Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/138/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201901
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420201901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO : 47 234 547, proti žalovanej : I. F., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. XXX XX K. XXX, o zaplatenie 383,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 359,79 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 359,79 eur od 11.04.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 72,98 % o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.10.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 383,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

365,63 eur od 17.05.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 14.09.2017 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme
úverového rámca do výšky 5.000,-eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného
na úverovej zmluve a záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi

a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Tvrdil, že po dobu trvania úverového vzťahu
žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 372,59 eur
tak, že sumu 371,79 eur čerpala financovaním na účet predajcu a sumu 0,80 eur predstavujú poplatky,
ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. V žalobe
uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaná neplnila, keď napriek zmluvne
dohodnutým splátkam uhradila doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 12,-eur, pričom nereagovala ani
na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 16.05.2018 vyhlásil žalobca z dôvodu

neplnenia dohodnutých splátok žalovanou mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný
v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalobcom uplatnená suma vo výške 383,63 eur pozostáva
z nároku na zaplatenie zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 361,22 eur, z nárokuna zaplatenie dlžného poistného vo výške 4,41 eur a z nároku na zaplatenie nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur s tým, že uplatňuje si aj úroky z omeškania.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu žalovanej, potvrdenie o odfinancovaní peňažných
prostriedkov a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.

4. Žalovaná, ktorá od 08.10.2020 je k trvalému pobytu prihlásená na adrese uvedenej v záhlaví rozsudku

sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená na túto
adresu dňa 14.01.2021 písomne nevyjadrila.

5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur,
skutkovétvrdeniastránnebolisporné(keďžežalovanásakvecivôbecnevyjadrila),pričomprejednávaný
spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len

na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust.§ 297 písm. b) CSP spor prejednal
a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.03.2021, miesto
a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli
súdu vyvesením dňa 23.03.2021 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých
listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou
namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sama žalovaná žiadne dôkazy
nenavrhla a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
stranami predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné
strany označení žalobca (banka) a ako dlžník je tam označená žalovaná. Pod

týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit., „Zmluvné strany uzatvárajú spolu
Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom znení a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb“
s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi

do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že prvé
čerpanie revolvingového úveru je viazané na nákup tovaru alebo služby a klient je povinný poskytnutý
revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v
zmluve. Ďalej je tam uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, aktuálna výška úverového
rámca je 400,-eur, výška prvého čerpania 371,79 eur, výška mesačnej splátky že je min. 3 % z

aktuálnej výšky úverového rámca. Ako splatnosť 1. mesačnej splátky je v zmluve uvedený 10. deň v
mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru. Ročná
percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 26,80 % a je tam tiež uvedená ročná úroková
sadzba 24 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť mesačnej splátky bola 10. deň v
mesiaci a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený balík poistenia: komplexný balík poistenia,

poplatok za poistenie (5,29%)“. V ďalšej časti formulára označenej ako bod 2 ktorá je nazvaná „Trvanie
ZoRSÚ“ je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma
zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že
v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb,
zmluva zaniká bez upovedomenia dlžníka bankou, ak banka nerozhodne inak. Pri mieste určenom na

podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaná zmluvu podpísala v X. dňa 14.09.2017.

8. Žalobca na dôkaz k tejto zmluve predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov z
ktorého bolo zistené, že žalovanej bola titulom revolvingového úveru poskytnutá suma 371,79 eur,
pričom z výpisu z úverového účtu žalovanej (čl. 15 spisu) vyplýva, že na uvedený úverový účet bola

zaznamenaná do dňa 16.05.2018 (deň ktorý žalobca označil za deň mimoriadneho zosplatnenia úveru)
len jedna úhrada žalovanej (12 eur dňa 18.10.2017), čo je v zhode so skutkovým
tvrdením žalobcu v žalobe, ktoré žalovaná v priebehu sporu ničím nespochybnila. Pokiaľ ide o výšku
reálne poskytnutej sumy titulom revolvingového úveru žalovanej, súd teda na rozdiel od žalobcu, ktorýv žalobe tvrdil, že poskytnutá bola žalovanej výška úveru 372,59 eur, z toho suma 0,80 eur ako poplatky
účtované ako súčasť istiny za výšku reálne vyplatenej sumy revolvingového úveru považoval len sumu
371,79 eur, keďže suma 0,80 eur ako poplatky nemôže byť považovaná za súčasť výšky úveru (viď

legálnu definíciu celkovej výšky spotrebiteľského úveru v § 2 písm.l/ zákona č.129/2010 Z.z. ako aj
rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3
písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi,čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov

súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.) Koniec
koncov, aj sám žalobca prostredníctvom potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov preukázal
vyplatenie úveru žalovanej len vo výške 371,79 eur a nie 372,59 eur.

