Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5Csp/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200397
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619200397.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: REGULAR HORIZON s.r.o., so

sídlom Teplická 2297/76, 921 01 Piešťany, IČO: 47 561 874, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110 proti žalovaným: 1.
Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y.. Š. XXX/XXX, XXX XX Š.-W. a 2. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q.. Y.. Š. XXX/XXX, XXX XX Š.-W., obidvaja žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení advokátom JUDr. Jánom
Pekarom, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, IČO: 34 048 944 o žalobe žalobcu o zaplatenie
17.000,00 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade o určenie neexistencie
záložné právo k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd u r č u j e, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre
okres W., obec Š.-W., katastrálne územie W. K. Q., a to k pozemkom parcelám registra „D.“, parcely
č. XXX vo výmere 149 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a č. XXX/X vo výmere 175 m2 - záhrada a k
stavbe rodinného domu súpisné č. XXX postavenému na parcele č. XXX, ktoré patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov H. Y., rodený P., trvale bytom XXX XX Š.-W. - W. K. Q., Q.. Y.. Š. XXX,

narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, občan W. a Y. Y., rodená Y., trvale bytom XXX
XX Š.-W. - W. K. Q., Q.. Y.. Š. XXX, narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, občan W., v
podiele 1/1 n e e x i s t u j e .

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2019 domáhal, aby súd uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 17.000,00 €, úrok z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17.000,00 € od 28.02.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. V
odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade spoločne ako dlžníci uzavreli dňa 27.01.2016 s
právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Dobson Limit s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové
Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 04 412 893 ako veriteľom Úverovú zmluvu č. 12/16, na základe
ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom zo strany spoločnosti Dobson Limit s.r.o. ako veriteľa
poskytnutý úver v celkovej výške 17.000,00 €, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vrátiť v termíne do
27.02.2016. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018 uzavretej medzi spoločnosťou Dobson

Limit s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom nadobudol žalobca voči žalovaným v 1. a 2.
rade pohľadávku z hore označenej úverovej zmluvy vo výške 17.000,00 € zodpovedajúcej nesplatenej
istine poskytnutého úveru. Žalovaní v 1. a 2. rade do dňa podania žaloby z poskytnutej istiny v sume
17.000,00 € nevrátili právnemu predchodcovi žalobcu a ani žalobcovi žiadnu čiastku.2. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5Csp/18/2019-34
zo dňa 29.04.2019, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odpor, a

preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5Csp/18/2019-137 zo dňa 09.07.2019 zrušil.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v odôvodnení odporu uviedli, že žalobca odvodzuje svoj nárok od Úverovej
zmluvy č. 12/16 uzatvorenej medzi spoločnosťou Dobson Limit s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28,
nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 044 12 893 a žalovanými ako dlžníkmi. Žalovaní

pôvodne uzatvorili Úverovú zmluvu č. 163/13 so spoločnosťou Tatra credit a.s., so sídlom Námestie
Slobody 10/1718, 921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775 dňa 10.10.2013. Predmetom tejto úverovej zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,00 €. Spoločnosť Tatra credit a.s. našla žalovaná v 1. rade, na
túto spoločnosť sa obrátila telefonicky a následne jej bolo telefonicky oznámené, že dostane úver v sume
5.000,00 €, ktorý bude splácať mesačnými splátkami vo výške po 150,00 €. Pracovník spoločnosti Tatra
credit a.s. prišiel domov k žalovaným a neskôr bol prítomný pri podpisovaní všetkých ďalších zmlúv.

Tento pracovník si nafotil rodinný dom žalovaných a asi o týždeň neskôr ich informoval, že úverová
zmluva je pripravená a je potrebné ju prísť podpísať do Senice k notárke. S obsahom úverovej zmluvy
neboli žalovaní vopred oboznámení. Pracovník spoločnosti Tatra credit a.s. zmluvu priniesol priamo k
notárke, kde zmluvu žalovaní aj hneď podpísali. Žalovaní neboli oboznámení s tým, že úver bude splatný
v lehote šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy a ani s tým, že posledná splátka bude vo výške 5.000,00

€. Neskôr kontrolou zmluvy zistili, že úver má byť splatený šiestimi splátkami v sumách po 150,00 € a
siedmou splátkou v sume 5.000,00 €. Mali vtedy veľké finančné problémy. Spolu s úverovou zmluvou
podpísali aj Zmluvu o záložnom práve č. 163/13 zo dňa 10.10.2013 k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX pre okres W., obec Š.-W., katastrálne územie W. K. Q., a to k pozemkom parcelám
registra „D.“, parcela č. XXX vo výmere 149 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X vo

výmere 175 m2 -- záhrady a k stavbe rodinného domu súpisné č. XXX postavenému na parcele č.
XXX, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bol im tiež odovzdaný sadzobník
poplatkov. Úver sa snažili riadne splácať, avšak s niektorou platbou sa dostali do omeškania a za
omeškanie, hoci aj v trvaní jedného dňa, ako aj za uvedenie nesprávneho variabilného symbolu im
bola vyrubená zmluvná pokuta. Spoločnosť Tatra credit a.s. priebežne posielala žalovaným dodatky k

Zmluve o úvere č. 163/13, ktoré priebežne podľa ich pokynov podpisovali a zasielali späť do spoločnosti.
Z jednotlivých dodatkov, v ktorých sa nachádza splátkový kalendár, je zrejmé, že žalovaní príslušné
splátky riadne splácali. Niekedy koncom roka 2015 bolo žalovaným doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky na spoločnosť ADMIN CREDIT s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, 110 00 Praha 1, IČO:
04 050 932, korešpondenčná adresa 921 01 Piešťany, P.O.BOX D-154. Podľa tohto oznámenia mali

žalovaní začať splácať dlh na číslo účtu: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Koncom roka 2015 alebo
začiatkom januára 2016 bolo žalovaným oznámené, že úver prevezme spoločnosť Dobson Limit s.r.o.
Podľa pokynu pracovníka spoločnosti Tatra credit a.s. išli žalovaní k notárke JUDr. Mračnovej do Šaštína
podpísať nejaké listiny. Opätovne bol s nimi prítomný rovnaký pracovník ako pri podpise zmluvy so
spoločnosťou Tatra credit a.s. a jej jednotlivých dodatkov. Listiny, ktoré podpisovali u notárky JUDr.

Mračnovej boli vopred pripravené. Pracovník spoločnosti Tatra credit a.s. im povedal, že je potrebné
dané listiny podpísať a tiež, že je potrebné zaplatiť „dosť veľa peňazí na pokutách“. Keď žalovaní
podpisovali listiny, kde bola uvedená spoločnosť Dobson Limit s.r.o., pracovník im povedal, že im dajú
úver 17.000,00 €, od ktorého odpočítajú sumu na úhradu pokút. Žalovaným bola takto vyplatená suma
cca 1.500,00 €. Úver mal byť splácaný splátkami v sumách po 170,00 € k 27. dňu mesiaca. Pokiaľ

splatili splátku až po 27. dni, ale do konca daného mesiaca, museli zaplatiť splátku vo výške 190,00
€. Pokiaľ nestihli splátku zaplatiť ani do konca mesiaca, bola im vyrubená pokuta vo výške 180,00 €.
Splátky sa snažili splácať riadne, pokiaľ nestihli splátku splatiť v daný mesiac, splatili ju najneskôr do
4. až 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Zo spoločnosti Dobson Limit s.r.o. boli žalovaným opakovane
vyrubené pokuty za omeškanie s platením a tiež rôzne ďalšie poplatky, v dôsledku čoho nebolo prakticky

možné úver tejto spoločnosti splatiť. Žalovaní nevedia uviesť, aká bola celková výška pokút, ktoré im
spoločnosť Dobson Limit s.r.o. vyrubila. Niekedy v mesiaci máj alebo jún 2018 bolo žalovaným doručené
oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť REGULAR HORIZON s.r.o., od uvedeného obdobia
úver splácajú tejto spoločnosti. Naposledy žalovaných opakovane kontaktoval žalobca s tým, že je
opätovne potrebné podpísať novú zmluvu tak, aby „bolo všetko v poriadku“. Žalovaná v 1. rade však

začala vec riešiť u jej právneho zástupcu, ktorý jej odporučil nepodpisovať žiadne ďalšie zmluvy ani
iné listiny so žalobcom. Žalobca a spoločnosti Tatra credit a.s., ADMIN CREDIT s.r.o. a Dobson Limit
s.r.o. sú personálne navzájom prepojené. Žalovaní vždy jednali s rovnakou osobou, preto nevedeli, že
pri podpisovaní listín, kde bola uvedená spoločnosť Dobson Limit s.r.o., dochádza po právnej stránkek refinancovaniu úveru u spoločnosti Tatra credit a.s., resp. u ADMIN CREDIT s.r.o. Spoločníkmi a
konateľmi v spoločnosti REGULAR HORIZON s.r.o. sú B. X. a H. P.. Členom predstavenstva spoločnosti
Tatra credit a.s. bol Vratko Javro. Predsedom predstavenstva spoločnosti Tatra credit a.s. bol a je H.

