Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201756
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8515201756.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava
811 09, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. Q., X.X.XXXX, XXX XX D. N. XXX, v konaní o vymoženie
138,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp.
zn. EX 2446/15.

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 2446/15 zo dňa 26. 1. 2015 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16. 4. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného
do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 26. 1. 2015, a exekučného titulu - právoplatného a
vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová značka SR 02512/14 zo dňa

6. 8. 2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 16. 9.
2014 a vykonateľnosť dňa 19. 9. 2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti
povinnému vymoženia istiny vo výške 138,64 eur spolu s príslušenstvom. Oprávnený k návrhu na
vykonanie exekúcie doložil aj Rozhodcovskú zmluvu, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 12.
2011 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

2. Dňa 23. 11. 2015 tunajší súd uznesením č. k. 2Er/264/2015-24 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uvedenérozhodnutienapadolsúdnyexekútorodvolaním,na
základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 13CoE/19/2016-47 zrušil napadnuté uznesenie
tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo napadnuté
uznesenie vydané predčasne, nakoľko prvostupňový súd mal prvotne rozhodnúť o vylúčení, resp.
nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie, nakoľko tento súdu v súlade s § 30

ods. 3 Exekučného poriadku oznámil skutočnosti, ktoré môžu zakladať dôvody pre jeho vylúčenie.

3. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor súdu podľa
ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti
bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zároveň súdny exekútor uviedol
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011,

v ktorom ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej
činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Upozornil pri tomna skutočnosť, že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o
konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného
pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Spomínaný nález ústavného

súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú
do základných práv súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že uvedený nález Ústavného súdu SR je
individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú
určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 a
akékoľvekzáveryústavnéhosúdupoňatédoobsahuvyššieoznačenéhorozhodnutianemajúvšeobecnú

platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. Okrem iného
proti označenému rozhodnutiu, ktoré ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom
zasiahlo do jeho základných práv, bol súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho
dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské
práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého
argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri

vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

4. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o
úvere, ktorou boli zo strany oprávneného ako žalobcu povinnému, ako žalovanému, poskytnuté finančné
prostriedky formou úveru. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský

súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci a priznať žalobcovi v jeho návrhu požadované plnenia
z rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z Dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenejzmenkybudúriešenépredStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenská

rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

5. Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

6. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa ustanovenia § 3 EP účinného do 31. 12. 2014, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne
a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom
konaní.

8. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP účinného do 31. 12. 2014, exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného
konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

9. Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP účinného do 31. 12. 2014, len čo sa exekútor dozvie o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7
môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

10. Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 EP účinného do 31. 12. 2014, exekútor predloží vec na rozhodnutie

súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich
dní od predloženia veci.11. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP účinného do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa§ 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

12. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými

predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti,
resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na
citované ustanovenie § 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne
dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor

JUDr. Rudolf Krutý súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.

13. Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008, ako aj následného konania na Ústavnom súde SR
týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v
exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde
Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR, ako ani na právne závery z neho vyplývajúce. Rovnako súd
pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný
ani vyjadrením uvedeným súdnym exekútorom, podľa ktorého postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre
posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, z ktorého v kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na
následné uplatnenie si náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia
exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1

a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie
nestranne a nezávisle. Je pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Závery pre rozhodnutia si po preskúmaní skutkových
okolností prípadu a právnych predpisov robí výlučne súd sám.

14. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky
nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených
predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti
uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora o
skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP).

15. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od
prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky,
sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v
jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu,

ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude
môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne
rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená
oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje

sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký
objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti.16. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol
len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o
nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel

k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom
úrade pod spisovou značkou EX 26297/15 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer
k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím
vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Z vyššie uvedeného dôvodu súd v I.
výroku tohto uznesenia vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 EP účinného do 31. 12. 2014 z ďalšieho vedenia

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému. ďalej sa súd
zaoberal žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia.

17. Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Podľa § 36 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

20. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

21. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“),
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná

udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.28. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

31. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych
záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na
ochranu ich záujmov.

35. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36. Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

37. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

38. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

39. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

40. Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o

priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

41. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.42. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

43. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil

otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

44. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

45.Vuvedenomprípadesaoprávnenýdomáhavočipovinnémuvymoženiaistinyspoluspríslušenstvom
na základe návrhu zo dňa 26. 1. 2015, spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom. Keďže sa

exekučné konanie v zmysle prechodného ustanovenia § 243d ods. 1 EP začalo do troch mesiacov odo
dňa účinnosti novely EP, t. j. do 31. 3. 2015, nebolo ukončené k 1. 1. 2015 a je vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného pred 1. 1. 2015 v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa ustanovenia § 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd v súlade s

ustanovením § 243d ods. 2 EP postupoval v zmysle ustanovení EP v znení účinnom do 31. 12. 2014.

46. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. V
zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je oprávnený, ako veriteľ, osobou, ktorá pri
uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z

obchodného registra a z rozhodovacej činnosti súdu (t. j. oprávnený vystupuje v pozícii dodávateľa) a
povinný, ako dlžník, je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (t. j. povinný vystupuje v pozícii spotrebiteľa).
Uzatvorená Zmluva je potom zmluvou spotrebiteľského charakteru, bez ohľadu na jej právnu formu,
pretože ju uzatvoril dodávateľ, ako oprávnený, so spotrebiteľom, ako povinným. Uvedená zmluva teda

musí spĺňať zákonom stanovený rámec podmienok tak, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 52 a
nasl. OZ.

47. Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný

záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z rozhodcovskej zmluvy.

48. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44
ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto
fáze posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou najeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou

posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie
je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby
a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je súd v duchu príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a
zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s

otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky.

49. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje
vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne
dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť
v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej

zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

50. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej
normy. Tá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa.
Občiansky zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských

zmlúv, a s nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných
formulárov, ktoré predkladajú potenciálnym spotrebiteľom ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4
OZ je obsiahnutý exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do
spotrebiteľských zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od
1. 1. 2008 je medzi neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom
konaní. S účinnosťou od 1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení, ktoré, ak sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti
a v konečnom dôsledku sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu
absolútnej neplatnosti, pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú

musí súd prihliadať ex offo. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku
je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady
č. 93/13/EHS. Smernica odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom neopomína ani inštitút rozhodcovskej zmluvy. Je nutné ju vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom,

vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom
a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o zmluvu
neprijateľnú, prislúcha mu podľa vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zjavné,
že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých

musí štát bezvýhradne trvať.

51. V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave. Rozhodcovská doložka, na
základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je súčasťou obsahu typovej

(adhéznej, formulárovej) zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v uvedenej spotrebiteľskej Zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor súd opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa vporovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj
úroveň informovanosti. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade

povinná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy o pripojení jej Dodatok,
nakoľkotiebolispísanénapredtlačenomformulári.PovahaZmluvyaDodatkujetedaadhézna,apretoju
spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol

vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva, že

povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými
informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho
dôsledky. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou, treba
poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, ako vyplýva z
vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

52. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe

predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08
zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor
konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,

spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
V rozhodovanej veci teda už len to, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v
zmluve oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Podľa § 53 ods. 5 OZ písm. r) ak
v zmysle rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh

dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka teda znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom

podal žalobu na rozhodcovskom súde.

53. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská
doložka tak v Zmluve o pripojení č. A5786990 zo dňa 27. 7. 2011, ako aj v Dodatku k Zmluve
o pripojení č. A5786990 zo dňa 27. 7. 2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto
dojednanározhodcovskádoložkavrozporesdobrýmimravmi.Taktovspotrebiteľskejzmluvedojednaná
rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

54. Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva alebo doložka pri
spotrebiteľskej zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania
nesmie vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že
spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskomkonaní a spotrebiteľ bude mať možnosť výberu prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality
života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani

pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia
zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci
dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

55. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky
tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd II. výrokom tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.

Proti II. výroku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.