.2.2010 do zaplatenia tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi 36.169,91 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.2.2010 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalobu o zaplatenie
15.205,59 eura s 9% úrokom z omeškania od 8.2.2010 do zaplatenia zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom

- návrh na prerušenie konania zamietol
-žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu37.579,15eursúrokomzomeškaniavovýške9%
ročne z dlžnej sumy 37.579,15 eura od 8.2.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku
- v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
- žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 46%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

2. Vychádzal zo zistenia, že na majetok úpadcu Wagner Slovakia spol. s r.o., Košice, IČO 00 619 949
bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.11.2009 sp. zn. 9K/42/2009 vyhlásený konkurz a
za predbežného správcu bola ustanovená JUDr. Jana Závodská. Správkyňa zistila, že úpadca eviduje
proti žalovanému pohľadávku vo výške 51.375,50 eura, pohľadávku zaradila do majetku úpadcu, a
pretože žalovaný na výzvu dlh do 7.2.2010 nezaplatil, dňa 23.3.2010 podala proti žalovanému žalobu
o zaplatenie 51.375,50 eura s prísl.
Žalovaný označil uplatnenú pohľadávku (pozostávajú z viacerých samostatných nárokov) za fiktívnu. K

pohľadávke č. I v sume 20.427,53 eura uviedol, že na dokladoch z 2.11, 2.12. a 2.13., podľa ktorých mala
byť žalovanému vyplatená suma 6.000,- Sk, 147.000,- Sk a 17.500,- Sk sa nenachádza jeho podpis,
rovnako ako na dokladoch pod č. 2.21 a 2.22, podľa ktorých mala byť žalovanému vyplatená suma25.000,- Sk a 26.750,- Sk. Poukázal na to, že príjemcom sumy podľa výpisov z účtu v banke pod č.
2.15, 2.17, 2.18, 2.19 a 2.20 je Ing. C..
K pohľadávke II v sume 26.989,17 eura (813.075,90 Sk) žalovaný uviedol, že na dokladoch pod č.

3.3 a 3.4., podľa ktorých mu mala byť vyplatená suma 70.000,- Sk a 50.000,- Sk nie je jeho podpis a
príjemcom súm podľa dokladov č. 3.6, 3.8, 3.11, 3.12, 3.15 až 3.38 je Ing. C., pričom žalovanému boli
sumy poskytovaný na účet č. 213144913/7500, teda na iný bankový účet. Žalovaný mal na účet úpadcu
poukázať spolu 606.820,- Sk (20.142,73 eura).
Pohľadávku č. III na sumu 3.350,26 eura žalovaný neuznával, pretože neboli predložené žiadne doklady

preukazujúce jej prijatie, pohľadávka vyplývala len z analytickej evidencie.
Pohľadávky č. IV a V v sume 530,07 eura a 78,47 eura žalovaný popieral v celej výške vzhľadom na
zmätočné vedenie evidencie.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnených pohľadávok žalobcom, ktoré sú uplatňované ako
nevratné zálohy a vznikli pred 23.3.2007. Tvrdil, že v danom prípade by išli len o bezdôvodné obohatenie
a nárok bolo potrebné uplatniť v trojročnej premlčacej dobe.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 25.1.2017 č. k. 30Cbi/10/2010-433 tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.381,04 eura s úrokom z omeškania 5% ročne od
10.6.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Na odvolanie strán sporu odvolací súd uznesením zo dňa 14.9.2017 napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zo zrušujúceho uznesenia vyplýva, že odvolací súd
neakceptoval námietku žalovaného, že nárok uplatnený žalobou nie je nárokom na vrátenie pôžičky, ale
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že boli naplnené všetky podmienky podľa §
657 Občianskeho zákonníka pre posúdenie právneho vzťahu ako zmluvy o pôžičke a je bez právneho
významu, že úpadca viedol v účtovníctve poskytnuté platby ako zálohy, nie ako pôžičky. Poukázal

na to, že na základe vzájomnej dohody štatutárov úpadcu Ing. F. C. a Ing. P. Š. boli v účtovníctve
úpadcu vytvorené účty označené ako SC D a SC Z, aby neboli identifikované výbery pre služobné
účely, ale len pre osobné potreby, ktoré sa mali vrátiť na účet úpadcu. Tieto skutočnosti boli preukázané
výpoveďami Ing. Š. a účtovníčky úpadcu O. O., a tiež tým, že služobné cesty boli účtované na účet
č. XXX XXX a v prípade účtov označených ako SC Z a SC D sa účtovalo na účet č. XXX XXX. Z

výpovede Ing. Š., bývalého konateľa úpadcu vyplýva, že vyberal zálohy rovnako ako žalovaný, tieto
však na rozdiel od žalovaného v plnej výške vrátil. Za nesprávne považoval odvolací súd závery
súdu prvej inštancie týkajúce sa zamietnutia žaloby v sume vyplácanej v prospech účtu manželky
žalovaného Ing. H. C., lebo boli vyplácané bez akejkoľvek protihodnoty, keďže ako konateľka vystriedala
žalovaného vo funkcii od 6.2.2007, ale z účtu úpadcu boli na jej účet vyplácané pravidelne mesačne

sumy po 30.000,- Sk (výnimočne 20.000,- Sk) za obdobie od 4.6.2003 do 20.12.2006. Odvolací súd
zdôraznil, že je bez významu, na aký účet boli poukazované platby, ak na ich úhradu dal príkaz
žalovaný ako štatutár. Navyše, ak finančné prostriedky boli poukazované na súkromný účet Ing. H. C.,
na ktorom mal dispozičné právo aj jej manžel, t.j. žalovaný, preto nemožno bez ďalšieho konštatovať,
že neboli vyplácané v prospech účtu disponenta, t.j. žalovaného. Napadnutý rozsudok je podľa záveru

