Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 21, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010574
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4219010574.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej, PhD. a sudkýň

JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného G.
N.aspol.,preprečinpytliactvaspolupáchateľstvompodľa§310odsek1,odsek2písmenoa/,písmenoc/
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných G. N. a I. C., proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 6. 10. 2020 sp. zn. 2T/99/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaní
1/ G. N., nar. XX. mája XXXX v T.,
trvale bytom T., A. mládeže číslo XXXX/XX,
X/Jozef C., nar. XX. januára XXXX v T.,
trvale bytom T., D. ulica číslo XXX/XX,
u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

v bode 1/ obžalovaný G. N. a obžalovaný I. C.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa XX. novembra XXXX v čase od XX.XX h do XX.XX h v
katastrálnom území obce T., v rybárskom revíri E. K. s číslom X-XXXX-X-X, pri riečnom kilometri XX,
ktorý patrí do obhospodarovania Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu T. (ďalej len „MsO
SRZ T.“), v rozpore s ustanovením § 13 odsek 1 písmeno b) zákona číslo 139/2002 Z. z. o rybárstve
v znení neskorších predpisov bez povolenia lovili ryby zakázaným, hromadne účinným spôsobom -
elektrickým prúdom pomocou agregátu z člna - pramice, pričom obv. G. N. bol v čase spáchania skutku

osobou, ktorá mala osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie - členom rybárskej stráže, ako
aj hospodárom MsO SRZ T., pričom ulovili najmenej jedného sumca veľkého (Silurus glanis), jedného
jalca hlavatého (Leuciscus cephalus) a osem boleňov dravých (Aspius aspius) nezistených rozmerov
a hmotností,

v bode 2/ obžalovaný I. C.
v čase od XX.XX h dňa XX. marca XXXX do XX.XX h dňa XX. marca XXXX v katastrálnom území

mesta T., na sútoku riek E. K. a D. L., v rybárskom revíri D. L. s číslom X-XXXX-X-X, ktorý patrí do
obhospodarovania MsO SRZ T. v rozpore s ustanovením § 14 písmeno a), písmeno b), § 15 odsek 1
písmeno b) zákona číslo 216/2018 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov bez povolenia lovil
ryby v čase ich ochrany zakázaným, hromadne účinným spôsobom - sieťou o dĺžke 29 metrov, ulovil
jedného sumca veľkého (Silurus glanis) o dĺžke 78 cm a hmotnosti 2,95 kg, jedného boleňa dravého
(Aspius aspius) o dĺžke 72 cm a hmotnosti 3,39 kg, a jedného pleskáča vysokého (Abramis brama) o
dĺžke 45 cm a hmotnosti 1,13 kg, ktoré si privlastnil v rozpore s ustanovením § 10 odsek 1, § 14 odsek

19 vyhlášky číslo 381/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve v znení neskorších predpisov,
čím poškodenej MsO SRZ T. spôsobil škodu v celkovej výške 105,08 - eura,t e d a
v bode 1/ obžalovaný G. N.

spoločným konaním neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby bez povolenia,
zakázaným, hromadne účinným spôsobom ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť
životné prostredie,
v bode 1/ a 2/ obžalovaný I. C.
neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby bez povolenia, zakázaným,

hromadne účinným spôsobom, v bode 1/ spolupáchateľstvom a v bode 2/ samostatne a v čase ochrany,

t ý m s p á c h a l i

v bode 1/ obžalovaný G. N.
prečin pytliactva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno

a/, písmeno c/ Trestného zákona,

v bode 1/ a 2/ obžalovaný I. C.
pokračovací prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, v bode 1/
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ samostatne.

Z a t o s a i m u k l a d á

obžalovanému G. N.
podľa § 310 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného

zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti - výkon rybárskeho práva v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

obžalovanému I. C.
podľa § 310 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona,

nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci: 1 kus rybárskej siete s dĺžkou
29 m.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej vecí sa stáva štát.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti - výkon rybárskeho práva v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť: Slovenský rybársky zväz - Mestská
organizácia T., IČO: XXXXXXXX, so sídlom T., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný G. N. za

skutok pod bodom 1/ uznaným vinným z prečinu pytliactva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k
§ 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. a obžalovaný I. C. za skutok pod bodom 1/ z prečinu
pytliactva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ z
prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na skutkových základoch, že:

v bode 1/ obž. G. a obž. I. C.po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 01. novembra XXXX v čase od XX.XX h do XX.XX h v
katastrálnom území obce T., v rybárskom revíri E. K. s číslom X-XXXX-X-X, pri riečnom kilometri XX,
ktorý patrí do obhospodarovania Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu T. (ďalej len "MsO