P.. Konateľom a spoločníkom spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o. je H. P.. Konateľom a spoločníkom
spoločnosti Dobson Limit s.r.o. je H. P.. Konateľom a spoločníkom spoločnosti Dobson Limit s.r.o. bol B.
X.. Z uvedeného personálneho prepojenia jednotlivých spoločnosti je nepochybné, že tieto postupovali
vo vzájomnej kooperácii pri vypracúvaní a uzatváraní jednotlivých právnych úkonov so žalovanými a
na vec je tak potrebné nahliadať ako na jeden zmluvný vzťah ako celok. Žalovaní v prílohe pripojili

potvrdenia o uskutočnení jednotlivých splátok pre spoločnosti Tatra credit a.s., ADMIN CREDIT s.r.o.,
Dobson Limit s.r.o. a REGULAR HORIZON s.r.o. Tvrdenie žalobcu, že žalovaným bol poskytnutý úver
v sume 17.000,00 € je zavádzajúce. Z výpisu Tatra banky a.s., ktorý žalobca pripojil k žalobe, je
zrejmé, že na účet žalovanej v 1. rade bola uhradená len suma 1.535,86 €, suma 14.500,00 € bola
uhradená spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o. a suma 964,14 € bola zaslaná na účet číslo: SK38 8180
5009 1080 7013 7981. Žalovaní však nevedia uviesť, komu daný účet patrí a prečo bola takáto suma

uhradená nejakému ďalšiemu subjektu. Úverovú zmluvu pritom v celom rozsahu pripravoval právny
predchodca žalobcu, žalovaným nebola predložené k prečítaniu a nemali možnosť ovplyvniť jej obsah.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným bola reálne vyplatená len suma 1.535,86 €, sumu 14.500,00 €
vyplatil žalobca fakticky sám sebe, keďže spoločnosť ADMIN CREDIT s.r.o. len prevzala pohľadávku
od spoločnosti Tatra credit a.s., pričom obe spoločnosti ako aj žalobca sú vlastnené a riadené rovnakou

osobou, t.j. Ivanom Danišom. Žalovaní ani nevedia, z akého dôvodu bola spoločnosti ADMIN CREDIT
s.r.o. vyplatená práve suma 14.500,00 €. Nikdy spoločnosť ADMIN CREDIT s.r.o. ani Tatra credit a.s.
nežiadali o vyčíslenie zostatku dlhu. Nemajú teda vedomosť o tom, na základe čoho vedel právny
predchodca žalobcu, aká suma má byť zaslaná spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o. ani na aký účet má
byť príslušná suma zaslaná. Žalovaní nemajú vedomosť ani o tom, ako právny predchodca zistil, že

by mali mať dlh u spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o., túto informáciu žalovaní nemohli uviesť, keďže
samy mali za to, že stále majú jeden úver, a to u spoločnosti Tatra credit a.s. Z Úverovej zmluvy č.
12/16 je pritom zrejmé, že v čase jej uzatvárania bolo zapísané záložné právo v prospech spoločnosti
Tatra credit a.s. Právny predchodca žalobcu teda ani z katastra nehnuteľností nemohol zistiť, že by
žalovaní mali pohľadávku práve u spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o. Z uvedeného je nepochybné, že

právny úkon v podobe uzatvorenia Úverovej zmluvy č. 12/16 je absolútne neplatný právny úkon z
dôvodu, že ide o obchádzanie zákona. Vo svojej vzájomnej žalobe žalovaní žiadajú, aby súd meritórne
vyslovil, že Úverová zmluva č. 12/16 je neplatná z dôvodu, že ich postavenie je v súčasnosti neisté a je
potrebné ustáliť povahu právnych vzťahov medzi žalovanými a žalobcom. Úver bol zaistený záložným
právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, pričom právny predchodca žalobcu mal vedomosť

o tom, že na nehnuteľnostiach viaznu ťarchy v prospech spoločnosti Tatra credit a.s. ako aj v prospech
Daňového úradu Trnava. Právny predchodca žalobcu mal preukázateľne vedomosť o tom, že žalovaní
sú v zložitej finančnej situácii a napriek tomu bola splatnosť úveru stanovená v lehote jeden mesiac, t.j.
dňa 27.02.2016. Žalobca tak v žiadnom prípade nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pričom táto
povinnosť mu jednoznačne vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca vôbec nemal záujem

skúmať, akým spôsobom žalovaní splatia úver poskytnutý v značnej sume v jednomesačnej lehote
splatnosti, a to za situácie, kedy väčšina úverovej sumy bola uhradená spoločnosti ADMIN CREDIT
s.r.o. Žalobca si bol vedomý toho, že nie je reálne, aby žalovaní úver v jednomesačnej lehote splatili.
Toto tvrdenie žalovaných preukazuje aj ustanovenie Článku X. Zmluvné pokuty, kde je uvedená okrem
iného zmluvná pokuta za omeškanie vo výške 1 % mesačne z poskytnutej istiny úveru, t.j. v sume

170,00 €, avšak žalovaní pritom boli informovaní od pracovníka právneho predchodcu žalobcu, že suma
170,00 € predstavuje splátku úveru a nie úhradu zmluvnej pokuty. Aj v nadväznosti na dané zmluvné
dojednanie bol úver pre žalovaných prakticky nesplatiteľný. Tento postup právneho predchodcu žalobcu
predstavuje jednoznačne nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Konanie, ktoré odporuje zákonu
je neplatné, a aj z tohto dôvodu je Úverová zmluva č. 12/16 absolútne neplatná. Je absolútne nereálne,

aby ktorákoľvek osoba, ktorá má finančné problémy, bola schopná v priebehu jedného mesiaca splatiť
úver v sume 17.000,00 €. V Článku I Základné podmienky Úverovej zmluvy č. 12/16 sa uvádza, že ide o
bezúročný úver, resp. že ročná úroková sadzba je 0 %. S ohľadom na zmluvné dojednanie o mesačnej
pokute za omeškanie vo výške 170,00 € je zrejmé, že toto dojednanie v skutočnosti predstavuje výšku
mesačnejsplátkyúveru.Platbasavšaknezapočítavalanikdynaistinuúveru.Ajtotozmluvnédojednanie

tak predstavuje obchádzanie zákona, ktoré je sankcionované absolútnou neplatnosťou. Dojednania o
zmluvných pokutách a rôznych poplatkoch v úverovej zmluve tiež predstavujú neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú absolútne neplatné. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, a tiež spoločnosť
Tatra credit a.s. boli povinní započítavať platby žalovaných na istinu poskytnutého úveru. Žalovanímajú za to, že suma úveru, ktorá im bola vyplatená či už od právneho predchodcu žalobcu alebo od
spoločnosti Tatra credit a.s. je v súčasnosti splatená, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že dojednania
o zmluvných pokutách a ďalších poplatkoch sú neplatné. Zo všetkých doložených listín je zrejmé, že

žalovaní v prospech jednotlivých spoločností uskutočnili platby v značnom rozsahu, avšak s ohľadom
na obsah žaloby ako aj na obsah Úverovej zmluvy č. 12/16 tieto ich platby neboli na ich dlh vôbec
započítané.Úverovázmluvač.12/16aúvernazákladenejposkytnutýjezabezpečenýzáložnýmprávom
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre okres W., obec Š.-W., katastrálne územie
W. K. Q., a to k pozemkom parcelám registra „D.“, parcela č. XXX vo výmere 149 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie a parcela č. XXX/X vo výmere 175 m2 - záhrada a k stavbe rodinného domu súpisné
č. XXX postavenému na parcele č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných ako manželov.
Hodnota úveru bola podľa zmluvy v sume 17.000,00 €, reálne však bola žalovaným vyplatená len
suma1.535,86€.Hodnotanehnuteľnostípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvažalovanýchbola
žalobcom určená vo výške 45.600,00 €, ktorá prevyšuje hodnotu zabezpečovaného úveru o 168,24
%. V nadväznosti na reálne poskytnutú sumu úveru vo výške 1.535,86 € však hodnota nehnuteľností

žalovaných prevyšuje sumu úveru o cca 2800 %. Zmluva o záložnom práve č. 12/16 predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.

4. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti podali žalovaní v 1. a 2. rade v rámci odporu
vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd žalobu žalobcu zamietol, aby určil, že Úverová zmluva

č. 12/16 zo dňa 27.01.2016 uzatvorená medzi spoločnosťou Dobson Limit s.r.o., so sídlom Revoluční
1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 044 12 893 ako veriteľom a žalovanými v
1. a 2. rade ako dlžníkmi je neplatná, aby určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX pre okres W., obec Š.-W., katastrálne územie W. K. Q., a to k pozemkom parcelám
registra „D.“, parcela č. XXX vo výmere 149 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXX/X

vo výmere 175 m2 - záhrada a k stavbe rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č.
XXX, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade ako manželov v podiele
1/1, neexistuje a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.
Naliehavý právny záujem odôvodnili žalovaní v 1. a 2. rade ich neistým postavením, ktoré vyplýva zo
skutočnosti, že v katastri nehnuteľností je zapísané záložné právo v prospech žalobcu. Žalobca pritom

nedisponuje platným právnym titulom k takému vecnému právu. Žalobca tiež môže vyvolať dražbu
nehnuteľností žalovaných, pričom opätovne nedisponuje relevantným právnym titulom.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.07.2019 k odporu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že
tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade ohľadom ich úverového vzťahu so spoločnosťou Tatra Credit a.s.

považuje za nesúvisiace s vecou a nemajúce akýkoľvek vzťah k meritu veci, nakoľko žalobca nemôže
byť zodpovedný za podmienky, za ktorých žalovaní v 1. a 2. rade mali vstúpiť do zmluvného (úverového
vzťahu) s treťou osobou, spoločnosťou Tatra credit a.s. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení
potvrdili, že pri podpise príslušnej úverovej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu boli oboznámení
o poskytnutí úveru na základe uzatváranej úverovej zmluvy vo výške 17.000,00 €, ako aj o spôsobe

poskytnutia tohto úveru tak, ako to napokon vyplýva z Článku II. príslušnej úverovej zmluvy. S poukazom
na listinné dôkazy pripojené už k podanej žalobe, žalobca tvrdil, že žalovaným v 1. a 2. rade bol
v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok riadne poskytnutý úver v celkovej výške 17.000,00 €,
a to v prospech bankových účtov označených žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré tak predstavovali
platobné miesto poukázania peňažných prostriedkov v príslušnej výške. Žalobca preto v celom rozsahu

rozporovaltvrdeniežalovanýchv1.a2.radeoneposkytnutíúveruvzmysleuzatvorenejúverovejzmluvy.
Takétotvrdeniažalovanýchv1.a2.radepovažovalžalobcazazavádzajúceazarozpornésoskutočným
stavom veci. Fakt, že úver zo strany právneho predchodcu žalobcu bol podľa zmluvy poskytnutý
viacerými čiastkovými platbami v prospech rôznych bankových účtov nemá na splnenie zmluvného
záväzku právneho predchodcu žalobcu spočívajúceho v povinnosti poskytnúť úver v dojednanej výške

