Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201320
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7816201320.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: S. S., D. XX.XX.XXXX,

H. N. H. XXX, XXX XX Š., zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, 048
01 Rožňava, IČO: 42324017, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 25 Bratislava,
IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 288,00 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 288,00 Eur istiny s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 24.2.2016 do zaplatenia

a náhradu trov konania.

2. Súd rozsudkom 10C/37/2016-43 zo dňa 18.9.2017 vyhovel žalobe žalobcu. Voči rozsudku podal
odvolanie žalovaný, na základe čoho Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/163/2018-122 zo dňa
29.5.2019 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že súd I. inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú. S poukazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/169/2017, ako aj rozhodnutie 1Cdo/67/2011
ustálil záver, že premlčacia doba žalobcovi začala plynúť dňom poslednej uhradenej splátky zo Zmluvy
o úvere č. 705800257. Súd I. inštancie nezameral dokazovanie na zisťovanie dátumov, kedy žalobca
zaplatil posledné splátky. Je potrebné vychádzať zo záveru, že žalobca už v čase uzavretia zmluvy
a počas trvania zmluvného vzťahu mal vedomosť o tom, kedy sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom vyhláseným v zbierke zákonov. Obdobie,
kedy sa žalobca dozvedel o tom, že možno po právnej stránke sa domáhať vydania bezdôvodného

obohatenia, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, relevantné.
Uložil súdu I. stupňa zistiť, kedy žalobca zaplatil poslednú splátku zo zmluvy o úvere, nakoľko od
toho dátumu začala plynúť subjektívna aj objektívna premlčacia doba. K dĺžke objektívnej premlčacej
doby odvolací súd poukázal na skutočnosť, že je dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo a v tom čase
preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné
aplikovať trojročnú, resp. desaťročnú premlčaciu dobu. Až pri určení okamihu, kedy k obohateniu došlo,
je možné pristúpiť k skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca

musí preukázať, že v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu mal žalovaný úmysel získať
majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovanému, musí byť aplikovaná
všeobecná trojročná objektívna premlčacia doba. Po ustálení vyššie uvedených otázok súd posúdi, čižalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná a v závislosti od toho zistenia rozhodne o žalobe,
ako aj o náhrade trov celého konania.

3. Žalobca v konaní poukázal na to, že so žalovaným uzavrel dňa 25.1.2010 Zmluvu o úvere č.
705800257, na základe ktorej mu bola požičaná istina 300,00 Eur a zaviazal sa ju vrátiť aj s poplatkom
288,00Eurvdvanástichmesačnýchsplátkachpo49,00Eurvcelkovejvýške588,00Eur.Žalobcacelkom
zaplatil žalovanému 588,00 Eur. Podľa potvrdenia žalovaného úver bol uhradený 11.3.2011.

4. Žalobca namietal, že žalovaný porušil ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
tým, že v zmluve neuviedol podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) (konečnú splatnosť úveru),
h) (ročnú úrokovú sadzbu), i) (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov), j) (RPMN),
k) (priemernú RPMN), n) (oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov). Poukázal aj na
ustanovenie§4ods.3citovanéhozákona,podľaktoréhoakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Žalobca mal zato, že bol povinný zaplatiť žalovanému len istinu vo výške 300,00 Eur, pričom
do 11.3.2011 splatil 588,00 Eur a preto žalovaný získal bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu
vo výške 288,00 Eur, ktoré je povinný vydať na základe § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Na námietky žalovaného žalobca uviedol, že vo veci sa jedná o spotrebiteľský spor a preto v súlade

s § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku platného v čase podania žaloby je daná príslušnosť
Okresného súdu Rožňava. Ohľadom premlčania žalobca uviedol, že nárok z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobca nesúhlasil s tým, že by jeho nárok bol

premlčaný z dôvodu, že neuplynula ani subjektívna ani objektívna premlčacia doba. Žalobca sa o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor zo Zmluvy č. 705800257 dozvedel v máji 2015, keď
podal inú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ohľadom inej zmluvy. Žalovaný
v predmete svojej činnosti má poskytovanie úverov a preto je povinný postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou a dodržiavať všeobecne záväzné právne normy a konať v súlade s dobrými mravmi. V

čase uzavretia zmluvy už niekoľko rokov platila právna úprava vyžadujúca uvádzať RPMN v zmluve. Ani
v iných zmluvách, ktoré uzavrel žalobca so žalovaným, RPMN nebola uvedená. Dlhodobé ignorovanie
zákonnej povinnosti uvádzať RPMN sa musí hodnotiť ako úmyselné konanie žalovaného zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, pri ktorom platí desaťročná premlčacia doba.

