Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010760
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116010760.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovanej T. H., pre zločin zabitia
podľa § 147 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2018,
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.11.2017, sp. zn. 4T/29/2016
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej T. H..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 16.11.2017, sp. zn. 4T/29/2016 uznal obžalovanú T. H. za vinnú
zo zločinu zabitia podľa § 147 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 22.00 hod. dňa 7.11.2015 najpravdepodobnejšie o 00:30 hod. do 02:00

hod. dňa 8.11.2015 v U. B. P., Š.O. B. XXXX/XX v byte č. XX na XX. poschodí v jeho obývacej časti po
predchádzajúcom nedorozumení s manželom Y. H., nar. XX.X.XXXX toho veľkou silou jedenkrát bodla
sediaceho na okraji postele kuchynským nožom s dĺžkou čepele 132 mm do oblasti hrudníka vľavo,
čím mu takto spôsobila bodno-reznú ranu na prednej ploche hrudníka vľavo, pokračujúcu cez mäkké
tkanivá do hrudníka do bodno-rezného kanála do hrudnej dutiny a cez osrdcovníkový vak do prednej
steny pravej komory srdca a do dutiny pravej komory srdca smerom spredu dozadu kolmo na zvislú

os tela, a taktiež na priečnu os tela v dĺžke asi 11 - 12 cm, čo viedlo k tamponáde srdca, ktorá bola
bezprostrednou príčinou smrti poškodeného Y. H..

Za to okresný súd uložil obžalovanej podľa § 147 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, § 36 písm.
d), písm. i), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanej trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynský nôž a podľa
§ 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásila odvolanie obžalovaná T. H.Á. a to čo do výroku o vine a treste, ktoré odôvodnila sama,
ako aj prostredníctvom svojho obhajcu spochybnením vykonaných dôkazov po zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu okresným súdom. V tomto smere celkom nedostatočne reagoval okresný súd na
výsledky vyšetrovacieho pokusu, ktorý mal potvrdzovať dejové udalosti tak, ako sa stali s tým, že

mechanizmus útoku bol vedený šikmo smerom k stredu hrudníka, nie celkom vodorovne, smerom
doľava k stredu hrudníka. Naviac znalec uviedol zásadnú vec a to, že podliatiny na rukách zápästí Y.H. boli spôsobené zápasením s jej osobou, v záujme vymanenia sa z jeho područia, keď bola dusená
rukami. V tomto duchu bola produkovaná i výpoveď MUDr. Z. U., PhD., ktorý sa zúčastnil vyšetrovacieho
pokusu, a ktorý sa stotožnil s dejom ňou uvádzaným ako obžalovanou v kontexte zranení spôsobených

útokom zo strany poškodeného neb. Y. H.. V súlade s týmito závermi znalcov na ostatnom hlavnom
pojednávaní boli vypočutí svedkovia G., X., X. a W., ktorí potvrdzovali spolu s jej nevlastnou dcérou
U. disharmonické partnerstvo s poškodeným a prítomnosť stálych konfliktov ústiacich do fyzického
napádania poškodeného voči jej osobe. Zhodnotiac uvedené s poukazom na skutočnosti a dôkazy,
z ktorých konaní súd vychádzal, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v

zmysle § 2 ods.12 Tr. por. súd nemohol a nemal dospieť k jednoznačnému záveru o jej vine podľa §
147 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák., pretože jej konanie bolo konaním v medziach nutnej obrany, a preto
navrhla, aby krajský súd v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a podľa § 285
písm. b) Tr. por. ju oslobodil spod obžaloby.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie
je dôvodné.

V uvedenej trestnej veci už raz Okresný súd Košice I rozhodol rozsudkom zo dňa 4.10.2016, sp. zn.

4T/29/2016, kedy uznal obžalovanú T. H. za vinnú zo zločinu zabitia podľa § 147 ods.1, ods.2 písm. a)
Tr. zák. a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého ju zaradil do
ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.Zdôvodupodaniaodvolaniazo
strany obžalovanej odvolací súd uznesením zo dňa 22.3.2017, sp. zn. 4To/114/2016 podľa § 321 ods.1
písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia
poukázal na to, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s obhajobou obžalovanej smerujúcou
k možnej aplikácii ustanovenia § 25 ods.1 Tr. zák. - nutnej obrany.