9. Žalovaná, ktorej žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť
žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná

uzavrela s ním úverovú zmluvu, že boli jej riadne poskytnuté prostriedky vo výške 371,79 eur a že
žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi len 12,-eur súd v súlade s § 151 ods.1 CSP považoval za
nesporné.

10. Zo žalobcom predloženého Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.06.2018

adresovaného žalovanej súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním revolvingového
spotrebiteľského úveru žalobca žalovanej oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý
sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 16.05.2018 a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 383,63
eur s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 361,22 eur, dlžných úrokov, poplatkov
a poistného vo výške 4,41 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-

eur. Oznámenie podľa doručenky na čl.17 spisu žalovanej doručené bolo dňa 08.06.2018.

11. Žalobca tvrdí, že zo sumy 383,63 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o úvere
neuhradila žalovaná po zosplatnení úveru nič, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou.

12. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého žalobcom ako bankou- právnickou
osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských
úverov žalovanej ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na
osobnú spotrebu je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 ods.2 a § 2 písm.a) a b)
zák.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 14.09.2017 potrebné právne posúdiť
podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných
zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu
žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanej spotrebiteľský úver.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery

podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie
hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

14. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

15. Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

17. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až l) , s) , z) a aa) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovanou je ako už bolo uvedené
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete
plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov ( spotrebitelia )
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho

alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( § 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa
totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ
vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom
k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska
skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

21. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 14.09.2017 a predložením
potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov revolvingového úveru a výpisu z úverového účtu
žalovanej, v ktorých je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanej s potvrdeniami o prijatých splátkach
preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej revolvingový spotrebiteľský

úver, pričom žalovaná na úhradu nárokov zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uhradila
len sumu 12,-eur. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaná nerealizovala svoju zmluvnú povinnosť v celom
rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto
nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť
týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k

záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru,
že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto
odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej
istiny rovnajúcej sa výške žalovanej poskytnutej sumy, t.j.371,79 eur. A keďže z tejto sumy žalovaná
uhradila len časť vo výške 12,-eur, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia nevrátenej

úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 359,79 eur ( 371,79 eur - 12,-eur) a úroku z omeškania z
nevrátenej úverovej istiny.

22. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018
zaoberal sa najskôr otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je

premlčané, pričom zistil že premlčané nie je.

23. Podľa § 100 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

26. Vychádzajúc z výpisu z úverového účtu žalovanej a ňou uskutočnených úhrad je zrejmé, že
prvou predpísanou splátkou bola splátka splatná dňa 10.10.2017, ktorú žalovaná uhradila a prvounezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh je splátka splatná
dňa 10.11.2017. Preto žaloba bola dňa 29.10.2020 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a
právo žalobcu ani v časti premlčané nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo

podľa názoru súdu jednalo sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

27. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa

§ 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne
podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených
v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej
zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli
tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods.2 písm.k) aj uvedenie ročnej

percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej medzi takéto náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods.2 písm.g) aj uvedenie celkovej
výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ďalej podľa §
9 ods.2 písm.l) ZoSÚ musela obsahovať tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

28. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o
spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd

zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o celkovej výške a konkrétnej
mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a ani uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Predovšetkým zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanej
poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy sa nachádza v časti 1 bode 1.1 ustanovenie, že výška úveru je
400,-eur, potom je tam uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška
úverového rámca je 400,-eur, pričom súčasne je tam uvedené, že výška prvého čerpania je 371,79 eur a

v skutočnosti žalovaná z neho čerpala 371,79 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom,
nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené až 3
rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods.2 písm.g) ZoSÚ musí
byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí
aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na

to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má
za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom
a účelom ust.§ 9 ods.2 písm.g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice -
okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016
sp.zn.7C/325/2014).