odvolacieho súdu nepreskúmateľný, pretože z neho nevyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
vychádzal len zo súboru I. pohľadávok a neprihliadol na pohľadávky v súboroch II. - V., preto uložil súdu
prvej inštancie povinnosť ustáliť výšku tzv. pôžičky z pohľadávok vo všetkých súboroch, započítať aj
výdavky vyplácané v prospech Ing. H. C. a z tejto celkovej sumy odpočítať žalovaným vrátené zálohy.
Odvolací súd poukázal aj na nesprávne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa úroku z omeškania,

pretože podľa § 46 ods. 1 ZKR sa vyhlásením konkurzu stávajú splatnými všetky nesplatné pohľadávky
a záväzky úpadcu.
Po vrátení veci súd prvej inštancie vychádzal zo skorších výpovedí žalovaného, svedkov O. O. L. E..
P. Š. a vypočul ako svedkyňu Ing. H. C..

4. Návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 a § 164 C. s. p. súd prvej inštancie
zamietol, pretože podanie dovolania proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu nepovažoval za
zákonný dôvod na prerušenie konania.

5. Nárok uplatnený žalobou súd prvej inštancie posúdil podľa § 261 ods. 6 a 9, § 324 ods. 1, § 365 vety

prvej, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 657, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
1 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ZKR) a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky
zo spoločnosti Wagner Slovakia spol. s r.o. ako pôžičky. Vychádzal najmä z výpovede bývalého konateľaa spoločníka úpadcu Ing. Š., ktorý vypovedal, že medzi spoločníkmi úpadcu bola dohoda, že budú si
požičiavať financie zo spoločnosti a ak to bude potrebné, tak ich vrátia. Za nevierohodné považoval
tvrdenie žalovaného, že išlo o zálohy na služobné cesty, pretože spoločníkom poskytnuté peňažné

prostriedky sa viedli na samostatných analytických účtoch, čo potvrdila aj účtovníčka úpadcu. Žalovaný
pritom neuviedol dôvod vrátenia asi 600.000,- Sk spoločnosti.
Námietku premlčania pohľadávky žalobcu vznesenú žalovaný nepovažoval súd prvej inštancie za
dôvodnú. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie
peňažných prostriedkov listom z 28.1.2010 (do 7.2.2010). Súd prvej inštancie uviedol, že splatnosť

pôžičky nastáva aj na základe iných skutočnosti, napr. zo zákona, a to podľa § 46 ZKR, podľa ktorého
nesplatené pohľadávky úpadcu sa od vyhlásenia konkurzu považujú za splatné. To znamená, že
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu uznesením, ktoré bolo publikované 23.11.2009, sa stal
splatným aj záväzok žalovaného. Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania v predmetnej veci
bol podaný 23.3.2010, právo žalobcu sa nemohlo premlčať, a preto žalobcom vznesená námietka
premlčania nároku žalobcu nie je dôvodná.

Ako pôžičky vyhodnotil súd prvej inštancie aj platby na súkromný účet Ing. H. C., ak na ich úhradu dal
príkaz žalovaný ako štatutár.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 37.579,15 eura, ktorá pozostáva z týchto položiek:
Zo súboru pohľadávok I vo výške 20.427,- eura uznal pohľadávky podľa výdavkových pokladničných

dokladov, resp. výpisov z účtu z banky - z 22.2.2002 sumu 7.500,- Sk, z 25.3.2002 sumu 4.500,- Sk, z
30.4.2002sumu25.000,-Sk,z26.9.2002sumu35.000,-Sk,z31.10.2002sumu5.000,-Sk,z19.11.2002
sumu 50.000,- Sk, z 4.12.2002 sumu 50.000,- Sk, z 10.12.2002 sumu 50.000,- Sk, z 13.2.2003 sumu
10.000,- Sk, z 28.2.2003 sumu 10.000,- Sk, z 14.3.2003 sumu 3.150,- Sk, z 30.4.2003 sumu 10.000,-
Sk, z 14.5.2004 sumu 17.500,- Sk, z 21.6.2004 sumu 30.000,- Sk, z 15.7.2004 sumu 5.000,- Sk,

z 20.9.2004 sumu 30.000,- Sk, z 20.10.2004 sumu 30.000,- Sk, z 22.11.2004 sumu 30.000,- Sk, z
20.12.2004 sumu 30.000,- Sk, z 31.12.2006 sumu 25.000; t.j. celkom 457.650,- Sk čo činí 15.191,20
eura. Zvyšné pohľadávky z uvedeného súboru vytvoreného správcom neuznal ako oprávnený nárok
žalobcu z dôvodu, že chýbal podpis príjemcu - žalovaného, a to z 5.9.2003 sumu 17.500,- Sk, z 5.9.2003
sumu 6.000,- Sk, z 18.9.2003 sumu 147.000,- Sk, resp. 2x zahrnutých a účtovaných položiek, a to dňa

14.5.2004 sumu 17.500,- Sk a dňa 21.6.2004 30.000,- Sk (totožné fotokópie v spise).
Zo súboru pohľadávok II vo výške 26.989,17 eura súd prvej inštancie uznal pohľadávky podľa
výdavkových pokladničných dokladov, resp. výpisov z účtu z banky z 4.6.2003 sumu 10.000,- Sk, z
31.7.2003 sumu 50.000,- Sk, z 27.12.2003 suma 20.000,- Sk, z 4.8.2004 suma 30.000,- Sk, z 31.8.2004
sumu 244.516,- Sk, z 3.9.2004 suma 20.000,- Sk, z 30.9.2004 sumu 45.882,- Sk, z 3.11.2004 sumu