SRZ T."), v rozpore s ustanovením § 13 odsek 1 písmeno b) zákona číslo 139/2002 Z. z. o rybárstve
v znení neskorších predpisov bez povolenia lovili ryby zakázaným, hromadne účinným spôsobom -
elektrickým prúdom pomocou agregátu z člna - pramice, pričom obv. G. bol v čase spáchania skutku
osobou, ktorá mala osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie - členom rybárskej stráže, ako
aj hospodárom MsO SRZ T., pričom ulovili najmenej jedného sumca veľkého (Silurus glanis), jedného

jalca hlavatého (Leuciscus cephalus) a osem boleňov dravých (Aspius aspius) nezistených rozmerov
a hmotností,
v bode 2/ obž. I. C.
v čase od XX.XX h dňa XX. marca XXXX do XX.XX h dňa XX. marca XXXX v katastrálnom území
mesta T., na sútoku riek E. K. a D. L., v rybárskom revíri D. L. s číslom X-XXXX-X-X, ktorý patrí do
obhospodarovania MsO SRZ T. v rozpore s ustanovením § 14 písmeno a), písmeno b), § 15 odsek 1

písmeno b) zákona číslo 216/2018 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov bez povolenia lovil
ryby v čase ich ochrany zakázaným, hromadne účinným spôsobom - sieťou o dĺžke 29 metrov, ulovil
jedného sumca veľkého (Silurus glanis) o dĺžke 78 cm a hmotnosti 2,95 kg, jedného boleňa dravého
(Aspius aspius) o dĺžke 72 cm a hmotnosti 3,39 kg, a jedného pleskáča vysokého (Abramis brama) o
dĺžke 45 cm a hmotnosti 1,13 kg, ktoré si privlastnil v rozpore s ustanovením § 10 odsek 1, § 14 odsek

19 vyhlášky číslo 381/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve v znení neskorších predpisov,
čím poškodenej MsO SRZ T. spôsobil škodu v celkovej výške 105,08 - eura.

Za to bol obžalovanému G. N. podľa § 310 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa §
36 Tr. zák., nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený

trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zák.a§50ods.1Tr.zák.mubolvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol tiež uložený trest zákazu činnosti - výkonu rybárskeho práva
v trvaní 36 mesiacov.

Obžalovanému I. C. bol podľa § 310 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr.
zák., zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a
§ 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov.
Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zák.a§50ods.1Tr.zák.mubolvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol tiež uložený trest zákazu činnosti - výkonu rybárskeho práva
v trvaní 36 mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci - 1 ks rybárskej siete s dĺžkou
29 m, vlastníkom ktorej sa stáva podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. štát.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Slovenský rybársky zväz - Mestská organizácia T. odkázaný
s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obaja obžalovaní do všetkých výrokov.
V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedli, že ich vina nebola preukázaná,

naopak, bola vyvrátená vykonanými dôkazmi, s poukazom na ktoré nedošlo z ich strany k naplneniu
uvedeného trestného činu. Konštatovali, že Mestská organizácia (ďalej len „MsO“) Slovenského
rybárskeho zväzu (ďalej len „SRZ“) Komárno obdržala od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
(ďalej len „RVPS“) T. objednávku na odlov vzoriek rýb telefonicky, žiadny oficiálny papier nedostali, takže
obžalovaný G. N. mal iba ústny pokyn na vykonanie odlovu od predsedu MsO SRZ T. p. S. P., ktorý mu

uviedol, že je potrebné vykonať odlov elektrickým agregátom. Disponoval povolením na odlov rýb od
SRZ - Rada X. na celý rok 2018 elektrickým agregátom. Keďže poveternostné podmienky neumožnili
vykonať tento odlov dňa XX. XX. XXXX, vykonal ho 1. XX. XXXX, o čom mal jeho nadriadený S. P.
vedomosť. V tento deň v čase o X.XX hod. zavolal aj na políciu, že ide vykonať odlov ako hospodár
MsO SRZ T. pre štátneho veterinára, s čím sa súd I. stupňa vôbec nezaoberal. Plnil si teda iba svoje