30. V zmluve absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve
sa uvádza, že žalovaná sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min.
3% z aktuálnej výšky úverového rámca, pričom tieto sú splatné vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ

zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i
zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne
výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc,
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež
uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na daný typ úveru
bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky keď napr. je rovnakýúrok pre rôznu výšku úverového rámca od 371,79 až do 5.000,-eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené
poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj
poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy. Nemôže

byť vecou svojvôle veriteľa, na aké zložky započíta tú ktorú úhradu. Je fakt, že výška splátky v
prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec
opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je
namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak
je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky

istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká percentuálna časť takto
určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie
prípadných poplatkov). Žalobca v žalobe tvrdil, že dohodnutá bola úroková sadzba 24 %, ktorá následne
bola znížená na sadzbu 0 % ročne. Keďže v zmluve je uvedená úroková sadzba 24 % ročne ako fixná, a
nie je zrejmé, kedy a na základe čoho malo dôjsť k jej zníženiu, aj uvedené len potvrdzuje, aké dôležité
bolo uviesť výšku splátky do zmluvy. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak

nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie
časti (v tomto prípade by bolo logické uvedenie percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na
splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov,
je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej)
použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci

dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané
splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k
poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu
istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom,
ako mali byť uhradené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Navyše, podľa

výpisu z úverového účtu skutočne predpisovaná výška splátky žalovanej (12,-eur) mala pozostávať
len z istiny 11,37 eur a poistného 0,63 eur, potom ale nie je zrejmé, prečo v rámci predpokladov
použitých na výpočet RPMN je uvedená výška mesačnej splátky vychádzajúc z výšky úveru 400,-eur
až 37,82 eur, teda viac ako trojnásobok skutočne predpisovanej splátky pre úver poskytnutý nakoniec
vo výške 371,79 eur, pričom správne uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je takisto

povinná náležitosť zmluvy (§ 9 ods.2 písm. k./ ZPSÚ). Ak žalovaná nemala platiť úrok, potom nie je
zrejmé, prečo v oznámení o zosplatnení úveru je uvedené že dlžná suma 383,63 eur pozostáva okrem
iného z dlžných úrokov, poplatkov a poistného. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia
výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 3% z aktuálnej výšky
úverového rámca pri súčasnom uvedení až 3 výšok úverového rámca (od 371,79 eur až do 5.000,-eur)

pri súčasnom uvedení, že predpoklady na výpočet RPMN vychádzajú zo splátky až 37,82 eur, tak takéto
určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle
§ 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich
neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky
splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť zapravená priamo v písomnej zmluve. Ako

už bolo uvedené, výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude
dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou
ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej
dlžnej sumy. Pokiaľ však má spotrebiteľ vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, keď navyše sú
v zmluve uvedené v podstate až tri údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom je takéto

určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je odkázaný
sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného „vzorca“. Čím zložitejšie je
ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v
správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená
výška splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno

prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ cit. zák. v zmluve chýba ( k
tomu pozri napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016 alebo rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016 či rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016
sp.zn.1Co/662/2015).

31. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a
zavádzajúci, keď napr. v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru,
resp. úverového rámca uvedené až 3 rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému

údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési
výpočty túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v
príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade
vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne

nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní
záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,
že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.
2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

Nesprávne uvedený údaj o výške úveru a splátky nepochybne mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa
o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.

32. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1
ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovanej nemohli byť platne započítavané

na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny,
t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanej reálne poskytol. Z potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných
prostriedkov súd zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 371,79 eur, pričom podľa výpisu z
úverového účtu na tento úver zaplatené bolo len 12 eur, s poukazom na vyššie uvedené súd má za
to, že žalobca môže požadovať od žalovanej len vrátenie sumy 359,79 eur. V priebehu konania nebolo

ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 359,79 eur žalobcovi do dňa podania žaloby,
ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatila. Nespochybnila to ani samotná žalovaná, ktorej žaloba spolu
s prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ
či výšku voči nej uplatneného nároku, mala dostatočný priestor tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie
sumy 359,79 eur súd žalobe vyhovel.

33. V ostatnej časti nárokov žalobcu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej
úverovej istine aj ďalšie nároky, ktoré v žalobe špecifikoval tak, že ide o „dlžné poistné vo výške 4,41 eur“
a „neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur“. Úver žalobcu je bezúročný
a bezpoplatkový a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu

ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že
ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť
nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za
omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 4,41
eur z titulu „poistného“ nepriznal. Súd navyše uvádza, že dohodnutie výšky poistného v zmluve iba ako

5,29 % nevedno z čoho, teda či z výšky úveru, či z výšky splátky, ak áno z akej, je neurčité, nezakladá
nárok na poistné.