100.000,- Sk, z 26.1.2005 suma 30.000,- Sk, z 21.2.2005 suma 30.000,- Sk, z 16.3.2005 sumu 2.500,-
Sk, z 16.3.2005 sumu 7.000,- Sk, z 21.3.2005 suma 30.000,- Sk, z 20.4.2005 suma 30.000,- Sk, z
20.5.2005suma30.000,-Sk,z20.6.2005suma30.000,-Sk,z26.8.2005suma30.000,-Sk,z24.10.2005
suma 30.000,- Sk, z 30.11.2005 suma 30.000,- Sk, z 20.12.2005 suma 30.000,- Sk, z 20.1.2006 suma
30.000,- Sk, z 20.2.2006 suma 30.000,- Sk, z 20.3.2006 suma 30.000,- Sk, z 20.4.2006 suma 30.000,-

Sk, z 22.5.2006 suma 30.000,- Sk, z 20.6.2006 suma 30.000,- Sk, z 20.7.2006 suma 30.000,- Sk,
z 21.8.2006 suma 30.000,- Sk, z 20.9.2006 suma 30.000,- Sk, z 24.10.2006 suma 30.000,- Sk, z
20.11.2006 suma 30.000,- Sk, z 20.12.2006 suma 30.000,- Sk, z 22.12.2006 sumu 20.000,- Sk, z
22.1.2007 suma 30.000,- Sk, z 26.2.2007 suma 30.000,- Sk, z 4.4.2007 suma 30.000,- Sk, t.j. celkom
1.299.898,- Sk/43.148,71 eur. Žalovaný vrátil dňa 28.10.2004 sumu 197.003 Sk, dňa 15.11.2004 sumu

197.003,- Sk, dňa 6.12.2004 sumu 197.005,- Sk, dňa 31.12.2008 sumu 15.811,- Sk, t. j. 606.822,-
Sk/20.142,80 eura. Zvyšné pohľadávky z uvedeného súboru vytvoreného správcom súd prvej inštancie
neuznal ako oprávnený nárok žalobcu z dôvodu chýbajúceho podpisu príjemcu - žalovaného, a to na
dokladoch z 31.8.2003 na sumu 70.000,- Sk a z 5.9.2003 na sumu 50.000,- Sk.
Pohľadávky v súbore III vo výške 3.350,26 eura súd prvej inštancie neuznal, lebo nárok žalobca

preukazoval len analytickou evidenciou bez bližšej špecifikácie jednotlivých platieb.
Pohľadávky v súbore IV vo výške 530,07 eura súd prvej inštancie neuznal, pretože doklad o vyplatení
sumy 765,65 eura dňa 30.1.2006 sa v spise nenachádzal. Žalovaný však preukázateľne vrátil úpadcovi
dňa 10.10.2006 sumu 49,69 eura, dňa 13.10.2006 sumu 36,15 eura, dňa 13.10.2006 sumu 21,- eur, dňa
13.10.2006 sumu 203,02 eura, dňa 13.10.2006 sumu 187,25 eura, dňa 13.10.2006 sumu 27,33 eura,

čo činí v prospech žalobcu celkom sumu 241,21 eura.
Pohľadávky v súbore č. V vo výške 78,47 eura súd prvej inštancie neuznal pre chýbajúci podpis
žalovaného na výdavkových pokladničných dokladoch. Vzhľadom na to, že podľa žalobcu (správcu)žalovaný vrátil dňa 31.5.2006 sumu 20.800,99 Sk, dňa 31.3.2006 sumu 4.026,95 Sk a dňa 31.12.2008
sumu 1.055,48 Sk, spolu 25 883,42 Sk/859,17 eur, ide o sumu v prospech žalovaného.
Po spočítaní všetkých súborov č. I až V poskytnutých pôžičiek žalovanému vo výške 59.105,56 eura

(15.191,20 eura + 43.148,71 eura + 765,65 eura) a odrátaní vrátenej sumy 21.526,41 eura (20.142,80
eura + 524,44 eura + 859,17 eura) súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nevrátil úpadcovi sumu
37.579,15 eura a na zaplatenie tejto sumy žalovaného zaviazal.

7.Nariadenéznalecké dokazovanie napravosťpodpisovžalovanéhonaúčtovnýchdokladochsúdprvej

inštancie zrušil pre neposkytnutie súčinnosti znalcovi žalovaným a následne odmietol vykonať takýto
dôkaz navrhnutý žalovaným na poslednom pojednávaní s poukazom na skoršie nekonanie žalovaného
a tiež z dôvodu, že žalovaný mal dostatok času dať si vypracovať súkromný znalecký posudok. Odmietol
tiež vykonať výsluch Ing. H. C., pretože táto už bola skôr v konaní vypočutá.
Z prisúdenej sumy priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úrok z omeškania podľa obchodnoprávnych
predpisov vo výške 9 % ročne od 8.2.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti istiny s príslušenstvom

žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p., t.j. podľa pomeru úspechu
strán sporu (73 % k 27 %) a úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
46 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu.