pracovné povinnosti. Nie je logické, že by chcel ísť páchať trestný čin, ktorý vopred oznámil polícii.
SvedokS.P.potvrdil,ženeboltermíndokedysamávykonaťodlovsC..E.V.,ktorýjedinýmalkdispozícii
metodický pokyn. V ďalšom poukázal na výsluchy jednotlivých svedkov a konštatoval, že nenaplnili
ani subjektívnu stránku trestného činu pytliactva podľa § 310 Tr. zák., s čím sa súd I. stupňa taktiežnevysporiadal, rovnako ako s deľbou úloh medzi nimi. Okrem toho zdôraznil, že všetky ulovené ryby boli
dané na preskúmanie, preto mu nie je jasné, aká škoda vznikla.
Navrholpreto,abyodvolacísúdaplikovalzásadu„indubioproreo“azásaduprezumpcienevinyuvedenú

v § 2 ods. 4 Tr. por. a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 285 písm. a/ Tr. por. ich
oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.

Prokurátor sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu obžalovaných tak, že napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny po hmotnoprávnej aj procesnoprávnej stránke. Namietol však, že obhajkyňa

prakticky odôvodnila odvolanie iba vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/, i keď ústne bolo odvolanie
zahlásené proti všetkým výrokom, v dôsledku čoho si nesplnila povinnosť uvedenú v ustanovení § 311
ods. 2 Tr. por.

Konštatoval však, že obžalovaní sú zo spáchania skutku pod bodom 1/ usvedčovaní najmä výpoveďami
členov rybárskej stráže - svedkami C. O. a P. P. a ich výpovede korešpondujú aj s úradnými záznamami

členov policajnej hliadky. Tvrdenie obžalovaného G. N. o ústnom pokyne na vykonanie odlovu svedok S.
P. nepotvrdil, práve naopak, uviedol, že ani jemu ani svedkovi C.. E. V. skutočnosť, že ide vykonať odlov
neuviedol a vedel, že to nemôže robiť bez veterinára. Taktiež to potvrdil svedok C.. E. V.. Okrem toho
poukázal na listinu na čl.193, podľa ktorej bolo možné vykonať odlov iba do 31. 10. 2018. Taktiež tvrdenie
obžalovaného G. N. o možnosti vykonať odlov na základe potvrdenia od SRZ - Rada X. neobstojí, keďže

tam uvedený súhlas na celý rok bol iba pre účely záchranného odlovu, čo nebol tento prípad, keďže na
mesiac november 2018 ichtyológ žiadnu mimoriadnu situáciu v danej lokalite nevyhlásil. Nedisponoval
preto žiadny povolením na vykonanie odlovu hromadne účinným zariadením a nevykonal ani denný
zápis o odlove do pracovného výkazu. Preto telefonát na linku č. 158 považuje za účelový a okrem toho
v prepise zo záznamu REDAT nevyplýva, že by nahlásil odlov elektrickým agregátom. Každopádne je

názoru, že ani táto skutočnosť nevylučuje jeho trestnoprávnu zodpovednosť, keďže tento dôvod nie je
uvedený v ustanoveniach § 24 až § 30 Tr. zák.
Namietol tiež, že o úmysle zneužiť odlov pôvodne určený na legálny odber vzoriek svedčí aj skutočnosť,
že podľa Metodického pokynu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 15/2017-269 zo dňa 12.
12. 2017 vzorku tvorí jedna ryba o hmotnosti 2500g, prípadne viac rýb len rovnakého druhu a obžalovaní

mali v člne minimálne 10 rýb troch rôznych druhov.
PokiaľideoobžalovanéhoI.C.,ikeďnajehopredchádzajúceodsúdeniasavzťahujefikcianeodsúdenia,
pri hodnotení jeho osoby je nutné prihliadnuť, že bol v minulosti za obdobnú trestnú činnosť trikrát
odsúdený.
Z týchto dôvodov navrhol odvolania oboch obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Právna zástupkyňa obžalovaných na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania
a dodala, že nebola preukázaná ani úmyselná stránka trestného činu pytliactva, keďže obžalovaní
nepoznali obsah metodického pokynu, ktorý mal u seba svedok C.. E. V.. Konali vo vedomí, že odlov
môžu vykonať na základe povolenia SRZ - Rada X. na celý rok 2018. Pred súdom I. stupňa chce vypočuť

svedka I. G., preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaných spod skutkov oslobodiť podľa §
285 písm. a/ Tr. por., alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vec
vrátiť súdu I. stupňa na opätovné prejednanie.

