Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411205835
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8411205835.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: BENEFIT GROUP I.,
a.s., so sídlom Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, právne zastúpeného: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát
so sídlom Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, proti povinným: l) Q. U., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/
XX, M. A., 2) U. U., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, M. A., o vymoženie pohľadávky 3.517,89 eura s

príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. 3Er/902/2011-62 zo dňa 17.04.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Povinnému v 1. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Povinnej v 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný
súd“) rozhodol, cit.:
,,I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi náhradu trov exekúcie
vo výške 39,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní
je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k.

3Zm/597/2010-14 z 18.02.2011, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou, preto sa na toto exekučné konanie vzťahuje zákonné ustanovenia § 243f Exekučného poriadku.
Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku má len
oprávnený - účastník exekučného konania, pričom túto povinnosť musí splniť v lehote do 30 dní odo dňa
účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. do 22.1.2016, keďže tento zákon nadobudol účinnosť vyhlásením
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 23.12.2015.

Ďalej uviedol, že zákonom stanovená tridsaťdňová lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
je lehotou procesnou a uplynula dňa 22.01.2016. Predmetný úkon pritom stačilo vykonať vo vzťahu
k súdnemu exekútorovi. Oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 25.01.2016.
Zákonná lehota na doplnenie návrhu teda nebola dodržaná. Oprávnený teda zmeškal zákonnú 30-
dňovú lehotu na uskutočnenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku.

Pokiaľ sa týka trov exekúcie priznal v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republikyč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorovvzneníúčinnomdo31.03.2017(ďalej len „vyhláška“) minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie 33,19 eura.
Zároveň súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny
a náhrad. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 39,83 eura s DPH, z toho

odmena vo výške 33,19 eura a 20 % DPH, t. j. 6,64 eura.
Pokiaľ sa týka trov konania uviedol, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie nesplnením
zákonom ustanovenej povinnosti na doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, a preto
by bol povinný v súlade s § 256 CSP uhradiť trovy exekučného konania povinnému, ale povinnému
žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že s
dôvodmi uvedenými v odôvodnení uznesenia na zastavenie exekúcie nesúhlasí a domnieva sa, že
súd prvej inštancie zastavil predmetné exekučné konanie v rozpore s platnou právnou legislatívou,
konkrétne v rozpore s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného priadku. Oprávnený z exekúcie v zmysle novely
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1, ods. 6 Exekučného poriadku, riadne a

včas k podanému návrhu na výkon exekúcie doplnil opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa
vlastného vzťahu s povinným z exekúcie. Nakoľko toto exekučné konanie začalo predo dňom účinnosti
novely Exekučného poriadku, bol oprávnený z exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného priadku,
povinný k už prebiehajúcemu exekučnému konaniu doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku. Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku, sa myslí doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s
povinným z exekúcie spolu s priloženými dôkazmi, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Doplnenie návrhu
bolo odoslané poštou dňa 22.01.2016, teda ešte v lehote na doplnenie. Doplnením návrhu na výkon
exekúciepodľa§39ods.4Exekučnéhoporiadku,jasneurčujeoprávnenémuzexekúcie,akéskutočnosti
avakejlehotejepovinnýpripriznanínárokuvyplývajúcehozozmenkypreukázať.Oprávnenýzexekúcie

sa domnieva, že prvostupňový súd predmetné exekučné konanie zastavil v rozpore so zákonom, pričom
sa domnieva, že v exekučnom konaní by sa malo ďalej pokračovať.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne
rozhodol o pokračovaní v exekučnom konaní.

3. Povinný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že je živiteľom rodiny, manželka
nepracuje. Zo mzdy mesačne platí SIPO vo výške 106,24 eura, spoločnosti Bencont Collektion a.s.
pohľadávku vo výške 40 eur, exekúciu vo výške 15 eur exekútorovi JUDr. Šviderskému a má ešte jednu
exekučnú zrážku zo mzdy u zamestnávateľa - Technické služby Mesta Kežmarok. Poznamenal, že verí,
že súd rozhodne spravodlivo a jeho starú exekúciu zastaví.

4. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu povinného v I. rade uviedol, že s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení povinného v 1. rade nesúhlasí a žiada vymôcť peňažné prostriedky v maximálnej možnej
výške. Navrhol pokračovať v exekučnom konaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového (ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolacích námietok
oprávneného je toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise
a vo veci správne rozhodol.
Pokiaľ sa týka odvolacej námietky oprávneného, že doplnenie návrhu bolo odoslané poštou dňa
22.01.2016, teda ešte v 30-dňovej lehote na doplnenie, odvolací súd uvádza, že oprávnený takýto dôkaz

nepredložil ani v odvolacom konaní. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť
všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), je vynesenie nepriaznivého rozhodnutia pre stranu, ktorá ich
nesplnila.

7. Odvolací súd poznamenáva, že súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať. Strana
sporu musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho
rozhodnutia.8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 23.08.2011 podaná

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k. 3Zm/597/2010-14 zo dňa 18.02.2011,
ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.03.2011. Súd prvej inštancie vydal dňa
16.09.2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 27.01.2016 bolo súdu prvej
inštancie prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie spolu so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.11.2005.

13. Odvolací súd uvádza, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného Prvá stavebná, a.s. a povinnými dňa 28.11.2005, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými bol založený na jej základe spotrebiteľský

vzťah. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by ju boli povinní uzatvárali na účely svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania. V zmluve boli povinní identifikovaní obvyklými údajmi fyzickej osoby
- nepodnikateľa, teda menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu. Naopak, právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, ktorý
mal v predmete podnikania okrem iného poskytovanie úverov.

Napokon záver, že išlo o spotrebiteľský vzťah, nenamietal v odvolaní ani oprávnený.

14.Odvolacísúdjetohonázoru,žerozhodnutie,ktorébolopodkladomnavykonanieexekúcie(exekučný
titul), bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od
23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných
zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje

len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom.

17. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. sa však zákonodarca rozhodol

prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo
zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§
243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že vkonaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným.

18. Napriek skutočnosti, že oprávnený ani v odvolacom konaní nepredložil dôkazy na podporu svojho
tvrdenia ohľadom včasného doručenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
odvolací súd preskúmal v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku na základe listín predložených
oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie a zistil, že domnienka podľa § 243f ods.
4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), a preto bolo správne exekúciu

zastaviť.

19. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola
právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie
z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, alebo aby exekučný súd preskúmaval, či
sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve premietli do vymáhaného nároku

(teda v základnom konaní sa rozhodlo o nároku aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to
nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne vyjadril.

20. Formulácia ,,v konaní ... nebolo prihliadnuté na ..." (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku)
nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal

prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou
použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní
týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť.

21. Odvolací súd si je vedomý, že ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučných titulov, avšak

zrejmetaktochcelzákonodarcadocieliť,abydošlovzákladnom(nievexekučnom)konaníkopätovnému
preskúmaniu nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom, o čom svedčí stanovenie možnosti podať návrh
(žalobu) od 01.07.2016 na obnovu konania (§ 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku; § 3
zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov).

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný
rozkaz,zktoréhopodstatyvyplýva,žeprijehovydávanísanezohľadňujekauzazmenky,alelensamotná
zmenka,bolopotrebnénapreskúmavanýprípadaplikovaťustanovenie§57ods.1písm.m)Exekučného

poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok zo zmenky, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na
neprijateľné zmluvné podmienky, (2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (postačuje neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov).

23. V danom prípade je zjavné, že Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní (v súlade s vtedy
účinným procesným predpisom) rozhodoval len na základe predloženia originálnu zmenky, nemal k
dispozícii zmluvu o úvere, ani zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, teda ani nemohol preskúmať,
či nárok uplatňovaný zo zmenky nemá základ v aplikácii neprijateľných zmluvných podmienok, alebo či
nie je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo s dobrými mravmi alebo

so zákonom.

24. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách exekúcie a trovách konania,
ktoré odvolacími námietkami napadnuté neboli.

25. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie oprávneného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok

na náhradu trov konania patrí povinným v súlade so zásadou úspechu v sporovom konaní. Z obsahu
súdneho spisu je zrejmé, že povinnej v 2. rade v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Avšak povinný
v 1. rade bol v odvolacom konaní aktívny, k odvolaniu oprávneného sa vyjadril preto mu vznikol nárok nanáhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému oprávnenému v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).