Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120208079
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120208079.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): H. S.Á., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L. XXX,
proti žalovanému: K. S., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L. XXX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť nepribližovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou konania pred súdmi a orgánmi činnými v

trestnom konaní.

II. Toto rozhodnutie bude platiť po dobu 9 mesiacov, odo dňa vydania.

III. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2020, doplneným dňa 10.11.2020 domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným až do dňa 06.10.2020 žili v spoločnej
domácnosti na adrese L. XXX. Dňa 06.10.2020 bola nútená zo spoločného bydliska ujsť, z dôvodu

neznesiteľného správania sa voči nej a už aj voči staršiemu synovi zo strany žalovaného. Žalovaný
na žalobkyňu veľmi žiarlil, zakazoval jej chodiť von, do práce, odopieral jej stravu, osobnú hygienu,
dôstojnosť. Neustále ju ponižoval, nadával jej a bil ju. V prípade porušenia žalovaného pravidiel sa
musela žalobkyňa odprosovať, aj na kolenách. Odkedy syn K. dovŕšil tri roky, žalovaný začal fackať aj
jeho,škaredomunadáva,rovnakohomusíodprosovať.Žalovanýsvojeútokyvykonávaltak,abyhonikto
nevidel, robil tak aj na verejnosti, keď si myslel, že sa nikto nedíva. O uvedených skutočnostiach dňa

08.10.2020 podala na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Žiline trestné oznámenie. Po odchode
zo spoločnej domácnosti sa žalobkyňa uchýlila k svojim rodičom do K. odkiaľ pochádza. Žalovaný však
jej rodičov kontaktoval v snahe ju nájsť. Z dôvodu bezpečnosti svojej osoby, osoby detí ako aj jej rodičov
si žalobkyňa našla iné útočisko, o ktorom má žalovaný vedomosť. Dňa 09.10.2020 vyhľadala v Žiline
Úrad práce, sociálnych veci a rodiny a požiadala ich o pomoc pri riešení úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom. Bol jej spísaný návrh na súd, v ktorom žiada, aby súd dočasne zakázal

styk žalovaného s deťmi. Vzhľadom na uvedené dôvody a z dôvodu, že žalovaný je veliteľ SBS v E.
U.Á. Y. E. L. a má prístup aj k strelnej zbrani, má žalobkyňa dôvodnú obavu, že jej telesná aj duševná
integritamôžebyťsprávanímžalovanéhoohrozená.Pretožiadalasúdoposkytnutieochranynariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia.

2. K svojmu návrhu pripojila Čestné vyhlásenie jej rodičov zo dňa 20.10.2020, že ich žalovaný

kontaktoval za účelom zistenia pobytu žalobkyne, ktorá od neho dňa 06.10.2020 zo strachu ušla,
sobášny list, rodné listy maloletých detí, Zápisnicu spísanú na ÚPSVaR Žilina dňa 09.10.2020, Zápisnicuo trestnom oznámení zo dňa 08.10.2020, printcreen elektronickej zdravotnej karty, textovú komunikáciu
so žalovaným a matkou žalobkyne, Nájomnú zmluvu.

3. Súd mal z pripojených listín osvedčené, že žalobkyňa je manželkou žalovaného, z ktorého manželstva
pochádzajú dve maloleté deti K. S., X.. XX.XX.XXXX C. E. S., X.. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa dňa
06.10.2020 opustila spoločnú domácnosť so žalovaným. Žalovaný, potom ako žalobkyňa opustila
spoločnú domácnosť dňa 06.10.2020, kontaktoval rodičov žalobkyne, za účelom zistenia jej pobytu. Dňa
09.10.2020 bola na ÚPSVaR Žilina spísaná so žalobkyňou zápisnica o návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z dôvodov uvedených
v návrhu. Dňa 08.10.2020 o 15:10 hod. bola na OKP OR PZ Žilina pod č. ORPZ-ZA-OKP-476-2020
spísaná so žalobkyňou zápisnica o trestnom oznámení. V tejto zápisnici je opísané správanie sa
žalovaného k žalobkyni. Uvádza sa v nej, že žalovaný bol voči žalobkyni od roku 2014 žiarlivý, zakazoval
jej chodiť bez neho von, pozdraviť sa s mužmi, musela chodiť so sklonenou hlavou, zakazoval jej
rozprávať sa v práci s mužmi, neporušenie zákazu mu musela odprisahať na smrť jej dcéry H.. Ak sa

