Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 2, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200471
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8619200471.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: HK LOAN Sp. z o.o.,
Mickiewicza 18/6, Katowice 40-092, Poľská republika, IČO: 24 30 831, právne zastúpený: JUDr. Jozef
Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 42088461, proti žalovanému: INŽINIERING PLUS
s.r.o., 094 09 Majerovce 120, IČO: 45 986 622, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Lukáš

Michaľov, s.r.o., Thurzova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 290 514, o návrhu
na čiastočne zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Cb/24/2019-387 zo dňa 16.11.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVranovnadTopľou(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímrozhodol,cit.:

„Návrh žalovaného na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým,
že žalovaný sa písomným podaním doručeným tunajšieho súdu dňa 12.10.2020 domáhal, aby súd
čiastočne zrušil zabezpečovacie opatrenie, prostredníctvom ktorého bolo zriadené záložné právo na

všetky nehnuteľnosti v intenciách výroku uznesenia z 10.01.2020, s výnimkou ponechania zriadeného
záložného práva na nehnuteľnostiach, administratívnej budove (stojacej na parcele reg. B.-P., č. XXXX/
X, k. ú. E.), ktorej všeobecná hodnota bola určená na 372.895,09 eur a na pozemku, na ktorom
bezprostredne táto stavba stojí, a to parcele reg. B.-P., k. ú. E., parc. č. XXXX/X (505 m2), ktorej
všeobecná hodnota bola stanovená na 23.735,- eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením súdu
zo dňa 10.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2020, bolo nariadené zabezpečovacie

opatrenie, ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach patriacich
žalovanému. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 250.000,- eur spolu s príslušenstvom.
Zabezpečovacím opatrením bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach - pozemkoch a stavbách
v hodnote, ktorá je nepomerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka a ktorá ešte nie je judikovaná
právoplatným rozhodnutím súdu. Navyše predmetným obmedzením vlastníckeho práva dochádza k
výraznému zásahu do podnikateľskej činnosti žalovaného. Na základe znaleckého posudku č. XXX/

XXXX vypracovaného znalcom O.. C. H., dospel znalec pri zisťovaní hodnoty len niektorých z vyššie
uvádzaných nehnuteľností k nasledovným záverom: Všeobecná hodnota administratívnej budovy súp.
č. XXXX (stojacej na parcele reg. B.-P., č. XXXX, k. ú. E.) je 871.979,83 eur. Všeobecná hodnota
sociálnej budovy (stojacej na parcele reg. B.-P., č. XXXX/X, k. ú. E.) je 471.803,71 eur, Všeobecná
hodnota administratívnej budovy (stojacej na parcele reg. B.-P., č. XXXX/X, k. ú. E.) je 372.895,09.
Všeobecná hodnota parcely reg. B.-P., k. ú. E., parc. č. XXXX (627 m2) je 29.469,- eur. Všeobecná

hodnota parcely reg. B.-P., k. ú. E., parc. č. XXXX/X (1427 m2) je 67.069,- eur. Všeobecná hodnota
parcely reg. B.-P., k. ú. E., parc. č. XXXX/X (645 m2) je30.315,- eur. Všeobecná hodnota parcely reg. B.-P., k. ú. E., parc. č. XXXX/X (505 m2) je 23.735,-
eur. Spolu majú vyššie špecifikované posudzované nehnuteľnosti hodnotu 1.867.266,63 eur. Zásadné
tiež je, že stanovená všeobecná cena sa vzťahuje len na zlomok z nehnuteľností, na ktoré okresný

súd zriadil záložné právo. Z uvedeného vyplýva, že dochádza zjavne neprimeraným spôsobom k
obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného k spomínaným nehnuteľnostiam a tým aj ku komplikáciám
v podnikaní. Žalovaný je presvedčený, že pre zabezpečenie žalobcom žalovaného nároku (ktorý
žalovaný neuznáva) bude postačovať zriadenie záložného práva len na niektorých nehnuteľnostiach
špecifikovaných v uznesení súdu zo dňa 10.01.2020. Odborná literatúra poukazuje na to, že pokiaľ

