Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719204171.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Arcus International, s.r.o.,

so sídlom Horná Potôň 85, 930 36, IČO: 36 259 829, práv. zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát, AK so
sídlom Alžbetinské námestie 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: RetroTatry, spol. s r.o., so sídlom
Hotel Gerlach, Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 36 446 335, v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 82 775 eur, to všetko v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne

vynaložených trov konania (trovy prvoinštančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania), pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2010 pôvodne v konaní pod sp.zn.:
16Cb/258/2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.616,52 eur spolu s
príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania, kedy žalobca na základe cenovej ponuky- písomnej
objednávky zo dňa 14.9.2009 riadne dodal žalovanému výrobky, ktoré tvoria predmet objednávky spolu
s dodaním výrobkov súvisela aj ich montáž a iné náklady s tým spojené. Vo veci súd rozhodol rozsudkom

11.10.2016 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 9 616,52 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 7 891,02 eur od 16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 1 725,50 eur od
2.4.2010 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 5 000 eur v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie
žalobca proti výroku č. II, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako aj žalovaný a to proti
I. a III. výroku rozsudku. Žalovaný podal zároveň aj odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktorým mu súd uložil zaplatiť poplatok za odvolanie, ktorý podľa neho bol vyrubený v nesprávnej

výške. Krajský súd v Prešove rozhodol o podaných odvolaniach tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie, odmietol odvolanie žalovaného proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku. Rozhodnutie
tak nadobudlo právoplatnosť 23.4.2018.
2.V zákonom stanovenej lehote podal žalobca dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
6Cob/21/2017-413 zo dňa 6.3.2018. NS SR uznesením zo 17.7.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo výrokoch, ktorým potvrdil rozsudok OS Poprad z 11.10.2016 vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a rozhodol o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania a rozsudok OS Poprad z 11.10.2016 č.k. 16Cb/258/2010-294 vo
výrokoch, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania, vec v rozsahu zrušenia vrátil OS Poprad na ďalšie konanie. Po zrušení veci NS SR
bola vec zapísaná v registri pod novou sp.zn. a to 16Cb/30/2019. Na rozsudku OS Poprad č.k.16Cb/258/2010-294 bola vyznačená právoplatnosť I. výroku dňom 23.4.2018. Predmetom konania sa
tak v ďalšej časti stal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

3.Súd nariadil pojednávanie na 3.12.2019. Do súdneho spisu doručil žalovaný plnomocenstvo, ktoré
udelil advokátovi JUDr. Ivanovi Vankovi na zastupovanie v tomto spore dňa 24.10.2019, pričom už
dňa 29.10.2019 bola doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania
nariadeného na 3.12.2019 a to do rozhodnutia o odvolaní v konaní vedenom pod sp.zn.:16Cb/29/2019,
ktoré podal žalovaný voči nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu. Súd konštatuje, že následne

Krajský súd Prešov potvrdil uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Právny zástupca
žalobcu, ktorý sa dostavil na pojednávanie 3.12.2019, keďže súd pojednávanie nezrušil a ani nevyhovel
návrhu na odročenie súhlasil však s odročením pojednávania do rozhodnutia o odvolaní v konaní pod
sp.zn.: 16Cb/29/2019, keďže k uvedenému spisu bol pripojený aj súdny spis 16Cb/258/2010, ktorý
zároveň bol pripojený následne k spisu sp.zn.16Cb/30/2019 a jeho obsahom sú všetky listinné dôkazy
súvisiace s predmetom sporu a pre rozhodnutie o nároku na zmluvnú pokutu je spis 16Cb/258/2010

potrebný. Pojednávanie bolo odročené na 13.2.2020, kedy právny zástupca žalovaného opätovne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Košice
I a zároveň v popoludňajších hodinách na OS v Prešove, na ktoré nevie zabezpečiť substitučné
zastúpenie iným advokátom, pričom požiadal predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného JUDr.
Mašana o substitúciu, ten sa však zúčastnil pojednávania na Okresnom súde v Kežmarku. Súd zrušil