10. Žalobca odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
a výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že

zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 51.375,50 eura s 9 % úrokom z omeškania od 8.2.2010
do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1
písm. f/ C. s. p. Uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu nad sumu 37.579,15 eura preto, že na
predloženýchdokladoch(pohľadávkysúboruI,IIaV)niejepodpis žalovaného,pričomsanevysporiadal
soskutočnosťami,ktorévyplynulizvýpovedísvedkov-účtovníčkyspoločnostip.O.aspoločníkaúpadcu

Ing. Š. o okolnostiach poskytovania pôžičiek. Obaja potvrdili, že peňažné prostriedky boli reálne - na
ruku z pokladne vyplácané účtovníčkou spoločnosti aj bez podpisu účtovného dokladu. O vierohodnosti
tohto tvrdenia svedčí aj výpoveď spoločníka úpadcu Ing. Š., ktorý uviedol, že vyberal presne rovnaké
čiastky v totožnom období ako žalovaný. Zdôraznil, že pôžička je reálny kontrakt a absencia podpisu
nemá žiadny vplyv na perfektnosť právneho úkonu.

Druhýmdôvodomzamietnutiažalobyvprevyšujúcejčasti(bod45rozsudku)boloodpočítaniežalovaným
vrátenej sumy 606.822,- Sk/20.142,73 eura. Žalobca potvrdil, že žalovaný uvedenú sumu spoločnosti
vrátil, zastával však názor, že boli nesprávne odpočítané, pretože pohľadávky v uvedenej výške
(606.822,- Sk) netvoria predmet tohto konania, keď správkyňa nežiadala v konaní ich vrátenie, pretože
boli preukázateľne vrátené pred podaním návrhu vo veci.

Ďalej žalobca poukázal na nesprávny výpočet v bode 49, na základe ktorého súd prvej inštancie dospel
k sume 59.105,56 eura, pričom suma pôžičiek v tejto výške nebola predmetom konania.
Žalobca namietal aj správnosť výroku o náhrade trov konania a vzhľadom na dôvody odvolania žiadal
priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
e/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol
a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predovšetkým nesúhlasil s posúdením
nároku žalobcu proti žalovanému ako nároku na vrátenie pôžičiek bez dohody o čase plnenia. Zdôraznil,
že nikdy nemal vôľu uzavrieť s úpadcom zmluvu o pôžičke, ani ju neuzavrel, a preto pre nedostatok

vôle na jeho strane nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu takejto zmluvy a spoločnosť nikdy o pôžičkách
spoločníkom ani neúčtovala. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, na základe čoho
vyhodnotil iba pohľadávku proti žalovanému ako pôžičku, kým ostatné pohľadávky spoločnosti, ktoré
účtovala ako zálohy pre zamestnancov, naďalej považoval za zálohy zamestnancom a nie za pôžičky.
Poukázal na to, že zálohové platy zamestnancom spoločnosť účtovala na analytickom účte 335 a

následne na podúčtoch vedených na mená jednotlivých zamestnancov - Ing. C. 335 401, Ing. Š.
335 331, Ing. C.U. 335 402, Ing. Š. 335 302 a pod. Žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie
vychádzal výlučne z výpovede P. Š., ktorú však považoval za účelovú, pretože žalobca N. V. je len
nastrčenou figúrkou, aby v konaní nevystupoval samotný P.. Š., ktorý z pozadia konanie ovplyvňuje amá majetkový záujem na výsledku sporu. O tom podľa žalovaného svedčí vopred pripravená výpoveď
svedka Š., a to z dôvodov, ktoré neuviedla ani správkyňa (o pôžičkách namiesto záloh, o vyberaní peňazí
na súkromné účely namiesto plnenia záväzkov spoločnosti a i.); s Ing. Š. boli spoločníkmi úpadcu,

nerozišli sa v dobrom a po odchode žalovaného zo spoločnosti táto upadla a dostala sa do konkurzu;
poukázal na to, že svedok Š.Á. disponoval a disponuje s dokladmi úpadcu a jeho personálne prepojenej
spoločnosti Wagner Transport, s.r.o. a sám z vlastnej iniciatívy predkladal doklady na požiadanie
správkyne; prepojenie medzi žalobcom a svedkom Š. videl žalovaný aj v tom, že k odvolaniu vo veci
pripojil žalobca súvahu úpadcu k 31.12.2007, ktorú mohol mať práve od Ing. Š.; Žalovaný tvrdil, že

svedokŠlárkoažalobcaTiborV.sapoznajú,pretožesavroku2012zúčastniliobchodnejverejnejsúťaže
organizovanejKošickýmsamosprávnymkrajom;tiežpoukázalnato,žežalobcajezastúpenýadvokátom
JUDr. Michalom Michalovčíkom, ktorý v minulosti pôsobil v advokátskej kancelárii Illeš, Šimčák, Bröstl a
doteraz s ňou spolupracuje, pričom táto advokátska kancelária zastupovala Ing. Š. v konkurznom konaní
úpadcu Wagner Slovakia, spol. s r.o. a tiež aj spoločnosť patriacu Ing. Š. NAMAT PLUS, s.r.o. Košice;
poukázal na to, že advokát žalobcu JUDr. Michalovčík predložil na pojednávaní pomocnú tabuľku s

výpočtom údajnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému, na ktorom ručne písané poznámky žalovaný
identifikoval ako rukopis svedka Š.. Žalovaný zdôraznil, že s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie
nevyporiadal. Zotrval na tvrdení, že prevzal v účtovníctve úpadcu vedené peňažné prostriedky, išlo však
o zálohy určené na výdavky súvisiace s činnosťou spoločnosti a tieto peňažné prostriedky vždy riadne
vyúčtoval a nespotrebované zálohy vrátil do pokladne spoločnosti.