17.000,00 € akýkoľvek vplyv. Za absolútne účelové považuje žalobca tvrdenie žalovaných v 1. a 2.
rade o tom, že nemali byť uzrozumení s tým, že sa v prípade uzatvorenej úverovej zmluvy s právnym
predchodcom žalobcu má jednať o „refinancovanie“ úveru iného veriteľa žalovaných v 1. a 2. rade.
Takéto tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade je dokonca v priamom protiklade z ich vlastným vyjadrením,
nakoľko v odpore potvrdili, že boli oboznámení o poskytnutí úveru na základe uzatváranej úverovej

zmluvy vo výške 17.000,00 €, ako aj o spôsobe poskytnutia takéhoto úveru. Naviac, uzatvorenie
úverovej zmluvy alebo iného obdobného zmluvného typu za účelom vyplatenia záväzku voči inému
veriteľovi, je v praxi vecou úplne obvyklou a jedná sa o postup právnym poriadkom dovolený, a nie
protiprávny.Napokon,vsúčasnostimnohésubjektyposkytujúcepeňažnéprostriedkyajformoumasívnejreklamy ponúkajú poskytnutie úveru práve za účelom „refinancovania“ iných záväzkov dlžníka. Fakt,
že totožná fyzická osoba vystupuje ako spoločník, štatutárny zástupca, či člen štatutárneho orgánu vo
viacerých právnických osobách nie je rovnako nič neobvyklé a ani nezákonné. V prípade spoločnosti

žalobcu, právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o. ako aj spoločnosti Tatra
credit a.s. sa nepochybne jedná o samostatné subjekty práva s vlastnou právnou subjektivitou a so
samostatnou spôsobilosťou nadobúdať práva a povinnosti a vstupovať do právnych vzťahov. Podľa
názoru žalobcu sa žalovaní v 1. a 2. rade snažia v odpore odviesť pozornosť od podstaty veci, ktorou v
prejednávanom spore je fakt, že žalovaným v 1. a 2. rade bol so strany právneho predchodcu žalobcu

bezakejkoľvekpochybnostiposkytnutýúvervovýške17.000,00€,ktorýžalovanív1.a2.radeevidentne
nevrátili. Žalobca považuje za nemysliteľné, aby za situácie, ak poskytnutie úveru žalovaným v 1. a 2.
rade so strany jeho právneho predchodcu v zmysle Úverovej zmluvy č. 12/16 už v tomto štádiu konania
preukázal konkrétnymi listinnými dôkazmi, sa žalovaní v 1. a 2. rade snažili započítať prípadne ich
splátky voči inému veriteľovi, na údajné splátky Úverovej zmluvy č. 12/16. Podľa názoru žalobcu sa
jedná o postup absolútne neprijateľný, keď v prípade označenej úverovej zmluvy sa jedná o samostatný

a nezávislý zmluvný vzťah medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, ako veriteľom, na
jednej strane a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, spoločne na strane druhej. Je vylúčené,
aby akékoľvek personálne alebo majetkové prepojenie viacerých právnických osôb umožňovalo, aby
sa viaceré samostatné a celkom nezávislé zmluvné vzťahy uzatvorené medzi rôznymi subjektami,
mohli považovať za jeden zmluvný vzťah ako celok. Jedná sa o úvahu, ktorá podľa názoru žalobcu

nemá akúkoľvek oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky a ide o nóvum, ktorým sa žalovaní
v 1. a 2. rade zjavne snažia vyhnúť splneniu ich existujúceho záväzku voči žalobcovi. Praktickým
dôsledkom takejto konštrukcie žalovaných v 1. a 2. rade by vlastne bolo, že v poradí neskorší veriteľ
akéhokoľvekdlžníkabybolohrozený,čodojehoprávanavrátenieposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov
od dlžníka, ak by sa tento odvolával na ním vykonané splátky voči jeho predchádzajúcemu veriteľovi.

O to paradoxnejšie takáto úvaha vyznieva za situácie ako v prejednávanej právnej veci, ak veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovaným v 1. a 2. rade) peňažné prostriedky práve za účelom splatenia
záväzku, resp. jeho zostatku voči predchádzajúcemu veriteľovi. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že
v prípade Úverovej zmluvy č. 12/16 sa má jednať o právny úkon obchádzajúci zákon, žalobca namieta,
že z podaného odporu nie je vôbec možno vyvodiť, na základe akých konkrétnych skutočností by

mal predmetný právny úkon obchádzať akúkoľvek právnu normu tvoriacu súčasť právneho poriadku
Slovenskej republiky. V prípade, ak žalovaní v 1. a 2. rade poukazujú na to, že dojednanie o zmluvnej
pokute má predstavovať údajnú mesačnú splátku úveru, žalobca považuje toto tvrdenie opäť za účelové
a prednášané bez akéhokoľvek základu, len na základe vzájomne pospájaných skutočností žalovanými
v 1. a 2. rade. Vzhľadom na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha vrátenia iba poskytnutej istiny

bez akéhokoľvek príslušenstva nad rámec zákonného úroku z omeškania, žalobca sa nestotožňuje
s právnym názorom žalovaných v 1. a 2. rade o nemožnosti priznania takéhoto nároku z dôvodu
údajnej nekalej obchodnej praktiky právneho predchodcu žalobcu. V tomto smere je totiž pre žalobcu
nepochopiteľné, že na jednej strane žalovaní v 1. a 2. rade vinia právneho predchodcu žalobcu z
nedostatočnej odbornej starostlivosti pri uzatváraní Úverovej zmluvy č. 12/16, avšak na druhej strane už

žalovaní v 1. a 2. rade opomínajú, že účastníkmi tohto právneho vzťahu a procesu jeho uzatvárania boli
aj oni samotní. Ak teda žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že už pri uzatvorení zmluvného vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu si mali byť vedomí ich neschopnosti poskytnutý úver vrátiť, ide jednoznačne o
konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého sa ale dopustili práve žalovaní v 1. a 2. rade a podľa
názoru žalobcu dokonca ide o konanie až protiprávne. Nakoľko žaloba na plnenie má vždy prednosť

pred určovacou žalobou, žalobca je názoru, že v prípade ak sa žalovaní v 1. a 2. rade domnievajú, že
v dôsledku plnenia tretích osôb im vznikla finančná ujma, je primeraným prostriedkom nápravy žaloba
na plnenie voči týmto subjektom. Pokiaľ ide o navrhovaný vzájomný petit, ktorým sa žalovaní v 1. a 2.
rade domáhajú určenia neplatnosti hore označenej úverovej zmluvy, žalobca má za to, že na takomto
určení nie je na strane žalovaných v 1. a 2. rade daný naliehavý právny záujem, a tento nevyplýva

ani z osobitného predpisu, keďže s ohľadom na dojednané zmluvné podmienky Úverovej zmluvy č.
12/16 sa v prípade úveru poskytnutého na základe uvedenej zmluvy nejedná o spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasne žalobca tvrdí, že otázka
platnosti predmetnej úverovej zmluvy sa bude v konaní riešiť ako otázka predbežná, a preto už z tohto

zásadného dôvodu nemôže byť na strane žalovaných v 1. a 2. rade daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti označenej úverovej zmluvy. Nakoľko podľa názoru žalobcu sa v
prípade Úverovej zmluvy č. 12/16 jedná o perfektný právny úkon, žalobca považuje za platný aj právny
úkon záložnej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade zapísanýchna liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. K. Q.. Žalobca žiadal vzájomnú žalobcu žalovaných
v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2020 uviedli, že Úverová zmluva č. 12/16
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V čl. I., bod 1), písm. d) zmluvy je dohodnutá doba splatnosti
v trvaní jeden mesiac, pričom suma splátky je vo výške poskytnutého úveru, t.j. v sume 17.000,00
€. Z obsahu zmluvy je pritom zrejmé, že finančná situácia žalovaných bola taká, že im bola reálne
vyplatená len suma 1.535,86 €, suma 14.500,00 € bola vyplatená spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o. Na

nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných viazli dve záložné práva v prospech dvor rôznych subjektov.
Je teda nepochybné, že žalobca vedel o zlej finančnej situácii žalovaných a musel si byť vedomý toho,
že nemajú žiadne finančné prostriedky, a že teda nie je reálne, aby celý úver splatili jednorazovo v lehote
jedného mesiaca. V tejto súvislosti však žalovaní opätovne uviedli, že im bolo výslovne uvedené, že úver
majú splácať v mesačných splátkach v sumách po 170,00 €. Žalobca ani neskúmal príjmové pomery
žalovaných, pričom bol povinný postupovať v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa

teda dopustil nekalej obchodnej praktiky, keď nevynaložil žiadnu odbornú starostlivosť v tom smere, aby
zistil, akým spôsobom sú žalovaní jednorazovo v lehote jedného mesiaca od poskytnutia úveru schopní
uhradiť žalobcovi sumu 17.000,00 €. Určenie splátky podľa zmluvy jednorazovo v sume 17.000,00
€ jednostranne neprimerane zvýhodňuje veriteľa, keď veriteľ v prípade omeškania so splatením tejto
splátky bol oprávnený v zmysle čl. X, bod 1) účtovať si mesačnú zmluvnú pokutu v sume 170,00 €,