Obžalovaní na verejnom zasadnutí uviedli, že pridržiavajú sa slov svojej advokátky a súhlasia s tým, čo

povedala. Konštatovali, že sa cítia byť nevinní, plnili si iba svoje povinnosti.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí o odvolaní pred krajským súdom uviedol, že
pred súdom I. stupňa nedošlo k žiadnym pochybeniam. Poukázal na skutočnosť, že súd I. stupňa
správne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne vyhodnotil, okrem ukladania trestu zákazu

činnosti obžalovanému I. C., ktorý mu mal byť uložený aj podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. pri zistení
prevyšujúceho pomeru priťažujúcich okolností. Je si však vedomý, že v dôsledku absencii odvolania zo
strany prokurátora, nie je možné tento nedostatok napraviť. Odvolanie obžalovaných navrhol podľa §
319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami (obžalovanými) Krajský súd v
Nitre ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených
dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I.
stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého

rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., keď uviedol,
akýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,takistopoukázalnato,ktoréskutočnosti
vzal za dokázané, a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania

obžalovaných v otázke viny i trestu. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo
vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne odôvodneným
spôsobom, ktorému, napriek námietkam obhajoby, z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie
dôkazov, tak ako sú uvedené v § 2 ods. 6, ods. 10 a ods. 11 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že vina oboch obžalovaných bola nepochybne preukázaná

vykonaným dokazovaním.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/, vina oboch obžalovaných bola preukázaná výpoveďami jednotlivých
svedkov, najmä S. P., C.. E. V., E. L., C. O., P. P., ktorí od začatia trestného stíhania jednoznačne
usvedčovali obžalovaných zo spáchania uvedeného skutku, čo potvrdili i na hlavnom pojednávaní. Ich

výpovede sú podporené aj listinnými dôkazmi.

V tomto smere krajský súd konštatuje, že nesporným bola skutočnosť, že obaja obžalovaní sa v
inkriminovanom dni nachádzali na mieste spáchania skutku, nepopreli ani skutočnosť, že lovili ryby
pomocou elektrického agregáta, bránili sa však tým, že to bolo za účelom odlovu na pokyn S. P. ako

predsedu MsO SRZ T. a túto skutočnosť nahlásili i na polícii. K ich obrane krajský súd konštatuje,
že obžalovaný G. N. ako hospodár MsO SRZ T. a obžalovaný (jeho švagor) I. C., ktorý sa už viac
krát brigádne zúčastnil podobného odlovu, vedeli, že ho môžu vykonať iba na základe povolenia, za
prítomnosti veterinára a je možné vykonať odlov iba jedného druhu rýb, ktoré všetky skutočnosti porušili.
Taktiež nevypísali denný pracovný výkaz, nemali na brehu zabezpečenú ďalšiu osobu a pokiaľ ide o

telefonát na políciu, tam nenahlásili skutočnosť, že loviť budú pomocou elektrického agregáta.

Pokiaľ ide o ich obranu, že mali povolenie od MsO SRZ X., z tohto jednoznačne vyplýva, že odlov
bol povolený na rok 2018 iba pri mimoriadnej situácii, t.j. nebol použiteľný na odlov, ktorý vykonávali
obžalovaní za účelom prieskumu dňa 1. 11. 2018. Okrem toho sa nevedeli preukázať ani predloženým

denným výkazom o použití elektrického agregátu s prehlásením členov lovnej skupiny ako aj písomným
súhlasom oblastného ichtyológa v zmysle smernice č.879/221/10-00. Uvedené skutočnosti potvrdzuje
aj správa MsO SRZ T. zo dňa 27. 11. 2018 (č.l.184), správa RVPS T. zo dňa 28. 11. 2018 (č.l.193) a v
neposlednom rade Metodický pokyn Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky na
rok 2018 (č.l.194-196), z ktorého vyplýva, že odlov bolo možné vykonať iba v termíne do 31. 10. 2018 a

vzorku môže tvoriť iba ryba v predpísanej hmotnosti, resp. viac rýb rovnakého druhu spolu v hmotnosti
2500g, čo taktiež obžalovaní nedodržali.