Zo znaleckého posudku a následnej výpovede znalca MUDr. U. B., zapísaného v zozname znalcov

Ministerstva spravodlivosti SR - odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo vyplynula
naliehavá potreba určenia presného mechanizmu vzniku poranenia poškodeného vyšetrovacím
pokusom vo väzbe na možnú aplikáciu ustanovenia § 25 ods.1 Tr. zák., ktorý však v prípravnom
konaní vykonaný nebol, s odôvodnením jeho odmietnutia zo strany obžalovanej. V tejto súvislosti
krajský súd dal do pozornosti, že podľa ustanovenia § 157 ods.1 Tr. por., pokiaľ majú byť výsledky

vyšetrovacieho pokusu podkladom na spracovanie znaleckého posudku, mala by byť účasť znalca na
vyšetrovacom pokuse pravidlom s tým, že účasť podozrivého, obvineného, poškodeného a svedka
závisí od konkrétnych podmienok vyšetrovacieho pokusu. Vzhľadom na experimentálny charakter
vyšetrovacieho pokusu, ktorý je nezávislý od vôle a konania ľudí, nie je účasť uvedených osôb
vždy nutná. Niekedy je dokonca nepotrebná, alebo aj kontraproduktívna. Obzvlášť to platí aj v teraz

posudzovanej veci, keď obžalovaná využila svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 121 ods.2 Tr. por., a
teda i samotnú účasť na vyšetrovacom pokuse.

Práve v záujme preverenia obhajobných tvrdení obžalovanej T. H. bolo úlohou prvostupňového súdu
po zrušení veci vykonať vyšetrovací pokus spočívajúci v skúmaní relevantných udalostí tak, ako ich

popísala obžalovaná vo svojich doterajších výpovediach s figurantmi (§ 30 ods.3 Tr. por.), ktorí mali
simulovať dejové udalostí za prítomnosti znalcov, za účelom preverenia mechanizmu vzniku poranení u
poškodeného - nebohého Y. H. s konzekvenciami na ustanovenie § 25 ods.1 Tr. zák.

Okresný súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu po dohode relevantných procesných strán a

znalcov vykonal dňa 22.9.2017 vyšetrovací pokus, z ktorého vyplynulo, že obžalovaná opäť spočiatku
využila svoje právo a nezúčastnila sa tohto úkonu, t. j. prvá verzia bola vykonaná s figurantmi v súlade
s ustanovením § 30 ods. 3 Tr. por. podľa výpovedí obžalovanej na hlavnom pojednávaní.

Keďže obžalovaná bola pri úkone prítomná a následne súhlasila a po opätovnom poučení v jej

procesnom postavení obžalovanej sama demonštrovala s figurantom procesný dej, pričom podľa nej
sprvoti popísala udalosti, keďže si už presne nepamätala ako to bolo, súd opis tohto deja a následnú
demonštráciu označil ako verziu číslo 2 a následne opakovane podľa popísania a demonštrácie
obžalovanej s figurantom ako verziu číslo 3 tak, ako je to zadokumentované v zápisnici z tohtoprocesného úkonu spolu s príslušnou fotodokumentáciou. Následne na hlavnom pojednávaní okresný
súd opätovne vypočul obžalovanú (na č. l. 766), ktorá sa vyjadrila k zmene farby gaučovej súpravy z
dôvodu iného prevlečenia. Ďalej vypovedala tak, že zotrváva na svojich predchádzajúcich výpovediach

na hlavnom pojednávaní.