čo žalobca, resp. jeho právny predchodca, aj urobil a celkovo mu na zmluvných pokutách bola spolu
uhradená suma 6.230,00 €. Uvedenú sumu pritom žalobca započítaval výlučne na úhradu zmluvnej
pokuty. Uvedené je zrejmé zo samotného žalobného návrhu, keď žalobca uviedol, že v konaní si
uplatňuje len istinu úveru. Bez ohľadu na splácanie žalovaných sa tak ich dlh nikdy neznižoval. V čl.
I., bod 1), písm. r) zmluvy je uvedené zabezpečenie úveru zriadením záložného práva na hodnotu

45.600,00 €. Pri úvere v sume 17.000,00 € je hodnota založenej nehnuteľnosti o 272 % vyššia než
suma poskytnutého úveru. S odkazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. V čl. II., bod 1) je obsiahnutá dohoda
o spôsobe výplaty úveru, a to tak, že žalovaným bola vyplatená len suma 1.535,86 € a spoločnosti
ADMIN CREDIT s.r.o., ktorá je personálne prepojená na žalobcu a jeho právneho predchodcu, bola

vyplatená suma 14.500,00 €. Žalovaní nevedia, na základe čoho bolo určené, že suma 14.500,00 € bola
uhradená spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o., pretože túto spoločnosť nežiadali o oznámenie zostatku
úveru, ani o predčasné splatenie úveru. Úverovú zmluvu č. 12/16 pripravoval v celom rozsahu právny
predchodca žalobcu, žalovaní vopred nepoznali obsah zmluvy a ani ho nemohli ovplyvniť. Zmluva im
bola predložená len k podpisu. Právny predchodca žalobcu nepreveroval finančnú situáciu žalovaných

a tak žalovaní nemajú vedomosť o tom, akým spôsobom právny predchodca žalobcu zistil, že majú dlh
u spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o. a v akej výške. Sumu 14.500,00 € určenú na úhradu spoločnosti
ADMIN CREDIT s.r.o. určil v celom rozsahu žalobca. Ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, v dôsledku
ktorého bola žalovaným vyplatená len zanedbateľná časť úveru v porovnaní s dohodnutou sumou úveru.
Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho

zákonníka. V čl. II., bod 3) zmluvy sa nachádza prehlásenie žalovaných, ktoré pripravil vopred právny
predchodca žalobcu. Uvedené zmluvné dojednanie v žiadnom prípade nereflektuje vôľu žalovaných, a
to ani v časti kontroly čísiel účtov. Žalovaní poznali iba ich číslo účtu, ostatné čísla účtu do zmluvy doplnil
právny predchodca žalobcu. Dané zmluvné dojednanie zhoršuje postavenie žalovaných v tom smere,
že na nich presúva dôkazné bremeno kontroly čísiel účtov, ktoré ani nepoznali. Súčasne reálne nejde

o žiadne ich prehlásenie, ale o zmluvné dojednanie o spôsobe výplaty úveru, ktoré nadväzuje na čl. II,
bod 1) zmluvy. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V čl. II., bod 4) zmluvy sa nachádza zmluvné dojednanie o udelení plnomocenstva, ktoré
bolo rovnako pripravené vopred a žalovaní nemali možnosť ovplyvniť jeho obsah. Daným zmluvným
dojednaním stratili akúkoľvek možnosť dispozície s úverom. Uvedeným zmluvným dojednaním došlo

k zhoršeniu ich postavenia. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V čl. III., bod 4) zmluvy sa nachádza zmluvné dojednanie o započítaní
platieb dlžníka najskôr na zmluvné pokuty a potom na úrok z omeškania. Uvedené zmluvné dojednanie
zhoršuje postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Súčasne využíva jeho nepozornosť a neskúsenosť. Dané
zmluvné ustanovenie je tiež v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto

je dojednanie v tejto časti zmluvy neplatné. Čl. IV. zmluvy je neplatný ako celok, keďže predstavuje
nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Z daného zmluvného
ustanovenia zdanlivo vyplýva, že úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov, a teda výhodný. Vzhľadom
k tej skutočnosti, že veriteľ mal od začiatku vedomosť o tom, že žalovaní nebudú schopní úver v lehotejedného mesiaca splatiť, mal tiež vedomosť o tom, že mu budú mesačne splácať sumu 170,00 € titulom
zmluvnej pokuty a v spojení s čl. III bod 4) zmluvy nedôjde nikdy k úhrade samotného úveru, ale len
jednotlivých zmluvných pokút. Žalovaní naviac dostali od veriteľa takú informáciu, že platba 170,00 €

predstavuje mesačnú splátku, a teda nevedeli, že veriteľovi platia zmluvné pokuty. Táto časť zmluvy
teda zdanlivo vzbudzuje dojem výhodnosti úverovej zmluvy, avšak s ohľadom na celý text zmluvy
nezodpovedá skutočnému stavu. Toto tvrdenie žalovaných je preukázané aj skutočnosťou, že zmluva je
uzatvorená dňa 27.01.2016, avšak žaloba bola podaná na súd až dňa 25.02.2019, teda takmer v lehote
troch rokov odo dňa splatnosti úveru. Veriteľ teda nechal žalovaných po dobu troch rokov úver splácať,

aby si potom v súdnom konaní (v krátkom čase pred uplynutím premlčacej lehoty) uplatnil „len“ celú
sumu istiny. Zo všetkých uvedených dôvodov ide o dojednanie, ktoré podstatne narušuje ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa a je neplatné. Čl. V. zmluvy je neplatný ako celok v nadväznosti
na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Čl. VII. bod 1) zmluvy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že úver v sume 17.000,00 € je zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnostiam toho času v hodnote 45.600,00 €, t.j. v hodnote o 272 % vyššej než je suma

poskytnutého úveru. Zmluvné dojednanie v čl. VII bod 1) vyžaduje od dlžníka, aby stále (aj napriek
prípadným zmenám na trhu s nehnuteľnosťami) udržiaval hodnotu nehnuteľností v hodnote o 272 %
vyššej než samotná pohľadávka alebo, aby doplnil zabezpečenie pohľadávky bez zbytočného odkladu.
V danom prípade tak ide o zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Čl. VII. bod 2) zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku z dôvodu, že celý postup koordinoval veriteľ. Žalovaní nemali žiadnu možnosť ovplyvniť
zriadenie alebo nezriadenie záložného práva a nie je preto dôvodné, aby boli sankcionovaní za prípadné
nezriadenie záložného práva, ktoré nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. V čl. X. bod 8) zmluvy je tiež
dohodnutá ďalšia sankcia za porušenie zmluvy v podobe zmluvnej pokuty. Jedno porušenie zmluvy je
tak sankcionované dvakrát. Dané zmluvné dojednanie tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech žalovaných. Zmluvné dojednanie v čl. VII. bod 3) zmluvy spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaných, pretože neurčovali obsah zmluvy
o úvere a nemohli tak veriteľa uviesť do omylu. Opätovne platí, že ide o zmluvné dojednanie, ktoré
umožňuje vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v sume 17.000,00 €, ktorého zmluvná splatnosť bola v
lehote jedného mesiaca. Čl. X. bod 1) zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu,

že zmluvná pokuta za omeškanie so splatením úveru je určená paušálne z poskytnutej istiny úveru,
teda nie zo zostatku istiny úveru. Bez ohľadu na to, aká časť úveru zostane nesplatená, veriteľ je
oprávnený vyúčtovať si každý mesiac zmluvnú pokutu vo výške 1 % z poskytnutej istiny úveru. Pokiaľ
by bol zostatok dlhu napríklad len v sume 10,00 €, veriteľ by bol oprávnený aj naďalej vyčísliť dlžníkovi
zmluvnú pokutu v sume 170,00 €. V nadväznosti na dojednanie o lehote splatnosti úveru a výšku

poskytnutého úveru je nepochybné, že toto zmluvné dojednanie reálne predstavuje dohodu o mesačnej
splátke v sume 170,00 €. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia
záväzku, pričom pre prípad jedného porušenia záväzku vzniká nárok na jednu zmluvnú pokutu. V
prípade tohto zmluvného ustanovenia však došlo k jednému porušeniu záväzku, t.j. splatenia celého
úveru ku dňu 27.02.2016, avšak zmluvná pokuta je dlžníkovi účtovaná každý mesiac bez časového

obmedzenia. Uvedené zmluvné dojednanie tak nepredstavuje len neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale
súčasne ide o obchádzanie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje
žiadne náležitosti v zmysle uvedeného zákona a spotrebiteľ tak nemá reálne možnosť vyhodnotiť
výhodnosť či nevýhodnosť daného úveru, resp. zmluva o úvere je zavádzajúco formulovaná tak, že
má ísť o bezúročný úver. Čl. X. bod 2) zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu,

že zmluvná pokuta za omeškanie so splatením úveru je určená paušálne z poskytnutej istiny úveru,
teda nie zo zostatku istiny úveru. Čl. X. bod 3) zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
z dôvodu, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok porušenia záväzku. Nemá slúžiť
na šikanózny postup zo strany veriteľa voči dlžníkovi za neuvedenie správneho variabilného symbolu.
Zmluvná pokuta v sume 15,00 € za nesprávny variabilný symbol nemá žiadne odôvodnenie. Ide tak len

o neodôvodnené navyšovanie sumy pohľadávky veriteľa. Čl. X. bod 4) zmluvy predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu, že okrem zmluvnej pokuty vo výške 1 % z poskytnutej istiny úveru je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za zaslanie príslušnej upomienky. Opätovne tiež platí,
že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok porušenia záväzku a nemá predstavovať
neodôvodnenú paušálnu náhradu nákladov s upomienkou. Ide tak len o neodôvodnené navyšovanie

sumy pohľadávky veriteľa. Čl. X. bod 5) zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu,
že neexistuje žiadny právny dôvod pre uplatnenie danej zmluvnej pokuty. V prípade scudzenia predmetu
záložného práva bude k tomuto stále viaznuť záložné právo v prospech veriteľa a jeho pohľadávka bude
aj naďalej zabezpečená. Ide tak len o neodôvodnené navyšovanie sumy pohľadávky veriteľa. Čl. X. bod6) zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že zriadenie akéhokoľvek vecného
práva k predmetu zabezpečenia úveru nemá žiadny vplyv na zabezpečenie úveru záložným právom
v prospech veriteľa. Ide tak len o neodôvodnené navyšovanie sumy pohľadávky veriteľa. Čl. X. bod

7) zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že zmluvná pokuta za pristúpenie k
vymáhaniu pohľadávky nie je ničím odôvodnená. Je v rozpore so zákonom, keďže zmluvnú pokuta slúži
na zabezpečenie záväzku ako takého. Súčasne je určená paušálne z poskytnutej istiny úveru, teda nie
zo zostatku istiny úveru. Čl. X. bod 8), 9) a 10) zmluvy predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky
z dôvodu, že zmluvná pokuta má slúžiť na zabezpečeniu záväzku a nie na ďalšie neodôvodnené

navyšovanie pohľadávky veriteľa.Čl. XIV. bod 1) zmluvy umožňuje, aby si veriteľ na svoju pohľadávku
voči dlžníkovi započítal pohľadávku iného subjektu voči dlžníkovi a dlžník zároveň dáva súhlas, aby
veriteľ takto vzniknuté pohľadávky v mene dlžníka uhradil. Dlžník sa tak vopred vzdáva práva na
výplatu celého úveru. Je nepochybné, že dané zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Čl. XIV. bod 3) zmluvy predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto bola vopred pripravená, žalovaní nemohli ovplyvniť jej obsah a

súčasne zhoršuje ich postavenie ako dlžníkov. Uvedené zmluvné dojednanie predstavuje snahu veriteľa
obchádzať zákon č. 129/2010 Z.z. ako aj zákon č. 250/2007 Z.z. Čl. XV. zmluvy predstavuje neprijateľné
zmluvné podmienky v celom rozsahu, keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemohli
ovplyvniť. Jednotlivé vyhlásenia zhoršujú ich postavenie a slúžia výlučne k obchádzaniu príslušných
zákonnýchustanovení,čiužObčianskehozákonníka,zákonač.129/2010Z.z.alebozákonač.250/2007

Z.z. Zmluvné dojednanie v čl. XVII. bod 1) jednoznačne preukazuje, že predmetom zmluvy je poskytnutie
úveru za odplatu. Dané zmluvné ustanovenie naformuloval veriteľ. Rovnako v nadpise zmluvy, je
uvedené, že ide o zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda o poskytnutie úveru za úhradu
úrokov. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že zmluva o úvere obsahuje
množstvo neprijateľných podmienok, ktoré výrazne zhoršujú postavenie žalovaných ako dlžníkov a

spotrebiteľov. V nadväznosti na množstvo neprijateľných podmienok je platnosť zmluvy neudržateľná, a
to aj s ohľadom na opakované obchádzanie zákona, ktoré je sankcionované absolútnou neplatnosťou (§
39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, na finančnú
tieseň a dôverčivosť žalovaných, ktorí mali za to, že vždy uzatvárajú právny úkon s pôvodným veriteľom,
t.j.spoločnosťouTatracredita.s.,keďžezajednotlivéspoločnostikonalavždyrovnakáosoba,majúzato,

žejenaplnenýdôvodprevyslovenieabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonuvzmysle§39aObčianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere je tiež neplatná v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2020 uviedol, že pokiaľ ide o petit, ktorým sa žalovaní v 1.

a 2. rade domáhajú určenia neplatnosti príslušnej úverovej zmluvy v dôsledku údajných neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade rozvádzajú v ich podaní zo dňa 18.03.2020,
žalobca naďalej tvrdí, že na požadovanom určení neplatnosti napadnutej úverovej zmluvy nie je na
strane žalovaných v 1. a 2. rade daný naliehavý právny záujem, a tento nevyplýva ani z osobitného
predpisu, keďže s ohľadom na dojednané zmluvné podmienky Úverovej zmluvy č. 12/16 sa v prípade

úveru poskytnutého na základe uvedenej zmluvy nejedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č.
129/2010 Z.z. Skutočnosť, že príslušná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nie je v konaní
sporná a žalobca ani nikdy v tomto smere netvrdil opak. Akékoľvek súdne rozhodnutie o prípadnej
neplatnosti napadnutých zmluvných podmienok okrem tých, ktoré sa dotýkajú prípadných finančných
záväzkov žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi, nemôže žiadnym reálnym spôsobom ovplyvniť

právne postavenie žalovaných v 1. a 2. rade. Petit, ktorým sa žalovaní v 1. a 2. rade domáhajú
voči žalobcovi určenia neplatnosti napadnutej úverovej zmluvy, nemá pre žalovaných v 1. a 2. rade
akýkoľvek právny význam. Aj z týchto dôvodov nie je na strane žalovaných v 1. a 2. rade daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca preto nepovažuje za hospodárne a nutné
obšírne sa vyjadrovať k jednotlivým zmluvným podmienkam, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade rozoberajú

v ich písomnom vyjadrení. Avšak aj napriek tomu žalobca považuje za potrebné uviesť, že dojednanie
jednomesačnej lehoty splatnosti na vrátenie poskytnutého úveru považuje za platné zmluvné dojednanie
rešpektujúce vôľu zmluvných strán založiť len krátkodobý úverový vzťah v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, ktorý v žiadnom právnom predpise neupravuje „primeranú“ a najkratšiu možnú/
prípustnú lehotu na uzatvorenie akejkoľvek úverovej zmluvy. Naopak, právny predchodca žalobcu by

konal protiprávne vtedy, ak by žalovaných v 1. a 2. rade proti ich vôli nútil byť v úverovom vzťahu dlhší
čas alebo za iných zmluvných podmienok aké boli zmluvnými stranami dohodnuté. Článok I. bod 1)
písm. r) v spojení s článkom V. a článkom VII. bod 1) úverovej zmluvy pojednáva o najvyššej hodnote
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Táto veličina nemá žiadny súvis s kategóriou všeobecnejhodnoty. Označené zmluvné dojednania sú vyjadrením § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky a

nie vyjadrením všeobecnej hodnoty predmetu zálohy. Článok II. bod 1) úverovej zmluvy nemôže v
žiadnom prípade predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jedná sa o ustanovenie, ktorým si
účastníci úverovej zmluvy dohodli spôsob vyplatenia poskytnutého úveru a žalovaní v 1. a 2. rade
si určili jednotlivé platobné miesta pre úhradu poskytnutého úveru. Nie je úlohou a ani povinnosťou
žiadneho veriteľa preskúmavať bankové spojenie, v prospech ktorého dlžník požaduje poukázanie

poskytovaných peňažných prostriedkov. V Článku II. bod 3) úverovej zmluvy nevzhliada žalobca žiadnu
protiprávnosť. Je neprípustné, aby v zmluve, hoc aj úverovej, nemohlo byť uvedené žiadne prehlásenie
jednej zo zmluvných strán, hoc aj dlžníka, pod „hrozbou“ vyhlásenia takéhoto zmluvného dojednania za
neplatné. V Článku II. bod 4) úverovej zmluvy predstavuje absolútne logické a na bod 1) uvedeného
článku nadväzujúce zmluvné dojednanie. Jeho obsah nemôže v žiadnom prípade napĺňať charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky v neprospech žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov a spotrebiteľov.

Článok VII. bod 2) úverovej zmluvy predstavuje logický a zákonný nástroj veriteľa pre prípad, ak by
z akéhokoľvek dôvodu (objektívneho alebo subjektívneho) nedošlo k zabezpečeniu jeho pohľadávky
v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Článok VII. bod 3) úverovej zmluvy treba vykladať vo vzťahu ku všetkým údajom
uvádzaných žalovanými v 1. a 2. rade potrebných pre riadne uzatvorenie úverovej zmluvy, vrátane

napríklad ich nevyhnutných osobných údajov. V uvedenom zmluvnom dojednaní nemožno vzhliadať
žiadny rozpor so zákonom.

8. Súd vykonal dokazovanie Úverovou zmluvou č. 12/2016 zo dňa 27.01.2016, Zmluvou o záložnom
práve č. 12/16 zo dňa 27.01.2016, výpismi z účtu, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018,

výpismizobchodnéhoregistraspoločnostíREGULARHORIZONs.r.o.,Tatracredita.s.,ADMINCREDIT
s.r.o. a Dobson Limit s.r.o., Úverovou zmluvou č. 163/13 zo dňa 10.10.2013, Zmluvou o záložnom práve
č. 163/13 zo dňa 10.10.2013, Sadzobníkom poplatkov k Úverovej zmluve č. 163/13 zo dňa 10.10.2013,
Dodatkom č. 1 k zmluve o úvere č. 163/13 zo dňa 09.04.2014, Dodatkom č. 2 k zmluve o úvere č.
163/13 zo dňa 03.06.2014, Dodatkom č. 3 k zmluve o úvere č. 163/13 zo dňa 10.12.2014, Dodatkom č.