ide o majetok, na ktorý sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať, musí súd zohľadniť zásadu
primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená,
a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z
hľadiska rozsahu zabezpečenia, tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj
v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Odborná literatúra podobne ako
pri zabezpečovacom opatrení pripomína dôležitosť dbania na zásadu proporcionality a tvrdí, že pred

nariadením neodkladného opatrenia treba skúmať aj právne účinky neodkladného opatrenia v tom
smere, aby neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Inde
zase hovorí, že požadované obmedzenia musia byť primerané (princíp proporcionality) a nesmú nad
nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. S
prihliadnutím na možnosť, ba nevyhnutnosť primeraného použitia ustanovení o neodkladnom opatrení

na zabezpečovacie opatrenie žalovaný poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej už len
„NS SR“) sp. zn. 6Obo 270/1994. V danom rozhodnutí NS SR vyjadril názor, že „predbežné opatrenie,
ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v
takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu,
ktorého budúci súdny výkon je ohrozený.“ S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaný

navrhol konajúcemu súdu, aby čiastočne zrušil zabezpečovacie opatrenie, prostredníctvom ktorého
bolo zriadené záložné právo na všetky nehnuteľnosti v intenciách výroku uznesenia z 10.01.2020,
s výnimkou ponechania zriadeného záložného práva na nehnuteľnostiach, administratívnej budove
(stojacej na parcele reg. B.-P., č. XXXX/X, k. ú. E.), ktorej všeobecná hodnota bola určená na 372.895,09
eur a na pozemku, na ktorom bezprostredne táto stavba stojí, a to parcele reg. B.-P., k. ú. E., parc.

č. XXXX/X (505 m2), ktorej všeobecná hodnota bola stanovená na 23.735,- eur. Spoločná hodnota
nehnuteľností - administratívnej budovy (stojacej na parcele reg. B.-P., č. XXXX/X, k. ú. E.) a pozemku,
na ktorom bezprostredne táto stavba stojí, predstavuje sumu 396.630,09 eur a dostatočným spôsobom
zabezpečuje žalobcom uplatňovanú pohľadávku. Stanovená hodnota týchto nehnuteľností presahuje
žalovanú istinu, zaplatenia ktorej sa prostredníctvom žaloby v tomto konaní domáha žalobca, a preto by

toto riešenie bolo primeraným a spravodlivým pre obe sporové strany.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č. k.
7Cb/24/2019-177 zo dňa 10.01.2020 zriadil k nehnuteľnostiam: Zastavané plochy a nádvorie - parcelné
číslo XXXX o výmere 611 m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 18m2,

Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 640m2, Zastavané plochy a nádvorie -
parcelné číslo XXXX o výmere 25m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere
1301 m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 24m2, Zastavané plochy a
nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 78m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o
výmere 427m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 32m2, Zastavané plochy

a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 146m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX
o výmere 446m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 195m2, Zastavané
plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 1076m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné
číslo XXXX o výmere 780m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 93m2,
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere 495m2, Zastavané plochy a nádvorie -

parcelné číslo XXXX/X o výmere 29375m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o
výmere 526m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere 186m2, Zastavané
plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere 314m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné
číslo XXXX/X o výmere 1365m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere 155m2,
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere 505m2 Zastavané plochy a nádvorie

- parcelné číslo XXXX/XX o výmere 244m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o
výmere 111 m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere 55m2, Zastavané
plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere 14m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné
číslo XXXX/XX o výmere 2116m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere1736m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere 354m2, Zastavané plochy
a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1605m2, Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo
XXXX/XX o výmere 1404m2, Administratívna budova postavená na parcele XXXX so súpisným číslom