Znalec MUDr. U. B. na hlavnom pojednávaní (č. l. 769), keďže bol prítomný pri vyšetrovacom
pokuse k jeho priebehu nemal žiadne pripomienky a k mechanizmu vzniku poranení poškodeného
vypovedal, že na základe pitevného nálezu a vyšetrených okolností, ako aj potom neskôr vykonaného

vyšetrovacieho pokusu, možno ustáliť najpravdepodobnejšie úrazový dej a vznik poranení a vznik
uvedeného bodnorezného kanála tak, že po vzájomnej hádke medzi nebohým Y.Z.K. H.F.T. a jeho
manželkou - obžalovanou, nebohý v sediacej polohe na posteli začal obžalovanú hrdúsiť rukami, pričom
obaja aktéri boli obrátení tvárami k sebe na vzdialenosť necelého metra. V ďalšej fáze sa obžalovaná
mohla inštinktívne brániť a uvoľniť zovretie rúk nebohého, čím mu mohla spôsobiť kožné odreniny na
vonkajšej ploche jeho ľavého predlaktia, na chrbte ľavej ruky a krvné podliatiny na vnútornej ploche

pravého zápästia, ako aj na vonkajšej ploche ľavého predlaktia. V ďalšej fáze obžalovaná uchopila nôž
podhmatom a počas pokračujúceho zápasu mohla nebohému spôsobiť povrchovú bodnoreznú ranu na
vonkajšom okraji ľavého obočia a povrchovú reznú ranu na vnútornej ploche pravého zápästia, ktoré
zranenia nespolupôsobili pri bezprostrednej príčine smrti nebohého. V poslednej fáze mohla obžalovaná
držiac nôž podhmatom jeden krát veľkou silou bodnúť nebohého do oblasti hrudníka vľavo. Pri tomto

bodnutí mohol vzniknúť presne taký bodnorezný kanál, aký bol zistený pri pitve. Po tomto bodnoreznom
poranení si mohol nebohý ľahnúť na posteľ v polohe na chrbát a v dôsledku vzniku tamponády srdca
spôsobenej bodným poranením srdca v priebehu niekoľkých minút zomrel. Tomu by zodpovedala aj
situácia namodelovaná medzi figurantom a obžalovanou v rámci vyšetrovacieho pokusu v tej druhej fáze
- verzie číslo 2, keď nebola figurantka - figurant, ale keď vykonávala tieto úkony obžalovaná. K zisteným

trom verziám znalec MUDr. U. B.N.Z.Ň.U.W. sa priklonil k verzii číslo 2, resp. verzii číslo 3, pretože
medzi týmito z jeho pohľadu ako znalca nevidí nijaký veľký významný rozdiel. Následne sa vyjadril k
uchopeniu zraňujúceho predmetu obžalovanou podhmatom a to v tom zmysle, že útok bol vedený šikmo
smerom k stredu hrudníka, nie celkom vodorovne, smerom doľava k stredu hrudníka. Ďalej sa vyjadril aj
k zameranému - v centimetroch odmeranému priestoru, vzdialenosti medzi posteľou a radiátorom, resp.

stenou, ktorý podľa neho bol dostatočný a dej mohol prebehnúť tak, ako to bolo zistené a uvedené v
zrušujúcom rozsudku, čo sa potvrdilo aj vyšetrovacím pokusom.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(zločinu zabitia podľa § 147 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania,

v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako
sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení
odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom

rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
rešpektujúc aj právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a vyvodil z neho správne skutkové
zistenia. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého
stupňa v napadnutom rozsudku (čo možno usúdiť z podaného odvolania), nemôže sama o sebe
viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom

prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo
spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne
vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a
preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje

dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých
právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ajv ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné

napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).
V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň
poukazuje.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,abysavšeobecnýsúdstotožnil

s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,
ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu
obžalovanej. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné
ustanovenia hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský
súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanej odôvodnil vyčerpávajúcim a
dostatočným spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest obžalovanej vo výmere 5 rokov nepodmienečne bude v
dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný
zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým

vtom,abysatrestnéčinybuďvôbecnepáchali,alebopáchalivčonajmenšejmiere.Ochranaspoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej

činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon, a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti.

Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34

ods.1Tr.zák.tvoríjednotu,lebosamusívzájomnedoplňovať.Záversúduomožnostinápravypáchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku

obžalovanou a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací odvolanie obžalovanej T. H. ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.