Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200940
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200940.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany

Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej a v právnej veci žalobcu:
DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44 186 266, M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, právne
zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, Zvolen, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100192086/2019 zo dňa 16.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, ktorú doručil na súd 28.03.2019 prostredníctvom
právneho zástupcu, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 100192086/2019 zo dňa 16.01.2019, v
spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa - rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo
101824443/2018 zo dňa 17.09.2018, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil.

I. Administratívne konanie

Daňový úrad Košice ako správca dane označeným rozhodnutím zo 17.09.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel
dane za zdaňovacie obdobie 10/2010 v sume 55.954,12 eur na dani z pridanej hodnoty, podľa § 65 ods.
5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní /ďalej len daňový poriadok/. Správca dane vychádzal
z výsledkov vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty a označeným rozhodnutím rozhodol o
rozdiele dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice
číslo 101824443/2018 zo dňa 17.09.2018 a zamietol odvolanie žalobcu. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol: „Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia september - december 2008; január - apríl, jún, júl, september,
december 2009 a január - marec, máj - júl, september - december 2010. Rozhodnutím č.
9813401/5/328143/2013/MihP zo dňa 25.01.2013 správca dane daňovú kontrolu prerušil odo dňa
31.01.2013 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Dňa

15.01.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (oznámenie č. 64755/2016
zo dňa 21.01.2016). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 136808/2016 zo
dňa 09.02.2016, doručil ho s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole 16.02.2016
(osobné prevzatie a žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k uvedeným zisteniam, ktoré správca danes ním prerokoval a spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017 a
č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102420241/2017
zo dňa 20.11.2017, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2010 v

sume 98 148,19 eur. Daňový subjekt sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení
ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a), § 43 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v

znení neskorších predpisov“). Správca dane počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia rokov
2008, 2009 a 2010 overoval skutočnosti, ktoré sa týkali deklarovaných obchodov daňového subjektu
s tuzemskými dodávateľmi a zahraničnými odberateľmi potravinárskeho tovaru a stavebnej ocele.
Správca dane mal dôvodné podozrenie o zapojení daňového subjektu do obchodovania s komoditami
olej, ryža, cukor, energetické nápoje, stavebná oceľ, ktoré vykazovalo znaky karuselových obchodov. Za
účelom preverenia toku tovarov od prvého dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, vrátane prepravy,

správca dane komplexne za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré podľa protokolu č. 136808/2016
zo dňa 09.02.2016 vykonával u daňového subjektu daňovú kontrolu, zaslal dožiadania prepravcom,
deklarovaným dodávateľom aj odberateľom, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, vypočul
svedka, zisťoval informácie zo spisov daňového subjektu i subjektov zúčastnených na deklarovaných
obchodných transakciách. Preverením prepravy tovaru správca dane zistil, že tovar existoval, bol

účelovo premiestňovaný a po splnení účelu - odčerpania DPH zo štátneho rozpočtu, bol prepravený
ku konečným spotrebiteľom (napr. do siete TESCO - odpovede na dožiadania správcu dane č.
100329196/2017zodňa20.02.2017,týkajúcesaprepravyprostredníctvomšpeditéraM.G.M.EXPRESS
s.r.o. a č. 100329409/2017 zo dňa 20.02.2017, týkajúce sa prepravy prostredníctvom špeditéra B.A.S.K.
Logistics s.r.o.).“

Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania:
- nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 98 148,19 eura z
faktúr za dodanie stolového oleja a potravinárskeho tovaru (podrobne uvedených v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozhodnutia na str. 10,11,12,13,14,17,19 vystavených dodávateľmi:- REJA

CORPORATION, s.r.o. - DPH v sume 55.954,12 eur, - a neuznal deklarované intrakomunitárne dodania
českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o., vo výške uvedenej v daňovom priznaní.

6. Žalovaný uviedol, že za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane
využil ako dôkazy informácie zo spisu spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. (Úradné záznamy č.

131215/2016, č. 131247/2016, č. 131291/2016). Z protokolov daňových kontrol vykonaných príslušným
správcom dane v spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o.: č. 9800403/5/624756/2016 zo dňa
15.02.2013 za zdaňovacie obdobia september - december 2008; (Úradný záznam č. 131215/2016
zo dňa 08.02.2016); č. 9801403/5/304437/2015 zo dňa 09.02.2015 za vybrané zdaňovacie obdobia
roka 2009; (Úradný záznam č. 131247/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/2893620/2014 zo

dňa 18.06.2014 za zdaňovacie obdobia február, marec, máj, jún a október 2010 (Úradný záznam č.
131291/2016 zo dňa 08.02.2016):
- „medzi dodávateľov spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. patrila spoločnosť Tatra Trade
Corporation, s.r.o., ktorá bola nekontaktná, nemala žiadneho štatutárneho zástupcu od 31.10.2010
(odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na dožiadanie č. 9900403/5/3493314/2012/

Ors zo dňa 26.11.2012);
- dňa 31.01.2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. V. E. (bývalý konateľ
Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Svedok uviedol, že s konateľom spoločnosti REJA CORPORATION,
s.r.o., sa zoznámil pravdepodobne prostredníctvom spoločného známeho, meno ktorého si nepamätal.
Po určitom čase našli spoločný predmet jednania, obchod, komodity si tiež nepamätal. Spoločnosť

Tatra Trade Corporation, s.r.o., nepredložila preukázateľné a nevyvrátiteľné dôkazy o uskutočnení
zdaniteľných obchodov pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o., svedok si nepamätal konkrétne
údaje o priebehu obchodov.
- už dňa 03.06.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. V. E., ktorý uviedol
nasledovné:

- spolupracuje s políciou na objasňovaní ekonomických deliktov, týkajúcich sa obchodovania medzi Tatra
Trade Corporation, s.r.o., a REJA CORPORATION, s.r.o., (vyšetrovací spis č. ČVS: PPZ-186/NKA-FP-
VY-2012);- obchody s REJA CORPORATION, s.r.o. s ním dohodol V. X. z Trebišova, ktorý de facto riadil a vlastnil
spoločnosti, v ktorých de jure figuroval Q. A.. Svedok uviedol, že s p. X. ho zoznámil M. F., ktorý bol
jeho (V.. E.) tichým spoločníkom v Tatra Trade Corporation, s.r.o. Účelom Tatra Trade Corporation,

s.r.o., bolo nakupovať tovar sprostredkovaný p. X. od zväčša zahraničných dodávateľov a predávať
s DPH spoločnostiam p. X., ktoré ich následne predávali finálnym spotrebiteľom. Vzniknutú daňovú
povinnosť DPH si Tatra Trade Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami z fingovaných obchodov
prostredníctvom spoločností napr. Q.N. A., V. S.. To bol skutočný dôvod, prečo p. X. presmeroval cez
Tatra Trade Corporation, s.r.o. nákup tovaru;