termín pojednávania 13.2.2020 a nariadil nový termín pojednávania 31.3.2020, ktorý však bol zrušený z
objektívnych dôvodov pre vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením nákazy koronavírusu.
Na termín 30.6.2020 bol vytýčený nový termín pojednávania na ktorý bol predvolaný právny
zástupca žalobcu 11.6.2020 a právny zástupca žalovaného 10.6.2020. Dňa 29.6.2020, teda deň pred
pojednávaním konateľ žalovanej spoločnosti doručil do podateľne OS Poprad žiadosť o odročenie

pojednávania z dôvodu, že dňa 22.6.2020 právnemu zástupcovi JUDr. Vankovi vypovedali plnú moc vo
veci, požiadali ho o vrátenie spisového materiálu a ten im mal oznámiť, že im ho vráti až 6.7.2020. Z
dôvodu, že sa nevedia pripraviť na pojednávanie a zároveň si chcú zvoliť nového právneho zástupcu
na pojednávanie, žiadal pojednávanie odročiť. O uvedenom informoval súd právneho zástupcu žalobcu,
pričom uviedol, že nebolo vyhovené žiadosti o odročenie pojednávania. Uvedenú okolnosť súd nemohol

oznámiť žalovanému, keďže na žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol žiaden svoj telefonický ani
emailový kontakt. V žiadosti uvádzal, že v prílohe sú pripojené vypovedanie plnej moci a email. Súd
však konštatuje, že takéto listiny sa pri podaní nenachádzali.

4.Pojednávanie súd môže odročiť len z dôležitých dôvodov a to na návrh strany, ak sa strana, alebo

jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP). Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (§ 183 ods. 3 CSP). Tak ako
jevyššieuvedenésúdnezhliadoldôležitýdôvodpreodročeniepojednávania,keďžepredmetomkonania

v danej veci je už len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty o ktorom bolo dokazovanie vykonané vo
veci 16Cb/258/2010 a súd v tomto konaní v rozhodnutí moderoval výšku zmluvnej pokuty s čím sa však
nestotožnil v rámci podaného dovolania NS SR. Žalovanému je dobre známe rozhodnutie NS SR a nebol
dôvod sa nejak špeciálne pripravovať na predmetné pojednávanie. Sám žalobca sa rozhodol vypovedať
plnú moc svojmu právnemu zástupcovi a to už 22.6.2020, teda žalovaný bezodkladne neoznámil túto

skutočnosť súdu a len deň pred pojednávaním doručil do podateľne OS Poprad žiadosť o odročenie,
pričom jeho žiadosť neobsahovala ani telefónne číslo, ani elektronickú adresu na ktorú by ho súd mohol
upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania. Na margo veci súd udáva, že
ani do dňa napísania rozhodnutia súdu v písomnej forme, teda do 24.7.2020 nedoručil žalovaný ani
doklad vypovedanie plnej moci, ani email, ktorý v žiadosti spomína a nedoručil ani plnú moc pre nového

právneho zástupcu a za týchto okolností sa jeho žiadosť javí ako účelovo podaná za účelom obštrukcie v
súvislostispojednávanímvoveci.Akobolovyššiekonštatovanésúdnevyhoveljehožiadostioodročenie
pojednávania a pojednávanie v súlade s § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu ( vypovedanie plnej moci súdu nebolo doručené) i keď pri označení žalovaného v záhlaví tohto
rozsudku súd rešpektoval jeho písomné vyjadrenie , že právnemu zástupcovi JUDr. Vankovi vypovedali

plnú moc vo veci.