Ďalej žalovaný namietal výšku priznaného nároku žalobcu v napadnutom rozsudku, pretože na
dokladoch evidentne nie je podpis žalovaného ako príjemcu, a to na príjmovom pokladničnom doklade
č. 10 (čl. 37) zo dňa 31.12.2006 na sumu 25.000,- Sk, č. 15 (čl. 50) zo dňa 27.12.2003 na sumu 20.000,-
Sk, č. 17 (čl. 54) zo dňa 30.9.2004 na sumu 45.882,- Sk, č. 18 (čl. 80) z 22.12.2006 na sumu 20.000,-
Sk a doklad č. 16 (čl. 52) z 31.8.2004 na sumu 244.516,- Sk žalobca predložil len v kópii. Teoreticky

podľa žalovaného by mu mohol vzniknúť vzhľadom na uvedené záväzok v celkovej výške 355.398,- Sk,
t. j. 11.797,05 eura.
Žalovaný poprel, že by platby zasielané na účet Ing. H. C. mali byť platbami určenými na jeho súkromné
účely, pretože Ing. H.. C. pracovala v rozhodnom období pre úpadcu ako aj pre spoločnosť Wagner
Transpor, s.r.o., v ktorej bola od jej vzniku do zániku spoločníčkou a konateľkou. Spoločnosti úzko

spolupracovali, a preto žalovaný navrhol vyžiadať si účtovníctvo spoločnosti Wagner Slovakia, spol. s r.
o. a úpadcu, z ktorého by bolo zrejmé, že v dňoch, kedy úpadca zaslal platby na účet Ing. H.. C., táto
peňažné prostriedky použila na úhradu záväzkov oboch spoločností. K odvolaniu pripojil doklady, ktoré
sa Ing. C. podarilo nájsť u seba a podľa ktorých vykonala úhrady pre uvedené spoločnosti, resp. peňažné
prostriedky poukázané Ing. H. C. prijala spoločnosť Wagner Transport, s.r.o., resp. úpadca ako dotáciu

pokladne. Vyžiadaním účtovníctva oboch spoločností by sa podľa žalobcu preukázala pravdivosť jeho
tvrdení a účelové klamstvo svedka Š., zamietnutím vykonania tohto dôkazu bolo žalovanému upreté
právo na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný dal príkaz na
vykonanie platieb na účet Ing. H. C., poukázal na to, že od 18.1.2007 nebol konateľom spoločnosti,
a preto platby z 22.1.2007, 26.2.2007 a 4.4.2007 po 30.000,- Sk nemožno započítať do celkovej

pohľadávky žalobcu proti žalovanému.
Žalovaný namietal pravdivosť tvrdenia súdu prvej inštancie, že znalecké dokazovanie bolo zrušené
pre neposkytnutie súčinnosti znalcovi zo strany žalovaného, pretože súdu dňa 22.12.2015 oznámil,
že nedisponuje písomnosťami so svojimi podpismi, navrhol však na porovnanie podpisy obsiahnuté v
súdnom spise, na plnomocenstve, v zbierke listín obchodného registra, k originálom ktorých však nemá

prístup ani pre prípad vypracovania súkromného znaleckého posudku. Zamietnutie vykonania tohto
dôkazu súdom prvej inštancie považoval žalovaný za porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný podal odvolanie proti
rozsudku v celom rozsahu, pričom odvolanie proti výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nijako neodôvodnil. Ide o výrok, ktorý je v prospech žalovaného, a
preto nie je splnená podmienka prípustnosti odvolania žalovaným podľa § 359 C. s. p. Žalobca zastával
názor, že dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní rekapitulujú jeho zdôvodnenia a postoje uvádzané
v konaní a nie sú spôsobilé k zmene záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v
zrušujúcom uznesení zo dňa 14.9.2017, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Tvrdenia žalovaného

o účelovosti celého konania a konšpiračnej prepojenosti strán, svedkov, advokátov a pod. považoval
žalobca za vyfabulované, nemajúce žiaden reálny základ, nepodložené a nič nepreukazujúce. Mal za
to, že nie sú naplnené žalovaným uplatnené odvolacie dôvody a v súvislosti s predloženými dôkazmi
ani dôvody podľa § 366 C. s. p. pre predkladanie novôt v odvolacom konaní.13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s tým, aby boli uznané ako oprávnené
nároky žalobcu aj pohľadávky podložené dokladmi, na ktorých chýbal jeho podpis, a to len na základe

svedeckej výpovede Ing. P. Š., pretože ju považoval za účelovú a nedôveryhodnú a súd by na ňu
nemal prihliadať. Svedkyňa O. sa ku konkrétnym dokladom nevedela vyjadriť. Žalovaný poprel, že by
prevzal peňažné prostriedky od spoločnosti bez toho, aby podpísal príjmový doklad. Pokiaľ svedok Š.
tvrdil, že tiež vyberal rovnaké sumy z pokladne spoločnosti ako žalovaný, toto tvrdenie nebolo doložené
žiadnymi písomnými dokladmi. Žalovaný zdôraznil, že žiadnu pôžičku od úpadcu neprevzal, prejav vôle

žalovaného smeroval k prevzatiu zálohy peňažných prostriedkov na úhradu výdavkov spoločnosti a ich
následné vyúčtovanie so spoločnosťou. Poukázal tiež na to, že účtovníctvo úpadcu vykazovalo závažné
nedostatky, nepresnosti, doklady boli zmätočné alebo neboli vôbec, resp. správne zaúčtované.

14.Odvolacísúdprejednalodvolaniastránsporupodľa§379a§380 C.s.p.beznariadeniaodvolacieho
pojednávania,pretoženejdeoodvolania,naprejednaniektorýchjepotrebnépodľa §385C.s.p.nariadiť

odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Z dôvodov podaného
odvolania však nepochybne vyplýva, že jeho odvolanie smeruje len proti výroku, ktorým mu bolo
rozsudkom uložené zaplatiť žalobcovi 37.579,15 eura s prísl. a proti výroku o trovách konania. Výrok o

zamietnutí žaloby žalovaný spochybnil iba v tom, že sa nemal týkať len sumy prevyšujúcej 37.579,15
eura, ale celého žalobcom uplatneného nároku, čo vyplýva z jeho návrhu na rozhodnutie v odvolacom
konaní, v ktorom žiadal „... aby o tomto odvolaní rozhodol, že napadnutý rozsudok zmení - žalobu
zamietne ...“

15. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.), aj keď
chybou v počítaní dospel súd prvej inštancie k nesprávnej výške sumy povinnosti žalovaného.

16. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/

C. s. p., žalobca písm. f/. Odvolací súd zastáva názor, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav
aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim

procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky,
musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa
túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, z ktorých
vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké závery z nich vyvodil.

17. K odvolacím námietkam strán sporu odvolací súd udáva:

18. Pokiaľ žalobca namietal dôvodnosť zamietnutia žaloby nad sumu 37 579,15 eura s prísl., pretože
súd prvej inštancie nevzal do úvahy výpovede svedkov spoločníka úpadcu Ing. Š. a účtovníčky O.

O., ktorí tvrdili, že žalovanému boli vyplatené v účtovných dokladoch uvádzané sumy v hotovosti
z pokladne, odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie za správny, pretože prevzatie týchto
súm žalovaný poprel, svojim podpisom nepotvrdil a žalobca iným spôsobom nepreukázal, že skutočne
peňažné prostriedky žalovanému vyplatil.
Súd prvej inštancie tiež dôvodne odpočítal žalovaným spoločnosti vrátenú sumu 606.822,- Sk/20.142,73

eura, pretože žalovaný netvrdil a nepreukazoval na aké iné pohľadávky spoločnosti proti nemu bola
alebo mala byť táto vrátená suma započítaná a neuviedol ani iný dôvod, pre ktorý túto sumu spoločnosti
vrátil.

19. K odvolacej námietke žalovaného, že sumy evidované na účte 335 boli mu poskytované ako zálohy

nacestovnévýdavky,príp.výdavkysúvisiacesozabezpečovanímčinnostíspoločnostianejdeopôžičky,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nielen výpoveď Ing. Š. a p. O.. O.,
ale aj žalobcom predložené listinné dôkazy preukazujú, že žalovanému vyplácané peňažné prostriedky
boli účtované na samostatných analytických účtoch, iných ako skutočne poskytnuté zálohy na pracovnécesty, s osobitným označením. Dohode spoločníkov úpadcu takomto „vyberaní“ hotovosti zo spoločnosti
a následnom vrátení v prípade potreby svedčí aj to, že žalovaný vrátil spoločnosti sumu 606.822,-
Sk/20.142,73 eura, pričom v konaní neuviedol dôvody, pre ktoré tak urobil.

20. Tvrdenie žalovaného, že na dokladoch č. 10 (čl.37), č. 15 (čl. 50), č. 17 (čl. 54) a č. 18 (čl. 80) nie sú
jeho podpisy, je novou skutočnosťou, pretože v konaní absenciu jeho podpisu tvrdil na iných dokladoch,
na zistenie pravosti podpisu na ktorých súd prvej inštancie aj pôvodne nariadil znalecké dokazovanie.
Na toto tvrdenie preto odvolací súd neprihliadal.

21. Odvolací súd k námietke žalovaného, že platby poukazované úpadcom na účet Ing. H. C. mali
slúžiť na úhradu záväzkov úpadcu a personálne prepojenej spoločnosti Wagner Transport, s.r.o., čo
preukazoval dokladmi pripojenými k odvolaniu, udáva, že doklady sú novou skutočnou v odvolacom
konaní, pričom žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré ich nemohol predložiť už v konaní pred súdom
prvej inštancie, a preto na ne nemohol v odvolacom konaní prihliadať.

Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že platby na účet Ing. H. C. v januári, februári a apríli 2007 nemožno
započítať do celkovej pohľadávky žalobcu, pretože od 18.1.2007 žalovaný už nebol konateľom úpadcu,
a teda nemohol dať príkaz na vykonanie týchto úhrad. Je však nesporné, že žalovaný bol disponentom
tohto účtu a v konaní nebol preukázaný právny dôvod úhrad vykonaných v prospech Ing. H. C.Á.
spoločnosťou Wagner Slovakia, spol. s r. o.

22. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nevykonania navrhovaného
znaleckého dokazovania, keďže v odvolaní nespochybňoval podpisy na dokladoch nachádzajúcich sa
v súdnom spise na čl. 13, 15, 17 - 20, 46, ktoré mali byť podľa uznesenia o nariadení znaleckého
dokazovania zo dňa 12.6.2015 č. k. 30Cbi/10/2010-386 predmetom posudzovania znalca. Predmetom

znaleckého dokazovania mal byť aj doklad na čl. 52, pri ktorom však v odvolaní žalovaný namietal len
to, že žalobca nepredložil originál dokladu, teda nespochybňoval svoj podpis. Keďže ani sám žalovaný
v odvolaní nespochybnil svoj podpis na dokladoch, pravosť ktorých mala byť predmetom znaleckého
posudzovania, nevykonaním tohto dôkazu nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

23. Súd prvej inštancie však chybou v počítaní nesprávne stanovil povinnosť žalovaného plniť žalobcovi.

Súbor pohľadávok I
22.2.2002 - 7.500,- Sk - doklad V-00080/záloha SC D - čl. 13 - podpísaný príjemcom
30.4.2002 - 25.000,- Sk - doklad V-00154/záloha SC D - čl. 15 - podpísaný príjemcom

