Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412010296
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412010296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovanej U. I. a spol. , pre zločin
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 odsek, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, o
odvolaní obžalovanej U. I., o odvolaní obžalovaného G. I. a o odvolaní obžalovanej mladistvej J. I. proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa") z 21.03.2013 sp. zn. 3T/93/2012
(ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 26. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý

rozsudok vo výroku o treste uloženom obžalovanej mladistvej J. I..

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a :

Obžalovaná mladistvá

J. I. , narodená XX.XX.XXXX v Z., trvale

bytom O. číslo XXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po
zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení žiadnej, v § 37
Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) a § 117 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia
slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o
d k l a d á .

Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona u r č u j e s a skúšobná doba na 2 (dva) roky.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovanej U. I. a odvolanie obžalovaného G. z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú U. I. (ďalej len
„obžalovaná“), obžalovaného G. I. (ďalej len „obžalovaný“) a obžalovanú mladistvú J. I. (ďalej len„mladistvá obžalovaná“) vinnými zo spáchania zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
189 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

dňa 17.07.2009 do presne nezisteného dňa koncom mesiaca júl 2009 a následne od 20.08.2009 do
03.09.2009povzájomnejdohodeopakovanepožadovaliodpoškodenéhoH.X.,narodeného21.06.1966
(ďalej len „poškodený“) a to telefonicky, pri osobných stretnutiach, ako aj formou SMS správ, rôzne
finančné hotovosti pod zámienkou, že 17.07.2009, počas cesty osobným vlakom smerom zo Šale do
Štúrova, znásilnil mladistvú obžalovanú, pričom vedeli, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravde a

vyhrážali sa mu, že ak im požadované sumy nezaplatí, udajú ho na polícii, že bude mať veľké problémy
a pôjde do väzby do Nitry, že mu podpália dom, zabijú celú jeho rodinu, v dôsledku ktorých vyhrážok,
najmä v obave o svoj život a život svojej rodinu, im poškodený odovzdával požadované sumy na rôznych
miestach v obci Strekov a v meste Nové Zámky, pričom takto im spolu odovzdal za uvedené obdobie
sumu 19.000,- eur, v ktorej výške mu spôsobili škodu.

Za tento zločin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanej aj obžalovanému podľa
§ 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po nezistení žiadnej
v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej, ani v § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej
okolnosti) trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, na výkon ktorého každého z nich podľa § 48 odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a

mladistvej obžalovanej podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a
nezistení žiadnej, v § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) a § 117 odsek 1 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona
podmienečne odložil určiac skúšobnú dobu na dva roky.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanej, obžalovanému, mladistvej obžalovanej, ich spoločnému
obhajcovi, opatrovníčke mladistvej obžalovanej, zástupkyni orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately a prokurátorovi oznámený vyhlásením v jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní
súdu prvého stupňa uskutočnenom 21.03.2013, po ktorom oznámení obžalovaná, obžalovaný a

mladistvá obžalovaná prostredníctvom svojho spoločného obhajcu, písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa 02.04.2013, teda včas, podali proti napadnutému rozsudku odvolanie bez uvedenia,
proti ktorým jeho výrokom smeruje, prípadne či smeruje ak proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku).

Vyššie uvedeným spôsobom včas podané odvolanie obžalovaná, obžalovaný a mladistvá obžalovaná
odôvodnili prostredníctvom svojho spoločného obhajcu ďalším písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa 10.05.2013 a to nesúhlasom s odsudzujúcim výrokom o vine napadnutého rozsudku,
pretože z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nemohol mať za preukázané, že v prejednávanej
veci zažalovaný skutok spáchali a jediným, usvedčujúcim ich dôkazom boli chaotické, navzájom si

odporujúce výpovede poškodeného, rozpory v ktorých sa vyskytujúce poškodený vysvetľoval tvrdením,
že takto nevypovedal, v ktorej súvislosti poukázali na jeho výpoveď z 01.12.2009. a tiež na vo výroku
o vine napadnutého rozsudku uvedenú skutočnosť, že poškodený im mal odovzdať sumu 19.000,- eur,
pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, že im mal odovzdať celkom 23.100,- eur,
výbery z vkladnej knižky zodpovedali iba čiastke 14.500,- eur a poškodený 01.12.2009 vypovedal, že