Obrana, že metodický pokyn nevideli, ich taktiež nemôže vyviniť zo spáchaného skutku, keďže
nedodržali ani čl. II smernice č.879/221/10-00. Taktiež zo správy Sekretariátu SRZ - Rada Žilina z

č.l.210 vyplýva, že na mesiac november 2018 nevydali žiadny súhlas na odlov rýb hromadne účinnou
metódou pre MsO SRZ T.. Taktiež Okresný úrad T., odbor starostlivosti o životné prostredie, nevyhlásil
mimoriadnu situáciu (č.l.212), ktorá skutočnosť, by prípadne mohla mať za následok možnosť vykonať
odlov hromadne účinným spôsobom - elektrickým agregátom.

Pokiaľ ide o ich obranu, že nemali úmysel páchať trestný čin, keď odlov aj oznámili polícii, krajský
súd túto skutočnosť vyhodnotil v súlade s vyjadrením prokurátora, za účelové nahlásenie, keďže na
základe tohto mohli mať relatívne „kľud“ v prípade ťažkostí a je zrejmé, že ani tam nenahlásili, že
idú loviť elektrickým agregátom. Okrem toho sa nejedná o jeden z prípadov výnimiek z trestnoprávnejzodpovednosti uvedenej v ustanoveniach §§ 24 až 30 Tr. zák. Súčasne bolo preukázané, že obžalovaný
G. N. bol v tom čase hospodárom MsO SRZ T., t.j. osobou, ktorá bola povinná titulom tejto svojej funkcie
chrániť životné prostredie. Obaja teda mali vedomosť, že uvedeným konaním porušujú právne predpisy

apretentoprípadstýmboliuzrozumený,vdôsledkučohosadopustiliuvedenéhoprotiprávnehokonania
v nepriamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. b/ Tr. zák.

Z týchto dôvodov mal aj krajský súd nepochybne preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku
kladeného im za vinu pod bodom 1/ a že naplnili všetky znaky objektívnej i subjektívnej stránky

žalovaného prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaný G. N. aj písm. c/
uvedeného paragrafu a to spolupáchateľstvom, podľa § 20 Tr. zák., keďže obaja na člne spoločne lovili
(odchytávali) ryby hromadne účinným spôsobom majúc vedomosť z ich predchádzajúcich skúseností,
čo všetko na zákonný odlov musia byť k dispozícii a aké všetky osoby musia byť pritom prítomné a
napriek tomu odlov vykonávali v rozpore s vtedy platným zákonom o rybárstve, konkrétne § 13 ods. 1
písm. b/ č.139/2002 Z. z. účinnom do 31. 12. 2018.

S ohľadom na všetky vykonané dôkazy nevidel krajský súd nutnosť doplniť dokazovanie pred súdom I.
stupňa o výsluch svedka I. G. v zmysle návrhu obhajkyne obžalovaných prezentovanom na verejnom
zasadnutí o odvolaní.

Pokiaľ ide o skutok 2/, z tohto je obžalovaný Jozef Molnár jednoznačne usvedčovaný jednak jeho
vlastnou výpoveďou, keď už v prípadnom konaní uvádzal, že ryby ulovil, uhradil tiež škodu, ktorá
vznikla poškodenej organizácii, priznal, že si ich chcel ponechať a spotrebovať v domácnosti. Preto
jeho následná obrana na hlavnom pojednávaní, že sieť tam on do vody nedal, iba tie ryby vylovil, nie je
právne relevantná, keďže v takom prípade to mal nahlásiť na polícii a ryby pustiť, resp. odovzdať MsO

SRZ T. a nie ich vyloviť. Okrem toho bol bezprostredne po spáchaní skutku kontrolovaný príslušníkmi
polície, ktorým vydal tri kusy ulovených a privlastnených rýb, pričom potrebné doklady k rybolovu nemal.
Usvedčujú ho aj výpovede priamych svedkov C. O., W. C. a P. G.. Jednoznačne bolo preukázané, že
lovil v čase individuálnej ochrany v rozpore s § 14 písm. a/, písm. b/ zák. č. 381/2018 Z. z. v znení
neskorších predpisov a súčasne s použitím siete, čo je v rozpore s § 15 ods. 1 písm. b/ uvedeného zák.