4 k zmluve o úvere č. 163/13 zo dňa 19.03.2015, oznámením spoločnosti Tatra Credit a.s. o vyrúbení
zmluvnej pokuty zo dňa 03.12.2013, výzvou spoločnosti Tatra Credit a.s. na úhradu poslednej splátky
a príslušenstva úveru zo dňa 24.11.2014, upomienkou spoločnosti Tatra Credit a.s. výzvou na úhradu
omeškaných splátok a príslušenstva zo dňa 22.09.2015, oznámením spoločnosti Tatra Credit a.s. o
postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2015, výzvami spoločnosti Dobson Limit s.r.o. na plnenie zo dňa

30.05.2016, 30.06.2016, 01.08.2016, 30.08.2016, 30.09.2016, 02.11.2016, 01.12.2016, 09.01.2017,
01.02.2017, 30.03.2017, 12.06.2017, 13.07.2017, 03.08.2017, 11.09.2017, 19.10.2017, 02.11.2017,
13.12.2017, 12.01.2018, 08.02.2018, 03.05.2018 a 10.05.2018, oznámením spoločnosti Dobson Limit
s.r.o. o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018, výzvou spoločnosti REGULAR HORIZON s.r.o. na
plnenie zo dňa 07.02.2019, potvrdeniami o bankových vkladoch, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil

tento stav veci:

9. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci pôvodne uzavreli dňa 10.10.2013 Úverovú zmluvu č. 163/13 so
spoločnosťou Tatra credit a.s., so sídlom Námestie Slobody 10/1718, 921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775.
Predmetom tejto úverovej zmluvy bol na strane jednej záväzok spoločnosti Tatra credit a.s. poskytnúť

žalovaným v 1. a 2. rade bezúčelový úver vo výške 5.000,00 € za podmienok dohodnutých v úverovej
zmluveanastranedruhejzáväzokžalovaných1.a2.radeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťvlehote
do 10.04.2014, teda v lehote 6 mesiacov, a to v 7. splátkach, pričom prvých 6 splátok bolo dohodnutých
vo výške po 150,00 € mesačne a posledná siedma splátka bola dohodnutá vo výške 5.000,00 €. V
ten istý deň, teda dňa 10.10.2013 uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade so spoločnosťou Tatra credit a.s. aj

Zmluvu o záložnom práve č. 163/13, ktorou bol zabezpečený hore uvedený úver, a to nehnuteľnosťami
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade ako manželov zapísanými na LV č. XXX pre
okres W., obec Š.-W., katastrálne územie W. K. Q., a to parcelami registra „D.“, parcela č. XXX vo výmere
149 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 175 m2 - záhrady a rodinným domom
súpisné č. XXX postaveným na parcele č. XXX. Žalovaní v 1. a 2. rade neboli schopní úver splácať

riadne a včas, a preto následne uzavreli so spoločnosťou Tatra credit a.s. dodatky k Úverovej zmluve č.
163/13 zo dňa 10.10.2013, ktorými sa menili jednotlivé zmluvné podmienky a postupne sa navyšovala
výška úveru a predlžovala doba splatnosti úveru. Listom zo dňa 11.12.2015 spoločnosť Tatra credit a.s.
oznámila žalovaným v 1. a 2. rade, že pohľadávku, ktorú voči nim eviduje z Úverovej zmluvy č. 163/13postúpila na spoločnosť ADMIN CREDIT, s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, 110 00 Praha 1, IČO:
040 50 932, korešpondenčná adresa 921 01 Piešťany, P.O.BOX D-154. Podľa tohto oznámenia mali
žalovaní začať splácať dlh na číslo účtu: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Hore uvedené skutočnosti

neboli medzi stranami sporné, a keďže nemali zásadný význam na rozhodnutie v danej veci, súd sa nimi
v odôvodnení tohto rozsudku ani bližšie nezaoberal.

10. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Dobson Limit s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové
Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 044 12 893 ako veriteľ uzavrela so žalovanými v 1. a 2.

rade ako dlžníkmi dňa 27.01.2016 Úverovú zmluvu č. 12/16 (ďalej len „Úverová zmluva“). Predmetom
Úverovej zmluvy bol na strane jednej záväzok spoločnosti Dobson Limit s.r.o. poskytnúť žalovaným
bezúčelový úver vo výške 17.000,00 € za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve a na strane druhej
záväzok žalovaných 1. a 2. rade poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 27.02.2016, teda v
lehote jedného mesiaca. V zmysle Článku II. bod 4) Úverovej zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade splnomocnili
spoločnosť Dobson Limit s.r.o., aby v ich mene finančné prostriedky z úveru previedla v uvedenej výške

a na čísla účtov (išlo teda o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov) uvedené v Článku II. bod 1)
Úverovejzmluvy,atonaúčetžalovanejv1.radevsume1.535,86€,naúčetspoločnostiADMINCREDIT,
s.r.o. v sume 14.500,00 € a na účet Štátnej pokladnice SR v sume 964,14 €. Spoločnosť Dobson Limit
s.r.o. a žalovaní v 1. a 2. rade sa v zmysle podmienok uvedených v Úverovej zmluve dohodli, že doba
splatnosti poskytnutého úveru je jeden mesiac, teda dňa 27.02.2016. Jednalo sa o úver bezúročný a

bez poplatkov, a preto je v Úverovej zmluve ročná úroková sadzba, mesačná úroková sadzba, celkové
náklady a takisto aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) uvedená vo výške 0,00 %.
Priemernú RPMN MF SR pre tento typ úveru neuvádza.

11. Zmluvou o záložnom práve č. 12/16 zo dňa 27.01.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Dobson Limit

s.r.o. a žalovanými v 1. a 2. rade bol úver zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade ako manželov v hodnote 45.600,00 €, a to k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese W., obci Š.-W., katastrálnom území W. K. Q., zapísaných
Okresným úradom Senica, Katastrálny odbor na LV č. XXX, parcely registra „D. parcelné č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 149 m2, parcelné č. XXX/X - záhrady vo výmere 175 m2 a

rodinnému domu súpisné č. XXX postavenému na parcele č. XXX. V Článku X. bod 1) Úverovej zmluvy
bolo dohodnuté, že v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru, je veriteľ oprávnený odo dňa kedy
sa stal úver splatný vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 1,00 % mesačne z poskytnutej istiny
úveru, čo v danom prípade predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 170,00 € mesačne.

12. Súd mal preukázané zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018 uzavretej medzi
spoločnosťou Dobson Limit s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou REGULAR HORIZON s.r.o. ako
postupníkom, že spoločnosť Dobson Limit s.r.o. ako postupca previedla v celom rozsahu práva a
povinnosti, o ktorých sa koná, teda svoju pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade z Úverovej zmluvy č.
12/16 zo dňa 27.01.2016, na spoločnosť REGULAR HORIZON s.r.o. ako postupcu, čím je daná aktívna

legitimácia žalobcu v spore.

13. Postúpenie pohľadávky oznámila žalovaným v 1. a 2. rade spoločnosť Dobson Limit s.r.o. listom
zo dňa 21.05.2018.

14. Súd mal preukázané výsluchom žalovanej v 1. rade, že pôvodne si žalovaní v 1. a 2. rade vzali
(zrejme úver alebo pôžičku) 5.000,00 € od spoločnosti Tatra credit a.s., ktoré pravidelne splácala a
keď sa omeškali s platením, dávali nám zmluvné pokuty vždy 170,00 €. Nevie ako, ale z 5.000,00
€ bolo zrazu 7.500,00 € a zavolali ich podpísať novú zmluvu a potom ďalšiu novú zmluvu, pretože
Tatra Credit a.s. sa stále premenovávala. Tejto spoločnosti zaplatila už zhruba 10.000,00 € a stále chcú

ďalšie peniaze, a preto sa obrátila na svojho právneho zástupcu. Úverovú zmluvu so spoločnosťou
Dobson Limit s.r.o. podpisovali domnievala sa, že v Š.-W.. Tvrdila, že zmluvu si vôbec neprečítala, teda
vôbec nevedela čo podpisuje a až doma zistila, že sa zaviazali vrátiť 17.000,00 € v lehote jedného
mesiaca. Zo zmluvy si prečítala väčšinou prvú, druhú a tretiu stranu a zistila koľko má mesačne platiť.
Spoľahla sa len na rozhovor s pani, ktorá jej povedala, že pripraví zmluvu a pán im ju donesie na

podpis. Tohto pána poznali, pretože s ním podpisovali už tretiu zmluvu. Predtým ako zmluvu podpísala
pán im nič nevysvetľoval. Vedeli, že ide o inú spoločnosť, pretože pani, ktorá im zavolala povedala, že
sa zmenil názov tej spoločnosti. Žalovaná v 1. rade nevedela uviesť kto určil obsah úverovej zmluvy.
Nevedela vysvetliť z akého dôvodu situáciu neriešila ihneď ako sa dozvedela o obsahu zmluvy. Tvrdila,že nežiadala, aby bola suma 14.500,00 € zaplatená v prospech spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o., avšak
potvrdila, že žiadala, aby bola suma 964,14 € zaplatená v prospech Štátnej pokladnice SR, pretože táto
suma predstavovala jej nedoplatok voči Daňovému úradu.

15. Súd mal preukázané výsluchom žalovaného v 2. rade, že úver vybavovala jeho manželka (žalovaná
v 1. rade). Predtým ako zmluvu podpísali chceli si ju prečítať, ale povedali im, že nie, že rýchlo majú
zmluvu podpísať, lebo im nedajú peniaze. Pred podpisom zmluvy mu nebolo nič vysvetlené. Peniaze
potrebovali a tak zmluvu podpísali bez toho, aby si ju čítali. Neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že si

myslel, že manželka si zmluvu prečítala. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že zmluvu nikdy nečítal, nevedel
uviesť aká suma im bola vyplatená, ako dlho mali úver splácať a ani prečo bola suma 14.500,00 €
zaplatená v prospech spoločnosti ADMIN CREDIT s.r.o., pričom svoju nevedomosť vysvetlil tým, že
všetko vybavovala manželka (žalovaná v 1. rade), všetky papiere mala u seba, povedala, že idú do
Senice a tam im kázali úver podpísať. Žalovanej v 1. rade sa na podrobnosti nepýtal, povedala mu, že
tie peniaze potrebujú, nevie ani aká bola výška úveru. Pred uzavretím Úverovej zmluvy so spoločnosťou

Dobson Limit s.r.o. mali aj iné úvery. Tvrdil, že bežne nepodpisuje dokumenty, ktoré si neprečíta a ani
dobre čítať nevie.