31.10.2002 - 5.000,- Sk - doklad V-00333/záloha SC D - čl. 17- podpísaný príjemcom
19.11.2002 - 50.000,- Sk - doklad V-00345/záloha SC D - čl. 18 - podpis na prílohe
4.12.2002 - 50.000,- Sk - doklad V-00363/záloha SC D - čl. 19 - podpísaný príjemcom
10.12.2002 - 50.000,- Sk - doklad V-00367/záloha SC D - čl. 20 - podpísaný príjemcom
13.2.2003 - 10.000,- Sk - doklad 001-010021 z účtu SC D -čl. 21 podpis príjemcu na VPD

28.2.2003 - 10.000.- Sk - doklad 001-010044-účel platby záloha SC D - čl. 22 - podp.
14.3.2003 - 3.150,- Sk - doklad 001-010058-účel platby záloha SC D - čl. 23 - podp.
30.4.2003 - 10.000,- Sk - doklad 001-010087-účel platby záloha SC D - čl.24 - podp.
5.9.2003 - 17.500,- Sk - doklad 001-010189-účel záloha SC D-čl. 27 bez podpisu príjemcu
5.9.2003 - 6.000,- Sk - doklad 001-010190-účel záloha SC D-čl. 28 bez podpisu príjemcu

18.9.2003 - 147.000,- Sk - doklad 001-010200-účel záloha SC D-čl. 29 bez podpisu príjemcu
14.5.2004 - 17.500,- Sk - doklad 001-0102089-účel záloha SC D-čl.25 - podpis príjemcu
15.7.2004 - 5.000,- Sk - doklad 001-010153-účel záloha SC D - čl. 32 - podpis príjemcu
trvalé príkazy pre Ing. H. C. - výpisy z účtu č. 13512793/7500:
21.6.2004 - 30.000,- Sk - doklad č. 2004/102 -- čl. 26+ čl. 31

20.9.2004 - 30.000,- Sk - doklad č. 2004/157 -- čl. 33
20.10.2004 - 30.000,- Sk - doklad č. 2004/179 - čl. 34
22.11.2004 - 30.000,- Sk - doklad č. 2004/202 - čl. 35
20.12.2004 - 30.000,- Sk - doklad č. 2004/2018 - čl. 36
31.12.2009 - 25.000,- Sk - D 001-010556/účel záloha SC D Ing. C.-čl. 37 - podpis príjemcu

19.10.2007 - 26.750,- Sk - D 001-010436/účel záloha SCD - bez podpisu príjemcu

spolu 22 položiek v sume 615.400,- Sk = 20.427,53 euraSúd prvej inštancie uznal 20 položiek v sume 457.650,- Sk = 15.191,20 eura.
Túto sumu uznal nesprávne, pretože do nej započítal aj sumu 4.500,- Sk z 25.3.2002 a 35.000,- Sk z
26.9.2002 podľa dokladov na čl. 14 a 16, ktorých zaplatenie žalobca v žalobe nežiadal.

Súd prvej inštancie neuznal štyri položky, a to 17.500,- Sk + 6.000,- Sk + 147.000,- Sk + 26.750,- Sk
= 197.250,- Sk/6.547,50 eura
Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu vo vzťahu k súboru pohľadávok I je dôvodný vo výške 418.150,-
Sk /13.880,03 eura.

Súbor pohľadávok II
4.6.2003 - 10.000,- Sk - D 001-010113/účel záloha SCZ - čl. 46 - podpis príjemcu
31.7.2003 -50.000,- Sk - D 001-010158/účel záloha SCZ - čl. 47 - podpis príjemcu
31.8.2003 - 70.000,- Sk - D 001-010183/účel záloha SCZ - čl. 48 - bez podpisu príjemcu
5.9.2003 - 50.000,- Sk - D 001-010186/účel záloha SCZ - čl. 49 - bez podpisu príjemcu
27.12.2003 - 20.000,- Sk - D 001-010264/účel záloha SCZ - čl. 50 - podpis príjemcu

4.8.2004 - 30.000,- Sk - výpis z účtu č. 01140412001/1111-0008/0001 - čl. 51 pre Ing. H. C.
31.8.2004 - 244 516,- Sk - D 001-010194/účel záloha SCZ - čl. 51 - podpis príjemcu
3.9.2004 - 20.000,- Sk - výpis z účtu č. 01140412001/1111-0009/0001 - čl. 53 pre Ing. H. C.
30.9.2004 - 45.882,- Sk - D 001-010228/účel záloha Ing. C.-čl.54- podpis príjemcu
3.11.2004 - 100.000,- Sk - bezhotovostný prevod z účtu 13512793/7500-2004/190 - čl. 55 pre Ing. C.

- na účet č. 213144913/7500
16.3.2005 - 2.500,- Sk - doklad 001-010081/účel záloha SCZ - čl. 58 - podpis príjemcu
16.3.2005 - 7.000,- Sk - doklad 001-010082/účel záloha SCZ - čl. 59 - podpis príjemcu
trvalé príkazy pre Ing. H. C. - výpisy z účtu č. 13512793/7500 24 x po 30.000,- Sk na čl. 56, 57, čl. 60
- 63 a 65 - 79

26.1.2005, 21.2.2005, 21.3.2005, 20.4.2005, 20.5.2005, 20.6.2015, 24.10.2005, 30.11.2005,
20.12.2005,
20.1.2006, 20.2.2006, 20.3.2006, 20.4.2006, 22.5.2006, 20.6.2006, 20.7.2006, 21.8.2006, 20.9.2006,
24.10.2006, 20.11.2006, 20.12.2006,
22.1.2007, 26.2.2007, 4.4.2007