XXXX, Sklad postavený na parcele XXXX, Regul. Stan. Plynu postavená na parcele XXXX, Prečerp.
Stanicu na parcele XXXX, Garáže, dielne postavené na parcele XXXX, Sklad postavený na parcele
XXXX, Sklad postavený na parcele XXXX, Dielne postavené na parcele XXXX, Sklad postavený na
parcele XXXX, Sklad postavený na parcele XXXX, Sklad postavený na parcele XXXX, Sociálna budova
postavená na parcele XXXX, Dielne postavené na parcele XXXX, Sklad postavený na parcele XXXX,

Sklad postavený na parcele XXXX, Sklad postavený na parcele XXXX, Sociálna budova postavená na
parcele XXXX/X, Požiarna nádrž postavená na parcele XXXX/X, Sklad postavený na parcele XXXX/
X, Garáže, dielne postavené na parcele XXXX/X, Regul. Stan. Plynu postavená na parcele XXXX/X,
Administratívna budova postavená na parcele XXXX/X, Kotolňa postavená na parcele XXXX/XX vedené
naLVč.XXX,prek.ú.E.,obecE.,okresE.,ktorésúvovlastníctvežalovaného,záložnéprávovprospech
žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2017 vo

výške 250.000,- eur s príslušenstvom. Ako vyplýva z ustanovenia § 334 CSP súd na návrh neodkladné
opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. K zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia
môže viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktoré bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo
vzťahu k splneniu tejto podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia zabezpečovacieho opatrenia
domáha. Odpadnutie dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže spočívať tiež v tom, že

medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej
zaniklapotrebabezodkladnejúpravypomerovaleboobavazohrozeniaexekúcie.Zobsahurozhodnutia,
ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenia vyplýva, že dôvodom jeho nariadenia bola existencia
dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie vzhľadom na konanie žalovaného po uzavretí zmluvy o pôžičke,
kedy žalovaný po splatnosti pôžičky požičanú finančnú sumu žalobcovi nevrátil, pričom uzavrel 2 kúpne

zmluvy, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti v celkovej kúpnej cene 249.000,- eur a jednal o predaji
ďalších nehnuteľností. Súd nemal z návrhu žalovaného preukázané, že by došlo k odpadnutiu dôvodu,
prektorýbolozabezpečovacieopatrenienariadenéanapokonžalovanýtovosvojomnávrhuaninetvrdil.
Svoj návrh na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že zabezpečovacím
opatrením došlo neprimeraným spôsobom k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného k predmetným

nehnuteľnostiam a tým aj ku komplikáciám v podnikaní, o čom predložil znalecký posudok, v ktorom
bola stanovená všeobecná hodnota niektorých nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené záložné právo.
Tieto uvedené skutočnosti však nemôžu byť dôvodom na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, a
to ani v jeho časti, keďže ako súd vyššie uviedol dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia je
odpadnutie jeho dôvodu, prípadne zmena hmotnoprávnej situácie medzi stranami sporu, čo v danom

prípade žalovaný nepreukázal. Súd záverom poukazuje na to, že žalovaný mohol voči nariadenému
zabezpečovaciemu opatreniu podať odvolanie, v ktorom mohol namietať jeho neprimeranosť. Žalovaný
však voči rozhodnutiu, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie opravný prostriedok nepodal a
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

4. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol, keďže žalobca pred návrhom na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, resp. pred samotným návrhom žalovaného na čiastočné zrušenie tohto
zabezpečovacieho opatrenia podal žalobu vo veci samej , v ktorej žiada priznať ním uplatnený nárok,
teda súd bude pokračovať v konaní vo veci samej a v konečnom rozhodnutí, podľa výsledku konania
rozhodne aj o trovách konania, pretože predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie

končí podľa ust. § 262 ods. 1 CSP.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
voči predmetnému uzneseniu. Ako odvolacie dôvody žalovaný uvádzal ust. § 365 ods. 1 psím. b),
písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie

ustanovenie § 334 CSP interpretuje príliš úzko, formalisticky a v rozpore so zaužívanou metodológiou
právnej interpretácie. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie opomína použiť aplikovateľné
metódy výkladu ust. § 334 CSP (formálno-systematickú a materiálno-systematickú metódu výkladu).
V uznesení chýba materiálne zohľadnenie vzťahu ust. § 334 CSP a ust. § 344 CSP. Zákonodarca
v § 344 CSP používa pojem primerane, nepoužíva pojem totožne ani pojem rovnako, resp. pojem

v takom istom rozsahu. Zabezpečovacie opatrenie je spôsobilé zasiahnuť väčšmi do majetkovej
situácie strany ako samotné neodkladné opatrenie, osobitne pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.
Dotýka sa výlučne majetku, pričom neodkladné opatrenie nemusí mať majetkovú väzbu. Preto je
ustanovenie o neodkladnom opatrení potrebné aplikovať len primerane, nie však mechanicky, alev súlade s doktrinálne objektivizovaným duchom analogického používania práva. Súd môže podľa
názoru žalovaného vo veciach zabezpečovacích opatrení rozhodovať voľnejšie v súlade s účelom
a charakterom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Ak sa teda súd obmedzil na použitie ust. §

334 CSP pri formálnom konštatovaní použitia ust. § 344 CSP bez toho, aby bol obsah ust. § 344
CSP aplikovaný reálne, právno-konformne pri zohľadnení príslovky „primerane“ postupoval súd prvej
inštancie nielen v rozpore s interným členením Civilného sporového poriadku (formálno-systematický
aspekt), ale aj v rozpore s hodnotovou štruktúrou CSP. Podľa názoru žalobcu ust. § 334 CSP
nepokrýva všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia. Zákonodarca pri kreovaní právnej

normy nemôže pokryť všetky potencionálne situácie do budúcnosti. Súdy sú preto oprávnené a
povinné preskúmať ako sa má zákonné právo uplatniť na nové okolnosti. Súd v tomto prípade musí
predpokladať, že ak by vec prerokúval zákonodarca, právnu normu aplikovateľnú na daný prípad
by vytvoril a keďže sudca nemôže odmietnuť spravodlivosť (denegatio justicie), musí prebrať na
seba ad hoc úlohu zákonodarcu a právo dotvoriť. Žalovaný sa svojim návrhom domáhal zrušenia
zabezpečovacieho opatrenia nie z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo nariadené (ust. § 334

CSP), ale z dôvodov, ktoré CSP priamo nepomenúva, ale ani nevylučuje ich aplikáciu. Jedným z týchto
dôvodovjepráveproporcionalita.Žalovanýsadostaldosituácie,ktoráhoneproporcionálneobmedzujev
podnikaní, nakoľko má „zablokovaný“ majetok v niekoľkonásobnej hodnote ako je žalovaná pohľadávka,
ktorú navyše spochybňuje. Podľa názoru žalovaného v intenciách primeraného použitia ustanovení
o neodkladnom opatrení aj na zabezpečovacie opatrenie je možné zabezpečovacie opatrenie zrušiť

aj z iných dôvodov, a to použitím analógie, čomu sa prvostupňový súd hlbšie nevenoval. Z tohto
dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K žalovaným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru

rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a zákonné. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu
správne odôvodnil predmetné uznesenie, nakoľko k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia mohlo dôjsť
len ak odpadne dôvod, pre ktorý bolo zriadené a žalovaný takúto skutočnosť nepreukázal. Zároveň
žalovaný mohol voči zabezpečovaciemu opatreniu podať odvolanie, v ktorom mohol namietať jeho
neprimeranosť, čo však neurobil. Vedecká analýza predmetného uznesenia a interpretačné teórie

obsiahnuté v odvolaní žalovaného nemajú v súvislosti s predmetným uznesením oporu v zákone,
nakoľko žalovanému bola daná možnosť sa proti vydanému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa
10.01.2020 brániť odvolaním, čo však žalovaný nevyužil a tým sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a pokladal ho tým aj za spravodlivé. Žalovaný podľa názoru žalobcu nepreukázal odpadnutie
dôvodu, pre ktoré bolo pôvodné uznesenie nariadené, pričom medzi dotknutými subjektmi sa nezmenila

a nenastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej by zanikla potreba bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Na základe tohto považoval žalobca odvolanie žalovaného
za nedôvodné.