16. Žalovaní v 1. a 2. rade nesplatili úver v dohodnutej lehote splatnosti, teda v lehote jedného mesiaca,
a to do 27.02.2016, avšak v domnení, že úver majú splácať v splátkach, zaplatili v prospech spoločnosti

Dobson Limit s.r.o. celkom sumu 4.630,00 €, a to dňa 26.02.2016 sumu 170,00 €, dňa 24.03.2016
sumu 170,00 €, dňa 26.04.2016 sumu 170,00 €, dňa 01.06.2016 sumu 190,00 €, dňa 08.07.2016
sumu 190,00 €, dňa 05.08.2016 sumu 190,00 €, dňa 16.09.2016 sumu 190,00 €, dňa 21.10.2016 sumu
190,00 €, dňa 12.12.2016 sumu 190,00 €, dňa 11.01.2017 sumu 190,00 €, dňa 09.03.2017 sumu 400,00
€, dňa 29.05.2017 sumu 190,00 €, dňa 27.06.2017 sumu 170,00 €, dňa 13.07.2017 sumu 200,00

€, dňa 31.07.2017 sumu 190,00 €, dňa 30.08.2017 sumu 190,00 €, dňa 11.09.2017 sumu 100,00 €,
dňa 31.10.2017 sumu 190,00 €, dňa 30.11.2017 sumu 190,00 €, dňa 29.12.2017 sumu 190,00 €, dňa
08.02.2018 sumu 200,00 €, dňa 08.03.2018 sumu 200,00 €, dňa 08.03.2018 sumu 10,00 €, dňa
13.04.2018 sumu 200,00 € a dňa 27.04.2018 sumu 170,00 €. Všetky hore uvedené platby však boli
spoločnosťou Dobson Limit s.r.o., teda právnym predchodcom žalobcu, započítané na zmluvné pokuty.

Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v danej veci dňa 17.06.2020 vyjadril, že pokiaľ žalovaní v 1.
a 2. rade preukážu, že v prospech právneho predchodcu žalobcu, ako i v prospech žalobcu už uhradili
finančné prostriedky, ktoré boli započítané na zmluvnú pokutu, je žalobca pripravený tieto finančné
čiastky zarátať na istinu a uzavrieť so žalovanými zmier, čo sa týka zostatku istiny, čím by bol spor
ukončený. Žalovaní neboli ochotní uzavrieť so žalobcom zmier a zaplatenie hore uvedených čiastok

v prospech spoločnosti Dobson Limit s.r.o. preukázali súdu predložením potvrdení Tatra banky, a.s. o
vykonaní jednotlivých vkladov hotovosti na účet spoločnosti Dobson Limit s.r.o. Žalobca v spore žiadnym
spôsobom výšku zaplatenej celkovej sumy 4.630,00 € žalovanými v 1. a 2. rade v prospech spoločnosti
Dobson Limit s.r.o. nenamietal, a preto súd túto skutočnosť považoval medzi stranami za nespornú.

17. Úverová zmluva, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497
a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaní v 1. a 2. rade
uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj zákon č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia

Úverovej zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Úverovej
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľskýúver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.

20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24.Podľa§52ods.1,2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretia
Úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku

vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa.28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

33. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

34. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

35. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

36. Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

37. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

39. Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na zhora citované ustanovenia dospel k

záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne a vzájomná žaloba žalovaných v 1. a 2. rade bola
podaná dôvodne.

40. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Dobson Limit s.r.o. ako veriteľ
uzavrela so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi dňa 27.01.2016 Úverovú zmluvu č. 12/16. Predmetom

Úverovej zmluvy bol na strane jednej záväzok spoločnosti Dobson Limit s.r.o. poskytnúť žalovaným
bezúčelový úver vo výške 17.000,00 € za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve a na strane druhej
záväzok žalovaných 1. a 2. rade poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 27.02.2016, teda
v lehote jedného mesiaca. V zmysle Článku II. bod 4) žalovaní v 1. a 2. rade splnomocnili spoločnosťDobson Limit s.r.o., aby v ich mene finančné prostriedky z úveru previedla v uvedenej výške a na čísla
účtov (išlo teda o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov) uvedené v Článku II. bod 1) Úverovej
zmluvy, a to na účet žalovanej v 1. rade v sume 1.535,86 €, na účet spoločnosti ADMIN CREDIT, s.r.o.

v sume 14.500,00 € a na účet Štátnej pokladnice SR v sume 964,14 €. Jednalo sa o úver bezúročný a
bez poplatkov, a preto je v Úverovej zmluve ročná úroková sadzba, mesačná úroková sadzba, celkové
náklady a takisto aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) uvedená vo výške 0,00
%. Priemernú RPMN MF SR pre tento typ úveru neuvádza. V Článku X. bod 1) Úverovej zmluvy bolo
dohodnuté, že v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru, je veriteľ oprávnený odo dňa kedy sa

stal úver splatný vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 1,00 % mesačne z poskytnutej istiny úveru,
čo v danom prípade predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 170,00 € mesačne. Súčasne v ten istý deň,
teda dňa 27.01.2016, právny predchodca žalobcu spoločnosť Dobson Limit s.r.o. a žalovaní v 1. a 2.
rade uzavreli Zmluvu o záložnom práve č. 12/16, ktorou bol hore uvedený úver zabezpečený zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade ako
manželov v hodnote 45.600,00 €, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese W., obci Š.-W.,

katastrálnom území W. K. Q., zapísaných Okresným úradom Senica, Katastrálny odbor na LV č. XXX,
parcely registra „D.“ parcelné č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 149 m2, parcelné č. XXX/
X - záhrady vo výmere 175 m2 a rodinnému domu súpisné č. XXX postavenému na parcele č. XXX.
41. I keď ide o Úverovú zmluvu uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, napriek tejto
skutočnosti však bolo potrebné posúdiť Úverovú zmluvu podľa príslušných ustanovení zákona č.

129/2010 Z.z., pretože sa jednalo o poskytnutie úveru, kde právny predchodca žalobcu ako veriteľ
vystupoval ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaní v 1. a 2. rade vystupovali ako spotrebitelia, teda fyzické osoby, ktoré nekonali v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z.). V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho

obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia
Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami
musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom
alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, tzn.

aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv
použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

42. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov a vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej

súvislosti. Súd sa najprv vyporiadal s otázkou, či bol medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi uzavretý občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah.
Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ,
ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní v 1. a 2. rade vystupovali
ako fyzické osoby, spotrebitelia, ktoré nemali postavenie podnikateľov, a ktoré nemohli ovplyvniť

podstatný obsah Úverovej zmluvy. Súd dospel k záveru, že v danom prípade bola uzavretá formulárová
spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci a
spotrebitelia nemali možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Na základe
týchto myšlienkových pochodov súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu založený Úverovou
zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia Úverovej zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná Úverová zmluva je tzv.
absolútny obchod. Súd predmetnú Úverovú zmluvu kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
S poukazom na hore uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou

úpravou, ktorou je Obchodný zákonník. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady
zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy
SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je

zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel súd zvážiť proporcionalitu každého
jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávanie
žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného zdôvodu neprijateľnosti, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v Úverovej zmluve formuloval.
Ide tu o právo žalobcu vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej
zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia jej obsah

podstatným spôsobom neovplyvňovali, a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky, ktoré zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech žalovaných v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov. Zákonné ustanovenia, ktoré súd na
skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom
zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských
zmluvách, teda právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými
zmluvnými dojednaniami. Súd teda posudzujúc predmetnú Úverovú zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu (dodávateľom) a žalovanými v 1. a 2. rade (spotrebiteľmi) túto podriadil podľa

obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

43. Úverovou zmluvou č. 12/16 zo dňa 27.01.2016 sa právny predchodca žalobcu spoločnosť Dobson
Limit s.r.o. ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom bezúčelový úver vo

výške 17.000,00 €, ktorý sa žalovaný 1. a 2. rade zaviazali vrátiť v lehote do 27.02.2016, teda len v
lehote jedného mesiaca. Jednalo sa o úver bezúročný a bez poplatkov, a preto je v Úverovej zmluve
ročná úroková sadzba, mesačná úroková sadzba, celkové náklady a takisto aj ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej len „RPMN“) uvedená správne vo výške 0,00 %. Priemernú RPMN MF SR pre tento
typ úveru neuvádza. V zmysle Článku II. bod 4) žalovaní v 1. a 2. rade podpisom Úverovej zmluvy

splnomocnili spoločnosť Dobson Limit s.r.o., aby v ich mene finančné prostriedky z úveru previedla v
uvedenej výške a na čísla účtov (išlo teda o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov) uvedené v
ČlánkuII.bod1)Úverovejzmluvy,atonaúčetžalovanejv1.radevsume1.535,86€,naúčetspoločnosti
ADMIN CREDIT, s.r.o. v sume 14.500,00 € a na účet Štátnej pokladnice SR v sume 964,14 €. Toto
zmluvné dojednanie súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku tak ako namietali žalovaní v 1.

a 2. rade, pretože v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
je poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu v súlade so
zákonom.