5.Právny zástupca žalobcu uviedol na pojednávaní, že trvajú na zaplatení zmluvnej pokuty. Žalovaný
zaplatil žalobcovi istinu vo výške 9 616,52 eur dňa 29.7.2019, pohľadávka bola exekučne vymožená,preto si uplatňujú právo na zmluvnú pokutu vo výške 25 eur denne od 16.12.2009 do 28.7.2019 v
celkovej výške 87 775 eur, pričom z tejto sumy už bola právoplatne priznaná zmluvná pokuta vo výške
5 000 eur. Odkázal na ich písomné podania, vykonané dokazovanie vo veci 16Cb/258/2010 a obsah

rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Obdo/11/2019. Na preukázanie úhrady istiny zo strany žalovaného, ktorá
bola exekučne vymožená predložil výpis z bankového účtu žalobcu ako preukazujúci zaplatenie istiny,
pričom v súčasnej dobe je exekučne vymáhaná príslušenstvo a priznaná 5 000 eur zmluvná pokuta.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu
určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla

do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

6.Žalobcasižalobouuplatnilajnároknazaplateniezmluvnejpokuty,pričomvtejtosúvislostipoukázalna

znenie VOP žalobcu, ktoré boli platné od 16.2.2009 a aj v čase uzatvárania zmluvy o dielo, a to konkr. na
článok III ods. 8 v ktorom je uvedené, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou ceny za dodaný
výrobok/tovar alebo inú súvisiacu službu/výkon, je dodávateľ oprávnený požadovať úroky z omeškania
podľa platných právnych predpisov ako aj zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur za každý deň omeškania po
márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu (faktúry alebo splátkového kalendára)

vystaveného dodávateľom za príslušnú dodávku tovaru alebo vykonanie služby v hodnote nad 16.000,-
eur. Zmluvná pokuta teda v danom prípade zabezpečovala povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela
včas, t. j. v dobe, ktorá bola ako lehota splatnosti určená vo faktúre.

7.Zmyslom zabezpečenia záväzkov je nielen posilnené postavenie oprávnených osôb záväzkového

vzťahu, zabezpečenie a zjednodušenie nápravy porušenia záväzkového vzťahu, ale aj prevenčná
funkcia, zmyslom ktorej je zabezpečiť dobrovoľné plnenie záväzkov. Pre platnosť dojednania zmluvnej
pokuty je potrebná zmluva uzavretá v písomnej forme, prípadne dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty
v písomnej forme a v zmluve je dohodnutá či určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V obchodných vzťahoch sa pri zmluvnej pokute uplatňuje objektívny princíp zodpovednosti. Účelom

zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku,
pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. Ten, kto poruší zmluvnú povinnosť, je stíhaný
nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške.
Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník sa nezaoberajú otázkou, že v prípade, ak si zmluvné strany
dojednajú zmluvnú pokutu pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku, tak je zmluvná strana,

ktorá sa dostane do omeškania povinná druhej zmluvnej strane zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu
ako aj úrok z omeškania. V tomto smere VOP žalobcu túto situáciu predpokladajú práve vo vyššie cit.
článku III bod 8 VOP, kedy súbeh úroku z omeškania a zmluvnej pokuty nie je vylúčený. Zmluvná pokuta
je samostatný zabezpečovací inštitút. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a predstavuje
dôsledok zmeny záväzkového právneho vzťahu vzniknutého omeškaním dlžníka. Z právnej praxe a v

zmysle mnohých súdnych rozhodnutí je možný súbeh zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Pokiaľ
je tomu tak, porušenie povinnosti je tak sankcionované dvakrát a z toho dôvodu súd pri stanovení
výšky zmluvnej pokuty prihliada k tomu, aby zodpovedala významu a hodnote a podmienkam plnenia
zabezpečovanej povinnosti.

8.Posúdenie otázky primeranosti či neprimeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností jednotlivého
prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré ku dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli. V
konkrétnom prípade zmluvná pokuta je stanovená a dohodnutá v prospech žalobcu, a to vo VOP
žalobcu pri omeškaní s úhradou faktúry. Samotná skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu preprípad porušenia zmluvnej povinnosti iba s jednou zmluvnou stranou neznamená, že takáto dohoda
by odporovala zásadám poctivého obchodného styku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/4/1999). V
prípade, že súd dôjde k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, následne posúdi, či použije svoje

moderačné oprávnenie, t. j. či neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Podľa prvej vety § 301 Obch.
zák.neprimeranezmluvnúpokutumôžesúdznížiťsprihliadnutímnahodnotuavýznamzabezpečovanej
povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Uvedené ustanovenie zakotvuje tzv. moderačné
právo súdu, ktoré právo umožňuje súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty

znížiť zmluvnú pokutu. Z vecného hľadiska zákon ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu
zabezpečenej povinnosti na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že pôjde
vždy o individuálne posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej
pokuty a prípadnom využití moderačného práva sa súd zaoberal aj inými relevantnými okolnosťami
prípadu, kedy sa zameral nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na pozíciu
zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, na spôsob zapracovania zmluvnej pokuty v danom prípade do

ustanovení VOP, vzájomnosť zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka ako aj na skutočnosť, či žalobcovi
bola spôsobená škoda alebo nie. Súd nespochybňuje, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo
výlučnej právomoci zmluvných strán a predmetom samotnej moderácie môže byť len výška zmluvnej
pokuty ako konkrétna suma, nie spôsob určenia. V danom prípade súd má za to, že žalobca má popri
nároku na úrok z omeškania, k čomu sa súd vyjadruje nižšie, aj právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej

pokuty, ktorú súd nepovažuje za neprimeranú alebo rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku.
V pôvodnom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že výška zmluvnej pokuty by za obdobie od
16.12.2009, či od 2.4.2010 až do dňa rozhodnutia súdu predstavovala sumu približne 60.000,- eur,
pričom žalobca požaduje zmluvnú pokutu až do dňa zaplatenia istiny. Zmluvnú pokutu v takejto výške
súd nepovažoval za primeranú a z toho dôvodu súd posudzoval, v akom rozsahu neprimerane vysokú

zmluvnú pokutu zníži. Súd s poukazom na dôvody uvádzané v bode 16 pôvodného rozsudku moderoval
aj výšku zmluvnej pokuty a priznal ju žalobcovi vo výške 5.000,- eur. V prevyšujúcej časti ohľadom
zmluvnej pokuty žalobu zamietol.

9. Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré podal žalobca v bode 18 18.3 uviedol, že súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozsudku výslovne skonštatoval, že zmluvnú pokutu dohodnutú medzi
stranami nepovažuje za neprimeranú, alebo rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku. Ak už
Okresný súd posúdil dohodnutú zmluvnú pokutu ako primeranú nie je daný priestor na moderáciu takejto
zmluvnej pokuty, keďže z ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka vyplýva moderačné právo súdu
len vo vzťahu k neprimerane vysokej zmluvnej pokute.

10.Najvyšší súd SR v bode 17 uznesenia uzavrel, že: 1. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej
pokutyzhľadiskauplatneniamoderačnéhoprávasúdupodľaustanovenia§301Obchodnéhozákonníka
jerozhodujúcavýškadohodnutejzmluvnejpokutyvčaseporušeniapovinnostidruhouzmluvnoustranou,
2. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za

určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej
povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené
časové obdobie, 3. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je povinný dlžník zaplatiť nie je jediným
kritériom pre ktoré môže súd podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.

11.Okresný súd Poprad vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí ohľadom zmluvnej pokuty vyhodnotil
neprimeranosť zmluvnej pokuty ex post vzhľadom na celkovú výšku zmluvnej pokuty na ktorú vznikol
žalobcovi nárok ku dňu rozhodovania. Na zmluvnú pokutu a jej výšku však mal nahliadať vzhľadom na
stav, ktorý existoval v čase porušenia zabezpečenej povinnosti žalovaným, tzn. v čase vzniku omeškania
žalovaného so zaplatením ceny diela.

12. V rozhodovanej veci konečná výška zmluvnej pokuty celkom závisela na dĺžke doby, počas ktorej
žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy a výsledná výška zmluvnej pokuty
je dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. V
rozhodnutí NS ČR na ktoré, bolo poukazované aj v uznesení NS SR 3Obdo/11/2019 v bode 14

sa uvádza, že z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu
dohodnutú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby
za určené časové obdobie. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej
výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojením navyšovaním o inak primeranú „dennúsadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka
( čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnení pri posudzovaní prípadnej
neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty ) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta

plniť. Žalovaný mohli zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase
splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu na ktorú sa zmluvne zaviazali s poukazom na dobré mravy
( rozsudok NS ČR z 22.11.2006 sp.zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok NS ČR z 24.6.2009 , sp.zn.
33Odo/1779/2006).