- tovar sa zväčša reálne nakupoval, časť tovaru končila u konečných spotrebiteľov na Slovensku a časť
sa využívala na ďalšie karuselové reťazce za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH vývozom
do okolitých štátov;
- svedok uviedol, že on a p. F. komunikovali priamo s V. X., Q. A. P. P. B. M. K., ktorý figuroval ako
obchodný manažér X. spoločností a vedel o právnom zmysle týchto obchodov. Tiež komunikovali s Q.
W., administratívnou pracovníčkou X. spoločností, ktorá tiež vedela o fingovanosti týchto obchodov;

- obchodovalo sa troma spôsobmi za účelom získania financií, a to:
1. Tatra Trade Corporation, s.r.o. nakupovala zväčša tovar zo zahraničia a predávala ho v tuzemsku
X. slovenským spoločnostiam, ktoré ho následne predali konečným spotrebiteľom na Slovensku aj s
DPH, ktorú na Tatra Trade Corporation, s.r.o. neprevádzali, pričom daňovú povinnosť si Tatra Trade
Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami (napr. LABAŠ, Milk Agro, Tesco, Carrefour).

2. REJA CORPORATION, s.r.o. nakupovala tento tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o. a predávala
vopred dohodnutým účelovým exportným spoločnostiam na Slovensku, ktoré si takto ponižovali daňovú
povinnosť DPH z ich vlastných obchodov, zväčša za odplatu 4% zo základu dane (napr. HAMÉ, OPAL
Fytos, Kláštorná, Mercedes Prešov).
3. X. spoločnosti nakupovali tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o., prostredníctvom účelových

spoločností ho vyvážali zo Slovenska za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Robili to na
základe rôznych dohôd a na základe vlastných kontaktov na daňových úradoch (napr. MVK Slovakia
Topoľčany, SUGAR SK Topoľčany, DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., Delta B, REJA CORPORATION,
s.r.o., Pipta No.1).
- administratívu viedli zamestnanci jednotlivých spoločností, účtovnú dokumentáciu si vymieňali

elektronickou a riadnou poštou;
- z administratívneho hľadiska bol obchod úplne zákonný - existoval tovar, sklady, zamestnanci,
jednotlivé obchody samé o sebe neboli nezákonné. Nezákonnosť vyplýva z toho, že tieto obchody vznikli
len za účelom ukrátenia štátu o financie a následne legalizácie z príjmu z trestnej činnosti na základe
vopred dohodnutých podmienok medzi jednotlivými účastníkmi.

7. V zdaňovacom období október 2010 bol hlavným predmetom činnosti daňového subjektu nákup s
najväčším tuzemským dodávateľom, ktorým bola spoločnosť REJA CORPORATION, s.r.o. Odberateľmi
boli najmä Tesco Stores SR, a.s., Retail Value Stores, a.s., Labaš s.r.o. a iní. Nakúpený tovar bol
následne predávaný aj do Českej republiky - odberateľ DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., ako
dodanie s oslobodením od dane podľa §43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepriznal daňovému
subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie potravinárskeho tovaru (olej, ryža) vystavených
dodávateľom: REJA CORPORATION, s.r.o., Muškátová 4, Trebišov, IČO: 44322909, IČ DPH:
SK2022652808 - faktúry sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia na str. 6 - 7; DPH 55.954,12
eur, neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION

CZ, s.r.o. Bohumíra Četyny 3025/15, Ostrava-Bélský les, Česká republika IC DPH CZ28600711.
Správca dane vzhľadom na podozrenie zapojenia daňového subjektu do karuselových podvodov
preveroval tok tovaru od prvého ku konečnému odberateľovi, vrátane preverenia prepravy (zaslaných
38 dožiadaní prepravcom tovaru v priebehu daňovej kontroly). Správca dane vo vyrubovacom konaní
doplnil dokazovanie v oblasti preverenia prepravy, týkajúce sa kontrolovaných zdaňovacích období

podľa protokolu z daňovej kontroly. K zdaňovaciemu obdobiu október 2010 sa vzťahovali predovšetkým
dožiadania:
- č. 9813401/5/3145159/2012/MihP - spoločnosť DANPA s.r.o., Poprad cez výsluch vodiča potvrdila
prepravu stolového oleja na trasách Ličartovce - Prešov pre špeditéra MGM EXPRESS s.r.o., jednalo
sa o olej na paletách zabalený vo fólii č. 9813401/5/2861385/2012/MihP - súkromný podnikateľ

W. S., Blatné realizoval prepravy cez špeditéra B.A.S.K. LOGISTICS s.r.o., prepravovaný bol tovar
pre TESCO č. 9813401/5/2846369/2012/MihP - súkromný podnikateľ J. E. - AUTODOPRAVA,
Sabinov - z dôvodu výkonu trestu podnikateľa nebolo možné zistiť požadované skutočnosti č.
9813401/5/2978485/2012/MihP - súkromný podnikateľ V. V., Sabinov potvrdil uskutočnenie prepráv,prepravy realizoval cez špeditéra J. E. - AUTODOPRAVA, nakládky v Ličartovciach, vykládka v skladoch
TESCO Nižná Šebastová, uvedené boli aj prepravy pre spoločnosti OPAL FYTOS a.s. a LABAŠ č.
9813401/5/3221530/2012/MihP - súkromný podnikateľ A. V., Drienovská Nová Ves cez vodiča ako

svedka potvrdila prepravu stolového oleja pre TESCO na trase Ličartovce - Nižná Šebastová, č.
9813401/5/3146927/2012/MihP - spoločnosť Polčin Transport s.r.o., Bánovce nad Bebravou potvrdila
preverované prepravy, aj prepravované komodity č. 9813401/5/2899641/2012/MihP - súkromný
podnikateľ V. B. - ADOS, Malacky vykonával prepravy cez špeditéra M.G.M. EXPRESS s.r.o.,
potvrdil trasy Ličartovce - Praha, ale aj mesto Vác v Maďarsku, prepravovaný bol stolový olej č.