im odovzdal spolu 15.000,- eur. Poukázali na výpoveď svedka Y. X. na hlavnom pojednávaní o tom, že
poškodený často požíval alkohol a pod jeho vplyvom si určité skutočnosti vymýšľal a na správu obce
Strekovotom,žepoškodenýkukoncusvojhoživotaalkoholickénápojepožívaltakmerdenne.Pokiaľide
o výpoveď obžalovanej z prípravného konania, táto sa k spáchaniu v prejednávanej veci zažalovaného
skutku priznala iba preto, že na ňu vplývali policajti, bola v strese a chcela ísť domov a ako neskôr

uviedla, poškodeného nikdy žiadnym spôsobom nevydierala, tento jej peniaze dával sám a dobrovoľne
za sex, ktorý spolu mali. Zo všetkých týchto dôvodov mali obžalovaní za to, že v prejednávanej veci
dôkazy neboli vykonané tak, aby súdu prvého stupňa umožnili spravodlivé rozhodnutie a veriac, že
Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) všetky dôkazy vyhodnotí a posúdi v zmysle zásady „in dubio
pro reo“, tomuto navrhli napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného

poriadku zrušiť a rozhodnúť podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku tak, že ich podľa § 285 písmeno
c/ Trestného poriadku po spod obžaloby oslobodí.Po splnení podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 7 Trestného poriadku sa
verejné zasadnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej,
obžalovaného aj mladistvej obžalovanej .

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý
rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, v konečnom návrhu navrhla odvolania
obžalovaných podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Spoločný obhajca obžalovaných sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyjadril zhodne ako v
písomnom odôvodnení ich odvolania, nad rámec ktorého nič ďalšie neuviedol. V konečnom návrhu
odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaných spod obžaloby oslobodiť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti

výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu
ajzákonnosťaodôvodnenosťvýrokuotresteaďalšíchvýrokov,ktorémajúvovýrokuovinesvojpodklad.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec (v ktorej bola obžaloba
podaná31.05.2012)narozhodnutieuž31.05.2013oodvolaniachobžalovanýchrozhodolnaneverejnom

zasadnutí uskutočnenom 13.06.2013 tak, že uznesením sp. zn. 4To/61/2013 tieto podľa § 316 odsek
1 Trestného poriadku ako oneskorene podané zamietol. Po zrušení tohto uznesenia rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06.05.2014 sp. zn. 6Tdo/5/2014
a opätovnom predložení mu prejednávanej veci súdom prvého stupňa 29.05.2014 na podklade
odvolaní obžalovaných v rámci plnenia svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1, odsek 2 Trestného

poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku,
proti ktorým odvolanie obžalovaných (podľa jeho obsahu nepochybne) smerovalo a konanie tomuto
výroku napadnutého rozsudku predchádzajúce, a to aj z hľadiska prípadného výskytu chýb, ktoré neboli
odvolaním obžalovaného vytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého
dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku, podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku

súčasne rozšíriac túto svoju prieskumnú povinnosť aj na výrok napadnutého rozsudku o treste uloženom
každému z obžalovaných.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v hore uvedenom rozsahu odvolací súd predovšetkým zistil, že
už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými

boli objasnené všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie o vine každého z obžalovaných, ako aj o každému z nich uloženom
treste.

Súdprvéhostupňaprivykonávanídôkazovnahlavnýchpojednávaniachuskutočnenýchvprejednávanej
veci postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania
dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo
k porušeniu práv niektorého z obžalovaných na obhajobu.

Aj z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine napadnutého rozsudku
mohli vychádzať a napokon aj vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku
(§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

V tejto súvislosti a s poukazom na odvolací návrh obžalovaných uvedený v písomnom odôvodnení nimi
podaného odvolania, ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku aj z dôvodov uvedených v
ustanovení § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku považuje odvolací súd za potrebné uviesť,že ani v písomných dôvodoch proti napadnutému rozsudku podaného odvolania a ani vo vyjadrení
ich spoločného obhajcu k nemu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nevykonanie nejakých, nimi
navrhnutých dôkazov postupu súdu prvého stupňa predchádzajúcemu napadnutému rozsudku nevytkli,

ba dokonca ani v rámci postupu súdu prvého stupňa podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku na
hlavnom pojednávaní uskutočnenom 21.03.2013 nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v
prejednávanej veci.