44. Žalovaní v 1. a 2. rade boli podľa Úverovej zmluvy povinní splatiť poskytnutý úver vo výške 17.000,00
€ jednorazovo len v lehote jedného mesiaca od podpisu zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ
pritom vôbec žiadnym spôsobom neskúmal možnosť žalovaných v 1. a 2. rade, či budú schopní tak
vysokú sumu splatiť v lehote jedného mesiaca podľa podmienok zmluvy. Takúto povinnosť mal právny
predchodca žalobcu v zmysle § 11 ods. 2 zákona. č. 129/2010 Z.z. v rámci odbornej starostlivosti

poskytovateľa úveru. Pokiaľ by si túto povinnosť splnil, nemohol by so žalovanými v 1. a 2. rade v
žiadnom prípade takúto zmluvu uzavrieť, nakoľko mal preukázateľne vedomosť, keďže žalovaní v 1. a
2. rade týmto úverom refinancovali svoj predchádzajúci úver, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú finančné
prostriedky v tak vysokej výške, aby mohli lehotu splatnosti dodržať a sumu 17.000,00 € vrátiť včas v
lehote jedného mesiaca. Právny predchodca žalobcu teda zjavne postupoval s hrubou nedbanlivosťou,

ak žalovaným v 1. a 2. rade poskytol úver bez náležitého posúdenia, či budú schopní úver splatiť. Na
žalobcu, resp. v danom prípade na právneho predchodcu žalobcu, totiž dopadala povinnosť odbornej
starostlivosti, ktorou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činnosti (§ 2 písm. u) zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov). Postup právneho predchodcu žalobcu nemožno považovať
zasúladnýsfundamentálnymhodnotovýmporiadkomspoločnosti,keďposkytolžalovanýmv1.a2.rade
úver, bez náležitého posúdenia, či budú schopní úver splatiť. V tomto súd poukazuje i na právny názor
uvedený v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/175/2018 zo dňa 13.02.2019. Jednorazová

splátka úveru v celej sume poskytnutého úveru predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Pre priemerného
spotrebiteľa, ktorý si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré
potrebuje, zaplatiť s vlastných prostriedkov, nie je reálne, aby naraz splatil vyššiu sumu peňazí. Spôsobvrátenia poskytnutého úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak táto časť je v rozpore s
dobrými mravmi, resp. je v rozpore so zákonom, potom je celý úkon absolútne neplatný.

45. Z takto dohodnutých podmienok Úverovej zmluvy potom vyplýva, že uvedená Úverová zmluva č.
12/16 zo dňa 27.01.2016 je v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zákonom a obsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovaných v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov a tieto ustanovenia sú aj neprijateľnými
podmienkami v zmysle § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že v zmluve boli

pre žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov stanovené podmienky, pri ktorých bolo vopred preukázateľne
známe,žeichnemôžusplniť,apretosúddospelkzáveru,žeÚverovázmluvač.12/16zodňa27.01.2016
je s poukazom na hore uvedené skutočnosti absolútne neplatná, z čoho potom vyplýva, že žalobca nemá
nárok na zaplatenie žalovanej sumy 17.000,00 € a ani jej príslušenstva, a preto žalobu žalobcu zamietol.

46. A práve na túto Úverovú zmluvu nadväzovala Zmluva o záložnom práve č. 12/16 uzavretá dňa

27.01.2016, teda toho istého dňa ako Úverová zmluva č. 12/16.

47. Rovnako i s Úverovou zmluvou súvisiacu Zmluvu o záložnom práve č. 12/16 zo dňa 27.01.2016
uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Dobson Limit s.r.o. a žalovanými v 1. a
2. rade súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú z toho dôvodu, že i pri jej uzavretí právny predchodca

žalobcu konal ako právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní v 1. a 2. rade konali
ako spotrebitelia, teda fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
(§ 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z.).

48. Uzatvorenie Úverovej zmluvy č. 12/16 zo dňa 27.01.2016 bolo fakticky príčinou a dôvodom na

následné (ihneď) uzatvorenie Zmluvy o záložnom práve č. 12/16 taktiež dňa 27.01.2016. Z toho dôvodu
je potrebné obidve zmluvy posudzovať vo vzájomnej súvislosti a posudzovať ich spoločný zámer.
Úverová zmluva je v danom prípade prvotný právny úkon, na základe ktorého vznikol medzi zmluvnými
stranami zmluvný vzťah, od ktorého zmluvného vzťahu sa odvíja a je závislý ďalší, nadväzujúci právny
úkon, a to zmluva o záložnom práve) a vznikajú ďalšie právne skutočnosti ohľadne predmetných

nehnuteľností, a to predovšetkým záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach.

49. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným
a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho
prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné

právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a
to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho
úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods.
2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho
úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne
zakázané, resp. ktoré sa svojim obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi,
ktorézákonobchádzajú,sútaképrávneúkony,ktorésíceneodporujúvýslovnémuzákazuzákona,avšak
svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy
súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť

právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov

neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom
tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku
ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu
uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

50. Podstatným pre posúdenie platnosti záložnej zmluvy a tým existencie záložného práva v danom
prípade bolo aj skúmanie zmluvy z hľadiska, či spĺňa podstatné náležitosti pre záložnú zmluvu. Súd
preskúmaním Zmluvy o záložnom práve č. 12/16 zo dňa 27.01.2016 dospel k záveru, že zmluva spĺňa
všetky podstatné náležitosti v súlade s ustanoveniami § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a tým poformálnej stránke platná je. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o zriadení záložného práva podľa
§ 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia je i určenie pohľadávky, ktorú
záložné právo zabezpečuje. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach nikde presne neurčuje, akým

spôsobom má byť pohľadávka v zmluve o záložnom práve špecifikovaná, a keďže priamym odkazom na
Úverovú zmluvu č. 12/16 zo dňa 27.01.2016, ktorú zabezpečuje, obsahuje také označenie pohľadávky,
ktoré by dovoľovalo jej spoľahlivú identifikáciu tak, aby bolo nesporné, k zabezpečeniu ktorej pohľadávky
a ktorej konkrétnej úverovej zmluvy smeruje, považoval súd z hľadiska formálnych náležitostí Zmluvu o
záložnom práve za dostatočne určitú. Niet teda pochybnosti, že tu existuje pohľadávka, ktorú je možné

určiť a identifikovať a jej základ je v poskytnutom úvere. V zmluve je uvedená aj najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, teda 45.600,00 €.

51. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj vzájomná žaloba
žalovaných v 1. a 2. rade v tejto sporovej veci) je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Súd sa preto zaoberal tým, či žalovaní v 1. a 2. rade

osvedčili naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach nie
je. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania.

52. Žaloba o určenie v zmysle 137 písm. c) CSP nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované
určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo
právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo
dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo
vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym

úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či
na nehnuteľnostiach žalovaných (ako záložcov) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo.
Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti
viesť k odstráneniu právnej neistoty žalovaných, alebo k zamedzeniu ohrozenia ich práva. Určením
neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné

právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k
nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nemusí byť neplatná
len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve.
Vzhľadom na to, že určením (ne) platnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah
sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny

záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP. Stav hrozenia vlastníckeho práva žalovaných alebo neistotu v
právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo.

53. Určovacia žaloba predpokladaná citovaným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu

a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou
naliehavého právneho záujmu. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žaloba

o určenie nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej
otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva. Súd má za to, že v tomto sporovom konaní je naliehavý právny záujem daný a teda, že
žalovaní v 1. a 2. rade dostatočne osvedčili naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na

predmetných nehnuteľnostiach nie je, nakoľko žalovaným v 1. 2. rade reálne hrozí strata vlastníckeho
práva k založeným nehnuteľnostiam.

54.KeďževsúvislostisÚverovouzmluvouč.12/16bolauzatváranáajZmluvaozáložnompráveč.12/16
(obidve v ten istý deň), bolo vopred zrejmé že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ úveru mal

možnosť uplatniť si hneď po uplynutí jedného mesiaca od podpisu zmluvy realizáciu záložného práva a
tým mohol a naďalej aj môže získať v neprospech žalovaných v 1. a 2. rade značnú finančnú hodnotu
získanú predajom nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade, resp. ich poškodiť na úkor iných osôb,
ktoré by výkonom záložného práva získali založené nehnuteľnosti. Za danej situácie sa dá dôvodnepredpokladať, že takýto zámer mal právny predchodca žalobcu už pri uzatváraní Úverovej zmluvy č.
12/16 ako aj Zmluvy o záložnom práve č. 12/16, keď takúto situáciu fakticky znením Úverovej zmluvy
za daných skutkových okolností vopred pripravil.

55. Z uvedených dôvodov súd posúdil Zmluvu o záložnom práve č. 12/16 zo dňa 27.01.2016 ako
akcesorickú zmluvu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú, ktorá svojim
obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Zároveň uvedená
zmluva súčasne v zmysle § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľská zmluva

svojim obsahom v nadväznosti na Úverovú zmluvu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu reálnej a zámernej hrozby straty
nehnuteľnosti.

56. Na túto závažnú a veriteľmi zneužívanú situáciu ohľadne možnosti získania spotrebiteľského úveru
podmienením uzatvorenia vzájomnej závislej zmluvy o záložnom práve, reagoval aj zákonodarca v

decembri 2015 novelou zákona č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 13, keď vylúčil možnosť získania
spotrebiteľského úveru podmienením uzavretia vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy
alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo
záložným právom, ak je to neprimerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia.

57. Keďže Zmluvu o záložnom práve č. 12/16 zo dňa 27.01.2016 je na základe uvedeného absolútne
neplatná, bolo potrebné určovacím výrokom stanoviť, že záložné právo, hoci bolo vložené do katastra
nehnuteľností, nikdy nevzniklo, a preto ani neexistuje. Z uvedeného dôvodu súd vzájomnej žalobe
žalovaných v 1. a 2. rade vyhovel.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v spore plný úspech,
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

61. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.