26.8.2005 - 30 000,- Sk - výpis z účtu č. 01140412001/1111-0009/0001 - čl. 64 pre Ing. H. C.
22.12.2006 - 20.000,- Sk - doklad 001-010551/účel zál. SCZ Ing. C.-čl. 80-podpis príjemcu

Žalovaný vrátil sumu 606.822,10 Sk:
28.10.2004 - 197.003,- Sk - D č. 001-020119 - čl. 84

15.11.2004 - 197.003,- Sk - D č. 001-020131 - čl. 85
6.12.2004 - 197.005,- Sk - D č. 001-020146 - čl. 86
31.12.2008 - 15.811,10 Sk/524,83 eura - D č. 001-020146 - čl. 87

Celkom poskytnutá suma - 1.419 898,- Sk

žalovaným vrátená suma - 606.822,10 Sk/20.142,80 eura
nevrátený zostatok - 813.075,90 Sk = 26.989,17 eura

Z celkovej žalobou uplatnenej sumy pohľadávok v súbore II vo výške 1.419.898,- Sk súd prvej inštancie
uznal ako dôvodnú sumu 1.299.898,- Sk, t. j. 43.148,70 eura (neuznal 120.000,- Sk) a po žalobcom

odrátanívrátenejsumyvovýške606.822,10Sk/20.142,80eurajenárokžalobcuvtomtosúboredôvodný
v sume 693.075,90 Sk, t. j. 23.005,90 eura.

Súbor pohľadávok III
Žalobca žiadal priznať sumu 3.350,26 eura. Súd prvej inštancie dôvodne neuznal tento nárok, pretože

vyplýval len z evidencie analytického účtu bez bližšej špecifikácie jednotlivých platieb.
Súbor pohľadávok IV
Žalobca žiadal priznať sumu 530,07 eura, pričom vychádzal z dokladov zo dňa
30.1.2006 - 765,65 eura - doklad 072/1 - záloha - Ing. C. - čl. 107 - podpis príjemcu
20.11.2006 - 161,52 eura a 127,34 eura - doklad výpis z účtu č. 01140412001/1111 č. 011/00001

- čl. 108,
podľa ktorých mal byť žalovanému poskytnutá suma celkom 1.054,51 eura. Z predloženého výpisu z
účtu však pohľadávky proti žalovanému v sume 161,52 eura a 127,34 eura nevyplývajú a žalobca ich
nešpecifikoval, preto tieto sumy okresný súd neuznal.Za dôvodne uplatnenú preto považoval len sumu 765,65 eura, od ktorej odpočítal žalovaným vykonané
úhrady spoločnosti v sume 524,44 eura (49,69 eura + 36,15 eura + 21,- eura + 203,02 eura + 187,25
eura + 27,33 eura - čl. 106 - 114) s tým, že dôvodný je nárok žalobcu v sume 241,21 eura.

Súbor pohľadávok V
Žalovaný žiadal priznať sumu 78,47 eura na základe dokladov zo dňa
8.3.2006 - 13.203,13 Sk - doklad 074/2 - záloha - čl. 119 - bez podpisu príjemcu
9.3.2006 - 874,40 Sk - doklad 074/4 - záloha - čl. 120 - bez podpisu príjemcu

10.3.2006 - 1.254,63 Sk - doklad 074/6 - záloha - čl. 121 - bez podpisu príjemcu
11.3.2006 - 2.915,52 Sk - doklad 074/08 - záloha - čl. 122 - bez podpisu príjemcu
17.5.2007 - 2.954,17 Sk - výpis z účtu č. 01140412001/1111 č. 061/21 - nedoložil
spolu vo výške 31.201,85 Sk, dôvodnosť nároku žalobcu v tejto výške neuznal, pretože na dokladoch
nebol podpis žalovaného, resp. doklady o výplate sumy žalobca nedoložil.
Prihliadol však na tvrdenie žalobcu, že žalovaný spoločnosti vrátil sumy 20.800,99 Sk + 4.026,95 Sk +

1.055,48 Sk (čl. 123 - 125). Nesprávne však nevzal do úvahy tvrdenie žalobcu, že žalovaný vrátil aj
sumu 2.954,17 Sk, pretože žalobca o tom nedoložil doklad, keďže aj o túto sumu žalobca ponížil svoju
pohľadávku proti žalovanému a žalovaný vrátenie uvedenej sumy nespochybnil, preto je nesporné, že
ju vrátil.
Žalovaný spolu vrátil 28.837,59 Sk, t. j. 957,23 eura, celá táto suma je v prospech žalovaného.

Zhrnutie pohľadávok
P I - dôvodný nárok vo výške 418.150,- Sk = 13.880,03 eura
P II - dôvodný nárok vo výške 693.075,90 Sk = 23.005,90 eura
P III - nedôvodný nárok 0

P IV - dôvodný nárok vo výške 241,21 eura
spolu 37.127,14 eura
P V - vrátené zálohy žalovaným - 957,23 eura
istina 36.169,91 eura
Rozdiel je v nesprávnom výpočte súboru pohľadávok I a nezohľadnení vykonanej úhrady žalovaným v

súbore pohľadávok V.
24. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zrušenie napadnutého
rozsudku, odvolací súd podľa § 388 napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby odvolací súd zmenil len preto, aby bolo

nepochybné v akom rozsahu bola žaloba zamietnutá.

25. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, preto v súlade s ustanovením § 396 ods. 2 C. s. p.
rozhodol o trovách celého konania, t. j. prvostupňového aj odvolacieho konania podľa pomeru úspechu
strán v spore (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.).

Vychádzajúc zo žalobcom uplatneného nároku a súdom priznanej sumy je úspech žalobcu vo výške
70,4% a po odrátaní úspechu žalovaného v rozsahu 29,6% odvolací súd priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,8%.

26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).