13.Pokiaľ ide o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti je nevyhnutné pri rozhodovaní o možnej
moderácii zmluvnej pokuty zohľadniť to či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej
strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy čo v tomto konkrétnom prípade je, keďže ide o zaplatenie
ceny diela objednávateľom, alebo ide o zabezpečenie fakultatívnej povinnosti dohodnutej stranami
v zmluve a ktorej splnenie jednou zmluvnou stranou nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou
zmluvnou stranou. Súd posudzoval či zmluvnou pokutou je zabezpečené plnenie vo výške, ktorá nie

je zanedbateľná a ktorá by mohla mať pre veriteľa aj vážne ekonomické dopady, v tomto konkrétnom
prípade bola zmluvnou pokutou zabezpečená pohľadávka na zaplatenie ceny diela vo výške 24 650,42
eur (viď čl. 10 spisu 16Cb/258/2010), ktorú čiastku nemožno pre veriteľa považovať za zanedbateľnú.
Je pravdou, že suma zmluvnej pokuty bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v roku 2016 vyššia,
obdobne pri rozhodnutí odvolacieho súdu v roku 2018, pričom splatnosť faktúry nastala v roku 2009.

Súdne konanie trvalo 8 rokov, tak ako žalobca konštatoval aj pre rôzne obštrukcie zo strany žalovaného.
Argumentácia žalovaného na začiatku sporu bola iná ako pred jeho ukončením a rozhodnutín súdu
prvej inštancie. Aj táto skutočnosť preukazuje, že argumentácia žalovaného predstavovala akúsi
špekuláciu súvisiacu s nezaplatením dlhu, ktorý mal vo vzťahu k žalovanému, pričom žalobca v spore
16Cb/258/2010 uviedol, že nebol ďaleko od ukončenia podnikania, keďže počas hospodárskej krízy v

rokoch 2009-2011 bol v ťažkej situácii a uvažoval aj o prepustení všetkých zamestnancov a ukončení
podnikateľskej činnosti, pričom peniaze, ktoré mu žalovaný nezaplatil mu chýbali. Z vykonaného
dokazovania v spore vyššie spomínanom bolo preukázané, že žalobca zaslal žalovanému pred
žalobnú výzvu a podal žalobu na súd hneď v roku 2010, keď splatnosť prvej z faktúr nastala v januári
2009 a druhej faktúry 1.4.2010. Možno konštatovať, že žalobca vykonal všetko pre to, aby čím skôr

bol predmetný spor ukončený, avšak konaním žalovaného bol spor neustále predlžovaný. Nebolo
preukázané, aby sa žalovaný obrátil na žalobcu v snahe uhradiť svoj dlh, nikdy mu neponúkol dohodu,
ale prichádzal s novými a novými dôvodmi, ktoré mali byť príčinou neuhradenia ceny diela žalobcovi.
Sám žalovaný tak spôsobil, že mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v tak vysokej
výške. U žalovaného nemožno predpokladať, žeby konal ľahkomyseľne a neprofesionálne pri uzatváraní

zmluvy o dielo so žalobcom, keď mu boli známe jeho všeobecne obchodné podmienky a zmluvná pokuta
bola riadne dojednaná. Jedná sa o vzťah medzi podnikateľmi u ktorých sa predpokladá odbornosť a
zodpovednosťakoajto,ževediaposúdiťprimeranosťaúnosnosťprimeranejzmluvnejpokutysohľadom
aj na mieru rizika v prípade, žeby nebola splnená povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou. K tejto
dohode dospeli dobrovoľne a tak ako bolo vyššie uvedené nemožno hovoriť o neprimeranosti zmluvnej

pokuty. Je potrebné rozlišovať medzi zmluvnou pokutou, ktorá je určená pevnou sumou a zmluvnou
pokutou, ktorá je dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie či už v percentuálnom
vyjadrení, alebo vo forme konkrétnej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti
v tomto prípade omeškania zaplatenia ceny za zhotovené dielo. Z vykonaného dokazovania v konaní
16Cb/258/2010 vyplýva, že žalobca dielo ukončil, odovzdal a riadne vyúčtoval dohodnutú cenu diela.