7. Sporové strany využitie odvolacej repliky a dupliky následne nevyužili aj z dôvodu, že sa jedná o

zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a na takéto písomne
vyjadreniaužnáslednenebolisúdomprvejanidruhejinštancievzmyslecitovanýchustanoveníCivilného
sporového poriadku ani vyzývané.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 380 CSP (viazanosť rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania), bez nariadenia ústneho pojednávania a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.11. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa ust. § 334 CSP, súd návrh na neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného
nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená.

Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude
môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť v
prvom rade existenciu nároku v podobe existencie peňažnej pohľadávky a v druhom rade existenciu
obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Taktiež je povinný vymedziť predmet, vo vzťahu ku
ktorému žiada zriadiť záložné právo. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené
znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom

sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že
súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,
prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako
nanajvýš pravdepodobný.

14. Odvolací súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že v priebehu konania došlo po samotnom
podaní žaloby vo veci samej aj k posudzovaniu niekoľkých návrhov na vydanie neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia. Rozhodnutiu v posudzovanej veci predchádzalo podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému prvotne súd prvej inštancie vyhovel a toto aj nariadil
rozhodnutím 5Cb/2/2019-39 zo dňa 26. marca 2019. Na základe podaného odvolania žalovaným súd

druhej inštancie predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, a to svojím rozhodnutím sp. zn. 3Cob/22/2019-108 zo dňa 04.06.2019. Následne súd prvej
inštancie svojím rozhodnutím sp. zn. 7Cb/24/2019-118 zo dňa 15. augusta 2019 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2019. Toto
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že predmetný návrhom sa žiadalo o zákaz

prevádzať a nezaťažovať nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie možno
nariadiť iba ak sa sledovaný účel nedá dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie teda
konštatoval, že bol využitý nesprávny procesný inštitút v podobe neodkladného opatrenia a správne
mal byť podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené rozhodnutie súdu prvej
inštancie odvolací súd potvrdil rozhodnutím sp. zn. 4Cob/54/2019-152 zo dňa 21.11.2019, pričom toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2019. Následne súd prvej inštancie na základe nového
návrhu na nariadenie tentokrát už zabezpečovacieho opatrenia uznesením sp. zn. 7Cb/24/2019-177
zo dňa 10.01.2020 tomuto návrhu vyhovel a k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia zriadil záložné sudcovské právo v prospech žalobcu. Voči predmetnému rozhodnutiu nebolo
podané odvolanie a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2020.

Následne žalobca žiadal nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia, ktorým by malo dôjsť k uloženiu
povinnosti žalovanému zdržať sa znehodnocovania pozemkov a nakladania s týmito pozemkami.
Uvedený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia však súd prvej inštancie rozhodnutím
sp. zn. 7Cb/24/2019-291 zo dňa 24.09.2020 zamietol a predmetné rozhodnutie z dôvodu nepodania
odvolania nadobudlo dňa 05.11.2020 právoplatnosť.

15. V prvom rade je možné konštatovať z pohľadu súdu druhej inštancie, že žalovaný v podanom
odvolaní napáda najmä interpretáciu ust. § 334 Civilného sporového poriadku súdom prvej inštancie
z toho dôvodu, že tento súd príliš úzko, formalisticky a v rozpore s metodológiou právnej interpretácie
nepoužil formálno-systematicky a materiálno-systematicky výklad ust. § 334 Civilného sporového

poriadku. Odvolací súd konštatuje, že samotnej metodologickej právnej interpretácii zo strany
žalovaného nie je čo vytknúť, avšak v prejednávanom prípade sa jedná iba o úvodný vstup do
problematiky posudzovanej veci. Odvolateľ síce v podanom odvolaní právne-teoreticky argumentačne
uviedol „A“, ale neuvedomil si, že pre vyhovenie jeho odvolacích námietok mal uviesť a preukázať aj „B“.