6. Žalobca po zrušení veci odvolacím súdom zotrval na podanej žalobe, o bezdôvodnom obohatení
žalovaného sa dozvedel až vtedy, keď oslovil svoju právnu zástupkyňu. Splátky uhradil tak, ako uviedol
v žalobe, pričom poslednú splátku uhradil 11.3.2011. Právnu zástupkyňu oslovil vtedy, keď jej udelil plnú
moc na zastupovanie (plná moc je z 9.2.2014). Žalobca mal zato, že mu neuplynula subjektívna lehota a
nie je v jeho silách preukázať úmysel žalovaného. O tom, že zmluva nie je v poriadku, sa dozvedel až po

poradesprávnouzástupkyňou.Keďžeplnámocnazastupovaniebolapodpísaná9.2.2014ažalobabola
podaná 24.2.2016, žalobcovi neuplynula subjektívna lehota. Žalobca tvrdil, že nepoznal zákon 258/2001
a nevedel o tom, že zmluva môže byť postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

7. Súd v konaní vydal platobný rozkaz 10C/37/2016-21 zo dňa 18.4.2016, voči ktorému podal v zákonnej

lehote odpor žalovaný a vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, nakoľko podľa jeho názoru je
miestne príslušným súdom súd, v obvode ktorého má žalovaný ako právnická osoba svoje sídlo a
to Okresný súd Bratislava 1. Bol toho názoru, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa.
Žalobca vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že pri tvrdenom bezdôvodnom obohatení by bol nárok
premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe 11.3.2014, pričom žaloba bola podaná až

24.2.2016. Žalovaný zdôraznil, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, nakoľko
žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú,
resp. nedošlo k odstúpeniu od zmluvy alebo k jej zrušeniu. Ďalej zdôraznil, že v súlade s § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, nemôže byť cena plnenia neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Navrhol vec postúpiť na miestne príslušný súd a po vykonanom dokazovaní

žalobu zamietnuť.

8. Žalovaný poukázal najmä na to, že žalobca si uplatnil nárok žalobou 24.2.2016, pričom v čase
uzatvorenia zmluvy v roku 2010 žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov súdposúdi zmluvu ako spotrebiteľskú a že ju bude posudzovať ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.
Zmluva totiž bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca vstúpil
do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon

zamestnania. Žalovaný požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov
za poskytnutý úver, pričom to bola činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvárania zmlúv o úvere
zaoberalanaktorúmaloprávnenie.Tátoskutočnosťsamaosebenedokazujeúmyselžalovanéhozískať
bezdôvodnéobohatenie.Napreukázanieúmyslunestačiavšeobecnétvrdenia,alejepotrebnévkaždom
jednom prípade preukázať, že žalovaný v čase uzatvárania zmluvy a prijatia plnenia vedel, alebo aspoň

bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnil, svoju
neúčasť ospravedlnil a navrhol konať v neprítomnosti.

9. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

10. Zo Zmluvy o úvere č. 705800257 zo dňa 25.1.2010 vyplýva, že žalobca bol dlžníkom a žalovaný

veriteľom a došlo k požičaniu sumy 300,00 Eur, pričom žalobca sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť spolu s
poplatkom 288,00 Eur vo výške 588,00 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 49,00 Eur počnúc
od 3.3.2010. V písomnom vyhotovení zmluvy nie je uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN,
priemernej RPMN, rozpise splátok istiny, úrokov a poplatkov.

11. Z Potvrdenia žalovaného zo dňa 15.3.2011 vyplýva, že úver č. 705800257 zo dňa 25.1.2010 bol
v plnej výške uhradený 11.3.2011. Z Prehľadu splátok Zmluvy č. 705800257 vyplýva, že dňa 3.8.2010
žalobca uhradil šiestu splátku a celkovo vrátil 294,00 Eur. Dňa 3.9.2010 uhradil splátku č. 7 vo výške
49,00 Eur a teda týmto dňom zaplatil požičanú istinu a navyše uhradil v tento deň 43,00 Eur. V splácaní
riadne pokračoval počnúc 3.10.2010 a poslednú splátku zaplatil 11.3.2011, teda v uvedený deň nad

požičanú sumu zaplatil 288,00 Eur.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
ju zamietol z dôvodu, že sa žalovaný dovolal premlčania nároku.