9813401/5/3398273/2012/MihP - súkromný podnikateľ Q. Š.. Ružomberok vykonával prepravy pre
špeditéra B.A.S.K. LOGISTICS s.r.o., na trasách Ličartovce - Žilina; vo výpovedi spomenuté aj miesto
vykládky Libex Žilina.
Vypočúvaní vodiči potvrdili prepravy tovaru potravinárskeho charakteru, predovšetkým stolového oleja;
nakládky boli realizované prevažne v skladoch v meste Ličartovce; vykládky podľa prepravných
dokumentov. Skutočnosti získané preverovaním prepráv zodpovedajú zisteniam správcu dane ohľadom

umelo vytvorených schém obchodovania bez ekonomického efektu za účelom získania daňovej výhody.
Tovar existoval, čo bolo šetrením potvrdené, bol účelovo premiestňovaný a po splnení účelu odčerpania
DPH zo štátneho rozpočtu bol prepravený ku konečným spotrebiteľom napr. do siete TESCO, ako
to vyplýva aj z odpovedí na dve doplňujúce dožiadania, ktoré boli realizované správcom dane z
podnetu daňového subjektu. Za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane

využil ako dôkazy informácie zo spisu spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. (Úradné záznamy č.
131215/2016, č. 131247/2016, č. 131291/2016).Z protokolov z daňových kontrol vykonaných príslušným
správcom dane v spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o.: č. 9800403/5/624756/2016/Vašk zo dňa
15.02.2013 za zdaňovacie obdobia september - december 2008 (Úradný záznam č. 131215/2016
zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/304437/2015 zo dňa 09.02.2015 za vybrané zdaňovacie obdobia

roka 2009 (Úradný záznam č. 131247/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/2893620/2014 zo
dňa 18.06.2014 za zdaňovacie obdobia február, marec, máj, jún a október 2010 (Úradný záznam
č. 131291/2016 zo dňa 08.02.2016), správca dane zistil, že medzi dodávateľov spoločnosti REJA
CORPORATION, s.r.o. patrila spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorá bola nekontaktná,
nemala žiadneho štatutárneho zástupcu od 31.10.2010 (odpoveď Daňového úradu pre vybrané

daňové subjekty na dožiadanie č. 9900403/5/3493314/2012/Ors zo dňa 26.11.2012);dňa 31.01.2013
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. V. E. (bývalý konateľ Tatra Trade
Corporation, s.r.o.). Svedok uviedol, že s konateľom spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. sa
zoznámil pravdepodobne prostredníctvom spoločného známeho, meno ktorého si nepamätal. Po
určitom čase našli spoločný predmet jednania - obchod, komodity si tiež nepamätal. Spoločnosť

Tatra Trade Corporation, s.r.o., nepredložila preukázateľné a nevyvrátiteľné dôkazy o uskutočnení
zdaniteľných obchodov pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o., svedok si nepamätal konkrétne
údaje o priebehu obchodov. Dňa 03.06.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom
JUDr. V. E., ktorý uviedol, že spolupracuje s políciou na objasňovaní ekonomických deliktov, týkajúcich
sa obchodovania medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a REJA CORPORATION sro (vyšetrovací spis

č. ČVS: PPZ-186/NKA-FP-VY-2012), obchody s REJA CORPORATION, s.r.o., sním dohodol V. X.
z Trebišova, ktorý de facto riadil a vlastnil spoločnosti, v ktorých de jure figuroval Q. A.. Svedok
uviedol, že s p. X. ho zoznámil M. F., ktorý bol jeho (V.. E.) tichým spoločníkom v Tatra Trade
Corporation, s.r.o. Účelom Tatra Trade Corporation, s.r.o., bolo nakupovať tovar sprostredkovaný p.
X. od zväčša zahraničných dodávateľov a predávať s DPH spoločnostiam p. X., ktoré ich následne

predávali finálnym spotrebiteľom. Vzniknutú daňovú povinnosť DPH si Tatra Trade Corporation, s.r.o.
ponižovala fiktívnymi faktúrami z fingovaných obchodov prostredníctvom spoločností napr. Q. A., V.
S.. To bol skutočný dôvod, prečo p. X. presmeroval cez Tatra Trade Corporation, s.r.o. nákup tovaru;
tovar sa zväčša reálne nakupoval, časť tovaru končila u konečných spotrebiteľov na Slovensku a
časť sa využívala na ďalšie karuselové reťazce za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH

vývozom do okolitých štátov; svedok uviedol, že on a p. F. komunikovali priamo s V. X., Q. A. P.
P. B. M. K., ktorý figuroval ako obchodný manažér X. spoločností a vedel o právnom zmysle týchto
obchodov. Tiež komunikovali s Q. W.. administratívnou pracovníčkou X. spoločností, ktorá tiež vedela
o fingovanosti týchto obchodov; obchodovalo sa troma spôsobmi za účelom získania financií, a to:
Tatra Trade Corporation, s.r.o., nakupovala zväčša tovar zo zahraničia a predávala ho v tuzemsku

X. slovenským spoločnostiam, ktoré ho následne predali konečným spotrebiteľom na Slovensku aj
s DPH, ktorú na Tatra Trade Corporation, s.r.o. neprevádzali, pričom daňovú povinnosť si Tatra
Trade Corporation, s.r.o) ponižovala fiktívnymi faktúrami (napr. LABAŠ, Milk Agro, Tesco, Carrefour),
REJA CORPORATION, s.r.o. nakupovala tento tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o. a predávalavopred dohodnutým účelovým exportným spoločnostiam na Slovensku, ktoré si takto ponižovali daňovú
povinnosť DPH z ich vlastných obchodov, zväčša za odplatu 4% zo základu dane (napr. HAMÉ, OPAL
Fytos, Kláštorná. Mercedes Prešov).X. spoločnosti nakupovali tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o.,

prostredníctvom účelových spoločností ho vyvážali zo Slovenska za účelom uplatnenia nadmerného
odpočtu DPH. Robili to na základe rôznych dohôd a na základe vlastných kontaktov na daňových
úradoch (napr. MVK Slovakia Topoľčany, SUGAR SK Topoľčany, DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., Delta
B, REJA CORPORATION, s.r.o., Pipta No.l). Administratívu viedli zamestnanci jednotlivých spoločností,
účtovnú dokumentáciu si vymieňali elektronickou a riadnou poštou; z administratívneho hľadiska bol

obchod úplne zákonný - existoval tovar, sklady, zamestnanci, jednotlivé obchody samé o sebe neboli
nezákonné. Nezákonnosť vyplýva z toho, že tieto obchody vznikli len za účelom ukrátenia štátu o
financie a následne legalizácie z príjmu z trestnej činnosti na základe vopred dohodnutých podmienok
medzi jednotlivými účastníkmi. Ďalej správca dane využil informácie zo spisu daňového subjektu
DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2009 (Úradný
záznam č. 104747/2016 zo dňa 01.02.2016), pričom zistil: spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o.