16. Na presvedčivosť svojho rozhodnutia odvolací súd k posúdeniu veci uvádza nasledovné.

17. V prvom rade je potrebné konštatovať, že pri ustanoveniach o neodkladnom opatrení, ktoré sa pre
daný prípad majú použiť „primerane“ je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.Pri nariadzovaní neodkladného opatrenia, rovnako aj pri nariadzovaní zabezpečovacieho opatrenia
má súd vychádzať iba z osvedčených skutočností a obe tieto opatrenia možno v zmysle § 334 CSP
zrušiť aj z dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukáže nesplnenie

zákonných podmienok nariadenia daného opatrenia. Tu je potrebné konštatovať, že ak to samotná
povaha uznesenia, ktorým došlo k nariadeniu či už neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia
pripúšťa v prípade takzvaných „kumulácií“ aj zrušenie či už neodkladného alebo zabezpečovacieho
opatrenia iba v istej časti. Odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia má byť osobitne významná tá skutočnosť, aby neúčelným trvaním nariadených účinkov, či

už neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia nevznikala alebo sa ďalej nerozširovala ďalšia
škoda alebo iná ujma, za ktorú by neskôr mohla vznikať objektívna zodpovednosť, s ktorou počíta
aj ust. § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné sa zaoberať najmä otázkou, či
k zrušeniu neodkladného opatrenia môže viesť iba odpadnutie toho dôvodu uvádzaného civilným
sporovým poriadkom, pre ktorý bolo pôvodne takéto, či už neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie
nariadené (CSP uvádza dva dôvody: existencia nároku v podobe existencie peňažnej pohľadávky a

existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia). Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu
tejto podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia zabezpečovacieho opatrenia domáha. Odvolací súd
je tohto názoru, že ust. § 334 CSP nepokrýva všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia,
keďže sa jedná iba o demonštratívny výpočet odpadnutia dôvodov. Uvedenému záveru svedčí aj
skutočnosť, že odpadnutie dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže spočívať tiež v tom,

že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, logicky teda
prichádzajú do úvahy aj ďalšie potencionálne dôvody, ktoré zákon explicitne neuvádza.

18. V posudzovanej veci je v rámci uvádzaných odvolacích dôvodov nevyhnutné vstúpiť do
požiadavky primeranosti. Je však potrebné sa brániť vnímaniu proporcionality ako používaniu

vyvažovania (balancing), ktorého podstatou by malo byť pomerovanie abstraktných práv aplikovaných
v štandardizovaných prípadoch. Proporcionalita (etymologicky z latinského „pro portio“) ako vyváženosť
a pomernosť vytvára vzťah medzi viacerými prvkami. V práve je proporcionalita spojovaná vždy
s istým stupňom racionality a náväzne so samotnou spravodlivosťou. Pri rozhodovaní vo veci a
hodnotení dôkazov zohráva zásadnú rolu, či súdne rozhodnutie nezasahuje do základných práv a

slobôd vo väčšej miere, než je potrebné. V úvahe súdu následne vyvoláva rovnicu smerujúcu k
riešeniu kolízií medzi jednotlivými princípmi. Stret je nutné riešiť cestou optimalizácie, keď jedno právo
dočasne „ustúpi“ inému, pričom však nie je negované. Nastoľovaná spravodlivosť má zabezpečiť
maximalizovaný rozsah aplikácie oboch práv. Teda účelom súdneho rozhodnutia v ktorom sa aplikuje
proporcionalita je dosiahnuť optimalizáciu v miere naplnenia viacerých kolidujúcich princípov, ktoré sú

však primafacie rovnocenné. Na margo posudzovaného prípadu je potrebné vychádzať z postulátu, že
zásada proporcionality je najmä hermeneutickou štruktúrou a nie kognitívnym vzorcom.