Plnenímsvojej,zustanovenia§317odsek1Trestnéhoporiadkumuvyplývajúcejprieskumnejpovinnosti

odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvého stupňa k pre rozhodnutie o vine obžalovaných
potrebným skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou
zásadoutrestnéhokonaniauvedenouv§2odsek12Trestnéhoporiadku,tedajednotlivoajvichsúhrnea
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu ani
ohľadneskutkovýchotázokuvedenýchv§119odsek1písmenoa/,písmenob/Trestnéhoporiadku,teda

či sa v prejednávanej veci zažalovaný skutok stal, či má znaky trestného činu (a akého), kto ho spáchal a
z akých pohnútok, nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu prvého
z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek
4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo -
v pochybnostiach v prospech obvineného“.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaných, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných
výhrad stotožňuje (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku) majúc súčasne za to, že
odôvodnenie obžalovanými z dôvodov vyššie uvedených iba proti výroku o vine napadnutého rozsudku
smerujúcich odvolania neobsahuje ani pokiaľ ide o správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov súdom
prvého stupňa a ani pokiaľ ide o právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval, keď dokázané

skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny (ale v konečnom
dôsledku aj trestu uloženého každému z obžalovaných), žiadne relevantné skutočnosti a okolnosti.

V hore uvedenej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že jednak aj on považoval
výpoveď obžalovanej z prípravného konania zaznamenanú v zápisnici z 03.09.2009 za dôkaz, o

zákonnosti získania ktorého (§ 119 odsek 4 Trestného poriadku a contr.) nevznikli žiadne, tobôž
nie dôvodné pochybnosti a preto ho súd prvého stupňa mohol postupom podľa § 258 odsek 4
Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci uskutočnenom 28.11.2012 vykonať
a na skutočnosti v ňom obsiahnuté pri rozhodovaní o vine všetkých obžalovaných napadnutým
rozsudkom prihliadnuť (§ 278 odsek 2 Trestného poriadku), jednak skutkové zistenie súdu prvého

stupňa o výške škody spôsobenej poškodenému trestným činom obžalovaných, ktoré je obsiahnuté
v popise zažalovaného skutku vo výroku napadnutého rozsudku zodpovedá hodnoteniu všetkých, v
prejednávanej veci ohľadne tejto skutkovej okolnosti vykonaných dôkazov (ktorými sú predovšetkým
na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 21.02.2013 prečítané výpovede poškodeného z prípravného
konania) aj (a predovšetkým) hodnoteniu týchto dôkazov s použitím pravidla „in dubio pro reo - v

pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z výsledkov z vyššie uvedených dôvodov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania
sa aj odvolaciemu súdu javí byť dôvodný záver, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa
stal, že ho spáchali všetci traja obžalovaní, týmto svojim spoločným, nepochybne úmyselným (a

to vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona) protiprávnym konaním
naplnili všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 891 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, pričom ani o
existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto ich spoločným protiprávnym konaním a úmyselným
zavinením každého z nich na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom ustanovením

§ 189 Trestného zákona neboli a nie sú žiadne pochybnosti.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa uznajúc každého z obžalovaných za vinného
zo spáchania zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 891 odsek 1, odsek 2 písmenod/ Trestného zákona vykonaným dôkazom opodstatnene a zákonu zodpovedajúcim spôsobom ukladal
trest podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v odseku 2 § 189 Trestného zákona a činiacej výmeru
štyri roky až desať rokov, úprava dolnej ani hornej hranice ktorej u obžalovanej a u obžalovanému (po

opodstatnenom nezistení žiadnej v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej, ani v § 37 Trestného
zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona
neprichádzala do úvahy, avšak ktorú bolo u mladistvej obžalovanej upraviť a to jednak s použitím § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po opodstatnenom zistení jednej, v § 36 písmeno j/ Trestného
zákona uvedenej poľahčujúcej a nezistení žiadnej, v § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej

okolnosti), teda znížením jej hornej hranice o jednu tretinu (na osem rokov) a následne aj s použitím §
117 odsek 1 Trestného zákona, teda znížením oboch jej hraníc na polovicu (na dva roky až štyri roky).