žalovaný neuspokojil s vysvetlením žalobkyne ohľadne pozerania sa na mužov, tak ju buchol do rúk,
pleca, chrbta alebo jej dal facku, často do tváre. Modriny si musela maskovať, zakazoval jej navštíviť
nemocnicu aj prácu. Bála sa ísť na políciu. V auguste v roku 2015 chcela skočiť z 11 poschodia, žalovaný
ju stiahol a bil ju do tváre, až kým neodpadla, po prebratí ju stále fackal. Mala opuchnutú celú tvár.
Žalovaný od nej vyžadoval odprosovanie na kolenách. Chcel ju zhodiť zo schodov v nemocnici, jej sa

však podarilo zachytiť. Tiež jej pľul do tváre a vulgárne jej nadával. Nútil ju podávať mu vodu, odopieral
jej toaletu (musela chodiť na balkón), hygienu (nemohla sa osprchovať aj dva týždne), jedlo, spánok,
kontakt s rodičmi, televízor. Po narodení syna K. sa situácia na chvíľu upokojila, útoky neboli fyzické,
nadávanie však pokračovalo. Keď ju udrel, dával si pozor, aby jej nespôsobil modrinu, buchnátoval ju do
chrbta, päsťami do ramien a nôh aby to mohla zakryť šatami, do oblasti tváre jej dával len facky. Niekedy

po facke nevidela dve hodiny. Neskôr ju začal biť varechou aj po hlave tak, že lámal varechy. Od roku
2020 používal kovové naberačky, raz na ňu chcel vziať kutáč ale uprosila ho nech to nerobí. Na jeho
príkaz musela otáčať diaľkové ovládače, nože, topánky jedným smerom. Po bitkách a odprosovaní s ním
musela mať vždy sex. V júni 2020 jej dal tri silné facky na ľavú aj pravú stranu s následkom poškodenia
ušného bubienka (osvedčené lekárskymi správami). Najprv ju nechcel pustiť do nemocnice, potom keď

ju pustil, klamala v nemocnici, že jej pri uchu praskol balón.

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.11. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa ust. § 337 ods. 1,2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany

a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.(2)

15. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania

neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorým by súd uložil žalovanému, aby
sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m., pričom dôvodila najmä tým, že žalovaný,
ktorý je jej manželom sa voči nej opakovane a dlhodobo dopúšťa násilného správania, ide o násilie
psychického i fyzického charakteru, pričom vzhľadom jeho intenzitu, sa žalobkyňa aktuálne bojí o svoj
život a zdravie, ako aj o život a zdravie spoločných maloletých detí. Žalobkyňa bola nútená podať voči

žalovanému trestné oznámenie. Žalobkyňa sa snaží svoje útočisko pred žalovaným utajovať, tento ju
vyhľadáva. Aktuálne sa proti žalovanému vedie vyšetrovanie v trestnej veci podozrenia z trestného činu
týrania blízkej a zverenej osoby.

16. Z lustrácie v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde sa v súčasnosti vedie pod. sp. zn.

35P/10/2020 konanie o návrhu žalobkyne na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, kde
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha zverenia maloletých do svojej
osobnej starostlivosti, platenia výživného zo strany žalovaného, pričom jeho styk s maloletými deťmi
žiada zakázať. Uvedené konanie nie je právoplatne skončené.

17. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi sporovými stranami a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia.
Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri

vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje
len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Účelom neodkladného
opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku je chrániť fyzickú a duševnú

integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. Základnými dôkazmi na osvedčenie
uvedených skutočností budú predovšetkým lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej
osoby /svedka/ a podobne. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu.