19. Bezpochyby súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby,
ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie

ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, v procesnom štádiu keď posudzuje samotný návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia by nemal súd pripustiť
aby vznikol celkom zjavný nepomer. Pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné prvotne posúdiť, či medzi odpadnutie dôvodov, pre ktoré
bolo pôvodne zabezpečovacie opatrenie nariadené patrí aj proporcionalita. Teda je potrebné si položiť

otázkučisúdpriposudzovanínávrhunačiastočnézrušeniezabezpečovaciehoopatreniamusízohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom
obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie.

20. Podstatným v posudzovanej veci je, že súdu neboli odvolateľom poskytnuté také listinné dôkazy,
ktoré by umožňovali vykonať test proporcionality. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu
nepreukázal hodnotu pohľadávky záložného veriteľa v prvom poradí M. T., I..J.., na ktorej zabezpečenie
bolo zriadené bankové záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vedené na
LV č. XXX, pre k. ú. E., obec E., okres E. (skutočnosť ktorou sa je súd oprávnený zaoberať cez jeden

zo základných materiálnych korektívov prejednacej zásady z dôvodu, že vyplýva z vyššie uvedeného
listu vlastníctva). Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu tejto podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa
zrušenia zabezpečovacieho opatrenia domáha. Keďže nebolo možné vykonať test proporcionality,
nebolo možné ani dospieť k záveru, či pre zabezpečenie žalovaného nároku (ktorý žalovaný neuznáva)bude postačovať zriadenie záložného práva len na niektorých nehnuteľnostiach špecifikovaných v
uznesení súdu zo dňa 10.01.2020, keďže nemožno posúdiť aký rozsah zabezpečovaného majetku by
spadal pod prípadné uspokojenie pohľadávky veriteľa so záložným právom v prvom poradí.

21. Obiter dictum odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že k argumentácii odvolateľa o potrebe
výkladu ustanovení § 434 a § 433 CSP a zohľadnenia proporcionality je potrebné dodať, že
proporcionalitu ako kritérium vyextrahované z civilného sporového poriadku pre čiastočné zrušenie
nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nemožno a priori vylúčiť (pokiaľ toto kritérium je súd povinný

zohľadniť pri rozhodnutí o zabezpečovacom opatrení, je povinný vykonať test proporcionality opätovne
pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia). Uvedené
však platí iba v prípade, ak strana poskytne listinné dôkazy umožňujúce vykonať test proporcionality.
Pri opätovnom posúdení proporcionality bude nutné klásť dôraz na druhú fázu testu proporcionality
a vyhodnotiť kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti či použitia najmenej drastických prostriedkov. Pri
posudzovanínávrhunazrušeniezabezpečovaciehoopatreniamábyťosobitnevýznamnátáskutočnosť,

aby neúčelným trvaním nariadených účinkov zabezpečovacieho opatrenia nevznikala alebo sa ďalej
nerozširovala ďalšia škoda alebo iná ujma, za ktorú by neskôr mohla vznikať objektívna zodpovednosť.
Otázka „pro portio“ hodnoty sporu a hodnoty rozsahu zabezpečenia bude pri čiastočnom zrušení
zabezpečovacieho opatrenia vždy postavená na prípustnosti pomerovaného násobku ich rozdielu.

22. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti uvádzané odvolacím súdom, odvolací súd preto
uzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil(§387ods.1aods.2CSP),pričomvychádzal
zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

23. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nerozhodoval však o trovách konania pred

súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom, a to vzhľadom na ust. § § 396 ods. 2 CSP, keďže
žalobca pred návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj pred návrhom na zrušenie
tohto zabezpečovacieho opatrenia podal zároveň aj žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie bude
pokračovaťvkonanívovecisamejavkonečnomrozhodnutísúdprvejinštanciepodľavýsledkovkonania
rozhodne aj o trovách tohto konania pretože predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).