13. Po preskúmaní Zmluvy o úvere č. 705800257 zo dňa 25.1.2010 súd zistil, že bola uzavretá v rozpore
so zákonom č. 258/2001 Z.z.

14. Žalovaný ako veriteľ je právnická osoba, ktorá poskytuje úvery a pôžičky a ktorá túto činnosť
má v predmete podnikania. Žalobca, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupoval ako dlžník, mal postavenie

spotrebiteľa a napriek tomu žalovaný s ním uzatváral zmluvu v súlade s Obchodným zákonníkom a v
rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.

15. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd dospel k záveru, že táto má charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko úver bol poskytnutý na

výkon zamestnania, nemení charakter tejto zmluvy z dôvodu, že u žalovaného aj z viacerých iných
zmlúv, ktoré boli predmetom konania v iných veciach, vyplýva bežná prax, že pokiaľ došlo k uzatvoreniu
zmluvy o úvere s dlžníkom, ktorý mal charakter podnikateľského subjektu, v zmluve bol dlžník označený
IČO, DIČ, resp. predkladal daňové priznanie. V preskúmavanej úverovej zmluve, bol žalobca ako dlžník
označený menom, rodným číslom a trvalým bydliskom a aj z tejto okolnosti vyplýva, že v čase uzavretia

zmluvy nebol podnikateľským subjektom.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia

zmluvy: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, sktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1) Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 4 ods. 1,2,3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: (1) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno

vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa,akideofyzickúosobu,b)meno,priezviskoaadresutrvaléhopobytuspotrebiteľa,c)identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú

splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov

naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1, (3) Pri

nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo: b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Zmluva o úvere č. 705800257 zo dňa 25.1.2010 je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. h), i),
j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z. V oboznamovanej zmluve jednoznačne chýbajú údaje o ročnej úrokovej
sadzbe, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemernej hodnote
RPMN.Ustanovenie§4ods.3jednoznačneupravuje,žeakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje
okrem iných aj náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h, i), j) a k), poskytnutý úvere sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.21. Žalobca tak mal povinnosť vrátiť žalovanému len požičanú sumu 300,00 Eur a všetko, čo zaplatil
naviac, teda sumu 288,00 Eur, zaplatil bez právneho dôvodu a žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil.

22. Podľa § 451 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému z titulu Zmluvy o úvere č. 705800257 zo dňa
25.1.2010 sumu 588,00 Eur. Keďže mal vrátiť len sumu 300,00 Eur, výška bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného predstavuje sumu 288,00 Eur.

25. Súd vo vzťahu k námietke premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný uvádza, že pri práve
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčacia doba
plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil, a jednak objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu, resp. desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 citovaného paragrafu najneskôr sa právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Súd konštatuje, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola v rozpore s § 4 zákona
258/2001 Z.z., pričom v zmysle odseku 3 citovaného paragrafu je zmluva platná, ak bol spotrebiteľovi

poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
mu chýbajú náležitosti podľa odseku 2 písmena a), b), d) až j), k) a l). Zmluva teda bola považovaná za
bezúročnú a bez poplatkov a preto po úhrade sumy 300,00 Eur istiny začalo dochádzať u žalovaného k
bezdôvodnému obohacovaniu sa. Tu začala aj plynúť objektívna premlčacia doba, najneskôr by začala
plynúť uhradením poslednej splátky, ktorú žalobca zaplatil 11.3.2011. Teda od 12.3.2011 najneskôr

začala plynúť objektívna premlčacia doba a podobne aj subjektívna premlčacia doba tak, ako to
bolo ustálené v rozhodnutí odvolacieho súdu. Žalobca len tvrdil v konaní, že žalovaný sa úmyselne
bezdôvodne obohatil, avšak toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Sám sa vyjadril, že nie
je v jeho silách preukázať úmysel žalovaného. Preto bolo potrebné vychádzať z trojročnej objektívnej
premlčacej doby, ktorá začala plynúť 12.3.2011 a uplynula 12.3.2014. Žaloba bola podaná 24.2.2016

a teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Žalobca sa dozvedel dňa 11.3.2011, keď uhradil
poslednú splátku na úver, že uhradil celkovú sumu 588,00 Eur a teda o 288,00 Eur viac, ako mu
bolo poskytnuté. Keďže sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, odvtedy mu začala plynúť
aj subjektívna premlčacia doba na to, aby si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia u

žalovaného. Do podania žaloby mu uplynula aj subjektívna premlčacia doba. Keďže sa žalovaný dovolal
premlčania, bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

29. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov
vo výške 100 % .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.