č. 381/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov účinného od 1. 1. 2019. Keďže ryby už boli uhynuté,
organizácii vznikla škoda vo výške 105,08,- eur.

Obžalovaný I. C. je jednoznačne usvedčený zo žalovanej trestnej činnosti a svojím konaním pod
bodom 2/ naplnil všetky znaky vyššie uvedeného trestného činu, pričom s ohľadom na vyššie popísané

skutočnosti, krajský súd vyhodnotil spáchanie skutku obžalovaným v priamom úmysle v zmysle
ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák., keď chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť a ohroziť
záujem chránený týmto zákonom, o čom jednoznačne vypovedá spôsob spáchania skutku, ktorý úmysel
obžalovaný aj v prípravnom konaní slovne popísal.

Z uvedených dôkazov je zrejmé, že súd I. stupňa správne postupoval, keď konštatoval, že skutky sa
stali, sú trestnými činmi a spáchali ich obžalovaní v rozsahu tam uvedenom. Nebol však dôsledný, keď
vo vzťahu k obžalovanému I. C. tieto právne posúdil a kvalifikoval ako samostatné prečiny pytliactva
podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v bode 1/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Správne
mal tieto právne kvalifikovať ako čiastkové útoky jedného pokračovacieho prečinu pytliactva podľa § 310

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v bode 1/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2/ samostatne,
s prihliadnutím na ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák.

Skutky pod bodmi 1/ a 2/ v prípade obžalovaného I. C. je potrebné podľa tohto ustanovenia považovať
ako jeden trestný čin, ktorého čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase (v zmysle ustálenej

judikatúry do 6 mesiacov, keďže prvý bol spáchaný dňa 1. 11. 2018 a druhý dňa 26. 3. 2019), spôsobe
ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer obžalovaného.
Taktiež je potrebné uviesť, že obžalovanému I. C. bolo vznesené obvinenie za skutok zo dňa 1. 11. 2018
až 4. 4. 2019, t.j. potom ako bol dokonaný skutok uvedený pod bodom 2/, čiže aj podmienka uvedená
v ustanovení § 122 ods. 13 Tr. zák. bola splnená na to, aby mohli byť oba skutky posudzovaného ako

čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. z dôvodov, že
súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a súčasne došlo kporušeniu ustanovení Trestného zákona a obžalovaných uznal na rovnakom skutkovom základe vinných
s tým, že konanie obžalovaného I. právne kvalifikoval ako pokračovací prečin pytliactva podľa § 310
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v bode 1/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v bode 2 samostatne.

Uvedené mohol napraviť krajský súd aj pri absencii odvolania prokurátora, keďže touto nápravou došlo
k zlepšeniu postavenia obžalovaného.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa krajský súd nemohol stotožniť s odvolacími námietkami
obhajoby.

Krajský súd preskúmal okrem výroku o vine aj výrok o uložených trestoch obžalovaným súdom I.
stupňa. Zameral sa aj na osobné pomery obžalovaných, pričom z odpisu registra trestov zistil, že
obžalovaný G. N. bol v minulosti pred spáchaním trestného činu, za ktorý sa mu ukladá trest, jedenkrát
súdne trestaný ešte v roku 1975, no hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Súčasne z výpisu z
evidencie priestupkov vyplýva, že bol jedenkrát priestupkovo prejednávaný pre priestupok na úseku

cestnej premávky. Obžalovaný I. C. bol v minulosti trikrát súdne trestaný pre obdobnú trestnú činnosť,
t.j. prečin pytliactva, no vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu z
ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že bol dvakrát priestupkovo postihnutý pre priestupky na úseku
cestnej premávky.

S poukazom na uvedené krajský súd zistil, že obžalovanému G. N. nesprávne pri ukladaní trestu súd I.
stupňa nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže ojedinelý priestupok na
úsekucestnejpremávkynebránilpriznaťmuuvedenúpoľahčujúcuokolnosť,zvlášť,keďjehoprotiprávne
konanie napĺňajúce znaky priestupku nemá žiadny súvis s konaním, ktoré sa mu kladie za vinu v
prejednávanejveci. Pokiaľideopriťažujúceokolnostiuvedenév§37Tr.zák.,anikrajskýsúdnevzhliadol

u neho žiadnu priťažujúcu okolnosť.

S ohľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi u obžalovaného G. N., bolo
potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a znížiť hornú hranicu trestnej sadzby
uvedenej pri § 310 ods. 2 o jednu tretinu, čo krajský súd po zrušení napadnutého rozsudok napravil,

pričom vychádzal pri ukladaní trestu po uvedenej úprave z trestnej sadzby v rozpätí 6 mesiacov až 2
roky a 2 mesiace. S ohľadom na jeho doposiaľ bezúhonný život, aj krajský súd dospel k záveru, že
na jeho nápravu postačí trest výchovný, preto mu uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici
trestnej sadzby a jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, t.j. taktiež
na samej dolnej hranici.

Poukazujúc na skutočnosť, že trestnej činnosti sa obžalovaný G. N. dopustil v súvislosti s porušením
ustanovení zákona ako i svojich povinností vyplývajúcich mu z postavenia hlavného hospodára v MsO
SRZ T., bolo mu potrebné tiež ukladať trest zákazu činnosti - výkonu rybárskeho práva, ktorý mu krajský
súdoprotisúduI.stupňaponížil,keďmuhouložilvtrvaní18mesiacov,ktorúdĺžkupokladázadostatočnú

na jeho nápravu s prihliadnutím i na okolnosti spáchania skutku.

Pokiaľ ide o obžalovaného I. C., súd I. stupňa správne neprihliadol na žiadne poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 Tr. zák., i keď sa v minulosti dopustil troch obdobných konaní a hľadí sa na neho, akoby
nebol odsúdený (za čo mu nebola priznaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.), bolo

potrebné vyhodnotiť jeho predchádzajúci spôsob života a skutočnosť, že už trikrát spáchal obdobnú
trestnú činnosť a nemohla mu byť preto poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j/ Tr. zák.

Na rozdiel od súdu I. stupňa, s poukazom na zmenu právnej kvalifikácie na pokračovací prečin pytliactva,
nezistil krajský súd u obžalovaného I. C. priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák. a preto mu

bolo potrebné ukladať trest postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, bez aplikácie § 38 ods. 4 Tr. zák., vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v
§ 310 ods. 2 Tr. zák., t.j. 6 mesiacov až 3 roky.

S poukazom na skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ukladal mu krajský

súd trest odňatia slobody ako prvotrestanému v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v
trvaní 12 mesiacov, ktorý považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako i pomery páchateľa
a jeho predchádzajúci život za primeraný a dostatočný. Súčasne mu jeho výkon podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.Rovnako ako pri obžalovanom G. N., aj obžalovanému I. C. bolo potrebné s poukazom na charakter
trestnej činnosti ukladať aj trest zákazu činnosti - výkonu rybárskeho práva, ktorý mu krajský súd uložil

prihliadnuc na predchádzajúci život a skutočnosť, že sa dopustil dvoch čiastkových útokov jedného
trestného činu v trvaní 24 mesiacov.

Keďže súd I. stupňa správne uložil obžalovanému I. C. aj trest prepadnutia veci - 1 kus rybárskej siete
v dĺžke 29 m, krajský súd tento výrok poňal do svojho rozhodnutia spolu s určením, že vlastníkom

prepadnutej veci sa stáva štát.

Je potrebné zdôrazniť, že krajský súd pri rozhodovaní o trestoch vychádzal zo základných zásad pre
ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na výchovu k tomu,
aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril

morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací
súd prihliadol na spôsob spáchania skutkov, následky, zavinenie, pohnútky, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti ako aj na osoby páchateľov, ich pomery a možnosť nápravy.

Poškodená MsO SRZ T. si síce nárok na náhradu škody uplatnila, avšak za skutok pod bodom 1/ boli

všetky ryby odovzdané tejto organizácii a za ryby ulovené v skutku 2/ obžalovaný I. C. škodu uhradil,
pretosprávnesúdI.stupňarozhodoloodkázanípoškodenejorganizáciinacivilnýproces.Ztohtodôvodu
krajský súd taktiež odkázal uvedenú organizáciu na civilný proces.

Keďže súd I. stupňa pochybil pri posudzovaní právnej kvalifikácii skutku spáchaného obžalovaným I. C.,

odvolací súd toto pochybenie napravil tým, že zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods.
1 písm. b/, písm. d/ Tr. por., opätovne preskúmal aj výroky o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to
vyplýva z výroku tohto rozsudku, a to za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.