34. Čo sa týka „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, ich základ žalobca ničím nepreukázal,
pričom ich výška je uvedená len vo výpise z úverového účtu.

35. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

36. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s

uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku
objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia
s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od
trov konania.

37. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce tieto náklady, ktorými by mohli byť napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za
zásielkyžalovanémuapodobne.Javísa,žetietonákladyvyčíslillenpaušálne.Avšakakbyzákonodarcazamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú
výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov,

kde počnúc dňom 1.2.2013 zapracovaním nového ust.§ 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri
omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto
zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú
pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady

súvisiacestelefonickoualebopísomnouurgencioudlžníka,tátovšakniejepodmienkouprevzniknároku
na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských
zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods.2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé,
aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli
jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.

38. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena čo do preukázania základu a výšky daných nákladov
tieto žalobcovi nebolo možné priznať.

39. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho
nárok.

40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

42. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

44. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej od ktorého požadoval
úrok z omeškania na deň 17.05.2018 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov

úver dňa 16.05.2018 zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 01.06.2018 ( čl.16 spisu).

45. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovanej celú sumu tohto úveru zaplatiť najneskôr
dňa 16.05.2018 s následným vznikom omeškania žalovanej dňa 17.05.2018 v dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti považuje za nepreukázané.

46. Ako už bolo uvedené, pri tomto úvere sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohtopráva.Súdmusískonštatovať,žežalobcanepreukázaldodržanietýchtopodmienok,ktorévzmysle
predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru.

Žalobca nepredložil súdu dôkaz upozornenia žalovanej na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. V žalobe neuviedol, žeby žalovanú takto pred zosplatnením úveru upozornil, neuviedol kedy a
ako sa tak prípadne malo stať, pre úplnú absenciu skutkového tvrdenia nebolo možné vychádzať ani
z jeho nepopretia žalovanou.47. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich
splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru

vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný
princíp nemohol prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď
sa celý dlh žalovanej stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž bolo v
rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že úver
súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento úver zaplatiť veriteľovi len sumu

poskytnutej istiny vo výške 371,79 eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať v mesačných
splátkach a výška žalovanej predpisovanej splátky bola 12,-eur mesačne, potom žalovaná úver (len vo
výške reálne jej poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 31 splátkach (371,79 eur : 12
eur) a teda poslednú splátku by hradila po 31 mesiacoch dňa 10.04.2020 (splácanie malo byť k 10 dňu v
mesiaci). Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaná odo dňa 11.04.2020 preukázateľne bola v omeškaní so zaplatením celej
nevrátenej úverovej istiny vo výške 359,79 eur a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 359,79
eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,79 eur od 11.04.2020 do
zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi
nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z

omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a
zdôvodovužuvedenýchzamietoljuajvčastiúrokuzomeškaniapožadovanéhozačaspred11.04.2020.

48. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v
§ 232 ods.3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie

dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku
podaný návrh. Žalovanej bola žaloba riadne doručená ešte dňa 14.01.2021, tá napriek výslovnej výzve
súdu na vyjadrenie sa k nej nijako na ňu nereagovala, nevyjadrila sa ani k samotnému nároku, ani k
jeho splatnosti. Preto nebol dôvod na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie.
Uvedené žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila

s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. Vo vzťahu
k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola
zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní.

50. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok
z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo
1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo

uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom
prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované

z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka
Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

51. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj

na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

52. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán
podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti snázorom,žeajneúspechlenvčastipríslušenstvapohľadávkyjenutnépovažovaťzačiastočnýneúspech
a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v
Prešove sp.zn.16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.

53. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( §
217 ods.1 veta prvá CSP) činí 436,22 eur (383,63 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 52,59 eur
ako žalobcom žiadaný úrok z omeškania zo sumy 365,63 eur od 17.05.2018 ).

54. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§
217 ods.1 veta prvá CSP) činí 377,28 eur ( 359,79 eur ako prisúdená istina + 17,49 eur ako ku dňu
vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 359,79 eur od 11.04.2020).

55. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 86,49 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 13,51
%.

56. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 13,51 % od úspechu žalobcu v rozsahu 86,49 % vznikol
vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,98 %.

57. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru

úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
72,98 %.

58. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.