bola od januára 2011 nekontaktná. Príslušný správca dane vykonal v spoločnosti daňové kontroly za
zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 štandardným spôsobom, alebo určil daň podľa pomôcok. V
spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia február
až december 2009 (protokol č. 9701401 /5/366S130/2014/Miho). Obchodným partnerom spoločnosti
Solid Press Slovakia, s.r.o. bol aj daňový subjekt DRYÁDA CORPORATION, s.r.o,. spoločnosť Solid

Press Slovakia, s.r.o. ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladoch
obchody s rôznymi komoditami - platinou, striebrom, zlatom, kryštálovým cukrom, dubovou podlahou,
rastlinným olejom, ryžou, energetickými nápojmi, vínom a podobne. Obchody boli vykonávané bez
zjavného ekonomického opodstatnenia, ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme
neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. Správca dane využil aj informácie zo spisu daňového

subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2009
(Úradný záznam č. 109493/2016 zo dňa 02.02.2016), pričom zistil informácie z vyšetrovacieho
spisu orgánov činných v trestnom konaní (č. ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011), z ktorého vyplynulo, že
medzi osobami, obvinenými podľa ustanovení Trestného poriadku za zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny a zločin neodvedenia dane a poistného na podklade zistených

skutočností, boli aj konatelia uvedených zúčastnených spoločností. Súčasťou spisu bola výpoveď
svedka JUDr. Milana Chovanca, ktorý uviedol, že k predmetným obchodom so spoločnosťou DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o. a iných spoločností, sa podrobne vyjadroval pred vyšetrovateľom. Predmetné
obchody nemali nikdy reálny komerčný základ a ich jediným pravým zmyslom bolo získať financie od
štátu prostredníctvom DPH. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka JUDr.

V. E. (bývalý konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.), ktorý bol v čase vykonania ústneho
pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody. Daňový subjekt bol o vypočutí svedka upovedomený.
Svedok JUDr. E. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101806702/2017 zo dňa 22.08.2017 uviedol: za
spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., komunikoval s osobami
V. X., C. V., M. F.. Q. A., V. A., M. K.C.; predmetom obchodovania boli potravinárske komodity a oceľ

(september 2008);stavebná oceľ bola nakupovaná po dohode s p. X. a p. V. tak, aby Tatra Trade
Corporation, s.r.o. tovar obstarala bez DPH zo zahraničia, potom tovar predala spoločnosti DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o., ktorá si následným exportom uplatnila nadmerný odpočet DPH a tento si potom
delili. Pravým zmyslom obchodov bolo získať financie od štátu cez DPH. Žalovaný poukázal nato, že
správca dane zistil, že v roku 2009 spoločnosť DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. nakúpila tovar od

spoločností REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o.;
-vroku2010spoločnosťTatraTradeCorporation,s.r.o.potravinárskekomoditypredávalaspoločnostiam
REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.. obchody riadili V. X. P. M. K.. Tovar
od týchto spoločností sa reálne predával konečným spotrebiteľom s DPH; spoločnosť Tatra Trade
Corporation, s.r.o. daňovú povinnosť vyriešila vystavovaním faktúr s fiktívnym tovarom;

- tovar existoval, bol reálne dodaný aj prepravovaný, išlo však o vopred dohodnutý scenár medzi E., F.,
X. P. V.. Išlo o obchodovanie s tovarom, ktorý sa dal na konci reálne predať. Základnou podmienkou
bola dobre fungujúca administratíva, reálny tovar, preprava, skladovacie priestory a reálny konečný
spotrebiteľ;
- ku kolobehu tovaru svedok uviedol, že išlo jednoznačne o karusel; u stavebnej ocele sa tovar

reexportoval na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. V prípade potravín,
spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. tovar predávali konečným
spotrebiteľom. V prípade exportu, napr. cez spoločnosť HAMÉ SLOVAKIA sa tovar z Češka reexportovalspäť na Slovensko. Neskôr p. X., K. P. A. našli konečných spotrebiteľov aj v Česku, kde tovar opäť
predávali s DPH, ale štátu ju neodvádzali;
- prepravy vykonávali najmä špedičné spoločnosti M.G.M. EXPRESS s.r.o., ktorú reálne riadil V. X. P. J.

E. - AUTODOPRAVA, špedičná spoločnosť brata JUDr. V. E..

Správca dane konštatoval, že výpoveď svedka sa obsahovo stotožňuje s jeho predchádzajúcimi
výpoveďami a že z uvedenej zápisnice vyplýva, že zistenia uvedené v tomto rozhodnutí korešpondujú
so zisteniami iných orgánov, ktoré správca dane získal. Dôkazy o existencii obchodov realizovaných

za účelom získania daňovej výhody v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vrátane zdaňovacieho
obdobia október 2010 si v tomto prípade získal správca dane sám. využitím inštitútu výsluchu svedka
JUDr. E..
Vo vyrubovacom konaní po zrušenom a vrátenom rozhodnutí na ďalšie konanie správca dane opätovne
využil inštitút získania informácií zo spisov daňových kontrol a vyrubovacích konaní na dani z pridanej
hodnoty u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia, z ktorých

spísal úradné záznamy:
- zdaňovacie obdobie august 2010 - úradný záznam č. 101622902/2018 zo dňa 20.08.2018
(získané informácie ohľadom výsluchov svedka JUDr. V. E., z výsluchu konateľa spoločnosti REJA
CORPORATION s.r.o. Q. A. a tiež výpovede svedkyne p. S. F.P., zamestnankyne Tatra Trade
Corporation s.r.o., získaná schéma pohybu tovaru rastlinný olej, informácie z vyhodnotenia zistených

skutočností)
- zdaňovacie obdobie november 2009 - úradný záznam č. 101617379/2018 zo dňa 20.08.2018
(informácie sa týkali kontroly DPH v spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., výpovedí svedka JUDr. V.
E., informácie z vyhodnotenia zistených skutočností) '
- zdaňovacie obdobie august 2009 - úradný záznam č. 101612003/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie

z materiálov od orgánov činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č.: CVS:PPZ-203/BOK-VY-2011,
informácie z výpovedí svedkov JUDr. V. E., S. F.; informácie z písomného vyjadrenia V. A.; informácie
z vyhodnotenia zistených skutočností).
Správca dane využil aj informácie zo spisu spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. (odpoveď Daňového
úradu Prešov na dožiadanie správcu dane č. 9813401/5/2717288/2012 zo dňa 26.09.2012), ktorá bola

obchodným partnerom daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o..

8. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane využil informácie zo spisu daňového subjektu DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o., z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 , pričom zistil:
- „spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. bola od januára 2011 nekontaktná. Príslušný správca

dane vykonal v spoločnosti daňové kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 štandardným
spôsobom, alebo určil daň podľa pomôcok.
-vspoločnostiSolidPressSlovakia,s.r.o.bolavykonanádaňovákontrolazazdaňovacieobdobiafebruár
až december 2009 (protokol č. 9701401/5/3665130/2014/Miho). Obchodným partnerom spoločnosti
Solid Press Slovakia, s.r.o. bol aj daňový subjekt DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., spoločnosť Solid

Press Slovakia, s.r.o. ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladoch
obchody s rôznymi komoditami - platinou, striebrom, zlatom, kryštálovým cukrom, dubovou podlahou,
rastlinným olejom, ryžou, energetickými nápojmi, vínom a podobne. Obchody boli vykonávané bez
zjavného ekonomického opodstatnenia, ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme
neoprávneného zníženia daňovej povinnosti.“

9. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane aj v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka JUDr.
V. E. (bývalý konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.), ktorý bol v čase vykonania ústneho
pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody. Daňový subjekt bol o vypočutí svedka upovedomený.
Svedok JUDr. E. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101806702/2017 zo dňa 22.08.2017 uviedol:

- „za spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. komunikoval s
osobami V. X., C. V., M. F., Q. A., V. A., M. K.; - predmetom obchodovania boli potravinárske komodity
a oceľ (september 2008);
- stavebná oceľ bola nakupovaná po dohode s p. X. a p. V. tak, aby Tatra Trade Corporation, s.r.o. tovar
obstarala bez DPH zo zahraničia, potom tovar predala spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.,

ktorá si následným exportom uplatnila nadmerný odpočet DPH a tento si potom delili. Pravým zmyslom
obchodov bolo získať financie od štátu cez DPH;
- v roku 2009 spoločnosť DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., nakúpila tovar od spoločností REJA
CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o.;-vroku2010spoločnosťTatraTradeCorporation,s.r.o.potravinárskekomoditypredávalaspoločnostiam
REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., obchody riadili V. X. a M. K.. Tovar
od týchto spoločností sa reálne predával konečným spotrebiteľom s DPH; spoločnosť Tatra Trade

Corporation, s.r.o. daňovú povinnosť vyriešila vystavovaním faktúr s fiktívnym tovarom;
- tovar existoval, bol reálne dodaný aj prepravovaný, išlo však o vopred dohodnutý scenár medzi E., F.,
X. P. V.. Išlo o obchodovanie s tovarom, ktorý sa dal na konci reálne predať. Základnou podmienkou
bola dobre fungujúca administratíva, reálny tovar, preprava, skladovacie priestory a reálny konečný
spotrebiteľ;

- ku kolobehu tovaru svedok uviedol, že išlo jednoznačne o karusel; u stavebnej ocele sa tovar
reexportoval na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. V prípade potravín,
spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. tovar predávali konečným
spotrebiteľom. V prípade exportu, napr. cez spoločnosť HAMÉ SLOVAKIA sa tovar z Česka reexportoval
späť na Slovensko. Neskôr p. Gajdoš, Kundrát a Bačo našli konečných spotrebiteľov aj v Česku, kde
tovar opäť predávali s DPH, ale štátu ju neodvádzali;

- prepravy vykonávali najmä špedičné spoločnosti M.G.M. EXPRESS s.r.o., ktorú reálne riadil V. X. P. J.
E. - AUTODOPRAVA, špedičná spoločnosť brata JUDr. V. E..“.

10. Vo vyrubovacom konaní po zrušenom a vrátenom rozhodnutí na ďalšie konanie správca dane
opätovne využil inštitút získania informácií zo spisov daňových kontrol a vyrubovacích konaní na dani z

pridanej hodnoty u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION s.r.o., za iné zdaňovacie obdobia, z
ktorých spísal úradné záznamy: -„zdaňovacie obdobie august 2010 - úradný záznam č. 101622902/2018
zo dňa 20.08.2018 (získané informácie ohľadom výsluchov svedka JUDr. V. E., z výsluchu konateľa
spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o. Q. A., a tiež výpovede svedkyne p. S. F., zamestnankyne
Tatra Trade Corporation s.r.o., získaná schéma pohybu tovaru rastlinný olej, informácie z vyhodnotenia

zistených skutočností)-zdaňovacie obdobie november 2009 - úradný záznam č. 101617379/2018 zo dňa
20.08.2018(informáciesatýkalikontrolyDPHvspoločnostiSolidPressSlovakia,s.r.o.,výpovedísvedka
JUDr.V.E.,informáciezvyhodnoteniazistenýchskutočností),-zdaňovacieobdobieaugust2009-úradný
záznam č. 101612003/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie z materiálov od orgánov činných v trestnom
konaní - vyšetrovací spis č.: ČVS:PPZ-203/BOK-VY-2011, informácie z výpovedí svedkov JUDr. V. E.,

S. F.; informácie z písomného vyjadrenia V. A.; informácie z vyhodnotenia zistených skutočností).
„Žalovaný konštatoval, že správca dane využil aj informácie z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia rokov 2008 a 2009 v spoločnosti Solid Press Slovakia, obchodnom partnerovi žalobcu, ktorá
bola 28.05.2015 zrušená vymazaním z obchodného registra ex offo a uzavrel, že táto bola vytvorená
bez ekonomického opodstatnenia s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Obdobné konštatoval o firme