Žalovaný zaplatil len časť fakturovanej sumy a sumu, ktorá bola predmetom konania 16Cb/258/2010
neuhradil, pričom v rozsudku v bode 12 bolo konštatované, že dielo bolo odovzdané, prevzaté riadne a
v súvislosti s oneskorenou dodávkou žalovaným nebol vznesený žiaden nárok ani táto okolnosť nebola
vytýkaná. Kompenzačná námietka žalovaného nebola súdom akceptovaná a pokiaľ by aj bolo došlo k
reklamácii táto nebola dôvodom na zadržanie úhrady ceny za dielo ukončené a odovzdané.

14.Súd uzatvára, že zmluvná pokuta tak ako bola sporovými stranami dohodnutá a uvedená vo VOP
žalobcu (viď bod 6 tohto rozsudku) nie je neprimeraná a nemožno ju považovať ani za rozpornú so
zásadami poctivého obchodného styku. V danom prípade výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi plne závisela od doby po ktorú bol žalovaný ako dlžník v omeškaní so zaplatením ceny

za dielo a teda čím dlhšia je doba omeškania tým vyššia je aj zmluvná pokuta. Keďže na neprimeranosť
zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky v dôsledku dlhodobého omeškania žalovaného
súd teda prijal záver, že v opačnom prípade by bol žalovaný zvýhodňovaný pri posudzovaní primeranosti
výšky zmluvnej pokuty a strácal by sa význam funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť (viď rozhodnutieNS SR sp.zn. 2Cdo/172/2007). Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty za neprimerane vysokú nebola
vyhodnotená ani zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, ani pokuta
vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo

výške 0,23 % denne (33Odo/1779/2006) či zmluvná pokuta 0,25 % denne (NS ČR 33Odo/588/2003). Na
neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého
omeškania a s tým spojením navýšením o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty (NS ČR
33Odo/61/2005, 33Odo/96/2001).

15.Žalobca vyčíslil výšku zmluvnej pokuty na sumu 87 775 eur, pričom z tejto sumy už bola priznaná
zmluvná pokuta vo výške 5 000 eur. Súd pri výpočte výšky zmluvnej pokuty vychádzal z týchto okolností:
faktúra na sumu 7 891,02 eur bola splatná 15.12.2009 a dňom nasledujúcim teda od 16.12.2009
sa žalovaný dostal do omeškania, jeho omeškanie trvalo až do dňa 28.7.2019, kedy bola zaplatená
( vymožená exekútorom a pripísaná na účet žalobcu istina 9 616,52 eur resp. jej posledná splátka o
čom predložil žalobca listinné dôkazy.) Počas doby omeškania vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť

za každý deň omeškania sumu 25 eur. Pri výpočte zmluvnej pokuty súd dospel k sume 87 800 eur, teda
o 25 eur vyššej ako žiadal priznať zmluvnú pokutu žalobca, keďže nie je možné priznať viac ako sám
žalobca žiada po odpočítaní zmluvnej pokuty vo výške 5 000 eur, ktorá je už predmetom exekučného
konania, tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 82 775 eur v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

16.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

17.Keďže dovolací súd zrušil rozsudky súdov nižšej inštancie aj vo výroku o trovách konania, ktoré
predstavujú závislý výrok vo vzťahu k zrušenému výroku vo veci samej a zároveň aj podklad pre
rozhodnutieovýškenáhradytrovkonaniasúdvtomtorozhodnutírozhodolznovaajotrováchpôvodného

konania (prvoinštančného, odvolacieho konania aj dovolacieho konania). Tak v pôvodnom konaní ako aj
v konaní po zrušení veci NS SR bol žalobca úspešný vo vzťahu k uplatnenej istine s príslušenstvom ako
aj vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty. Súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania
zo základu, ktorý bol žalobcovi súdom priznaný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade
s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.