Uznesenie – Neodstránitelné podmienky konania ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/147/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200467
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7020200467.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča,
PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: S. J.,
nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom T..H..J. Č..X, XXX XX D. D., toho času Ú., N. - XX, so sídlom D. X,
XXX XX J. - Š., proti žalovanému: ÚVTOS, PS - 28, so sídlom Budovateľská 1, 040 15 Košice - Šaca, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2336446-5-DT, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.06.2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2020 sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2336446-5-DT, ktorým mu bol uložený disciplinárny trest. Vo

svojom podaní žalobca uviedol, že napriek opakovanej žiadosti o doručenie rozhodnutia č. 2336446-5-
DT mu orgán ÚVTOS odmietol predmetné rozhodnutie vydať. Z toho dôvodu ani nevie prečo a za čo
bol vlastne potrestaný, čo považuje za rozporné s právami zaručenými zákonom. Vychádzajúc z obsahu
podania, správny súd za účelom získania napadnutého rozhodnutia požiadal výzvou zo dňa 28.01.2021
ÚVTOS, PS-28, Košice- Šaca o predloženie administratívneho spisu tykajúceho sa prejednávanej veci.

2. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého bolo aj napadnuté rozhodnutie, správny
súd zistil, že žalobca bol uznaným za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože porušil
povinnosť plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru podľa § 39 písm. b) zákona č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „o VTOS“), za
čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) o VTOS, a to celodenné umiestnenie
do uzavretého oddielu na dobu 10 dní.

3. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

4. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy,

nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy,
ktorých preskúmavanie vylučuje osobitný predpis.

5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť.

6. Podľa § 52 ods. 2 o VTOS disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie
povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadkuodsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré ma znaky priestupku podľa osobitného
predpisu.

7. Podľa § 97a ods. 2 o VTOS všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konanie
o disciplinárnom previnení.

8. Podľa § 97n ods. 1 o VTOS rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o
uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení

disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. „o priestupkoch“( ďalej len „ZoP“) priestupkom je zavinené
konanie,ktoréporušujealeboohrozujezáujemspoločnostiajezapriestupokvýslovneoznačenévtomto
zákone alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych
predpisov, alebo o trestný čin.

10. Po preštudovaní pripojeného administratívneho spisu a taktiež v súlade s vyššie uvedenými
a citovanými zákonnými ustanoveniami musí správny súd konštatovať, že napadnuté rozhodnutie
nepodlieha prieskumnej právomoci správneho súdu. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca a za ktoré mu
bol uložený disciplinárny trest, nenapĺňa znaky priestupku tak, ako to vyžaduje zákon. Na objasnenie

a sankcionovanie priestupku sa vyžaduje, aby boli obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky
skutkovej podstaty priestupku (t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka), zavineným
konaním musí dôjsť k ohrozeniu a porušeniu záujmu spoločnosti a zavinené konanie musí byť ako
priestupok vyslovene označené v zákone. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca sa
ako osoba vo výkone trestu odňatia slobody, t.j. odsúdený dopustil len disciplinárneho previnenia,

ktorým porušil povinnosť uloženú mu zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Správne uviedol
žalovaný vo svojom vyjadrení, že žalobca opomenul, že vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia o
uložení disciplinárneho trestu je osobitným zákonom stanovený iný postup, ktorý umožňuje preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, nie prostredníctvom súdu, ale prokurátora.
Práveprokurátorjetouosobou,ktorávykonávadozornaddodržiavanímzákonovaostatnýchvšeobecne

záväzných právnych predpisov vo výkone trestu odňatia slobody. Záverom správny súd konštatuje,
že nedostatok prieskumnej právomoci spôsobuje takú vadu konania, ktorú súd nemôže s využitím
existujúcich procesných možností odstrániť a preto musí žalobu ako neprípustnú odmietnuť.

11. Podľa § 98 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. S ohľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Košiciach odmietol žalobu na základe § 98 ods. 1 písm.
g) SSP, keďže žaloba je neprípustná.

13. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.