Tatra Trade Corporation, s.r.o. že obchody žalobcu s touto za zdaňovacie obdobie boli uskutočnené len
formálne, čisto s umelým charakterom zdaňovaných obchodov a odkázal na rozsudok vo veci Súdneho
dvora EÚ C-255/02 „Halifax plc.“

11. Kontrolou dokladov vylúčil možnosť, aby si žalobca uplatnil podľa § 43 zákona o dani z pridanej

hodnoty oslobodenie od dane za tzv. intrakomunitárny obchod „kontrolou predložených dokladov
správca dane zistil, že daňový subjekt si v zdaňovacom období 10/2010 uplatnil oslobodenie
oddane podľa §43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z deklarovaného dodania
tovaru českej spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o.. Z odpovede českej daňovej správy
na žiadosť č. 9813401/5/3640390/12 zo dňa 04.03.2013, správca dane zistil, že spoločnosť DRYÁDA

CORPORATION CZ, s.r.o. za preverované obdobia priznala nadobudnutie tovaru z EU v zníženej
sadzbe (12/2009 - 20 788 862 Kč, 5/2010 - 5 714 289 Kč, 6/2010 - 9 412 560 Kč, 7/2010 - 7 242 748
Kč, 9/2010 - 2 106 777 Kč, 10/2010 - 3 981 391 Kč, 11/2010 - 5 532 650 Kč, 12/2010 - 7 617 615 Kč).
Spoločnosť je nekontaktná, konateľ a spoločník v jednej osobe sa údajne zdržiava v zahraničí, od apríla
2011 neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, dňa 10.09.2013 bolo do dátovej schránky spoločnosti

zaslané rozhodnutie o zrušení registrácie k DPH česká daňová správa nemá k dispozícii potrebné
daňové doklady. Prílohou odpovede boli výsledky dožiadaní, ktoré boli vykonané u českých prepravcov
podľa zaslaných CMR dokladov (Velkoobchod ŠAD, s.r.o., Dolní Kralovice; GM TRANS s.r.o., Lužice;
F. M., Karlovy Vary; Q. X., Brno; Heinz logistic s.r.o., Luhačovice; W. W., Svitavy - prepravy potvrdené;
Pospitrans s.r.o. Tuchlovice - preprava popretá; Q. K., Kyselka - nekontaktná osoba.“. V dôsledku týchto

zistení uzavrel fakt o nepreukázaní obchodov žalobcu v súvislosti s uplatneným oslobodením od dane
z pridanej hodnoty uplatnenej žalobcom podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty.II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. Žalobca žiadal správnou žalobou zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového

úradu Košice zo dňa 14.9.2018 č. 101814400/2018 zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods.1 písm.
c, písm. d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/ SSP . S poukazom na procesné pochybenia správcu dane i
žalovaného žalobca v rámci tohto žalobného dôvodu namietal, že v priebehu vyrubovacieho konania vo
vyjadrení k protokolu žalobca uviedol listinné dôkazy svedčia o jeho tvrdeniach a aj viacerých svedkov,
avšak správca dane vypočul dvoch zamestnancov pána A. a pani A., rodenú B.. Spoločnosť REJA

Corporation a jej predstaviteľ - konateľ Q. A. potvrdzovali vykonanie obchodov, záver správcu dane
je však opačný a účelovosť a fiktívnosť správca dane nekonkretizuje. Títo svedkovia mali potvrdiť
legitímnosť obchodov, ale rozhodnutia orgánov verejnej správy neuvádzajú všetky tvrdené skutočnosti
žalobcom ani dôkazy predkladané ním a porušujú tak zásadu uvedenú v § 3 ods.3 Daňového poriadku.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo 22.10.2020 žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca

dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie 10/2010
nepriznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 55.954,12 eur na dani z pridanej hodnoty, eur na
dani z pridanej hodnoty eura z faktúr za dodanie stolového oleja a potravinárskeho tovaru vystavených
dodávateľmi: REJA CORPORATION, s.r.o. a neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému
odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., vo výške uvedenej v daňovom priznaní. Správca

dane mal dôvodné podozrenie, že žalobca bol zapojený do obchodovania s komoditami olej, ryža,
cukor, energetické nápoje, stavebná oceľ, ktoré vykazovalo znaky karuselových obchodov. Za účelom
preverenia toku tovarov od prvého dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, vrátane prepravy, správca
dane komplexne za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré podľa protokolu č. 136808/2016 zo dňa
09.02.2016 vykonával u žalobcu daňovú kontrolu, zaslal dožiadania prepravcom, deklarovaným

dodávateľom aj odberateľom, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“),
vypočul svedka, zisťoval informácie zo spisov žalobcu i subjektov zúčastnených na deklarovaných
obchodných transakciách. Dodávateľmi boli v prevažnej miere spoločnosti REJA CORPORATION,
s.r.o., Muškátová 4, Trebišov, IČO 44322909, DIČ 2022652808 (ďalej len „REJA CORPORATION,
s.r.o.“) a Solid Press Slovakia, s.r.o., Slovenská 39, Prešov, IČO 36482790 (ďalej len „Solid Press

Slovakia, s.r.o.“). Nakúpený tovar bol následne predávaný aj do Českej republiky - odberateľ DRYÁDA
CORPORATION CZ, s.r.o., Bohumíra Četyny 3025/15, Ostrava-Bélský les. Česká republika, IČ DPH
CZ28600711 (ďalej len „DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o.“) ako dodanie s oslobodením od dane
podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zopakoval, že skutkový stav a
unesenie dôkazného bremena leží na pleciach žalobcu, ktorý uplatňuje vo vzťahu k štátu odpočet

dane z pridanej hodnoty za reálne preukázané zdaniteľné plnenia. Svoje dôkazné bremeno má aj
potom, čo správca dane spochybní jeho dôkazy, vykonaným dokazovaním správca dane nedospel k
inému záveru ako prezentoval vo svojom rozhodnutí a využitím všetkých inštitútov daňovej kontroly
za procesného postupu rešpektujúceho upravujúce postavenie žalobcu v daňovom konaní uzavrel
prostredníctvom vyhodnoteného dokazovania skutkové závery v zmysle zásady hľadania objektívnej

