Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019201938
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0019201938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.

AlenyMazúrovejaJUDr.SandryVeľkejvsporežalobkyne:PhDr.I.M.,nar.XX.X.XXXX,bytomM.XX,C.,
proti žalovanej: C.. X. T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, C., o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 19. augusta 2019, č. k. 5C/13/2019-66

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne od 1.6.2018 do zaplatenia a priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo vystavala na
tvrdení, že žalovanej postupne požičala peniaze v celkovej sume 300,- Eur (z toho sumu 200,- Eur dňa
14.4.2018 a sumu 100,- Eur dňa 12.5.2018) a že žalovaná svoj záväzok vrátiť požičané peniaze v
dohodnutom čase - najneskôr do 31.5.2018, dobrovoľne nesplnila.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich

týmto tvrdeniam žalobkyne, považujúc ich za preukázané na základe ňou predložených a označených
dôkazov.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 657 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky
zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorého vyvodil záver o existencii záväzkového
právneho vzťahu strán zo zmluvy o pôžičke a o nesplní z neho vyplývajúcej právnej povinnosti žalovanej
vrátiť žalobkyni dočasne prenechané peniaze. Za omeškanie žalovanej so zaplatením tohto peňažného

plnenia súd prvej inštancie priznal žalobkyni tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien
a doplnkov. Počiatok omeškania žalovanej pritom prvoinštančný súd odvodil od dohodnutej zročnosti
pôžičky. Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. §
255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalobkyne v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaná namietala nedostatok svojej vecnej
legitimácie tvrdiac, že žalobkyňa „sa ústne za prítomnosti svedka, dohodla na zmene osoby povinnej
na vrátenie predmetu sporu“. Následkom toho podľa jej nadväzujúcej argumentácie, prešla právnapovinnosť vrátiť pôžičku z jej osoby na G. T.. Dôkazom tejto zmeny subjektu záväzkového vzťahu je
podľa odvolateľky tiež fakt, od toho času sa žalobkyňa domáhala plnenia od nového dlžníka. Podľa
posúdenia odvolacieho súdu, žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprela, už vôbec nie

kvalifikovane spôsobom predpokladaným v ust. § 151 ods. 2 C.s.p., tvrdenie žalobkyne, že žalovanej
poskytla peňažnú pôžičku a že práve ona je povinná ju vrátiť. Preto do značnej miery s procesným
predurčením prvoinštančný súd uplatnený nárok z hľadiska žalovanou prezentovanej skutočnosti -
tvrdeného prevzatia jej dlhu treťou osobou, neposudzoval. Z toho vyplýva, že práve existencia právneho
úkonu prevzatia dlhu a nie nesprávnosť skutkových záverov na základe vykonaných dôkazov, je tou

skutočnosťou, ktorou žalovaná v odvolaní operuje. Možno preto konštatovať, že odvolacia argumentácia
žalovanej, opierajúca sa o túto skutočnosť, predstavuje z pohľadu konania pred súdom prvej inštancie
nové tvrdenie a nie o výhradu poukazujúcu na nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov. To potom
znamená, že z hľadiska zamerania odvolacieho prieskumu ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa
ust. 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. a nie podľa písm. f) tohto zákonného ustanovenia. Odvolací súd
poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,

musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným
odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní,
a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto
porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Žalobkyňa sa vo vyjadreni k odvolaniu v rovine skutkovej poprela tvrdenia odvolateľky, že došlo k
dohode o prevzatí dlhu a v rovine právnej argumentovala, že takejto dohode by aj tak podľa zákona
nemohlo platne dôjsť.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané

včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. g) C.s.p. a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.3.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času

tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty
podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

8. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10.Podľaust.§154C.s.p., prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

11. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. V citovanom ust. § 366 C.s.p. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata

ktorého spočíva (tiež) v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku,
založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred
súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok
podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

13. V procesných súvislostiach odvolací súd konštatuje, že žalovaná v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie netvrdila skutočnosť prevzatia dlhu treťou osobou, pričom vôbec prvý krát tentoprostriedok procesnej obrany uplatnila až v odvolaní. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu
podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok procesnej
obrany odvolateľka nemohla uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Za takúto skutočnosť

z pohľadu odvolacieho súdu nemožno považovať ani okolnosti týkajúce sa doručovania žaloby či
predvolania na pojednávanie žalovanej (v oboch prípadoch bolo uplatnené náhradné doručenie - pozn.
odv. súdu), nakoľko prípadné procesné nedostatky v tomto smere žalovaná v odvolaní nevytkla, a preto
ich odvolací súd, súc viazaný odvolaním vymedzenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
nemohol preskúmavať. Odvolaciemu súdu sa i napriek tomu žiada na tomto mieste zdôrazniť, že spôsob

doručovaniapísomnostíjevprocesnomporiadkuvystavanýnazásadezodpovednostikaždéhoadresáta
za to, že v záujme ochrany vlastných záujmov vytvorí všetky predpoklady pre úspešné doručenie
písomností bez ohľadu na to, kde sa v čase doručovania zdržuje.

14. Na tomto základe, keďže posudzovaná výhrada odvolateľky k skutkovým záverom prvoinštančného
súdu sa netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

a nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalovanej,
vystavanú na tvrdení o prevzatí dlhu inou osobou ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v
odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 C.s.p. Z tohto dôvodu je žalovanou uplatnený odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. neopodstatnený. Za danej procesnej situácie odvolaciemu
súdu neostávalo iné, než už len z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť podľa ust. 387 ods. 1 C.s.p., a to v napadnutom vyhovujúcom výroku, aj v závislom výroku o
trovách konania (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu
žalobkyne v spore.

15. Aj keď ani právna argumentácia založená na procesne neprípustnom prostriedku procesného

útoku alebo procesnej obrany nemôže odvolateľovi v odvolacom konaní privodiť priaznivejší
výsledok, v záujme poskytnúť odvolateľke čo najpresvedčivejšiu odpoveď na ňou nastolenú odvolaciu
argumentáciu, odvolací súd v rovine hmotnoprávneho posúdenia veci dodáva, že prevzatie dlhu treťou
osobou v danom prípade vylučuje už len fakt, že podľa tvrdenia samotnej odvolateľky k nemu malo dôjsť
ústnou dohodou, za situácie, keď ust. § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka pod následkom neplatnosti

vyplývajúcim z § 40 ods. 1 tohto zákona, vyžaduje pre dohodu o prevzatí dlhu písomnú formu.

16. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

18. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni

v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne
predpokladať, odvolací rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich
náhradu nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)