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy je aj podľa názoru odvolacieho
súdu obžalovanej a obžalovanému napadnutým rozsudkom vo výmere štyroch rokov (teda úplne na
dolnej hranici vyššie uvedenej zákonnej trestnej sadzby) uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia a mladistvej obžalovanej vo výmere dva roky (teda tiež úplne na
dolnej hranici vyššie uvedenej zákonnej trestnej sadzby) uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu (podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktoré jeho ustanovenie súd
prvého stupňa v zjavnom rozpore s § 163 odsek 1 písmeno c/, § 165 odsek 1 Trestného poriadku

vo výroku o uloženom jej treste opomenul uviesť) s určením skúšobnej doby podľa § 119 odsek 1
Trestné na dva roky (teda v polovici jej výmery ustanovenej na jeden rok až tri roky) čo do druhu,
ako aj výmery u obžalovanej aj u obžalovaného zodpovedajúci všetkým kritériám ustanoveným v § 34
odsek 4 Trestného zákona (primeraný spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavineniu každého z
nich, nezistenej ani poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti, osobe, pomerom a možnostiam nápravy

každého z nich) a u mladistvej obžalovanej zodpovedajúci všetkým kritériám ustanoveným v § 97
odsek 3 Trestného zákona (primeraný osobnosti mladistvej obžalovanej, jej veku, rozumovej a mravnej
vyspelosti, zdravotnému stavu, jej osobným, rodinným a sociálnym pomerom, povahe a závažnosti
spáchaného činu ako aj potrebe jej začlenenia do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby sa
predchádzalo protiprávnym činom) a tiež spôsobilý splniť svoj účel tak, ako to u obžalovanej a u

obžalovanéhopredpokladáustanovenie§34odsek1Trestnéhozákona(zabezpečíochranuspoločnosti
pred obžalovanou a obžalovaným tak, že každému z nich zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jej aj jeho výchovu k tomu, aby viedla resp. viedol riadny život, súčasne aj iných
odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej a
obžalovaného spoločnosťou) a u mladistvej obžalovanej ustanovenie § 97 odsek 1 Trestného zákona

(bude vychovávať mladistvú obžalovanú na riadneho občana a zároveň pôsobiť na predchádzanie
protiprávnychčinovaprimeranechrániťajspoločnosť,viesťkobnoveniunarušenýchsociálnychvzťahov
a k jej začleneniu do rodinného a sociálneho prostredia), v ktorom smere odvolací súd (napriek tomu, že
obžalovaní v písomných dôvodoch proti výroku o vine napadnutého rozsudku smerujúceho odvolania
výroku o každému z nich uloženom treste, ani konaniu mu predchádzajúcemu, žiadne chyby nevytkli)

považoval za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku doplniť, pretože všetky tieto skutkové
zistenia a okolnosti hodnotiace ako aj (a zvlášť) právne úvahy v ňom absentujú (§ 321 odsek 1 písmeno
e/ Trestného poriadku).

Podľa § 319 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie

(písmeno b/),

- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/).

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd na strane jednej zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, postupom podľa § 321
odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku a § 322 odsek 3 Trestného zákona na podklade
odvolania mladistvej obžalovanej napravil chybu výroku napadnutého rozsudku o uloženom jej treste
odňatia slobody spočívajúcu v nepoužití ustanovenia § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
pri inak opodstatnenom podmienečnom odklade jeho výkonu na skúšobnú dobu a na strane druhej

nezistil žiadne iné, (ako vyššie uvedené a súčasne zásadné) zákonné dôvody uvedené v ustanovení
§ 321 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek inú
zmenu výroku napadnutého rozsudku o vine všetkých obžalovaných alebo výroku o obžalovanej a
obžalovanému uloženom treste v prospech niektorého z nich, a preto odvolanie obžalovanej a odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.