pravdy a po voľnom hodnotení dôkazov s rešpektom k ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil
dokazovanie. Konštatoval, že nevychádzal len z výpovede svedka a jeho závery boli z hľadiska
zisťovania skutkového stavu vodítkom, avšak nie sú jediným na preukázanie faktických pochybností
správcu dane o zvládnutí ekonomických obchodov, o zvládnutí faktickej stránky obchodných prípadov
žalobcu. Mal za to, že výpoveďou svedka Milana Chovanca 22.8.2017 boli potvrdené skutočnosti o

tom, že potravinárske komodity a ich nákup riadil V. X. a M. K., pričom nákup realizoval zväčša od
zahraničných dodávateľov Tatra Trade Corporation bez DPH, ktoré boli predávané spoločnostiam REJA
Corporation a DRYÁDA bez DPH ako konečným spotrebiteľom, ale Tatra Trade Corporation ju reálne
neodvádzala a pri zisku došlo k nakladaniu s týmto deľbou medzi ostatných aktérov a predstaviteľov
zainteresovaných spoločností. V prípade exportu tovaru REJA Corporation s.r.o. a DRYÁDA Corporation

s.r.o. uplatňovali nadmerný odpočet, ktorý si rovnako delili. Tatra Trade Corporation sa s daňovou
povinnosťou na DPH vysporiadala zaúčtovaním faktúr s fiktívnym tovarom. Žalovaný poukázal na nález
Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2009, ktorý konštatoval, že daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Dôkazy,
ktoré možno akceptovať, sú dôkazy predovšetkým podľa zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v

platnom znení, ktoré správca dane zohľadnil, plniac si dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 2 je opäť na
daňovom subjekte predložiť dôkazy, ktoré vyvrátia spochybňované dôkazy správcom dane. Žalovaný
poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžf/28/2010 z 18.5.2011 a rozsudok 9Afs/60/2012-44
a 2Afs/24/2007-119, ktoré pojednáva o povinnosti daňových subjektov zvládnuť dôkaznú povinnosť auniesť dôkazné bremeno. Žalovaný poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Správneho súdu Českej
republiky 5Afs/61/2008 z 27.1.2008 o takzvaných umelo vytvorených transakciách. Tiež poukázal na
Rozsudok NSS Českej republiky č. 5Afs/ó 1/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru

nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto
vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49
ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právo nárokované platiteľom dane
by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než
práve získanie nároku na odpočítanie dane. Plneniam, resp. konaniam, ktoré nie sú uskutočnené v rámci

obvyklých obchodných podmienok, absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho
daňového práva. Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zákon č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov transponoval. Súdny dvor vo veci C-255/02 Halifax a
i. uviedol, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby
predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach

smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej
poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo
všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.
Žalovaný uzavrel, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonával povinnosť vo finančnej oblasti
podľa článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky na základe zákonov a v ich rozsahu a zisťoval

potrebné pre rozhodnutie v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku, pre správny
výber daní, rešpektovanie práv a oprávnených požiadaviek daňových subjektov v záujme plnenia
všetkých fiškálnych povinností štátu.

14. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nevyjadril.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
podrobnom oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach bolo vyvesené oznámenie 5 pracovných dní odo
dňa 25.03.2021, kedy o 10:20 hod. bol v pojednávacej miestnosti č. 207 na II. posch., v prejednávanej
veci verejne vyhlásený rozsudok, bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok

podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP). Správny súd v predchádzajúcom
uznesenímnevyhovel návrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,atentozamietol.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení
neskorších predpisov; ďalej len „Daňový poriadok“) správcu dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a

povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového
poriadku účinného do 01.01.2018).

S účinnosťou od 01.01.2018 bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný
text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej
jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na

ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca
časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 10.06.2016, avšak jej právnym východiskovým podkladom
bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho
súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým
podvodom.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4, prvá veta Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom
konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,

ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.

Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane
o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly

požiadajú orgány činné v trestnom konaní.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu
podľa ods. 8, v zmysle ktorého, ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa

osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj
výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1
Daňového poriadku).

Správca dane daňové konanie podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku
- písm. a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,- písm. b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia
alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Správca dane musí, resp. môže rovnako ako daňové konanie prerušiť aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom
na ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa
primerane použije § 61 Daňového poriadku.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení

konania.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo
ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v

ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3
Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku
na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu
o určení dane podľa pomôcok. 5 100684629/2020.

Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných
v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku
na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo
doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

16. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

17. Krajský súd v Košiciach už v správnom súdnom konaní týkajúcom sa toho istého žalobcu (DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o., IČO: 44186266, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 3504/14) s totožným
predmetom konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu
na dani z pridanej hodnoty, iba za iné zdaňovacie obdobie - jún 2010, vydal rozsudok, ktorým podľa § 190
SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Konkrétne

sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý sa týkal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010, a to z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovení §
49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 43 zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe, t. j. že žalobca v daňovom
priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala

zisteniamsprávcudane,kedysprávcadanepreukázal,žedodaniefakturovanéhotovaruoddodávateľov
žalobcu: REJA CORPORATION s.r.o., Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. a
odberateľa DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o.., nebolo uskutočnené na reálnom komerčnom základe.
Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého konania, t.j. počas daňovejkontroly ako aj vyrubovacieho konania relevantnými dokladmi nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že
došlo k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru od jeho dodávateľov Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid
PressSlovakia,s.r.o.aREJACORPORATION,s.r.o.„vkonkurze“Trebišovakoichodberateľoviaztohto

dôvodu mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z nákupu deklarovaného tovaru v zdaňovacom období
jún 2010 v celkovej sume 98 148,19 eur. Neuznal ani deklarované intrakomunitárne dodania žalobcu
českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o. vo výške uvedenej v daňovom priznaní.

18. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného č.100190086/2019 zo

dňa 16.01.2019 t.j. v tejto posudzovanej veci, korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo
predmetom správneho súdneho prieskumu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
8S/38/2019, a to vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu uvedených v daňovom konaní.
Jednotlivé rozhodnutia správcu dane a v nadväznosti na ne aj rozhodnutia žalovaného sa týkajú vždy
konkrétneho mesiaca počnúc septembrom 2008 a končiac decembrom 2010, ktoré boli zahrnuté do
správcom dane kontrolovaného zdaňovacieho obdobia.