18. Úvaha súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo vecnej rovine pozostáva z
nasledovných komponentov, od splnenia ktorých závisí rozhodnutie o návrhu:
a) osvedčenie existencie práva žalobkyne,b) bezprostredne hroziaca a objektívne vnímateľná ujma na subjektívnom práve žalobkyne,
c) proporcionalita zásahu (obmedzenia) do práv účastníka, ktorému má byť uložená povinnosť, vo
vzťahu k možnej ujme žalobkyne

19. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a má za to, že jej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

20. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

ako aj názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť za pomoci neodkladného opatrenia, keďže proti
žalovanému sa vedie trestné stíhanie, aktuálne pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa
mal dopustiť voči žalobkyni. Žalovaný je tak voči žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, preto je skutočne
dôvodné poskytnúť ochranu telesnej a duševnej integrite žalobkyne pred možným - nie vylúčeným
nežiaducim násilným správaním sa k jej osobe tak, aby netrpela obavami, či strachom o svoj život a
zdravie

21. O uvedenom boli súdu predložené dostatočné dôkazy, a to Zápisnica o trestnom oznámení zo
dňa 08.10.2020, Uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a) a b)
Trestného zákona. Súdu sa nepodarilo zistiť, že žalovaný je stíhaný väzobne, preto nemožno uzavrieť,
že ochrana žalobkyne je zabezpečená obmedzením žalovaného na osobnej slobode.

22.Vychádzajúczust.§11Občianskehozákonníka,podľaktorého:„Fyzickáosobamáprávonaochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy“ má súd za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a
to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené)

skutočnosti priblíženie manžela za zásah do svojej vlastnej integrity a neželá si to v obave o svoje
zdraviezdôvodu,ževzájomnýkontaktjepreňunásilnéhocharakteru,jeuvedenédostačujúcenato,aby
súd vydal zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu,
v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto
obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou

(proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadajúc na prirodzene existujúci záujem
žalovaného na prípadnom upravenom styku s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva strán,
ako aj na prebiehajúce civilné a trestné konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz
priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými
v trestnom konaní, kde je bezpečnosť žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej

stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru,

23. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie bez
obmedzenia doby trvania, nakoľko toto by taktiež nepovažoval za proporcionálne, nakoľko by takto
formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo ochranu práv a oprávnených záujmov oboch

sporových strán, ale neúmerne situácii zaťažilo žalovaného, ktorý je stále osobou, na ktorú sa vzťahuje
prezumpcia neviny. Medzi žalobkyňou a žalovaným sú v súčasnosti vedené viaceré súdne konania
ako aj prebieha trestné stíhanie žalovaného, pričom súd má za to, že lehota deviatich mesiacov, na
ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou
žiadaného pocitu bezpečia, pričom má za to, že počas nasledujúcich deviatich mesiacov príde k

vyriešeniu vzájomných rozporov, stabilizácii situácie a ukončeniu konania o úpravu práv a povinností
k maloletým deťom. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má
možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými
dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za
dostačujúce na ochranu jej záujmu a zároveň prihliadajúce na záujem žalovaného, ktorý by v prípade

zániku dôvodov nariadeného neodkladného opatrenia pri nekonaní žalobkyne bol sám nútený podávať
návrh a preukazovať dôvodnosť zrušenia neodkladného opatrenia.

24.Povinnáosobajevykonateľnýmuznesenímoneodkladnomopatreníviazanáajehonerešpektovanie
môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa ust. § 349 Trestného zákona.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporua hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobkyňa
predložila súdu dôkazy o násilnom správaní žalovaného a o tom, že duševná a telesná integrita
žalobkyne môže byť ohrozená konaním žalovaného, čím je jej nárok osvedčený.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

28. CSP výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem, prípadne je zo spisu zrejmé, že strane
žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods.

2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania

nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa ust. § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov
konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.