19. Zákonnosť týchto rozhodnutí napadol žalobca jednou správnou žalobou zo dňa 26.03.2019,
doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, pričom preskúmanie zákonnosti jednotlivých
rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vždy jedného mesiaca kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, bolo
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.11.2019 vylúčené na samostatné konania, ktoré sú

vedené na Krajskom súde v Košiciach pod samostatnými spisovými značkami. Z uvedeného je preto
zrejme, že žalobné dôvody obsiahnuté v správnej žalobe zo dňa 26.03.2019 sú totožné pre všetky
správne súdne konania, ktoré z nej vzišli.

20. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo

vyššie uvedenom rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, kde k žalobcom spochybňovanému
dodržaniu procesných lehôt pre výkon daňovej kontroly správny súd konštatoval, že pri výkone daňovej
kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu možnosti vyrubiť daň ani
dobu trvania daňovej kontroly.

21. Krajský súd v Košiciach pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016 (č. 52/2016 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky), z ktorého citoval: „Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša
súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale
z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného

daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Počas prerušenia daňovej kontroly
nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný
daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 726/2016 okrem iného konštatoval, a to k judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky založenej na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu

stránku obmedzovania základných práv a slobôd verejno-mocenskými zásahmi (sp. zn. 5Sžf 68/2012,
sp. zn. 8Sžf 117/2013) nasledovné: „Ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už
zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového
subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou
otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je

zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne
bude môcť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavno-právne riziká prerušenia
daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako
jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti
rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“ Krajský súd k uvedenému konštatoval, že výhrady a

námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré
boli východiskom pre právne posúdenie a záver premietnutý nielen do protokolu o výkone daňovej
kontroly, ale aj samotného rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

22. S námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný vychádzali z nedostatočne

zisteného skutkového stavu z dôvodu jednostranného hodnotenia dôkazov sa správny súd vysporiadal
konštatovaním, že „z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden
z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. V. E., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s.r.o. od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý aj k ekonomickejčinnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti
so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny
komerčnýzákladajedinýmpravýmzmyslombolozískaťfinancieodštátuprostredníctvomDPH.Potvrdil,

že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., v ktorej bol v tom čase konateľom, iba vyhotovovala
faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (Q. A., V. X., C. V.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú
povinnosť žalobcu na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých
žalobca navrhoval, t.j. Q. A., V. X. P. C. V., vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných
vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý podrobne

uviedol a popísal svedok JUDr. V. E., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že
sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto
osôb, pretože konateľ spoločnosti dodávateľa ich reálnosť vylúčil a potvrdil, že obchodná spoločnosť,
v ktorej bol konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom
zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH. Samotný žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj
vyrubovacieho konania preukazoval nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade

Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto
spoločnosti a následný predaj tovaru už nepreukázal, preto závery žalovaného viedli k vyhodnoteniu,
že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery
správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie opodstatnenosti práva na odpočet DPH a
oslobodenie od povinnosti platiť DPH.“

23. V označenom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny
súd zároveň konštatoval neopodstatnenosť ďalšej žalobcovej námietky, podľa ktorej správca dane, ako
aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou uvedenou
v čl. 2 ods. 2 a čl. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K jej obsahu správny súd uviedol, „že pri plnení

svojich úloh daňové orgány sú povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
Preto daňový poriadok v súlade s týmto zmocnením osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania
základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s

daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.“

24. Na podporu svojich skutkových a právnych záverov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 8S/38/2019
zo dňa 02.07.2020, správny súd poukázal aj na právne vety vyvodené z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf 44/2013 zo dňa 02.07.2014, týkajúce sa uplatnenia dane z pridanej

hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu, kde správny súd citoval: „Ak konaniu
daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický
zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky
záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu

sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. Takémuto konaniu daňového
subjektu nemožno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v
rámci súdneho prieskumu.“

25. Na doplnenie argumentácie správneho súdu vyslovenej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd uvádza, že všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré
žalobca napadol správnou žalobou zo dňa 26.03.2019 sa týkali rovnakého a obdobného predmetu
obchodu (komodity ako stolový olej, cukor, ryža, energetické nápoje a iné), rovnakých obchodných
partnerov (REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid
Press Slovakia, s.r.o. a ďalší), a tiež rovnakého obdobia, kedy tieto obchody prebiehali (roky 2009, 2010

a čiastočne aj 2008).

26. Zo všetkých protokolov, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré sa týkali daňových kontrol
vykonaných u hore uvedených spoločností vyplynula informácia, že spoločnosti REJA CORPORATION,
s.r.o. „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation s.r.o. a Solid Press Slovakia s.r.o., ktoré aj v mesiaci

jún 2009 fakturovali žalobcovi tovarov sa správny súd dôsledne zaoberal aj v konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/38/2019, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku zo
dňa 02.07.2020 vydanom v tomto konaní.27. Správny súd vzhľadom na zistenia opísané v odôvodnení rozsudku sp.zn.: 8S/38/2019 je aj v tomto
prípade nútený konštatovať, že obchodovanie s hore uvedenými fakturovanými komoditami prebiehalo
medzi spomínanými spoločnosťami bez ekonomického opodstatnenia, výlučne za účelom uplatňovania

odpočtov dane z pridanej hodnoty.

28. Z obsahu rozsiahleho administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dôsledne preveroval
skutočnosti vyplývajúce z predložených faktúr, ktoré žalobcovi vystavili jeho dodávatelia tovarov a
služieb, ako aj informácie o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi

(dožiadania, výsluchy svedkov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácii). Naopak
žalobca reagoval na zistenia správcu dane výlučne predložením faktúr a dodacích listov na začiatku
daňovej kontroly, čím ale nesplnil hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH
na priznanie uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty a oslobodenia od dane.

29. Správny súd aj po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo

vznesených žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál odôvodňujúci zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane obsiahnutých v
odôvodnení rozhodnutia správcu dane, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim
spôsobom, reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu v administratívnom konaní, obsiahlo všetky
právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z

pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie 12/2010 a to tak ako sa týka odpočtu DPH, tak i
oslobodenia pre tkz. intrakomunitárne dodania do Českej republiky.

30. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu,
obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa

mal odkloniť od právneho názoru správneho súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa
s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

31. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ a § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty na
odpočítanie dane z predmetného obchodu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

32.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu

trovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanémunevznikli
také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

33. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).